1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom
c/ Tr. por. dovolanie obvineného S. H. sa o d m i e t a. O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Okresného súdu Prievidza z 12. mája 2010, sp. zn. 2T 5/2010, bol obvinený S. H. uznaný za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania
1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že : dňa 21. augusta 2009 o 07.00 hod. v obývacej izbe bytu na ulici D. pri slovnom nedorozumení s bratom J. H. sa poškodenému raz vyhrážal zabitím, chytil ho okolo krku a zvalil ho na gauč, kde ho škrtil, čím v poškodenom vzbudil obavu, že hrozby splní. Okresný súd Prievidza za to obvineného S. H. odsúdil
2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov, výkon ktorého mu
1 písm. a/ a § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložil na skúšobnú dobu 15 (pätnásť) mesiacov. Rozsudok súdu prvého stupňa napadol obvinený S. H. odvolaním, ktoré Krajský súd v Trenčíne uznesením z 8. novembra 2010, sp. zn. 3To 87/2010,
por. 2 5 Tdo 20/2011 ako nedôvodné zamietol. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal v zákonnom stanovenej lehote obvinený S. H. prostredníctvom splnomocneného obhajcu JUDr. P. B. dovolanie, ktoré oprel o dovolacie dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. c/ a písm. i/ Tr. por. V písomných dôvodoch dovolania obvinený S. H. (ďalej aj ako „dovolateľ“) argumentoval k uplatnenému dovolaciemu dôvodu
1 písm. c/ Tr. por. tým, že súd v konaní odmietol vypočuť svedka G. N. z dôvodu, že jeho výpoveď nie je podstatná, hoci
dovolateľa práve tento svedok mohol k prípadu uviesť podstatné okolnosti, ktoré by preukázali jeho nevinu. Nevypočutím tohto svedka tak súd zásadným spôsobom porušil právo dovolateľa na obhajobu, keďže súčasťou tohto práva je aj predkladanie návrhov a zabezpečenie dôkazov, ktoré obvineného zbavujú viny, resp. jeho vinu zmierňujú. Vo vzťahu k uplatnenému dovolaciemu dôvodu
1 písm. i/ Tr. por. dovolateľ argumentoval tým, že súdy oboch stupňov nesprávne právne posúdili zistený skutok ako trestný čin, hoci o žiadny trestný čin nešlo. Absentovala totiž objektívna stránka skutkovej podstaty spočívajúca vo vyhrážkach páchateľa inej osobe smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že by u tejto osoby mohlo vzbudiť dôvodnú obavu. Poškodený J. H. nikdy skutočnú obavu, že dovolateľ svoje údajné vyhrážky naplní, nemal. Inak by sa z bytu, kde k údajnému útoku došlo, ihneď odsťahoval a dovolateľovi sa vyhýbal, pričom práve opak bol pravdou. Dovolateľ ďalej v dovolaní podrobnejšie rozoberal skutkové okolnosti prípadu, prezentoval vlastnú verziu skutkového deja a hodnotil vykonané dôkazy. Namietal, že ho súd uznal za vinného len na základe výpovede poškodeného J. H. a výpovedí znalca MUDr. G. a ošetrujúceho lekára MUDr. M..
názoru dovolateľa výpovede oboch lekárov spáchanie skutku nijako nepreukázali a jediným usvedčujúcim dôkazom tak zostala výpoveď samotného poškodeného, ktorý ale od začiatku klamal a svoju výpoveď prispôsoboval okolnostiam, čo bolo zrejmé z toho, že keď mu nevyšlo obvinenie z ublíženia na zdraví, ktoré pôvodne plánoval, tak dovolateľa obvinil z nebezpečného vyhrážania.
dovolateľa poškodený J. H. vypovedal tendenčne s cieľom vyriešiť týmto spôsobom ich vzájomný dlhodobý spor týkajúci sa užívania spoločnej nehnuteľnosti. 3 5 Tdo 20/2011 O niečo podobné sa pokúsil už v minulosti, no neúspešne, lebo priestupkové konania proti dovolateľovi boli zastavené.
dovolateľa súd prvého stupňa tieto okolnosti pri hodnotení výpovede poškodeného J. H. nebral do úvahy a uvedené pochybenie neodstránil ani odvolací súd. V petite dovolania potom dovolateľ navrhol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, aby napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj predchádzajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a prikázal okresnému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Prokurátor Okresnej prokuratúry Prievidza v písomnom vyjadrení k dovolaniu navrhol, aby dovolací súd
c/ Tr. por. na neverejnom zasadnutí bez preskúmania veci dovolanie obvineného S. H. odmietol, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
por. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) preskúmal dovolanie obvineného S. H. a zistil, že dovolanie bolo síce podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonnej lehote (§ 370 ods. 2 Tr. por.) a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1 Tr. por.), ale súčasne aj to, že podané dovolanie je potrebné s použitím § 382 písm. c/ Tr. por. odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
por.
1 Tr. por. dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené.
1 písm. c/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu.
3 Tr. por. dôvody
1 písm. a/ až písm. g/ nemožno použiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva minister spravodlivosti. 4 5 Tdo 20/2011 Právo na obhajobu v zmysle dovolacieho dôvodu
1 písm. c/ Tr. por. treba chápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva. Právo na obhajobu garantované čl. 6 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky nachádza svoj odraz v celom rade ustanovení Trestného poriadku upravujúcich jednotlivé čiastkové obhajovacie práva obvineného v rôznych štádiách trestného konania. Prípadné porušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa to zásadným spôsobom neprejaví na postavení obvineného v trestnom konaní, teda samo osobe nezakladá dovolací dôvod
1 písm. c/ Tr. por. Z dikcie § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. je totiž jednoznačne zrejmé, že len porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom je spôsobilým dovolacím dôvodom.
ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky potom o zásadné porušenie práva na obhajobu ide najmä v prípade, keď obvinený nemal v konaní obhajcu, hoci v jeho trestnej veci boli splnené dôvody povinnej obhajoby. Obvinený S. H. zásadné porušenie práva na obhajobu videl v tom, že mu súd neumožnil vypočuť svedka G. N., ktorý mal, resp. mohol k prípadu uviesť podstatné okolnosti, ktoré by preukázali jeho nevinu. V tejto súvislosti je potrené uviesť, že judikatúra záväzným spôsobom neurčuje kedy a akým spôsobom má súd vykonať ten ktorý dôkaz v konkrétnej veci. Spôsob vykonávania dôkazov je upravený Trestným poriadkom a je vecou v tomto prípade samosudcu, aké poradie pri vykonávaní dôkazov zvolí. Pri vedení hlavného pojednávania je jeho povinnosťou dbať o to, aby pojednávanie nebolo zdržiavané prednesmi, ktoré nemajú nič spoločné s prejednávanou vecou. Rovnako vo vzťahu ku kladeným otázkam je povinný dbať o to, aby neboli kladené neprípustné sugestívne, resp. kapciózne otázky, alebo tiež otázky ohľadom okolností, ktoré s vecou nesúvisia, príp. ktoré vyplývajú už z ostatných vykonaných dôkazov (duplicitné). Ak má procesná strana v tomto smere výhrady k rozhodnutiam súdu prvého stupňa, môže ich uplatniť v rámci odvolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky pritom vo svojich rozhodnutiach už v minulosti viac krát konštatoval, že hodnotenie dôkazov (resp. zisteného skutkového stavu) spôsobom, 5 5 Tdo 20/2011 ktorý odporuje predstavám obvineného ešte neznamená, že ide o dôkazy vykonané nezákonným spôsobom. Rovnako tak nevykonanie dokazovania v rozsahu, v akom ho predpokladá obvinený, nepredstavuje porušenie jeho práva na obhajobu, tobôž nie porušenie tohto práva zásadným spôsobom, ako vyžaduje obvineným S. H. uplatnený dovolací dôvod. Od tejto ustálenej judikatúry niet dôvodu sa odchýliť ani v tomto prípade.
1 písm. i/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Z dikcie § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. je zrejmé, že dôvodom dovolania nemôžu byť nesprávne skutkové zistenia. Preto pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa. Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok je určené k náprave tých najzávažnejších, v zákone výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych chýb, ale nie k revízii skutkových zistení urobených súdmi prvého alebo druhého stupňa. Tieto skutkové zistenia dovolací súd nemôže ani meniť, ani dopĺňať. Obvinený S. H. v podanom dovolaní namietal, že skutok nenapĺňa znaky prečinu nebezpečného vyhrážania
zák., nakoľko absentuje objektívna stránka spočívajúca vo vyhrážkach, ktoré by boli spôsobilé vzbudiť u adresáta dôvodnú obavu z ich uskutočnenia.
obvineného S. H. nebolo v konaní pred súdom preukázané ani len to, že sa poškodenému J. H. vyhrážal, a už vôbec nie, že by sa mu vyhrážal takým spôsobom, ktorý by u poškodeného J. H. vzbudil dôvodnú obavu, že vyhrážky uskutoční.
1 Tr. zák. prečinu nebezpečného vyhrážania sa dopustí ten, kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu. Za to sa potrestá odňatím slobody až na jeden rok.
2 Tr. zák. odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 6 5 Tdo 20/2011 a/ závažnejším spôsobom konania, b/ na chránenej osobe, c/ preto, aby inému zmaril alebo sťažil uplatnenie jeho základných práv a slobôd, d/ z osobitného motívu, alebo e/ verejne. Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva vo vyhrážkach páchateľa inej osobe smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou, a to takým spôsobom, že to u takejto osoby môže vzbudiť dôvodnú obavu z ich uskutočnenia. Vyhrážanie sa inou ťažkou ujmou musí byť svojou povahou a závažnosťou na úrovni vyhrážok smrťou alebo ťažkou ujmou na zdraví. Pritom vždy treba brať do úvahy okolnosti konkrétneho prípadu a prihliadať aj na to, ako subjektívne pociťuje ujmu ten, voči ktorému vyhrážka smeruje. V zmysle tohto výkladu vyhrážaním sa inou ťažkou ujmou môže byť napríklad aj vyhrážanie sa spôsobením škody veľkého rozsahu (podpálením domu) alebo zničením veci vysokej umeleckej hodnoty, ku ktorej má poškodený citový vzťah, alebo vyhrážanie sa spôsobením ťažkej ujmy na zdraví osobe blízkej poškodenému a pod. Zo skutkovej vety tak, ako je uvedená v odsudzujúcom rozsudku súdu prvého stupňa, je zrejmé, že znaky objektívnej stránky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania
zák. boli v danom prípade naplnené, lebo obvinený S. H. svojou vyhrážkou zabitím počas fyzického útoku na poškodeného J. H. u neho vzbudil dôvodnú obavu, že hrozbu splní. Dovolací súd, ako už bolo vyššie uvedené, ale správnosť a úplnosť zisteného skutku nemôže skúmať ani meniť. Nie je totiž oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol
zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám vykonať. Ťažisko dokazovania je teda v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže doplňovať, alebo korigovať len odvolací súd. Ak v písomných dôvod dovolania obvinený S. H. spochybňoval aj samotný priebeh skutkového deja popierajúc, že by sa poškodenému J. H. vyhrážal spôsobom, ktorý u neho mohol vzbudiť dôvodnú obavu, tak tým v podstate namietal výsledky vykonaného dokazovania a z nich ustálené skutkové zistenia. S týmto svojím argumentom preto obvinený S. H. stojí zjavne mimo uplatneného dovolacieho dôvodu
1 písm. i/ Tr. por. 7 5 Tdo 20/2011
c/ Tr. por., dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že dôvody dovolania predpokladané ustanovením § 371 ods. 1 písm. c/ ako i ustanovením § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. splnené neboli, a preto
c/ Tr. por. uznesením dovolanie obvineného S. H. na neverejnom zasadnutí odmietol. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave dňa 27. apríla 2011 JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.