1 Tr. zák. účinného do
1 písm. b/, písm. d/, ods. 3 Tr. por. sa napadnutý rozsudok z r u š u j e vo vzťahu k obžalovanému Ľ. K. v odsudzujúcej časti vo výroku o vine v bode 27/ a vo výroku o treste. Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný Ľ. K., nar. X., o d s u d z u j e : 5 To 11/2010 2
1 Tr. zák. účinného do
2 písm. a/ Tr. zák. účinného do
1 písm. c/ Tr. por. s poukazom na § 281 ods. 1, § 9 ods. 1 písm. e/ Tr. por. sa zastavuje trestné stíhanie vedené proti obžalovanému Ľ. K., nar. X., trvale bytom Č., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Dubnica nad Váhom v inej veci, pre čiastkový skutok v bode A č. 27 obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z 8. augusta 2007 č. VII. Gv 217/04, právne posúdený ako pokračovací trestný čin nedovoleného prekročenia štátnej hranice
1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku, ktorý mal spáchať tým, že spoločne s obvinenými M. G., M. S. a C. X. dňa 15. januára 2004 zabezpečili prepravu skupiny 8 migrantov zo Slovenskej republiky cez Rakúsko do Talianska k mestu Brescia tak, že najprv Z. W. po telefonickej dohode s obv. M. G. o podmienkach prepravy, zabezpečil vodiča obv. M. S. s vozidlom TAXI, zn. Škoda Felícia, ev. č. M., modrej farby a vodiča R. K., policajného agenta vystupujúceho pod krycím menom, s vozidlom zn. Škoda Felícia, ev. č. B., červenej farby, ktorým obv. C. X., v Martine odovzdal migrantov, následne po dohode so Z. W. a
jeho pokynov títo vodiči migrantov odviezli k Novému Mestu nad Váhom, kde migrantov okolo 19.00 hod. prevzal obv. M. G., spolu s ďalšími osobami nezistenej totožnosti, ktorí následne migrantov ukryli v hudobných reprosústavách upravených na tento účel, tieto uložili do dodávkového motorového vozidla zn. Ford Tranzit, ev. č. N., bielej farby, a takto ukrytých migrantov obv. Ľ. K. ako vodič tohto vozidla v nočných hodinách 5 To 11/2010 3 previezol cez hraničný prechod Jarovce zo Slovenskej republiky do Rakúska a ďalej do Talianska, kde na parkovisku autostrády EST pri meste Brescia dňa 16. januára 2004 okolo 07.50 hod. odovzdal ďalším osobám nezistenej totožnosti pôsobiacich v Taliansku, ktorých zabezpečil a telefonicky riadil Z. W., pretože obv. Ľ. K. bol pre ten istý skutok rozhodnutím Krajinského súdu Eisenstadt z 2. apríla 2004, sp. zn. 8 Hv 75/04k, odsúdený pre zločin prevádzačstva
1, ods. 3 Zákona o cudzincoch Rakúskej republiky na trest odňatia slobody nepodmienečne na 2 mesiace a na trest odňatia slobody podmienečne na 10 mesiacov so skúšobnou dobou 3 roky a tieto tresty vykonal. III.
por. odvolanie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sa z a m i e t a . O d ô v o d n e n i e Rozsudkom bývalého Špeciálneho súdu v Pezinku z 9. marca 2009, sp. zn. PK-2T 28/2007, bol obžalovaný Ľ. K. v bode II. č. 21 a č. 27 z pokračovacieho trestného činu nedovoleného prekročenia štátnej hranice
1 Tr. zák. účinného do
pokynu Z. W., okolo 17.35 hod. z prenajatého bytu č. X. odovzdal migrantov, a títo vodiči odviezli migrantov k obci Čachtice, okr. Nové Mesto nad Váhom, kde migrantov okolo 19.59 hod. od nich prevzal obž. M. G. a ďalšie osoby nezistenej totožnosti, ktorí následne migrantov ukryli v hudobných reprosústavách upravených na tento účel a tieto naložili do dodávkového motorového vozidla zn. Ford Tranzit, ev.č. N., bielej farby, a takto ukrytých migrantov obž. Ľ. K., ako vodič tohto vozidla v nočných hodinách previezol cez hraničný prechod Jarovce zo Slovenskej republiky do Rakúska a ďalej do Talianska, kde na parkovisku autostrády EST pri meste Brescia, dňa
pokynu Z. W., okolo 16.00 hod. z prenajatého bytu č. X. odovzdal migrantov, a následne po dohode so Z. W. a
jeho pokynov títo vodiči migrantov odviezli k Novému Mestu nad Váhom, kde migrantov okolo 19.00 hod. prevzal obv. M. G., spolu s ďalšími osobami nezistenej totožnosti, ktorí následne migrantov ukryli v hudobných reprosústavách upravených na tento účel, tieto uložili do dodávkového motorového vozidla zn. Ford Tranzit, ev. č. N., bielej farby, a takto ukrytých migrantov obv. Ľ. K. ako vodič tohto vozidla v nočných hodinách previezol cez hraničný prechod Jarovce zo Slovenskej republiky do Rakúska a ďalej do Talianska, kde na parkovisku autostrády EST pri meste Brescia dňa 16. januára 2004 okolo 7.50 hod. odovzdal ďalším osobám nezistenej totožnosti pôsobiacich v Taliansku, ktorých zabezpečil a telefonicky riadil Z. W. Za to bol odsúdený
1 Tr. zák. účinného do
2 písm. a/, ods. 3 Tr. zák. bol na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradený do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny. Súčasne
3 Tr. zák. účinného do
2 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 na trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov, a naň nadväzujúce rozhodnutia. 5 To 11/2010 5 Tým istým rozsudkom bol obžalovaný Ľ. K. spoločne s Ľ. G., M. M., D. P., V. P., H. Q., T. T., M. S., A. W., R. O. a K. K.
c/ Tr. por. oslobodený spod obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z 8. augusta 2007, č. k. Gv VII. 217/04-687, pre skutok v bode B obžalobou právne posúdený ako trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny
1 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku, ktorý mal spáchať tým, že Z. W. v presne nezistenej dobe začiatkom mesiaca júl 2003 na území Slovenskej republiky založil za účelom dosahovania vysokých ziskov zločineckú skupinu, napojenú na ďalšie skupiny pôsobiace v zahraničí, ktorej činnosť sa vyznačovala vysokým stupňom deľby práce medzi jej jednotlivými členmi v rámci jej vnútorného organizačného usporiadania, ktorá sa zaoberala organizovaním a zabezpečovaním nelegálneho prechodu migrantov z Ázie, prevažne čínskej národnosti, ktorí sa na územie Slovenskej republiky dostávali nelegálne, hlavne cez štátnu hranicu z Ukrajiny, a týmto migrantom zabezpečovali prepravu po území Slovenskej republiky, ich ukrývanie a stravovanie vo vopred pripravených rodinných domoch alebo bytoch v okolí mesta Martin a ich následnú nelegálnu prepravu po skupinkách cez štátnu hranicu zo Slovenskej republiky do Rakúska a ďalej až do cieľovej stanice v Taliansku, buď v úseku štátnej hranice medzi Slovenskou republikou a Rakúskom, cez rieku Morava, pri obci Vysoká pri Morave – Marchegg, alebo dodávkovými motorovými vozidlami z územia Slovenskej republiky do Rakúska cez hraničný prechod Jarovce a takýmto spôsobom v dobe od mesiaca júl 2003 až do dňa 9. februára 2004, zorganizovali pre iného nedovolené prekročenie štátnej hranice Slovenskej republiky najmenej v 25-ich prípadoch, pre skupinu najmenej 100 migrantov z Číny, čím získali pre seba sumu v prepočte najmenej 5 150 754 Sk; Z. W. ako hlavný organizátor tejto zločineckej skupiny, zabezpečoval prepojenie medzi jej jednotlivými členmi a skupinami na území Slovenskej republiky a aj v zahraničí, organizoval jednotlivé nelegálne prechody skupín migrantov a zabezpečoval financovanie celej nelegálnej činnosti a prerozdelenie zisku; a obžalovaný Ľ. K. ako člen tejto zločineckej skupiny bol pre ňu činný tým, že pôsobil v skupine a osobne vykonával nelegálne prepravy skupín migrantov cez štátne hranice medzi Slovenskou republikou a Rakúskom a ďalej do Talianska, alebo zo Slovenskej republiky do Českej republiky, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný Ľ. K.. 5 To 11/2010 6 Proti tomuto rozsudku podali odvolanie v zákonom stanovenej lehote prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v neprospech obžalovaného a obžalovaný Ľ. K.. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len prokurátor) v písomných dôvodoch svojho odvolania uviedol, že odvolanie podáva v neprospech obžalovaného Ľ. K. do oslobodzujúceho výroku, ktorým bol spolu s ďalšími obžalovanými oslobodený spod skutku B obžaloby právne posúdeného ako trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny
1 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005, ako aj do výroku o vine a treste, nakoľko na rozdiel od obžaloby súd prvého stupňa kvalifikoval jeho konanie iba
1 T. zák. účinného do
1 Tr. zák. účinného do
1 písm. c/, písm. d/ Tr. por. zrušiť vo vzťahu k obžalovanému a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Obžalovaný Ľ. K. v písomných dôvodoch odvolania z 28. apríla 2009 uviedol, že nesúhlasí s rozsudkom, pretože skutku pod bodom č. 21/ rozsudku sa nemohol dopustiť, nakoľko to nie je technicky možné.
rozsudku mal byť
1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie
1 Tr. por., alebo nezruší rozsudok
3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako i správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
1 Tr. por. Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom uvedeným v citovanom ustanovení zistil, že odvolanie proti rozsudku bývalého špeciálneho súdu podali procesné strany k tomu oprávnené a proti výrokom voči ktorým odvolanie podať mohli, pričom tak urobili v lehote ustanovenej zákonom. 5 To 11/2010 8 V prvom rade je potrebné uviesť, že trestná vec obžalovaného Ľ. K. bola uznesením tunajšieho súdu z 13. mája 2010 pod sp. zn. 1 Toš 7/2009,
1 Tr. por. vylúčená zo spoločného konania, ktoré sa viedlo proti obžalovanému V. T. a spol., na samostatné konanie. Trestné stíhanie ostatných obžalovaných bolo právoplatne skončené uznesením tunajšieho súdu z 13. mája 2010, ktorým boli odvolania obžalovaných i prokurátora
por. zamietnuté. Napriek tomu, že išlo o rozsiahlu trestnú vec možno konštatovať, že napadnutý rozsudok vo vzťahu k obžalovanému Ľ. K. je výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo
trestného poriadku a nedošlo v ňom ku žiadnym podstatným chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci alebo na možnosť uplatnenia práva obžalovaného na obhajobu. Súd prvého stupňa zákonom predpísaným spôsobom a v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. vykonal vo vzťahu k obžalovanému Ľ. K. všetky obžalobou navrhnuté a dostupné dôkazy, ktoré potreboval pre svoje rozhodnutie. Vykonané dôkazy potom vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. a vyvodil z nich správne skutkové zistenia. V dôvodoch napadnutého rozsudku súd prvého stupňa podrobne vysvetlil, o ktoré dôkazy v prípade obžalovaného oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri ich hodnotení. Z toho dôvodu najvyšší súd nemá pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených v skutkovej vete výrokovej časti napadnutého rozsudku vzťahujúcej sa na obžalovaného Ľ. K. (bod II. č. 21), pretože tieto plne zodpovedajú výsledkom dokazovania vykonaného v priebehu hlavných pojednávaní. V tejto súvislosti najvyšší súd pripomína, že aj samotný obžalovaný v dodatku svojho odvolania priznal spáchanie tohto skutku. Pritom okrem vlastného priznania je obžalovaný z tohto skutku usvedčený aj výpoveďou bývalého spoluobžalovaného M. G., ktorý vo svojej výpovedi z
1 Tr. zák. v znení účinnom v čase spáchania činu, pretože tento zákon je pre obžalovaného priaznivejší. Trestného činu neoprávneného prekročenia štátnej hranice
1 Tr. zák. sa dopustí ten, kto pre iného organizuje nedovolené prekročenie štátnej hranice Slovenskej republiky alebo inému umožní alebo pomáha nedovolene prekročiť štátnu hranicu Slovenskej republiky. V posudzovanej veci obžalovaný svojím konaním naplnil všetky znaky tohto trestného činu. Obžalovaný totiž vedome a so zištnou pohnútkou ako správne konštatoval súd prvého stupňa, naložil migrantov do motorového vozidla, ktoré bolo k takému účelu upravené a ukrytých migrantov nedovolene previezol cez štátnu hranicu Slovenskej republiky do Rakúska a ďalej do Talianska. Správne sú preto úvahy súdu prvého stupňa, že obžalovaný konal v priamom úmysle v zmysle § 4 písm. a/ Tr. zák. Na druhej strane treba uviesť, že súd prvého stupňa pochybil pokiaľ uznal obžalovaného za vinného aj zo skutku uvedenom v bode II. č. 27/ napadnutého rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil v podstate tým, že obžalovaný bol síce odsúdený v Rakúsku za zločin prevádzačstva, ktorého sa
rozsudku mal dopustiť 15. januára 2004, kedy prevážal dvoch čínskych migrantov, avšak obžaloba kládla za vinu pri skutku č. 27/ pomoc pri prevoze 8 čínskych migrantov.
názoru súdu prvého stupňa nejde o totožný skutok, preto súd nezistil v tomto prípade prekážku rozhodnutej veci, ktorá by bránila odsúdeniu obžalovaného(viď str. 115-116 napadnutého rozsudku). S týmto názorom súdu prvého stupňa nemožno súhlasiť.
názoru najvyššieho súdu mal súd prvého stupňa aj pri tomto skutku postupovať ako v prípade skutku č. 35/, pri ktorom zastavil trestné stíhanie obžalovaného. Z obsahu spisu vyplýva, že obžalovaný Ľ. K. bol rozsudkom Krajinského súdu Eisenstadt z 29. marca 2004, spisová značka 8 Hv 75/04-k, odsúdený za zločin prevádzačstva
1 a ods. 3 Zákona o cudzincoch, ktorého sa dopustil na samosprávnom území obce Kittsee tým, že za odplatu podporoval nezákonné vycestovanie cudzincov do Rakúska s úmyslom, že získa nielen nezanedbateľný prospech pre seba a ďalšiu osobu, pričom do malého osobného motorového vozidla značky Ford Tranzit prijal a schoval do na to upravených hudobných boxov za účelom ďalšieho prevozu do Grazu : 5 To 11/2010 10 1/ dňa 15. januára 2004 za odmenu 150 Euro a odpustenie dlhu vo výške 500 € dvoch čínskych štátnych príslušníkov; 2/ dňa 5. februára 2004 za odmenu 100,- Euro a ďalšiu sľúbenú hotovosť vo výške 300 – 400 € 8 čínskych migrantov. Za to bol odsúdený
3 Zákona o cudzincoch na trest odňatia slobody na dobu jedného roka; v súlade s § 43 ods. 3 Trestného zákonníka sa 10 mesiacov trestu ukladá s určením probačnej doby na tri roky.
1 Trestného zákonníka boli zabavené zaistené prepravné debny.
1 Trestného zákonníka bola obžalovanému do celkového výkonu trestu odňatia slobody započítaná doba väzby od
názoru najvyššieho súdu bol obžalovaný za tento skutok už právoplatne odsúdený v Rakúsku, pričom uložený trest aj vykonal, preto v zmysle zásady „ne bis in idem“ nemôže byť za rovnaký skutok znovu odsúdený. Okolnosť, čo sa rozumie tým istým skutkom v zmysle § 9 ods. 1 písm. e/ Tr. por. nie je v zákone presne definovaná. Vymedzenie tohto pojmu ponecháva zákon súdnej praxi. Tá vychádza z toho, že podstata skutku je tvorená konaním obvineného a následkom, ktorý bol jeho konaním spôsobený a ktorý je relevantný z hľadiska trestného práva. Konanie a následok prípadne i ďalšie právne relevantné skutkové okolnosti sa pri posudzovaní totožnosti skutku porovnávajú
toho, ako sú uvedené v skutkovej vete odsudzujúceho rozsudku a ako boli zistené v rámci nového konania. Totožnosť skutku bude predovšetkým existovať pri úplnej zhode medzi popisom skutku vo výroku rozsudku a popisom skutku ako bol zistený v rámci nového trestného konania. Teória i súdna prax však nechápe totožnosť skutku len ako úplnú zhodu medzi skutkovými okolnosťami. Totožnosť skutku bude existovať aj v prípadoch, kedy je úplná zhoda aspoň v konaní pri rozdielnom následku, alebo úplná zhoda v následku pri rozdielnom konaní. Rovnako bude existovať za situácie, že konanie alebo následok sa aspoň čiastočne zhodujú v podstatných okolnostiach, ktorými 5 To 11/2010 11 treba rozumieť najmä skutkové okolnosti charakterizujúce konanie alebo následok z hľadiska formálnych znakov skutkových podstát trestných činov, ktoré prichádzajú do úvahy. Zo skutkových zistení vyššie citovaného rozsudku Krajinského súdu Eisenstadt vyplýva, že obvinený dňa
2 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 a bol mu
2 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, pričom výkon trestu mu bol
1 písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu troch rokov. Teraz prerokúvaného činu sa dopustil v roku 2004, teda skôr, než bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, preto prichádzalo do úvahy použitie ustanovenia o súhrnnom treste. Za trestný
1 Tr. zák. v znení zák. č. 171/2003 Z.z. účinného do
2, ods. 3 písm. b/, písm. c/ Tr. zák. v spojení s § 138 písm. b/ Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať) mesiacov so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, ktorý trest toho času aj vykonáva. Uvedený prečin bol spáchaný až po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa (t.j. po
por. odvolanie prokurátora, ktoré smerovalo proti oslobodzujúcim častiam rozsudku i zmene právnej kvalifikácie, kde konštatoval, že odvolacie námietky nie sú dôvodné. Oslobodzujúci výrok súdu prvého stupňa považoval za správny a zákonný. Vzhľadom na vzniknutú situáciu preto nemohol inak rozhodnúť ani vo veci obžalovaného, a preto odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok. 5 To 11/2010 13 V Bratislave 9. septembra 2010 JUDr. Juraj K l i m e n t , v. r. predseda senátu Vypracoval: JUDr. Peter Szabo Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.