Obsah (4)

§ 250§ 194§ 553§ 176

N a j v y š š í s ú d 5 Tost 37/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr.

§ 250ods.

1, ods. 4 Tr. zák. účinného do

1. januára 2006, na neverejnom zasadnutí konanom v Bratislave
2. novembra 2011 o sťažnosti obhajcu odsúdenej JUDr. J. H. z
3. októbra 2011 proti uzneseniu predsedu senátu Krajského súdu v Košiciach zo
4. októbra 2011, sp. zn. 1T 16/1996, rozhodol t a k t o :

§ 194ods.

1 písm. b/ Tr. por. napadnuté uznesenie sa z r u š u j e a Krajskému súdu v Košiciach sa u k l a d á , aby vo veci znovu konal a rozhodol. O d ô v o d n e n i e Predseda senátu Krajského súdu v Košiciach uznesením zo 6. októbra 2011, sp. zn. 1T 16/1996, v trestnej veci odsúdenej Ing. Mgr. J. S. priznal

§ 553ods.

1, ods. 3, ods. 4 Tr. por. s použitím vyhlášky č. 240/1990 Zb., vyhlášky č. 163/2002 Zb., vyhlášky č. 655/2004 Z. z. a vyhlášky č. 659/2007 Z. z. (o zavedení meny euro v Slovenskej republike) ustanovenému obhajcovi JUDr. J. H. za zastupovanie odsúdenej Ing. Mgr. J. S. odmenu a náhrady v sume 7 550,46 €. Proti tomuto uzneseniu podal ustanovený obhajca JUDr. J. H. (ďalej tiež „obhajca“) v zákonnom stanovenej lehote sťažnosť. V písomných dôvodoch sťažnosti namietal nesprávny postupu súdu prvého stupňa, ktorý mu nepriznal tarifnú odmenu v celom 2 5 Tost 37/2011 uplatnenom rozsahu 8 479,23 € (rozdiel činí 928,77 €). Konkrétne poukázal na zrejmú chybu v počítaní, pri ktorej súd nesprávne sčítal tarifnú odmenu priznanú mu za úkony poskytnuté v rokoch 1999 – 2002, v dôsledku ktorej ho ukrátil o 265,55 € (8 000 Sk). Ďalšieho pochybenia sa

jeho názoru súd dopustil tým, že mu priznal za účasť spolu na šestnástich pojednávaniach v rokoch 1997 – 2002 (v sťažnosti presne určených) za každé pojednávanie tarifnú odmenu len ako za jeden úkon právnej pomoci, hoci

jeho názoru mu mal súd za účasť na každom z týchto pojednávaní priznať odmenu ako za dva úkony právnej pomoci, lebo každé z pojednávaní bolo v daný deň prerušené na dlhší čas, čím nebola splnená požiadavka bezprostrednej časovej nadväznosti. V tejto súvislosti poukázal na judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Z týchto dôvodov navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podanej sťažnosti

§ 194ods.

1 písm. a/ Tr. por. napadnuté uznesenie zrušil a vo veci sám rozhodol. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený, na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou, preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť ustanoveného obhajcu JUDr. J. H. je dôvodná.

§ 176ods.

1 Tr. por. uznesenie musí obsahovať

1. a)označenie orgánu, o ktorého rozhodnutie ide, mená a priezviská osôb, ktoré sa na rozhodnutí zúčastnili,
2. b)dátum a miesto rozhodnutia,
3. c)výrok uznesenia s uvedením zákonných ustanovení, ktoré boli použité, a ak ide o rozhodnutie vo veci samej, aj skutok a jeho právnu kvalifikáciu,
4. d)odôvodnenie, ak zákon neustanovuje niečo iné,
5. e)poučenie o opravnom prostriedku.

§ 176ods.

2 Tr. por. v odôvodnení uznesenia treba, ak to prichádza

povahy veci do úvahy, uviesť najmä skutočnosti, ktoré sa považujú za dokázané, dôkazy, 3 5 Tost 37/2011 o ktoré sa skutkové zistenia opierajú, úvahy, ktorými sa rozhodujúci orgán spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov ako aj právne úvahy, na ktorých základe

príslušných ustanovení zákona posudzoval dokázané skutočnosti. Citovanými paragrafmi Trestného poriadku sa Krajský súd v Košiciach dôsledne neriadil, keď vo výroku napadnutého uznesenia nesprávne označil ods. 1, ods. 3 a ods. 4 § 553 Tr. por.,

ktorých rozhodoval, lebo správne mal uviesť ustanovenia § 553 ods. 2, ods. 3 a ods. 5 Tr. por. účinného od

1. októbra
2. Zároveň vo výroku nesprávne označil právny predpis (o zavedení meny euro v Slovenskej republike) publikovaný v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod číslom 659/2007 za vyhlášku, hoci ide o zákon. Najvyšší súd Slovenskej republiky ďalej zistil, že sa krajský súd skutočne dopustil chyby v počítaní tak, ako to namietal obhajca, keď nesprávne sčítal priznanú tarifnú odmenu za úkony poskytnuté v rokoch 1999 – 2002, lebo skutočná hodnota priznaných úkonov predstavovala spolu sumu 876,32 € (26 400 Sk), no súd chybne uviedol ich súčet v sume 610,77 € (18 400 Sk). Vo výroku napadnutého uznesenia sa krajský súd dopustil aj zrejmej chyby v písaní, keď priznal obhajcovi tarifnú odmenu za účasť na pojednávaní dňa 24.3.1977 ?! Tá najpodstatnejšia chyba napadnutého uznesenia krajského súdu ale spočíva v absencii odôvodnenia, prečo krajský súd tarifnú odmenu za úkony obhajcovi nepriznal v takom rozsahu, v akom si ich obhajca uplatnil, resp. akými úvahami a názormi sa riadil, keď priznal obhajcovi tarifnú odmenu tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého uznesenia. V tomto smere krajský súd svoje rozhodnutia nijako neodôvodnil, v dôsledku čoho možno jeho rozhodnutie označiť za arbitrárne. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté rozhodnutie meritórne nepreskúmaval, keďže pre arbitrárnosť jeho odôvodnenia nebolo čo preskúmavať. Z tohto dôvodu

§ 194ods.

1 písm. b/ Tr. por. napadnuté uznesenie zrušil a krajskému súdu uložil, aby vo veci znovu konal a rozhodol. 4 5 Tost 37/2011 Úlohou krajského súdu bude o návrhu obhajcu na priznanie odmeny a náhrad znova konať a rozhodnúť s tým, že krajský súd svoje rozhodnutie aj riadne odôvodní. Zároveň by sa mal vyvarovať vytýkaných zrejmých chýb v písaní a počítaní. Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne. P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná. V Bratislave dňa 24. novembra 2011 JUDr. Juraj K l i m e n t , v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová