1 Tr. por. sa dovolanie obvineného P. G. z a m i e t a. O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Okresného súdu Ruţomberok z 29. septembra 2008, sp. zn. 8 T 131/2007, bol obvinený P. G. uznaný za vinného zo zločinu podvodu
1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. spolupáchateľstvom
zák. na tom skutkovom základe, ţe dňa
3 Tr. zák. za pouţitia § 38 ods. 2, § 36 písm. l/, § 37 písm. m/ Tr. zák. a § 42 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere troch rokov a šesť mesiacov.
2 písm. b/ Tr. zák. bol na výkon uloţeného trestu zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráţenia.
1 Tr. zák. bol obvinenému uloţený peňaţný trest vo výške 30 000 Sk a pre prípad, ţe by výkon peňaţného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovil obvinenému
3 Tr. zák. náhradný trest odňatia slobody na 30 dní.
2 Tr. zák. súd zrušil výrok o treste uloţený obvinenému rozsudkom Okresného súdu Ţilina z
1, ods. 3 Tr. zák. účinného do
por. zamietol. Rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom
1 písm. b/, h/, i/ Tr. por. a ustanovenie § 374 ods. 3 Tr. por. 5 Tdo 15/2011 4 Obvinený v prvom rade namietal nesprávnu právnu kvalifikáciu jeho konania súdom prvého stupňa. Súd
neho vychádzal z nesprávne ustálenej výšky škody, pretoţe od celkovej sumy 999 900 Sk, čo bola hodnota motorového vozidla, neodrátal ním uhradenú akontáciu a prvú splátku lízingovej spoločnosti vo výške 199 799,96 Sk ako aj paušálny poplatok v sume 10 400 Sk, čo predstavuje spolu sumu 210 199,96 Sk. Skutočná výška ním spôsobenej škody tak nepresiahla sumu 800 000 Sk, ktorá suma predstavuje v zmysle § 125 ods. 1 Tr. zák. škodu značnú. Poškodenej strane po odpočítaní uvedenej čiastky vznikla skutočná ujma na majetku iba vo výške 790 000 Sk, čím bola spôsobená iba väčšia škoda, preto mal byť skutok kvalifikovaný iba ako prečin
1, ods. 2 Tr. zák. Súd prvého stupňa ani krajský súd nezistili správnu výšku škody, ktorá bola spôsobená trestným činom, v dôsledku čoho nesprávne rozhodli o jeho vine, čím je naplnený dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Ţiline z 29. septembra 2009, sp. zn. 1 To 85/2009, ktorým bol uznaný spolupáchateľ R. B. za rovnaký skutok a v jeho prípade krajský súd vyhovel odvolaniu a kvalifikoval konanie R. B.
miernejšieho ustanovenia na základe zistenia skutočnej škody. Naplnenie dovolacieho dôvodu v zmysle § 371 ods. 1 písm. b/ Tr. por. videl v tom, ţe odvolací súd v jeho prípade nekonal v zákonnom zloţení. V jeho prípade totiţ o odvolaní rozhodol senát, ktorého dvaja členovia boli aj v senáte, ktorý rozhodoval vo veci jeho spolupáchateľa pod inou spisovou značkou. Je absurdné aby dvaja členovia senátu bez akejkoľvek relevantnej skutkovej zmeny rozhodli opačne. V rámci dovolacieho dôvodu v zmysle § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por. namietal, ţe mu bol v dôsledku pochybení pri právnej kvalifikácii jeho konania uloţený neprimerane prísny trest odňatia slobody mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby, ktorý zákon za prejednávaný skutočne spáchaný trestný čin nepripúšťa. V petite svojho dovolania navrhol, aby dovolací súd
1 Tr. por. vyslovil, ţe uznesením Krajského súdu v Ţiline zo 17. marca 2009, sp. zn. 1 To 148/2008, bol porušený zákon v ustanovení § 319 Tr. por. a v konaní, ktoré mu predchádzalo, v ustanovení § 221 ods. 2, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. v neprospech obvineného P. G., navrhol
2 Tr. por. zrušiť napadnuté uznesenie krajského súdu, ako aj rozsudok Okresného súdu Ruţomberok z 29. septembra 2008, sp. zn. 8 T 131/2007, vo výroku o vine i vo výroku 5 Tdo 15/2011 5 o treste, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Zároveň navrhol
1 Tr. por. prikázať vec vecne a miestne príslušnému súdu, aby ju v zákonnom zloţení prejednal a rozhodol. Taktieţ v zmysle § 380 ods. 4 Tr. por. navrhoval prerušiť a odloţiť výkon trestu. Predsedníčka senátu súdu prvého stupňa v zmysle § 376 Tr. por. doručila rovnopis dovolania ostatným stranám, ktoré by mohli byť rozhodnutím o dovolaní priamo dotknuté, pričom v stanovenej lehote túto moţnosť vyuţil okresný prokurátor. Vo svojom vyjadrení z 21. marca 2011 uviedol, ţe súd prvého stupňa správne posúdil skutok ako zločin podvodu spolupáchateľstvom
1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. V danom prípade pre posúdenie výšky spôsobenej škody je totiţ rozhodný deň, kedy došlo uvedením do omylu lízingového prenajímateľa k vylákaniu motorového vozidla v kúpnej cene 999 000 Sk s DPH. Výška spôsobenej škody je preto 999 000 Sk, čo je v zmysle ustanovenia § 125 ods. 1 Tr. zák. značná škoda. Iná právna kvalifikácia konania obvineného ako tá, ktorá bola ustálená súdom prvého stupňa neprichádza do úvahy, a preto navrhol dovolanie
c/ Tr. por. odmietnuť. V dôsledku podaného dovolania bol spisový materiál predloţený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, kde došiel
por. nariadil vo veci verejné zasadnutie, nakoľko dospel k záveru, ţe boli splnené zákonom predpokladané formálno-právne podmienky na jeho podanie. O konaní verejného zasadnutia bola riadne a včas vyrozumená poškodená strana U., a. s., B., ktorej zástupca sa verejného zasadnutia nezúčastnil, a preto najvyšší súd v súlade s ustanovením § 294 ods. 2 Tr. por. rozhodol, ţe sa verejné zasadnutie vykoná v neprítomnosti zástupcu poškodenej strany. Na verejnom zasadnutí obhajca obvineného doplnil petit dovolania s odôvodnením, ţe medzitým bol obvinený odsúdený aj rozsudkom Okresného súdu Čadca z
a § 374, ktoré sú uvedené v dovolaní a dospel k záveru, ţe v prerokúvanej veci dovolací dôvod
1 písm. i/ Tr. por. bol naplnený, avšak vzhľadom na ustanovenie § 371 ods. 4 Tr. por. ho nemoţno pouţiť.
1 písm. i/ Tr. por. dovolanie moţno podať ak rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôţe skúmať a meniť. Poľa § 371 ods. 4 Tr. por. dôvod
odseku 1 písm. i/ nemoţno pouţiť, ak zistené porušenie zákona zásadne neovplyvnilo postavenie obvineného. Obvinený P. G. ako bolo vyššie uvedené, opiera svoje dovolanie predovšetkým o ustanovenie § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., ţe napadnuté rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku. Nesprávnym právnym 5 Tdo 15/2011 7 posúdením zisteného skutku sa v zmysle citovaného ustanovenia rozumie zistenie, ţe skutok bol v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný ako trestný čin, napriek tomu, ţe nešlo o ţiadny trestný čin alebo ţe išlo o iný trestný čin.
zistenia najvyššieho súdu skutok, ktorého sa mal obvinený
obţaloby z 19. októbra 2007 dopustiť v apríli 2007 spoločne s P. D. a R. B., obţaloba kvalifikovala ako zločin podvodu
1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. formou spolupáchateľstva
.
obţaloby mali svojím konaním spôsobiť na cudzom majetku škodu vo výške 999 000 Sk (v prepočte 33 160,72 eur). Na hlavnom pojednávaní 29. septembra 2008 (č. l. 605-606) urobil obvinený vyhlásenie
1 písm. b/ Tr. por. Súd prvého stupňa zrejme nemal pochybnosti o skutkových zisteniach a právnej kvalifikácii uvedenej v obţalobe, preto jeho vyhlásenie
6 Tr. por. prijal s dôsledkami uvedenými v § 257 ods. 7 Tr. por., teda ţiadne dôkazy za účelom ustálenia skutkového stavu a právnej kvalifikácie na hlavnom pojednávaní vo vzťahu k obvinenému P. G. nevykonal. Vyššie uvedeným rozsudkom uznal obvineného za vinného v zmysle podanej obţaloby a uloţil obvinenému tresty v rámci trestnej sadzby uvedenej v ustanovení § 221 ods. 3 Tr. zák. Dovolací súd zistil, ţe súd prvého stupňa skutočne pochybil, keď konanie obvineného právne posúdil ako zločin podvodu
1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. Námietky obvineného voči právnej kvalifikácii jeho konania sú opodstatnené. V prvom rade je potrebné uviesť, ţe súd prvého stupňa pochybil, keď prijal vyhlásenie obvineného
1 písm. b/ Tr. por. Obţaloba totiţ vychádzala z nesprávne vyčíslenej výšky spôsobenej škody, čo malo zásadný vplyv na právnu kvalifikáciu, ktorá bola prísnejšia. Z výpovede obvineného, ktorú urobil v prípravnom konaní (č. l. 41-44) vyplýva, ţe pred prevzatím vozidla od poškodenej spoločnosti museli zaplatiť tzv. akontáciu vo výške 199 980 Sk (v prepočte 6 632,14 eur) a poplatky, čo bolo okolo 200 000 Sk. V tomto smere vypovedal i zástupca poškodenej spoločnosti Ing. M. K. (č. l. 122), ktorý potvrdil, ţe kúpna cena motorového vozidla bola 999 000 Sk vrátane DPH (v prepočte 33 160,72 eur). Pri uzatváraní lízingovej zmluvy sa musel nájomca zaviazať, ţe uhradí prvú zvýšenú splátku (akontáciu) vo výške 199 799,96 Sk (6 632,14 eur) a jednorázový paušálny poplatok vo výške 10 700 Sk (355,173 eur). Bez zaplatenia týchto poplatkov by predmet lízingu nevydali. V tejto súvislosti 5 Tdo 15/2011 8 dovolací súd pripomína, ţe pri majetkových trestných činoch, medzi ktoré patrí aj podvod, je potrebné vychádzať zo skutočnej škody, ktorou sa v zmysle § 124 ods. 1 Tr. zák. rozumie ujma na majetku alebo reálny úbytok na majetku poškodeného. V posudzovanej veci to znamená, ţe od čiastky 999 000 Sk (33 160,72 eur) bolo potrebné odrátať čiastku 199 799,96 Sk (6 632,14 eur), ktorú obvinený poškodenej spoločnosti vyplatil ako akontáciu, čím zmenšil hodnotu majetku poškodenej lízingovej spoločnosti o sumu 799 200,04 Sk (26 528,58 eur). Čo sa týka paušálnych poplatkov vo výške 10 700 Sk, o tieto nemoţno výšku škody zniţovať, pretoţe ide o rôzne administratívne poplatky. Z uvedeného vyplýva, ţe obvinený so spoločníkmi spôsobil poškodenej lízingovej spoločnosti škodu vo výške 799 200,04 Sk (26 528,58 eur). Spôsobená škoda nepresiahla sumu 800 000 Sk (26 555,14 eur), ktorá v zmysle § 125 ods. 1 Tr. zák. predstavuje škodu značnú. Vzhľadom na skutočne spôsobenú škodu malo byť konanie právne kvalifikované ako prečin podvodu
1, ods. 2 Tr. zák., na ktorý zákonodarca stanovil trestnú sadzbu od 1 do 5 rokov, v rámci ktorej mal súd prvého stupňa ukladať trest. Uvedené pochybenie súdu prvého stupňa nenapravil ani krajský súd, pretoţe včas podané odvolanie obvineného
por. ako nedôvodné zamietol. V rámci svojej prieskumnej povinnosti mal postupom
1 písm. d/ Tr. por. zrušiť napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a vo veci sám rozhodnúť. Takémuto postupu krajského súdu nebránilo ani vyhlásenie obvineného v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. Keďţe tak neurobil porušil zákon v neprospech obvineného. Po podaní dovolania a predloţení spisového materiálu na rozhodnutie o dovolaní však došlo k podstatnej zmene na strane obvineného, pretoţe rozsudkom Okresného súdu Čadca z 9. marca 2011, sp. zn. 1 T 95/2010, bola schválená dohoda o vine a treste a obvinený P. G. bol právoplatne uznaný za vinného zo zločinu úverového podvodu spolupáchateľstvom
1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. a prečinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky spolupáchateľstvom
1 Tr. zák., ktorej trestnej činnosti sa dopustil v letných mesiacoch roku 2006 znovu s R. B. na skutkovom základe uvedenom v tomto rozsudku. 5 Tdo 15/2011 9 Uvedeným rozsudkom bol odsúdený v zmysle § 46 Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 222 ods. 3 Tr. zák. za pouţitia § 39 ods. 4, § 42 ods. 1,2, § 38 ods. 2, § 36 písm. l/, § 37 písm. m/ Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov a 6 (šesť) mesiacov. Na výkon uloţeného trestu bol
2 písm. a/ Tr. zák. zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráţenia.
1 Tr. zák. súd mu uloţil aj peňaţný trest v sume 995,82 eur. Pre prípad, ţe by výkon peňaţného trestu bol úmyselne zmarený, ustanovil obvinenému náhradný trest odňatia slobody vo výmere 30 dní. Súčasne s poukazom na § 42 ods. 2 Tr. zák. bol zrušený výrok o treste uloţený rozsudkom Okresného súdu Ruţomberok z 29. septembra 2008, sp. zn. 8 T 131/2007. Uvedený výrok síce celkom nezodpovedá ustanoveniu § 42 ods. 2 Tr. zák., napriek tomu
názoru dovolacieho súdu zrušením výroku o treste dovolaním napadnutého rozhodnutia došlo k faktickej náprave tohto rozhodnutia. Obvinený bol totiţ vyššie citovaným rozsudkom Okresného súdu Čadca uznaný zo spáchania zločinu úverového podvodu
1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., ktorým spôsobil väčšiu škodu na majetku. Na uvedený zločin zákonodarca stanovil trestnú sadzbu odňatia slobody od troch rokov do desať rokov. Ide o rovnakú trestnú sadzbu ako v prípade zločinu podvodu
1, ods. 3 písm. a/, z ktorého bol uznaný dovolaním napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom k tomu, ţe aj Okresný súd Čadca ukladal trest za zločin a prečin, ktoré spáchal obvinený dvomi skutkami prichádzalo do úvahy pouţitie tzv. asperačnej zásady v zmysle § 42 ods. 2 Tr. zák., čo v jeho prípade znamenalo zvýšenie hornej hranice trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu. V rámci takto upravenej trestnej sadzby bolo potom moţné uloţenie trestu v rozpätí od 8 rokov a 2 mesiacov do 13 rokov a 4 mesiacov. Obvinený súc si vedomý tejto skutočnosti preto radšej pristúpil na dohodu o vine a treste, ktorú okresný súd aj schválil. V rámci tejto dohody v zmysle § 39 ods. 4 Tr. zák. mohol súd uloţiť trest odňatia slobody zníţený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Nakoľko jedným zo zbiehajúcich sa trestných činov bol zločin bolo potrebné najskôr v zmysle § 41 ods. 2 Tr. zák. upraviť príslušnú trestnú sadzbu
tohto ustanovenia a následne ukladať trest zníţený o jednu tretinu pod dolnú hranicu takto upravenej trestnej sadzby, t. j. v rozpätí 5 Tdo 15/2011 10 od 5 rokov a 6 mesiacov do 13 rokov a 4 mesiacov. Obvinenému bol uloţený súhrnný trest na úplne spodnej hranici takto upravenej trestnej sadzby. Niţší trest uţ obvinenému nie je moţné uloţiť. Z uvedeného vyplýva, ţe zo strany Okresného súdu Ruţomberok i zo strany Krajského súdu v Ţiline síce došlo pri právnej kvalifikácii jeho konania k pochybeniu, avšak zistené pochybenie
názoru dovolacieho súdu zásadne neovplyvnilo postavenie obvineného. V konečnom dôsledku nemalo za následok zhoršenie jeho situácie. Treba si uvedomiť, ţe obvineného nikto nenútil k uzavretiu dohody o vine a treste. Bolo to jeho vlastné rozhodnutie, čím sa fakticky vyhol uloţeniu podstatne prísnejšieho trestu odňatia slobody. Ako ďalší dovolací dôvod obvinený uplatňoval ustanovenie § 371 ods. 1 písm. b/ Tr. por.,
ktorého dovolanie moţno podať, ak súd rozhodol v nezákonnom zloţení. V samotnom dovolaní sa uvádza, ţe tohto dovolacieho dôvodu sa domáha iba preventívne, nakoľko má pochybnosti o zákonnom zloţení senátu Krajského súdu v Ţiline, ktorý rozhodoval o jeho odvolaní. Dovolací súd zistil, ţe ani tento dovolací dôvod nebol naplnený. Nezákonne zloţeným súdom sa v zmysle tohto ustanovenia rozumie súd, ktorý je obsadený v rozpore s ustanoveniami určujúcimi zloţenie súdneho orgánu, ktorý má vec prerokovať a rozhodnúť. V praxi to znamená, ţe vo veci rozhodol samosudca, hoci na konanie bol príslušný senát, prípadne ak senát rozhodol v neúplnom zloţení alebo ide o prípady, kedy sa na rozhodovaní zúčastnil prísediaci, ktorému uplynulo funkčné obdobie. Obvineným uvádzané námietky však citovaný dovolací dôvod nenapĺňajú. Pre úplnosť dovolací súd dodáva, ţe
jeho zistenia senát Krajského súdu v Ţiline, ktorý rozhodoval o odvolaní obvineného
1 písm. h/ Tr. por. namietal, ţe mu bol uloţený neprimerane prísny trest odňatia slobody mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby.
1 písm. h/ Tr. por. dovolanie moţno podať, ak bol uloţený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uloţený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa. V posudzovanej veci bol obvinený uznaný za vinného zo zločinu podvodu
1 ods. 3 písm. a/ Tr. zák. Ide o kvalifikovanú skutkovú podstatu, na ktorú je v zákone ustanovená ako uţ bolo vyššie uvedené, trestná sadzba odňatia slobody od troch do desať rokov. Obvinenému bol uloţený za pouţitia základných zásad ukladania sankcií, súhrnný trest odňatia slobody vo výmere troch rokov a šesť mesiacov, teda v rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby. Dovolací súd nemôţe prehodnocovať uloţený trest z pohľadu prísnosti, ako ţiadal obvinený. Je absolútnym právom príslušného súdu rozhodnúť, aký druh trestu a v akej výmere v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby s prihliadnutím na zásady ukladania trestov sú pre obvineného primerané. Trestný poriadok v rámci tohto dovolacieho dôvodu umoţňuje napadnúť iba také rozhodnutie súdu, ktorým bol uloţený trest mimo rámca zákonom ustanovenej sadzby za trestný čin, z ktorého bol uznaný za vinného. Len okrajovo dovolací súd pripomína, ţe za prečin podvodu
2 Tr. zák. zákonodarca ustanovil trestnú sadzbu odňatia slobody od jedného do päť rokov. Fakticky bol obvinenému uloţený trest v rámci tejto miernejšej právnej kvalifikácie. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe v prerokúvanej veci neboli splnené podmienky dovolania
por., a preto po preskúmaní veci dovolanie obvineného P. G.
1 Tr. por. zamietol. 5 Tdo 15/2011 12 Uznesenie bolo prijaté jednomyseľne. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná. V Bratislave 19. mája 2011 JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r. predseda senátu Vypracoval: JUDr. Peter Szabo Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Ivančíková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.