2 písm. a/ O. s. p. a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. Ţalovaný j e p o v i n n ý v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku nahradiť trovy konania vo výške 320,10 € k rukám právnej zástupkyne ţalobcu. O d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trenčíne zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného, ktorým na odvolanie čiastočne vyhovel ţiadosti ţalobcu o sprístupnenie informácií a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa – Správy majetku mesta, n. o. Partizánske č. 12/2010 zo dňa 18.1.2010 zmenil tak, ţe ţalobcovi sa poskytujú kópie ponúk uchádzačov C., s.r.o., Š., s.r.o., D. R. a zároveň rozhodol, ţe kópie hlasovacích lístkov všetkých členov komisie sa neposkytujú. 2 8Sži/4/2010 V odôvodnení predmetného rozsudku krajský súd uviedol, ţe zák. č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „Zákon“) v § 5 upravil povinné zverejňovanie informácií a v § 8 aţ § 12 upravil obmedzenia prístupu k informáciám. Uchádzačom, ktorí sa zúčastnili výberového konania neboli poskytnuté verejné financie na vypracovanie materiálov včítane ponúk predloţených do výberového konania, ani nešlo o pouţitie takýchto prostriedkov na uvedený účel. Za nakladanie s majetkom mesta v zmysle § 11 ods. 2 Zákona moţno povaţovať sprístupnenie informácie o uzatvorenej zmluve o prenájme nebytových priestorov, ktorú ţalobcovi sprístupnil správny orgán prvého stupňa. Ţalovaný dôvodne obmedzil sprístupnenie informácie týkajúcej sa ponúk a ich podkladov od tých uchádzačov výberového konania, ktorým to zákon neukladá a ktorí so sprístupnením informácie nesúhlasili. Krajský súd sa rovnako stotoţnil s nesprístupnením informácií týkajúcich sa hlasovania jednotlivými členmi výberovej komisie, keď uviedol, ţe na prejednávanú vec nie je moţné analogicky pouţiť § 5 ods. 2, § 5 ods. 9 Zákona, pretoţe nešlo o hlasovanie mestského zastupiteľstva vo veci, v ktorej orgán samosprávy rozhoduje
zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Prvostupňový správny orgán ustanovil pre konkrétne výberové konanie výberovú komisiu pre výber nájomcu na prenájom nebytového priestoru, pričom pre výberové konanie boli vopred stanovené kritéria. Hlasovacie lístky spracované jednotlivými členmi výberovej komisie tvorili len časť procesu výberového konania. Sprístupnenie informácie o hlasovacích lístkoch nemá oporu v Zákone. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd v súlade s § 250k ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „O. s. p.“) tak, ţe neúspešnému ţalobcovi ich náhradu nepriznal. Proti predmetnému rozsudku podal ţalobca v zákonnej lehote dňa 25.10.2010 odvolanie, v ktorom sa domáhal jeho zmeny tak, ţe odvolací súd zruší rozhodnutie ţalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie, pričom namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. Uviedol, ţe ţiadal o sprístupnenie informácií týkajúcich sa nakladania s majetkom obce. Z informácií, ktoré mu ţalovaný sprístupnil malo vyplývať, ţe minimálne dve ponuky predloţené do výberového konania boli výhodnejšie ako ponuka uchádzača, s ktorým bola uzavretá nájomná zmluva. Nakladaním s majetkom mesta treba rozumieť práve výberové 3 8Sži/4/2010 konanie, ktoré bolo vyhlásené za účelom riadneho hospodárenia mesta tak, aby jeho vyuţitie bolo v prospech rozvoja mesta a jeho občanov. Výberová komisia, ktorá bola ustanovená pre toto výberové konanie bola povinná postupovať s odbornou starostlivosťou a vybrať ponuku, ktorá bola pre rozvoj mesta najvýhodnejšia. Ak bola informácia povinnej osobe odovzdaná dobrovoľne, bez toho, aby takúto povinnosť ukladal zákon, povinná osoba písomne vyzve toho, kto informáciu poskytol, aby oznámil, či s jej sprístupnením súhlasí, avšak Zákon jasne ustanovuje výnimky, v ktorých nemoţno odmietnuť prístup k informáciám, a to v prípadoch, kedy je záujem spoločnosti na zverejnení príslušných informácií silnejší ako na ochrane údajov. Informácie, ktoré sa týkajú hospodárenia s verejnými prostriedkami alebo nakladania s majetkom štátu alebo obce sa sprístupnia vţdy. Ponuky ostatných uchádzačov verejnej súťaţe boli jednoznačne informáciami týkajúcimi sa nakladania s majetkom mesta, a preto bol ţalovaný povinný tieto sprístupniť. Ţalobca ďalej uviedol, ţe mesto Partizánske je zakladateľom Správy majetku mesta, n. o., ktorej úlohou je aj správa nebytových priestorov vo vlastníctve mesta.
čl. 1 všeobecne záväzného nariadenia mesta Partizánske č. 25/2009 o hospodárení s majetkom mesta a majetkom štátu zvereným mestu, mestské organizácie pri správe majetku mesta a svojej hospodárskej činnosti sú povinné dodrţiavať zásady a princípy efektívneho hospodárenia a zveľaďovania majetku mesta. Ţalobca opätovne poukázal na § 5 ods. 2, § 5 ods. 9 Zákona, ktoré mali byť v prejednávanej veci primerane pouţité. Hlasovanie výberovej komisie neziskovej organizácie mesta síce nespadá pod povinne, aktívne zverejňované informácie, ale rozhodne nie je tajnou informáciou, ktorá by bola vymedzená v § 8 aţ § 12 Zákona. Komisia svojim rozhodnutím rozhodla o výsledku verejnej súťaţe, ktorý nezohľadnil vopred stanovené kritéria hodnotenia výberového konania. Záverom ţalobca vyčíslil výšku náhrady trov konania, ktorú v prípade úspechu ţiadal priznať. K podanému odvolaniu sa písomným podaním zo dňa 16.11.2010 vyjadril ţalovaný tak, ţe napadnutý rozsudok navrhol ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, ţe kópie ponúk uchádzačov výberového konania na prenájom nebytových priestorov nemôţu, bez ich realizácie, znamenať pouţívanie alebo nakladanie s majetkom mesta, preto dôvodne obmedzil sprístupnenie informácie týkajúcej sa ponúk a podkladov od tých uchádzačov, ktorým to zákon neukladá a ktorí so sprístupnením informácie nesúhlasili. Poţadovaná informácia sa nesprístupní, ak obsahuje utajovanú skutočnosť, bankové tajomstvo, know – how a pod., ale aj v prípade, ţe existuje iný zákonný dôvod 4 8Sži/4/2010 obmedzenia prístupu k informáciám, pričom za takýto dôvod sa povaţuje odovzdanie informácie osobou, ktorej túto povinnosť zákon neukladá a ktorá na výzvu povinnej osoby oznámila, ţe so sprístupnením informácie nesúhlasí. Uviedol, ţe táto úprava súvisí s § 11 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje ochranu osobnosti fyzickej osoby, pričom ochrana osobnosti sa poskytuje nielen proti zásahom, ktoré uţ vyvolali škodlivé následky alebo ujmu ale aj proti zásahom, ktoré iba ohrozujú osobnosť. Údaje poţadované ţalobcom týkajúce sa jednotlivých ponúk, t. j. mena a priezviska fyzickej osoby a ich ponúk sú údajmi, ktorých sprístupnením by došlo k zásahu do práva na súkromie fyzickej osoby. Uvedením poţadovaných údajov bez súhlasu uchádzača výberového konania by došlo k zásahu do jeho osobnostných práv a prípadnému zhoršeniu postavenia konkrétnej fyzickej osoby v spoločnosti, a to vyzradením jej obchodného tajomstva, know – how. K nesprístupneniu kópií hlasovacích lístkov členov výberovej komisie ţalovaný uviedol, ţe dielčie hlasovanie bolo internou záleţitosťou členov výberovej komisie a slúţilo ako podklad a pomôcka ku konečnému vyhodnoteniu výberového konania, pričom poukázal na svoje vyjadrenie k ţalobe. Uviedol, ţe úmyslom zákonodarcu pri prijímaní Zákona bolo sprístupniť verejnosti informácie, ktorými disponuje povinná osoba, najmä s ohľadom na výkon jej vlastnej činnosti, najmä informácie ako za verejné financie vykonáva svoje právomoci vyplývajúce jej zo zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, čoho dôkazom je ustanovenie Zákona o tom, ţe informácie o rozhodnutí povinnej osoby sú vyňaté z obmedzenia alebo z vylúčenia ich sprístupnenia, nakoľko rozhodnutie je esenciálnym výsledkom rozhodovacej činnosti povinnej osoby pri aplikácii práva voči konkrétnej osobe. Zákon nemoţno povaţovať za prostriedok, ktorým sa akákoľvek osoba prostredníctvom ţiadosti môţe domáhať informácií, ktoré by inak nemala moţnosť získať. Správny orgán týmito informáciami disponuje len preto, ţe iná fyzická alebo právnická osoba vyuţila svoju autonómnu vôľu a slobodu rozhodovania a rozhodla sa poţiadať o vydanie individuálneho správneho aktu, ktorý jej v konečnom dôsledku prizná určité práva a tým umoţní legálne realizovať činnosť, ktorú zamýšľa. S takýto konaním následne spája osobitný právny predpis povinnosť fyzickej alebo právnickej osoby pri vyuţívaní jej práv alebo plnení povinností takéto informácie správnemu orgánu predloţiť za účelom vydania akéhokoľvek materiálneho rozhodnutia. Správny orgán ako povinná osoba by nemal k dispozícii dokumenty, informácie alebo iné údaje, ak by tretia osoba nemala záujem vyuţiť svoju slobodnú autonómnu vôľu a napr. slobodu podnikania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu 5 8Sži/4/2010 predchádzalo (
1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 O. s. p. s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 24.11.2011 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).
1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
3 O. s. p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Z obsahu administratívneho spisu odvolací súd zistil, ţe ţalobca sa v administratívnom konaní domáhal poskytnutia informácií o výberovom konaní, a to konkrétne kópií ponúk všetkých účastníkov konania vrátane všetkých dokumentov, ktoré mali byť súčasťou ponuky, menného zoznamu členov komisie, ktorá rozhodovala o výsledkoch výberového konania, kópie hlasovacích lístkov členov komisie, na ktorých bolo zrejmé, kto a ako hlasoval, popis kľúča (algoritmu),
ktorého sa hlasovanie vyhodnocovalo a kópiu zmluvy o prenájme nebytových priestorov. Správny orgán prvého stupňa ţalobcovi sprístupnil informácie o ponukách jednotlivých uchádzačov, menný zoznam členov komisie, kópiu konečnej tabuľky hodnotenia a popisu kľúča,
ktorého sa hodnotilo, kópiu zmluvy o nájme nebytových priestorov. Správny orgán neposkytol kópie ponúk všetkých záujemcov s odôvodnením, ţe nedisponuje súhlasom na sprístupnenie informácií od účastníkov prihlásených do výberového konania. Rovnako neposkytol ani kópie hlasovacích lístkov, pričom v tejto časti svoje rozhodnutie nezdôvodnil. Na odvolanie ţalobcu ţalovaný zmenil prvostupňové správne rozhodnutie tak, ţe sprístupnil kópie ponúk uchádzačov, ktorí vyjadrili súhlas s ich zverejnením v zmysle § 11 6 8Sži/4/2010 ods. 1 písm. a/ Zákona a nesprístupnil kópie hlasovacích lístkov všetkých členov komisie s poukazom na § 9 ods. 3 Zákona dôvodiac tým, ţe v taxatívnom výpočte údajov, ktoré musia byť sprístupnené o členovi výberovej komisie sa hlasovanie neuvádza a v zmysle pravidiel a podmienok výberového konania sa dá analogicky pouţiť zákon o verejnom obstarávaní, v ktorom sa uvádza, ţe vyhodnocovanie ponúk komisiou je neverejné.
ústavného zák. č. 23/1991 Zb. ktorým sa uvádza LISTINA ZÁKLADNÝCH PRÁV A SLOBÔD ako ústavný zákon Federálneho zhromaţdenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky čl. 17 ods. 1 sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.
ústavného zák. č. 23/1991 Zb. ktorým sa uvádza LISTINA ZÁKLADNÝCH PRÁV A SLOBÔD ako ústavný zákon Federálneho zhromaţdenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky čl. 17 ods. 5 štátne orgány a orgány územnej samosprávy sú povinné primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti. Podmienky a vykonanie ustanoví zákon.
čl. 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.
čl. 26 ods. 5 Ústavy SR orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon.
Zákona tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám.
Zákona ak poţadovaná informácia tvorí utajovanú skutočnosť
osobitného zákona alebo je predmetom bankového tajomstva alebo daňového tajomstva
osobitného zákona, ku ktorým ţiadateľ nemá oprávnený prístup, povinná osoba ju nesprístupní s uvedením odkazu na príslušný právny predpis.
1 Zákona informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným 7 8Sži/4/2010 súhlasom dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba neţije, taký súhlas môţe poskytnúť jej blízka osoba. Ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté.
3 Zákona povinná osoba sprístupní na účely informovania verejnosti osobné údaje fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom o fyzickej osobe, ktorá je verejným funkcionárom, poslancom obecného zastupiteľstva, predstaveným v štátnej sluţbe, odborníkom plniacim úlohy pre člena vlády Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky alebo podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky, vedúcim zamestnancom vykonávajúcim práce vo verejnom záujme, vedúcim zamestnancom zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci, nadriadeným v sluţobnom pomere alebo členom hodnotiacej komisie alebo iného obdobného orgánu, ktorý sa zúčastňuje na procese rozhodovania o pouţití verejných prostriedkov.
prvej vety sa sprístupňujú osobné údaje v rozsahu
1 Zákona informácie označené ako obchodné tajomstvo povinná osoba nesprístupní.
2 Zákona porušením alebo ohrozením obchodného tajomstva nie je najmä sprístupnenie informácie
2.
1 písm. a/ Zákona povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak jej bola odovzdaná osobou, ktorej takú povinnosť zákon neukladá a ktorá na výzvu povinnej osoby písomne oznámila, ţe so sprístupnením informácie nesúhlasí. Ak na výzvu povinnej osoby neodpovie osoba oprávnená udeliť súhlas na sprístupnenie informácie do siedmich dní, predpokladá sa, ţe so sprístupnením informácie súhlasí. Na tieto následky musí byť osoba vo výzve upozornená,
2 Zákona ustanovenie písmena a/ sa nepoužije, ak ide o informácie, ktoré sa získali za verejné financie, alebo ak sú to informácie týkajúce sa pouţitia takých prostriedkov, alebo ak ide o informácie o nakladaní s majetkom štátu alebo majetkom obce.
Zákona všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, ţe sprístupní poţadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia.
3 písm. a/ zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, obec pri výkone samosprávy najmä vykonáva úkony súvisiace s riadnym hospodárením s hnuteľným a nehnuteľným majetkom obce a s majetkom vo vlastníctve štátu prenechaným obci do uţívania.
1 zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, majetkom obce sú veci vo vlastníctve obce a majetkové práva obce.
6 zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, majetok obce a nakladanie s ním upravuje osobitný zákon (zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí). 9 8Sži/4/2010
9 písm. b/ zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, rokovania obecného zastupiteľstva sú zásadne verejné. Obecné zastupiteľstvo vyhlási rokovanie vţdy za neverejné, ak predmetom rokovania sú informácie alebo veci chránené
osobitných zákonov; to neplatí, ak je predmetom rokovania obecného zastupiteľstva nakladanie s majetkom vo vlastníctve obce, najmä prevod vlastníctva k majetku vo vlastníctve obce, nadobudnutie majetku do vlastníctva obce alebo prenechanie majetku obce do uţívania iným osobám.
1 zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení účinnom v čase napadnutých rozhodnutí (ďalej v texte rozhodnutia len „zák. o majetku obcí“) obec hospodári so svojím majetkom samostatne alebo prostredníctvom správcu majetku obce (ďalej len "správca"), ktorým je jej rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia zriadená
osobitného predpisu.
1 zák. o majetku obcí ak tento zákon neustanovuje inak, prevody vlastníctva majetku obce sa musia vykonať
osobitného predpisu.
2 zák. o majetku obcí obec zverejní zámer predať svoj majetok a jeho spôsob na svojej úradnej tabuli, na internetovej stránke obce, ak ju má obec zriadenú, a v regionálnej tlači. Ak ide o prevod
odseku 1 písm. a/ a b/, musí oznámenie v regionálnej tlači obsahovať aspoň miesto, kde sú zverejnené podmienky obchodnej verejnej súťaţe alebo draţby.
3 zák. o majetku obcí podmienky obchodnej verejnej súťaţe obec uverejní minimálne na 15 dní pred uzávierkou na podávanie návrhov do obchodnej verejnej súťaţe.
5 zák. o majetku obcí obec zverejní zámer predať svoj majetok priamym predajom najmenej na 15 dní. Zároveň zverejní lehotu na doručenie cenových ponúk záujemcov. Obec nemôţe previesť vlastníctvo svojho majetku priamym predajom, ak 10 8Sži/4/2010 všeobecná hodnota majetku stanovená
osobitného predpisu presiahne 40 000 eur. Nehnuteľnosť musí byť jednoznačne identifikovaná tak, aby nebola zameniteľná s inou nehnuteľnosťou. Stanovenie všeobecnej hodnoty majetku obce pri priamom predaji nesmie byť v deň schválenia prevodu obecným zastupiteľstvom staršie ako šesť mesiacov.
6 zák. o majetku obcí obec nemôţe previesť vlastníctvo svojho majetku priamym predajom na fyzickú osobu, ktorá je v tejto obci
7 zák. o majetku obcí obec nemôţe previesť vlastníctvo svojho majetku priamym predajom na právnickú osobu, v ktorej zakladateľom, vlastníkom obchodného podielu, štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, členom riadiaceho, výkonného alebo dozorného orgánu je osoba uvedená v odseku 6; to neplatí, ak ide o právnickú osobu, ktorej zakladateľom je obec alebo v ktorej má obec obchodný podiel.
9 zák. o majetku obcí ustanovenia odsekov 1 až 3 a 5 až 7 je obec povinná primerane uplatniť aj pri prenechávaní majetku obce do nájmu, a to najmenej za také nájomné, za aké sa v tom čase a na tom mieste obvykle prenechávajú do nájmu na dohodnutý účel rovnaké alebo porovnateľné nehnuteľnosti, okrem
čl. 13 ods. 2, 3, 4 Ústavy SR medze základných práv a slobôd moţno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom. Zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky. Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môţu pouţiť len na ustanovený cieľ. Zákon vymedzuje informácie, ktoré povinné osoby zverejňujú povinne, a to bez ohľadu na to, či o takéto informácie niekto poţiadal (§ 5 a nasl. Zákona) a rovnako upravuje sprístupňovanie informácií na základe ţiadosti (§ 14 a nasl. Zákona). Pre obe kategórie prístupu k informáciám je potrebné aplikovať obmedzenia v zmysle § 8 aţ 12 Zákona. Pokiaľ ţalovaný v súvislosti s nesprístupnením informácií o hlasovaní členov výberovej komisie poukazoval na § 9 ods. 3 Zákona, takýto dôvod neobstojí. Informáciu o hlasovaní členov výberovej komisie v priebehu výberového konania, pri nakladaní s majetkom obce, nemoţno povaţovať za osobný údaj fyzickej osoby alebo informáciu osobnostnej povahy, ku ktorej Zákon
Naviac je potrebné poukázať na skutočnosť, ţe informácie obsahujúce mená a priezviská členov výberovej komisie boli ţalobcovi sprístupnené. Pokiaľ ţalovaný dôvodil tým, ţe pri nesprístupnení informácií o hlasovaní analogicky postupoval
zákona o verejnom obstarávaní, takýto postup nemá oporu v právnom poriadku. Zákon o verejnom obstarávaní sa ako osobitný predpis vzťahuje na zadávanie zákaziek na dodanie tovaru, zákaziek na uskutočnenie stavebných prác, zákaziek na poskytnutie služieb, súťaž návrhov. V prejednávanej veci šlo o verejnú obchodnú súťaţ na uzatvorenie zmluvy o prenájme nebytových priestorov vo vlastníctve mesta, kde bol 12 8Sži/4/2010 pouţitý, zák. o obecnom zriadená, zák. o majetku obcí a Obchodný zákonník, ako aj VZN mesta Partizánske č. 25/2009, pričom tomuto výkladu nebráni ani skutočnosť, ţe správa majetku bola zverená neziskovej organizácii (na rozdiel od úpravy v § 6 ods. 1 zák. o majetku obcí). Ţalovaný nebol verejným obstarávateľom, neriadil sa zákonom o verejnom obstarávaní, nemoţno sa naň odvolávať len pri nesprístupnení informácií. Okrem iného je potrebné uviesť, ţe ustanovenie o vyhodnocovaní ponúk pri verejnom obstarávaní pojednáva o neverejnosti, t.j. ustanovuje, ţe postup komisie pri hodnotení ponúk prebieha bez prítomnosti tretích osôb, neupravuje sprístupňovanie informácií. Najvyšší súd SR stotoţňuje s právnym názorom krajského súdu, ţe sa nejedná o informáciu, ktorú bol ţalovaný povinný zverejniť
2, ods. 9 Zákona, avšak ide o sprístupnenie informácie na základe ţiadosti. Vychádzajúc z tohto, ţe z § 8 aţ § 12 Zákona nevyplývajú obmedzenia prístupu k informácii o hlasovaní, o sprístupnenie, ktorej ţiadal ţalobca (nejedná sa o utajované skutočnosti
osobitných predpisov, osobné údaje alebo ochranu osobnosti, obchodné tajomstvo alebo špeciálne dôvody obmedzeného prístupu
2 má plnú informačnú povinnosť v rozsahu svojej činnosti (súladne s nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 236/06 zo dňa 6.6.2007), bolo potrebné uzavrieť, ţe pre nesprístupnenie poţadovanej informácie nebol zákonný dôvod. Pokiaľ sa ţalobca domáhal sprístupnenia kópií ponúk všetkých účastníkov konania, vrátane všetkých dokumentov, ktoré mali byť súčasťou ponuky, Najvyšší súd SR sa prvotne zaoberal povahou týchto informácií, teda tým, či tieto moţno povaţovať v zmysle § 11 ods. 2 Zákona za informácie o nakladaní s majetkom obce. Správny orgán prvého stupňa vyhlásil dňa 20.10.2009 výberové konanie, účelom ktorého bolo vybrať najvhodnejší návrh na uzavretie zmluvy na dlhodobý (5 aţ 10 rokov s moţnosťou predĺţenia) prenájom nebytových priestorov. V priebehu výberového konania boli jednotlivými uchádzačmi predloţené ponuky s poţadovanými prílohami (
podmienok vopred určených správnym orgánom). S poukazom na vyššie citované ustanovenia zák. o majetku obcí a zák. o obecnom zriadení Najvyšší súd SR dospel k záveru, ţe informácie, o sprístupnenie ktorých ţalobca ţiadal, je potrebné povaţovať za informácie v zmysle § 11 ods. 2 Zákona, a to práve majúc 13 8Sži/4/2010 na zreteli dôvod ich poskytnutia správnemu orgánu – účasť vo výberovom konaní, výsledkom ktorého bola zmluva o nájme nebytových priestorov. Najvyšší súd SR sa nestotoţňuje s výkladom krajského súdu, ţe len samotnú zmluvu o prenájme nebytových priestorov moţno povaţovať za informáciu o nakladaní s majetkom mesta v zmysle § 11 ods. 2 Zákona. Sprístupnením len tejto zmluvy samej osebe nemoţno sa v potrebnom rozsahu oboznámiť s postupom správneho orgánu pri nakladaní s majetkom mesta. Vo verejnej obchodnej súťaţi bol vyberaný najvhodnejší návrh zmluvy, preto informácie, ktoré mal konajúci k dispozícii, posúdením ktorých dospel k záveru, ţe určitá ponuka je najvhodnejšia, je potrebné zaradiť do okruhu informácií v zmysle § 11 ods. 2 Zákona. Správny orgán postupoval pri nakladaní s majetkom mesta
osobitných predpisov a treba zdôrazniť, ţe hospodáril nie so súkromným majetkom, preto je namieste poţadovať pri takomto hospodárení čo najširší okruh sprístupňovaných informácií, keďţe len ich sprístupnením je moţné sledovať efektivitu, dodrţiavanie povinností pri hospodárení s majetkom mesta a rovnako zabezpečovať transparentnosť očakávanú vo verejnej správe. Pokiaľ správny orgán sprístupnil informácie o ponukách jednotlivých uchádzačov (vypísaním údajov), avšak pre sprístupnenie týchto konkrétnych ponúk a relevantných podkladov, z ktorých tieto informácie vyplývali, uţ dôvodil potrebou súhlasu jednotlivých uchádzačov, takýto postup nevyplýva zo ţiadneho predpisu. Naviac takýmto postupom došlo k situácii, ţe aj uchádzač, ktorý bol vo výberovom konaní úspešný, odmietol poskytnúť súhlas v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ Zákona, a teda ţalobcovi ako ţiadateľovi nebola sprístupnená ani ponuka a súvisiace podklady, ktoré boli ohodnotené ako najvhodnejšie. Pokiaľ ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu ţalobcu uviedol, ţe nemoţno sa na základe Zákona domáhať informácií, ktorými povinná osoba disponuje, len preto ţe iná osoba vyuţila svoju autonómnu vôľu a slobodu rozhodovania (napr. slobodu podnikania) a rozhodla sa poţiadať o vydanie individuálneho správneho aktu a ktoré by inak ţiadateľ nemal moţnosť získať, túto nepovaţoval Najvyšší súd SR za dôvodnú, nakoľko ţiadosť o informácie nebola podaná v súvislosti s vydávaním individuálneho správneho aktu, ale v súvislosti s verejnou obchodnou súťaţou vyhlásenou pri nakladaní s majetkom mesta. Naviac správny orgán prvého stupňa je povinnou osobou
2 Zákona, čiţe s plnou informačnou povinnosťou a na rozdiel od povinných osôb
1 Zákona nesprístupňuje len informácie o svojej rozhodovacej činnosti. 14 8Sži/4/2010 Argumentáciou ţalovaného ohľadne ochrany osobných údajov, prípadne ochrany obchodného tajomstva sa Najvyšší súd SR v ďalšom nezaoberal a hodnotil ju ako účelovú obranu ţalovaného, nakoľko tieto neboli v preskúmavaných rozhodnutiach uvedené ako dôvod nesprístupnenia poţadovaných informácií. Na základe vyššie uvedeného Najvyšší súd SR dospel k záveru, ţe ţaloba bola podaná dôvodne, rozhodnutie ţalovaného, ako aj krajského súdu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto napadnutý rozsudok postupom
3 O. s. p., zmenil tak, ţe rozhodnutie ţalovaného pouţitím dôvodu vymedzeného v § 250j ods. 2 písm. a/ O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V súlade s § 250ja ods. 4 O. s. p. je správny orgán viazaný právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku. O trovách konania rozhodol odvolací súd
1 O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1, § 224 ods. 1, 2 O. s. p. tak, ţe úspešnému ţalobcovi priznal ich náhradu v v uplatnenej výške 320,10 €. Trovy konanie pozostávajú z trov konania pred súdom prvého stupňa, a to trov právneho zastúpenia: odmena za 2 úkony právnej sluţby – prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd vo veci samej – ţaloba zo dňa 30.3.2010, á 55,49 € (v uplatnenej výške 1/13 výpočtového základu 721,40 €)
3 v spojení s § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „Vyhláška“), režijný paušál k dvom úkonom právnej služby
3 Vyhlášky, á 7,21 €, ako aj zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 66,00 €. Náhrada trov za konanie pred odvolacím súdom pozostáva z trov právneho zastúpenia, a to z odmeny za 1 úkon právnej sluţby – písomné podanie na súd vo veci samej – odvolanie zo dňa 22.10.2010
3 v spojení s § 14 ods. 1 Vyhlášky, vo výške 55,49 €, režijného paušálu k úkonu právnej služby
3 Vyhlášky, vo výške 7,21 €, ako aj zo zaplateného súdneho poplatku za odvolanie vo výške 66,00 €. Ţalovaný je povinný náhradu trov konania
1 O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1 O. s. p. uhradiť na bankový účet právnej zástupkyne ţalobcu, č. ú. X. vedený v T., a.s. v lehote uvedenej vo výroku tohto rozsudku. 15 8Sži/4/2010 P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave 24. novembra 2011 JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.