← Slovensko

odvolanie krajského prokurátora a obžalovaného

Obsah (17)§ 9§ 8§ 258§ 148§ 39a§ 55§ 83§ 226§ 259§ 211§ 254§ 253§ 160§ 159§ 148b§ 2§ 40

N a j v y š š í s ú d 5 To 14/2009 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Tatiany

§ 9ods.

2, § 148 ods.1, ods. 5 Tr. zák., účinného do 31. augusta 1999, sčasti dokonaný, sčasti v štádiu pokusu

§ 8ods.

1 Tr. zák. a iné na verejnom zasadnutí konanom

  1. marca 2010 v Bratislave o odvolaniach krajského prokurátora a obţalovaného J. L. proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline z
  2. júla 2009, sp. zn. 4 T 6/2002, rozhodol t a k t o : I./

§ 258ods.

1 písm. e/, ods. 2 Tr. por., účinného do

  1. januára 2006 zrušuje sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu u obţalovaného J. L. Na podklade § 259 ods. 3 Tr. por., účinného do
  2. januára 2006

§ 148ods.

5 s pouţitím § 35 ods.1 a § 40 ods. 1 Tr. zák., účinného do 31. augusta 1999 sa obţalovanému J. L. ukladá úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky.

§ 39aods.

3 Tr. zák., účinného do 31. augusta 1999 sa obţalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do I. ( prvej ) nápravnovýchovnej skupiny. 5 To 14/2009 2

§ 55ods.

1 písm. a/ Tr. zák., účinného do 31. augusta 1999 sa obţalovanému ukladá trest prepadnutia veci, a to zošitu formátu A4 s doskami čiernej farby s poznámkami obţalovaného.

§ 55ods.

3 Tr. zák., účinného do 31. augusta 1999 vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.

§ 83ods.

1 písm. e/ Tr. zák., účinného od 1. januára 2006 sa obţalovanému ukladá zhabanie vecí, a to: - etikiet s nápisom červenej farby „T.O.T. v počte 1 000 ks, - čerpadla na kvapalinu zn. R. červenej farby s hadicou dĺţky 0,5 m, - prístroja na meranie hustoty kvapaliny „liehomer“.

§ 83ods.

2 Tr. zák., účinného od 1. januára 2006 vlastníkom zhabaných vecí sa stáva štát. II./

256 Tr. por., účinného do

  1. januára 2006 odvolanie krajského prokurátora s a z a m i e t a. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Ţiline rozsudkom z
  2. júla 2009, sp. zn. 4 T 6/2002, uznal obţalovaného J. L. za vinného z trestného činu skrátenia dane spolupáchateľstvom

§ 9ods.

2, § 148 ods. 1, ods. 5 Tr. zák., účinného do 31. augusta 1999, sčasti dokonaného, sčasti v štádiu pokusu

§ 8ods.

1 Tr. zák., v súbehu s trestným činom skrátenia poplatkov a iných podobných dávok spolupáchateľstvom

§ 9ods.

2, § 148 b Tr. zák., účinného do 31. augusta 1999, sčasti dokonaný, sčasti v štádiu pokusu

§ 8ods.

1 Tr. zák. a v súbehu s pokusom trestného činu porušovania predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou v spolupáchateľstve

§ 9ods.

2, § 8 ods. 1 k § 124 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., účinného do

  1. augusta 1999 (ďalej len Tr. zák.) na tom skutkovom základe, ţe spoločne s ďalšími osobami v dobe od januára do marca 1998 zorganizovali viaceré nelegálne prepravy liehu na územie Slovenskej republiky s úmyslom odňať lieh spod colného 5 To 14/2009 3 dohľadu orgánov Slovenskej republike a vyhnúť sa povinnosti uhradiť dane a poplatky za jeho prevoz tak, ţe v jednotlivých prípadoch 1/ dňa
  2. marca 1998 v čase asi o 12.00 hod. na C. predloţil colné vyhlásenie (JCD), v ktorom navrhol prepustiť deklarovaný tovar do reţimu uskladnenia tovaru vo verejnom colnom sklade X., faxovú faktúru od firmy A. a sprievodné doklady k tovaru, pričom na JCD bol deklarovaný tovar Metylcarbinolové riedidlo v mnoţstve 25 873 litrov, umiestnené vo vagóne č. X., hoci v skutočnosti sa jednalo o Metylcarbinol – etanol (lieh), v colnej hodnote 402 309 Sk, ktorý podliehal spotrebnej dani 240 Sk za 1 liter – celkom 6 209 520 Sk, clu 81,6% - celkom 328 284 Sk, dani z pridanej hodnoty 23% - celkom 1 600 852 Sk a dovoznej priráţke 5 % - celkom 20 115 Sk, teda spolu colnému dlhu vo výške 8 158 771 Sk (dane 7 810 372 Sk), (poplatky 348 399 Sk), v dôsledku čoho by v prípade prepustenia tovaru z reţimu uskladnenia v colnom sklade do reţimu voľného obehu spôsobil rozdielom daňového a poplatkového zaťaţenia oboch komodít ujmu štátnemu rozpočtu Slovenskej republiky vo výške 8 016 757 Sk (skrátenia dane 7 708 588 Sk, skrátenie poplatkov – cla 308 169 Sk), 2/ v dobe od
  3. januára 1998 do
  4. januára 1998 uskutočnil prostredníctvom prenajatých nákladných motorových vozidiel a za pomoci falošných dokladov prepravy liehu z Českej republiky na územie Slovenskej republiky s cieľom odňať prepravovaný tovar colnému dohľadu a vyhnúť sa povinnosti úhrady daňových a colných poplatkov tak, ţe 2-1/ dňa
  5. januára 1998 vodič I. Š. na nákladnom motorovom vozidle Renault Magnum ŠPZ P. a návesom ŠPZ P., ktoré boli opatrené ŠPZ P., náves P. a s falošným OEV bez nákladu prešiel cez hraničný prechod Drietoma do Českej republiky, kde mu v liehovare C. naloţili dňa
  6. januára 1998 lieh v 92 sudoch o objeme 19 040 litrov v hodnote 376 922 Sk; pri colnom prejednaní na hraničnom prechode Kúty dňa
  7. januára 1998 asi o 20.00 hod. predloţil I. Š. na colné prejednanie falošné doklady, ktoré mu predtým odovzdal v zalepenej obálke J. L., a to potvrdenie o zabezpečení colného dlhu č. X. na sumu 20 000 000 Sk, falošné splnomocnenie na meno Š. I., v dokladoch bola uvedená ako odberateľ v Slovenskej republike neexistujúca firma W., IČO X.; po colnom prejednaní na hranici tovar však uţ nebol prejednaný na vnútrozemskej colnici určenia - Bratislava a prepustený do voľného obehu v Slovenskej republike, ale dňa
  8. januára 1998 bol vodič

pokynov J. L. cez mobilný telefón usmernený s nákladom do Bratislavy, do priestorov skladu J. B. na ul. Z., kde bol lieh 5 To 14/2009 4 zloţený, uskladnený a spracovávaný na konzumný alkohol; v dôsledku tohto konania obţalovaných lieh unikol spod colného dohľadu a štátnemu rozpočtu Slovenskej republiky bola spôsobená ujma nezaplatením dovoznej priráţky (DPR) vo výške 18 850 Sk a daní vo výške 5 521 676 Sk (spotrebná daň 4 415 148 Sk, DPH 1 106 528 Sk), 2-2/ dňa

  1. januára 1998 vodič I. Š. na nákladnom motorovom vozidle Renault Magnum ŠPZ P., s návesom ŠPZ P., ktoré boli opatrené nepravými ŠPZ P., náves P. a s falošným OEV bez nákladu prešiel cez hraničný prechod Kúty do Českej republiky, kde mu v liehovare C. naloţili dňa
  2. januára 1998 lieh v 92 sudoch o objeme 18 260 litrov v hodnote 368 852 Sk; pri colnom prejednaní na hraničnom prechode Kúty dňa
  3. januára 1998 asi o 17.30 hod,. predloţil I. Š. na colné prejednanie falošné doklady, ktoré mu predtým odovzdal v zalepenej obálke J. L., a to potvrdenie o zabezpečení colného dlhu č. X. na sumu 20 000 000 Sk, falošné splnomocnenie na meno Š. I., v dokladoch bola uvedená ako odberateľ v Slovenskej republike neexistujúca firmy W., IČO X.; po colnom prejednaní na hranici tovar však uţ nebol prejednaný na vnútrozemskej colnici určenia – Bratislava a prepustený do voľného obehu v Slovenskej republike, ale vodič kamiónu bol cez mobilný telefón usmerňovaný J. L. do Kysuckého Nového Mesta do priestorov skladu v areáli P., kde bol lieh v noci zo
  4. januára 1998 na
  5. januára 1998 zloţený a uskladnený s cieľom jeho ďalšieho spracovania, pričom uţívateľom skladu bol V. O.; v dôsledku tohto konania obţalovaných lieh unikol spod colného dohľadu a štátnemu rozpočtu Slovenskej republiky bola spôsobená ujma nezaplatením DPR vo výške 18 443 Sk a nezaplatením daní vo výške 5 299 932 Sk DPH 1 063 466 Sk, 2-3/ dňa
  6. januára 1998 vodič M. Š. na nákladnom motorovom vozidle Renault Magnum ŠPZ P. s návesom ŠPZ P., ktoré boli opatrené nepravými ŠPZ P., náves P. a s falošným OEV bez nákladu prešiel cez hraničný prechod Drietoma do Českej republiky, kde mu v liehovare C. naloţili dňa
  7. januára 1998 lieh v 92 sudoch o objeme 18 260 litrov v hodnote 368 852 Sk; pri colnom prejednaní na hraničnom prechode Kúty dňa
  8. januára 1998 asi o 23.00 hod predloţil M. Š. na colné prejednanie falošné doklady, ktoré mu predtým odovzdal v zalepenej obálke J. L., a to potvrdenie o zabezpečení colného dlhu č. X. na sumu 20 000 000 Sk, falošné splnomocnenie na meno Š. M., v dokladoch bola uvedená ako odberateľ v Slovenskej republike neexistujúca firma W., IČO X.; po colnom prejednaní na hranici tovar však uţ nebol prejednaný na vnútrozemskej colnici určenia – Bratislava a prepustený do voľného obehu v SR, ale vodič kamiónu čakal na parkovisku Lamač pri 5 To 14/2009 5 Bratislave aţ do rána
  9. januára 1998, kedy bol v skorých ranných hodinách cez mobilný telefón usmernený do Bratislavy, do priestorov skladu J. B. na ul. Z., kde bol lieh zloţený, uskladnený a spracovávaný na konzumný alkohol; v dôsledku tohto konania obţalovaných lieh unikol spod colného dohľadu a štátnemu rozpočtu Slovenskej republiky bola spôsobená ujma nezaplatením DPR vo výške 18 443 Sk a nezaplatením daní vo výške 5 299 932 Sk (SPD 4 236 466 Sk, DPH 1 063 466 Sk), 2-4/ obţalovaný J. L. na poţiadanie ďalších osôb vo februári 1998 u autodopravcu J. T. pod zámienkou prepravy potravinárskeho tovaru z Českej republiky do Slovenskej republiky prenajal tri kamióny – nákladný automobil Liaz 110 ŠPZ N. s prívesom N., Liaz 110 ŠPZ B. s prívesom B. a Liaz 110 ŠPZ B. s prívesom B., ktoré riadili vodiči M. R., P. B. a L. G., pričom dňa
  10. marca 1998 prešli cez hraničný prechod Skalica do ČR, pri Dačiciach sa vodiči

predchádzajúceho usmernenia kontaktovali na tel. číslo X., následne k nim po chvíli prišli tri nestotoţnené osoby, z ktorých jedna vyţiadala od vodičov osvedčenia o evidencii vozidiel a prikázala im namontovať na autá nepravé, dovtedy nepouţívané ŠPZ: P., P., P., P., P., P., ktoré im priniesol a konať ďalej

pokynov; v ten istý deň vodiči naloţili v Dačiciach prázdne sudy, ktoré boli v priebehu noci a dopoludnia nasledujúceho dňa v liehovare M. naplnené liehom a naloţené na vozidlá, s ktorými vodiči išli dňa

  1. marca 1998 tovar colne prejednať na vnútrozemskú colnicu do Jindřichovho Hradca; tu však colné orgány zistili falošné ŠPZ, falošné doklady a vozidlá boli spolu s nákladom liehu zaistené; dovedna bolo takto prepravovaných 55 866 l nedenaturovaného liehu, ktorého príjemcom mala byť neexistujúca firma W., IČO X. (rovnako ako v bodoch 2-1, 2-2, 2-3); konanie smerovalo k tomu, aby lieh na území Slovenskej republiky unikol spod colného dohľadu, čím by štátnemu rozpočtu Slovenskej republiky vznikla ujma nezaplatením DPR vo výške 60 421 Sk a nezaplatením daní vo výške 16 173 783 Sk (SPD 12 912 160 Sk, DPH 3 261 623 Sk, 2-5/ v marci 1998 na pokyn ďalších osôb obţalovaný J. L. objednal prepravu liehu z liehovaru C. do Slovenskej republiky u autodopravcov I. V. zo Slovenskej republiky, kde vodičom bol K. E. na kamióne ŠPZ D., náves ŠPZ D. a A. z ČR, kde vodičmi boli K. F. na kamióne ŠPZ P., náves P. a T. S. na kamióne ŠPZ J. náves J.; naloţenie tovaru sa uskutočnilo v dňoch 9.–
  2. marca 1998 v celkovom mnoţstve 71 769 litrov nedenaturovaného liehu; colné prejednanie prebehlo
  3. marca 1998 na hraničnom priechode v Kútoch, pričom colné 5 To 14/2009 6 orgány zistili, ţe vodiči predloţili falošné doklady – potvrdenie o zabezpečení colného dlhu č. 18/98 na sumu 40 000 000 Sk, splnomocnenie pre vodičov kamiónov od firmy J., vypísané JCD, na ktorých tovar fingovane deklarovala firma D., IČO X., ktoré im predtým odovzdal J. L. a k prepusteniu tovaru na územie Slovenskej republiky preto nedošlo; konanie obţalovaných smerovalo k tomu, aby lieh na území Slovenskej republiky unikol spod colného dohľadu, čím by štátnemu rozpočtu Slovenskej republiky vznikla ujma nezaplatením DPR vo výške 86 859 Sk a nezaplatením daní vo výške 20 845 146 Sk (SPD 16 622 437 Sk, DPH 4 222 709 Sk); dokonaním všetkých skutkov uvedených v rozsudku by teda štátnemu rozpočtu Slovenskej republiky bola spôsobená ujma v celkovej výške 61 360 242 Sk (DPR 203 016 Sk, SPD 48 632 197 Sk, DPH 12 216 860 Sk a clo 308 169 Sk). Krajský súd ho za to odsúdil

§ 148ods.

5 Tr. zák., § 35 ods. 1 Tr. zák., účinného do 31. augusta 1999 k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov, pričom na výkon uloţeného trestu odňatia slobody ho

§ 39aods.

3 Tr. zák. zaradil do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny.

§ 55ods.

1 písm. a/ Tr. zák. mu uloţil aj trest prepadnutia veci, a to zošita formátu A4 s doskami čiernej farby s poznámkami obţalovaného, pričom

§ 55ods.

3 Tr. zák., účinného do 31. augusta 1999 sa vlastníkom tejto veci stáva štát. Nakoniec

§ 83ods.

1 písm. e/ Tr. zák., účinného od 1. januára 2006 uloţil obţalovanému aj ochranné opatrenie, a to zhabanie veci v tomto rozsahu: etikety (vinety) s nápisom červenej farby „T.O.T. v počte 1000 ks, čerpadlo na kvapalinu zn. R. červenej farby s hadicou dĺţky 0,5 m, prístroj na meranie hustoty kvapaliny „liehomer“, pričom

§ 83ods.

2 Tr. zák., účinného od 1. januára 2006 vlastníkom týchto zhabaných vecí sa stáva štát. Naproti tomu krajský súd

§ 226písm.

c/ Tr. por., účinného do

  1. januára 2006 (ďalej len Tr. por.) oslobodil obţalovaných Ing. V. B., J. H., J. B. a V. O. spod obţaloby Krajskej prokuratúry v Ţiline z
  2. januára 2002, sp. zn. 1Kv 9/98, pre skutky, ktoré mali spáchať tak, ţe 5 To 14/2009 7 Ing. V. B., J. H. a J. L. spoločne v dobe od januára do marca 1998 zorganizovali viaceré nelegálne prepravy liehu na územie Slovenskej republiky s úmyslom odňať lieh spod colného dohľadu orgánov Slovenskej republiky a vyhnúť sa povinnosti uhradiť dane a poplatky za jeho prevoz tak, ţe v jednotlivých prípadoch sčasti aj po dohode s ďalšími obţalovanými J. B. a V. O. 1/ J. L. dňa
  3. marca 1998 v čase asi o 12.00 hod. na C. predloţil colné vyhlásenie (JCD), v ktorom navrhol prepustiť deklarovaný tovar do reţimu uskladnenia tovaru vo verejnom colnom sklade M. Ing. M. K., L.M., faxovú faktúru od firmy A. a sprievodné doklady k tovaru, pričom na JCD bol deklarovaný tovar Metylcarbinolové riedidlo v mnoţstve 25 873 litrov, umiestnené vo vagóne č. X., hoci v skutočnosti sa jednalo o Metylcarbinol – etanol (lieh), v colnej hodnote 402 309 Sk, ktorý podliehal spotrebnej dani 240 Sk za 1 liter – celkom 6 209 520 Sk, clu 81,6% - celkom 328 284 Sk, dani z pridanej hodnoty 23% - celkom 1 600 852 Sk a dovoznej priráţke 5 % - celkom 20 115 Sk, teda spolu colnému dlhu vo výške 8 158 771 Sk (dane 7 810 372 Sk), (poplatky 348 399 Sk), v dôsledku čoho by v prípade prepustenia tovaru z reţimu uskladnenia v colnom sklade do reţimu voľného obehu, menovaní spôsobili rozdielom daňového a poplatkového zaťaţenia oboch komodít ujmu štátnemu rozpočtu Slovenskej republiky vo výške 8 016 757 Sk (skrátenia dane 7 708 588 Sk, skrátenie poplatkov – cla 308 169 Sk), 2/ v dobe od
  4. januára 1998 do
  5. januára 1998 uskutočnili prostredníctvom prenajatých nákladných motorových vozidiel a za pomoci falošných dokladov prepravy liehu z Českej republiky na územie Slovenskej republiky s cieľom odňať prepravovaný tovar colnému dohľadu a vyhnúť sa povinnosti úhrady daňových a colných poplatkov tak, ţe 2-1/ dňa
  6. januára 1998 vodič I. Š. na nákladnom motorovom vozidle Renault Magnum ŠPZ P. a návesom ŠPZ P., ktoré boli opatrené ŠPZ P., náves P. a s falošným OEV bez nákladu prešiel cez hraničný prechod Drietoma do Českej republiky, kde mu v liehovare C. naloţili dňa
  7. januára 1998 lieh v 92 sudoch o objeme 19 040 litrov v hodnote 376 922 Sk; pri colnom prejednaní na hraničnom prechode Kúty dňa
  8. januára 1998 asi o 20.00 hod. predloţil I. Š. na colné prejednanie falošné doklady, ktoré mu predtým odovzdal v zalepenej obálke J. L., a to potvrdenie o zabezpečení colného dlhu č. X. na sumu 20 000 000 Sk, falošné splnomocnenie na meno Š. I., v dokladoch bola uvedená ako odberateľ v Slovenskej republike neexistujúca firma W., IČO X.; po colnom prejednaní na hranici tovar však uţ nebol 5 To 14/2009 8 prejednaný na vnútrozemskej colnici určenia - Bratislava a prepustený do voľného obehu v Slovenskej republike, ale dňa
  9. januára 1998 bol vodič

pokynov J. L. cez mobilný telefón usmernený s nákladom do Bratislavy, do priestorov skladu J. B. na ul. Z., kde bol lieh zloţený, uskladnený a spracovávaný na konzumný alkohol; v dôsledku tohto konania obţalovaných lieh unikol spod colného dohľadu a štátnemu rozpočtu Slovenskej republiky bola spôsobená ujma nezaplatením dovoznej priráţky (DPR) vo výške 18 850 Sk a daní vo výške 5 521 676 Sk (spotrebná daň 4 415 148 Sk, DPH 1 106 528 Sk), 2-2/ dňa

  1. januára 1998 vodič I. Š. na nákladnom motorovom vozidle Renault Magnum ŠPZ P., s návesom ŠPZ P., ktoré boli opatrené nepravými ŠPZ P., náves P. a s falošným OEV bez nákladu prešiel cez hraničný prechod Kúty do Českej republiky, kde mu v liehovare C. naloţili dňa
  2. januára 1998 lieh v 92 sudoch o objeme 18 260 litrov v hodnote 368 852 Sk; pri colnom prejednaní na hraničnom prechode Kúty dňa
  3. januára 1998 asi o 17.30 hod,. predloţil I. Š. na colné prejednanie falošné doklady, ktoré mu predtým odovzdal v zalepenej obálke J. L., a to potvrdenie o zabezpečení colného dlhu č. X. na sumu 20 000 000 Sk, falošné splnomocnenie na meno Š. I., v dokladoch bola uvedená ako odberateľ v Slovenskej republiky neexistujúca firmy W., IČO X.; po colnom prejednaní na hranici tovar však uţ nebol prejednaný na vnútrozemskej colnici určenia – Bratislava a prepustený do voľného obehu v Slovenskej republiky, ale vodič kamiónu bol cez mobilný telefón usmerňovaný J. L. do Kysuckého Nového Mesta do priestorov skladu v areáli P., kde bol lieh v noci zo
  4. januára 1998 na
  5. januára 1998 zloţený a uskladnený s cieľom jeho ďalšieho spracovania, pričom sklad na tento účel poskytol jeho uţívateľ V. O.; v dôsledku tohto konania obţalovaných lieh unikol spod colného dohľadu a štátnemu rozpočtu Slovenskej republiky bola spôsobená ujma nezaplatením DPR vo výške 18 443 Sk a nezaplatením daní vo výške 5 299 932 Sk DPH 1 063 466 Sk, 2-3/ dňa
  6. januára 1998 vodič M. Š. na nákladnom motorovom vozidle Renault Magnum ŠPZ P. s návesom ŠPZ P., ktoré boli opatrené nepravými ŠPZ P., náves P. a s falošným OEV bez nákladu prešiel cez hraničný prechod Drietoma do Českej republiky, kde mu v liehovare C. naloţili dňa
  7. januára 1998 lieh v 92 sudoch o objeme 18 260 litrov v hodnote 368 852 Sk; pri colnom prejednaní na hraničnom prechode Kúty dňa
  8. januára 1998 asi o 23.00 hod predloţil M. Š. na colné prejednanie falošné doklady, ktoré mu predtým odovzdal v zalepenej obálke J. L., a to potvrdenie o zabezpečení colného dlhu č. X. na sumu 20 000 000 Sk, falošné splnomocnenie na meno Š. M., v dokladoch bola uvedená ako 5 To 14/2009 9 odberateľ v Slovenskej republike neexistujúca firma W., IČO X.; po colnom prejednaní na hranici tovar však uţ nebol prejednaný na vnútrozemskej colnici určenia – Bratislava a prepustený do voľného obehu v Slovenskej republike, ale vodič kamiónu čakal na parkovisku Lamač pri Bratislave aţ do rána
  9. januára 1998, kedy bol v skorých ranných hodinách cez mobilný telefón usmernený do Bratislavy, do priestorov skladu J. B. ul. Z., kde bol lieh zloţený, uskladnený a spracovávaný na konzumný alkohol; v dôsledku tohto konania obţalovaných lieh unikol spod colného dohľadu a štátnemu rozpočtu Slovenskej republiky bola spôsobená ujma nezaplatením DPR vo výške 18 443 Sk a nezaplatením daní vo výške 5 299 932 Sk (SPD 4 236 466 Sk, DPH 1 063 466 Sk), 2-4/ na poţiadanie Ing. V. B. a J. H. J. L. vo februári 1998 u autodopravcu J. T. pod zámienkou prepravy potravinárskeho tovaru z Českej republiky do Slovenskej republiky prenajal tri kamióny – nákladný automobil Liaz 110 ŠPZ N. s prívesom N., Liaz 110 ŠPZ B. s prívesom B. a Liaz 110 ŠPZ B. s prívesom B., ktoré riadili vodiči M. R., P. B. a L. G., pričom dňa
  10. marca 1998 prešli cez hraničný prechod Skalica do Českej republiky, pri Dačiciach sa vodiči

predchádzajúceho usmernenia kontaktovali na tel. číslo X., následne ku nim po chvíli prišli tri nestotoţnené osoby, z ktorých jedna vyţiadala od vodičov osvedčenia o evidencii vozidiel a prikázala im namontovať na autá nepravé, dovtedy nepouţívané ŠPZ: P., P., P., P., P., P., ktoré im priniesol a konať ďalej

pokynov; v ten istý deň vodiči naloţili v Dačiciach prázdne sudy, ktoré boli v priebehu noci a dopoludnia nasledujúceho dňa v liehovare M. naplnené liehom a naloţené na vozidlá, s ktorými vodiči išli dňa

  1. marca 1998 tovar colne prejednať na vnútrozemskú colnicu do Jindřichovho Hradca; tu však colné orgány zistili falošné ŠPZ, falošné doklady a vozidlá boli spolu s nákladom liehu zaistené; dovedna bolo takto prepravovaných 55 866 l nedenaturovaného liehu, ktorého príjemcom mala byť neexistujúca firma W., IČO X. (rovnako ako v bodoch 2-1, 2-2, 2-3); konanie obţalovaných smerovalo k tomu, aby lieh na území Slovenskej republiky unikol spod colného dohľadu, čím by štátnemu rozpočtu Slovenskej republiky vznikla ujma nezaplatením DPR vo výške 60 421 Sk a nezaplatením daní vo výške 16 173 783 Sk (SPD 12 912 160 Sk, DPH 3 261 623 Sk), 2-5/ v marci 1998 na pokyn Ing. V. B. a J. H. J. L. objednal prepravu liehu z liehovaru C. do Slovenskej republiky u autodopravcov I. V. zo Slovenskej republiky, kde vodičom bol 5 To 14/2009 10 K. E. na kamióne ŠPZ D., náves ŠPZ D. a A. z Českej republiky, kde vodičmi boli K. F. na kamióne ŠPZ P., náves P. a T. S. na kamióne ŠPZ J. náves J.; naloţenie tovaru sa uskutočnilo v dňoch
  2. –
  3. marca 1998 v celkovom mnoţstve 71 769 litrov nedenaturovaného liehu; colné prejednanie prebehlo
  4. marca 1998 na hraničnom priechode v Kútoch, pričom colné orgány zistili, ţe vodiči predloţili falošné doklady – potvrdenie o zabezpečení colného dlhu č. 18/98 na sumu 40 000 000 Sk, splnomocnenie pre vodičov kamiónov od firmy J., vypísané JCD, na ktorých tovar fingovane deklarovala firma D., IČO X., ktoré im predtým odovzdal J. L. a k prepusteniu tovaru na územie Slovenskej republiky preto nedošlo; konanie obţalovaných smerovalo k tomu, aby lieh na území Slovenskej republiky unikol spod colného dohľadu, čím by štátnemu rozpočtu Slovenskej republiky vznikla ujma nezaplatením DPR vo výške 86 859 Sk a nezaplatením daní vo výške 20 845 146 Sk (SPD 16 622 437 Sk, DPH 4 222 709 Sk); dokonaním všetkých skutkov uvedených v rozsudku by teda štátnemu rozpočtu Slovenskej republiky bola spôsobená ujma v celkovej výške 61 360 242 Sk (DPR 203.016 Sk, SPD 48 632 197 Sk, DPH 12 216 860 Sk a clo 308 169 Sk), u obţalovaných Ing. V. B. a J. H. kvalifikované v bodoch 1/ a 2/ ( 2-1 aţ 2-5 ) obţaloby ako spolupáchateľstvo trestného činu skrátenia dane

§ 9ods.

2, § 148 ods. 1, ods. 5 Tr. zák., účinného do 31. augusta 1999, sčasti dokonaného, sčasti v štádiu pokusu

§ 8ods.

1 Tr. zák., v bode 2/ (2-1 aţ 2-5) obţaloby ako spolupáchateľstvo trestného činu skrátenia poplatkov a iných podobných dávok

§ 9ods.

2, § 148 b Tr. zák., účinného do 31. augusta 1999, sčasti dokonaný, sčasti v štádiu pokusu

§ 8ods.

1 Tr. zák. a v bode 1/ obţaloby ako spolupáchateľstvo pokusu trestného činu porušovania predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou

§ 9ods.

2, § 8 ods. 1 k § 124 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., účinného do 31. augusta 1999, u obţalovaného J. B. kvalifikované v bodoch 2-1 a 2-3 obţaloby ako spolupáchateľstvo trestného činu skrátenia dane

§ 9ods.

2, § 148 ods. 1, ods. 5 Tr. zák., účinného do 31. augusta 1999 a spolupáchateľstvo trestného činu skrátenia poplatkov a iných podobných dávok

§ 9ods.

2, § 148 b Tr. zák., účinného do 31. augusta 1999, 5 To 14/2009 11 a u obţalovaného V. O. kvalifikované v bode 2-2 obţaloby ako spolupáchateľstvo trestného činu skrátenia dane

§ 9ods.

2, § 148 ods. 1, ods. 5 Tr. zák., účinného do

  1. augusta 1999, pretoţe nebolo dokázané, ţe skutky spáchali obţalovaní. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie krajský prokurátor a obţalovaný J. L. Krajský prokurátor v odôvodnení odvolania podaného do oslobodzujúcej časti sa nestotožnil s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý zaujal v uznesení zo
  2. novembra 2008, sp. zn. 5To 9/2008, a ktorý

jeho tvrdenia následne nekriticky prevzal do napadnutého rozsudku aj krajský súd.

jeho názoru Najvyšší súd Slovenskej republiky sa týmto vysloveným právnym názorom už nepohyboval v rámci vlastnej konštantnej rozhodovacej praxe, ale výrazne ju prekročil a týmto zároveň deformoval zmysel predtým vydaných rozhodnutí (publikovaných v Zbierke pod č. 81/2003 a 19/2004), na ktoré vo vyššie uvedenom uznesení poukazoval. Krajský prokurátor sa nestotoţnil s názorom,

ktorého „vypočutím svedka pred vznesením obvinenia dochádza k porušeniu princípu zachovania rovnosti strán“ a ďalej, ţe „nie je vylúčené, aby tieto dôkazy boli pouţité pre účely vznesenia obvinenia, na druhej strane je však potrebné ich okamţite opakovať, pretoţe v opačnom prípade pôvodné dôkazy proti obvinenému uţ nemajú dôkaznú hodnotu“. Krajský prokurátor poukázal na to, ţe v posudzovanej trestnej veci v prípravnom konaní bolo postupované štandardným spôsobom, keďţe obvineným bolo umoţnené uplatnenie práv na obhajobu v celom rozsahu

zákonných ustanovení, čo títo aj vyuţili. V tejto veci sa trestné stíhanie proti obvinenému J. L. viedlo od

  1. apríla 1998, a proti ostatným obvineným od
  2. augusta
  3. Prípravné konanie bolo ukončené podaním obţaloby
  4. januára 2002, pričom ani jeden z obvinených a ich obhajcov nepoţadovali opakovanie ktoréhokoľvek vyšetrovacieho úkonu. 5 To 14/2009 12 Má za to, ţe tzv. „konštantná rozhodovacia prax“, ktorou vo svojom uznesení argumentoval Najvyšší súd Slovenskej republiky, ţiadne okamţité opakovanie procesných úkonov vykonaných do momentu vznesenia obvinenia v tej dobe nepoţadovala a

jeho názoru takúto poţiadavku treba odmietnuť ako nezákonnú. Len v situácii, keby takáto poţiadavka obvineného alebo jeho obhajcu na opakovanie vyšetrovacieho úkonu nebola bezdôvodne akceptovaná, moţno

názoru krajského prokurátora hovoriť o porušení rovnosti strán a o nemoţnosti pouţitia dôkazu v ďalšom konaní, aj to však len v prípade aplikácie Trestného poriadku účinného od

  1. januára
  2. Rovnako krajský prokurátor vytýkal krajskému súdu, ţe sa v odôvodnení oslobodzujúcej časti napadnutého rozsudku vôbec nevyrovnal s vykonanými dôkazmi a obmedzil sa na strohé konštatovanie, ţe tieto na uznanie viny voči obţalovaným Ing. V. B., J. H., J. B. a V. O. nepostačovali. Z týchto dôvodov navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade ním podaného odvolania

§ 258ods.

1 písm. b/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v oslobodzujúcej časti a

§ 259ods.

1 Tr. por. vec vrátil krajskému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Obţalovaný J. L. v odôvodnení podaného odvolania vo vzťahu ku skutku pod bodom 1/ namietal, ţe vykonaným dokazovaním tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní nebol preukázaný jeho úmysel poţiadať o prepustenie tovaru do voľného obehu na území Slovenskej republiky, keďţe sa len domáhal uskladnenia tovaru vo verejnom colnom sklade M.. Vo vzťahu ku skutkom bod bodmi 2-1 aţ 2-5 obţalovaný J. L. vytýkal krajskému súdu procesný postup na hlavnom pojednávaní, keď tento viaceré svedecké výpovede čítal postupom

§ 211ods.

2 písm. a/, písm. b/ Tr. por., účinného do

  1. januára
  2. V tomto smere poukázal na to, ţe trestné stíhanie voči jeho osobe bolo začaté
  3. apríla 1998 (pre skutok pod bodom 1 napadnutého rozsudku), resp.
  4. júla 1998, (pre skutky pod bodmi 2-1 aţ 5 napadnutého rozsudku), pričom výpovede svedkov I. Š., M. Š. a J. Š. boli vykonané uţ
  5. mája
  6. Obţalovaný J. L. v tejto súvislosti vyslovil názor, ţe krajský súd uvedené svedecké výpovede na hlavnom pojednávaní nemohol prečítať na základe vyššie uvedeného ustanovenia, keďţe tieto neboli v prípravnom konaní vykonané spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam Trestného poriadku. Ďalej obţalovaný J. L. 5 To 14/2009 13 argumentoval aj tým, ţe vo veci (body 2 - 4 a 5) vypočutí ďalší dopravcovia a vodiči ho ani v jednom prípade neusvedčovali z organizovania dovozu liehu na územie Slovenskej republiky. Z týchto dôvodov navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

§ 258ods.

1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. por., účinného do 1. januára 2006 zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec krajského súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Obţalovaný J. L. alternatívne poukázal na neprimeranú dĺţku konania v jeho trestnej veci. Argumentoval tým, ţe vec po takmer jedenástich rokoch nie je právoplatne skončená, pričom v tomto smere sa odvolával na Ústavu Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru ako aj ustanovenie § 40 ods. 1 Tr. zák. Vzhľadom na túto skutočnosť navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v prípade uznania jeho viny zrušil napadnutý rozsudok len vo výroku o treste a sám vo veci rozhodol tak, ţe by mu uloţil primeraný podmienečný trest odňatia slobody.

§ 254ods.1 Tr.

por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie

§ 253

, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku, proti ktorým môţe odvolateľ podať odvolanie, i správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozsudku, prihliadajúc pritom i na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané. Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom uvedeným v citovanom ustanovení zistil, ţe odvolania proti rozsudku krajského súdu podali procesné strany na to oprávnené, proti výrokom, proti ktorým odvolania podať mohli, urobili tak v lehote ustanovenej v zákone, pričom sčasti je dôvodné iba odvolanie obţalovaného J. L.. Najvyšší súd Slovenskej republiky úvodom povaţuje za potrebné uviesť, ţe v predmetnej trestnej veci uţ v minulosti rozhodol uznesením zo 6. novembra 2008, sp. zn. 5To 9/2008, ktorým na podklade odvolania všetkých obţalovaných zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie krajskému súdu s právnym názorom, ktorým bol krajský súd viazaný. 5 To 14/2009 14 Najvyšší súd Slovenskej republiky vo vzťahu k odvolacím námietkam krajského prokurátora povaţuje za potrebné uviesť nasledovné:

§ 160ods.

1 Tr. por., účinného do 31. októbra 1999 ( zák. č. 247/1994 Z.z. ) ak zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že bol spáchaný trestný čin, a ak je dostatočne odôvodnený záver, že ho spáchala určitá osoba, začne vyšetrovateľ bez meškania trestné stíhanie, ak nie je dôvod na postup

§ 159ods.

2 a ods. 3. Trestné stíhanie sa začína vydaním uznesenia o vznesení obvinenia, ktoré sa obvinenému oznámi (§ 137) do troch dní alebo najneskôr na začiatku prvého výsluchu. Odpis uznesenia o vznesení obvinenia zašle vyšetrovateľ do 48 hodín prokurátorovi. Najvyšší súd Slovenskej republiky v posudzovanej trestnej veci zistil, ţe trestné stíhanie bolo začaté a obvinenie pre skutok uvedený v bode 1) napadnutého rozsudku právne posúdený ako trestný čin skrátenia dane

§ 148ods.1, ods.

5 Tr. zák., účinného do 31. augusta 1999 (ďalej len Tr. zák.) v súbehu s trestným činom skrátenia poplatkov a im podobných dávok

§ 148bTr.

zák. v štádiu pokusu

§ 8ods.

1 Tr. zák. vznesené J. L.

  1. apríla
  2. Pre skutky uvedené v bodoch 2-1 aţ 2-5 napadnutého rozsudku právne posúdené rovnako ako vyššie uvedené bolo obţalovanému J. L. vznesené obvinenie
  3. júla
  4. Ostatným obţalovaným Ing. V. B., J. H., J. B. a V. O. bolo obvinenie pre skutky uvedené pod bodmi 1 a 2-1 aţ 2-5 právne posúdené ako u obţalovaného J. L. vznesené
  5. augusta 2000 s tým, ţe v ich prípade uţ išlo o spolupáchateľstvo, resp. účastníctvo vo forme pomoci. Obvinenie pre skutok pod bodom 1/ napadnutého rozsudku bolo vznesené J. L. na základe zabezpečených listinných dôkazov a hlavne s poukazom na výpoveď svedka I. C. z
  6. apríla
  7. Obvinenie pre skutky pod bodmi 2-1 aţ 2-5 bolo J. L. vznesené rovnako na základe zabezpečených listinných dôkazov a výpovedí svedkov, vodičov kamiónov, hlavne I. Š. a M. Š. z
  8. mája
  9. Na druhej strane obţalovaný Ing. V. B. v tom čase vo veci vystupoval ako svedok, o čom svedčí jeho svedecká výpoveď zo
  10. decembra
  11. Obvinenie bolo mu vznesené pre skutky pod bodmi 1/ a 2-1 aţ 2-5 napadnutého rozsudku 5 To 14/2009 15 aţ
  12. augusta 2000, pritom vo vzťahu ku skutku pod bodom 1/ napadnutého rozsudku bola dôkazná situácia rovnaká ako pri vznesení obvinenia J. L., keďţe o účasti obţalovaného Ing. V. B. na tomto skutku vypovedal svedok I. C. aţ
  13. septembra
  14. Naopak svedecká výpoveď I. Š. z
  15. mája 1998 jednoznačne nasvedčovala tomu, ţe skutky pod bodmi 2-1 a 2- 2 boli spáchané aj za účasti obţalovaného Ing. V. B. Vyšetrovateľ namiesto toho, aby bez meškania vzniesol obvinenie aj obţalovanému Ing. V. B., vykonával vo veci ďalšie dokazovanie a obţalovaného Ing. V. B. nechal vystupovať vo veci ako svedka. Rovnako tak postupoval aj vo vzťahu k obţalovaným J. H., J. B. a V. O., keďţe aj týmto obţalovaným vzniesol obvinenie aţ
  16. augusta 2000, a predtým vo veci vykonal dokazovanie výsluchmi okrem vyššie uvedených svedkov aj J. Š. (
  17. augusta 2000), J. T. (
  18. augusta 1998), M. R., P. B., L. G. (všetci traja
  19. augusta 1998), M. P. (
  20. augusta 1998), I. V. (
  21. apríla 1999), E. K. (
  22. septembra 1998), F. K., S. T. (obidvaja
  23. apríla 1999), J. M. (
  24. októbra 1998), Z. M. (
  25. apríla 1999), S. T. (
  26. októbra 1999), J. S., A. S. (obidvaja
  27. septembra 1998), pričom išlo o dôkazy vo významnej miere rozhodujúce pre posúdenie otázky viny obţalovaných. Navyše svedkovia S. T. ako aj J. a Z. M. v čase vykonania ich výsluchov v procesnom postavení svedkov by v prípravnom konaní (za situácie vznesenia obvinenia J. B.) mali právo odmietnuť vypovedať s poukazom na ustanovenie § 100 ods.1, ods. 2 Tr. por., keďţe išlo o výsluch vo vzťahu k osobe, voči ktorej boli príbuzenskom alebo obdobnom pomere. Inými slovami povedané takýmto procesným postupom došlo k porušeniu princípu zachovania rovnosti strán, keďže obhajca mal možnosť zúčastniť sa takéhoto úkonu len za procesnej situácie, kedy by sa viedlo trestné stíhanie už proti konkrétnej osobe. Na jednej strane nebolo vylúčené v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku, aby tieto dôkazy nemohli byť pouţité pre účely vznesenia obvinenia, na druhej strane bolo však potrebné ich okamžite opakovať, pretože v opačnom prípade pôvodné dôkazy proti obvinenému už nemali dôkaznú hodnotu. Je síce pravdou, ţe niektorí svedkovia ako napr. I. C. (
  28. septembra 2001), I. Š. (
  29. septembra 2001), J. M. (
  30. septembra 2001) boli po vznesení obvinenia aj ostatným 5 To 14/2009 16 obţalovaným v tejto veci opätovne vypočutí, avšak tak I. Š. ako aj J. M. sa len odvolali na svoju predchádzajúcu výpoveď. V tejto súvislosti treba konštatovať, ţe ak výsluch svedka nebol vykonaný v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku, tento nedostatok nemoţno napraviť tým, ţe pri ďalšom výsluchu tohto svedka, ktorý sa realizuje v súlade so zákonom, svedok sa iba odvolá na svoju skoršiu, procesne chybnú výpoveď. Obžaloba v trestnej veci môže byť opretá o výpovede svedkov a iné dôkazy vykonané pred vydaním uznesenia o vznesení obvinenia, prípadne pred oznámením uznesenia o vznesení obvinenia, ak ich vykonaniu došlo po začatí trestného stíhania. Ak je ale výpoveď svedka jediným usvedčujúcim dôkazom alebo vo významnej miere rozhodujúcim dôkazom, o ktorý chce prokurátor, ako nositeľ dôkazného bremena v konaní pred súdom, oprieť obžalobu, je nevyhnutné takého svedka vypočuť až po vznesení obvinenia a tak zachovať právo obvineného na obhajobu (uvedené stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky kontinuálne nadväzuje na predtým publikovaný právny názor v Zb. rozh. č. 81/2003 a 19/2004). Vyššie uvedený procesný postup vyšetrovateľa bol nezákonný a prokurátor tým, ţe tento stav nenapravil, ale toleroval, sa rovnakou mierou podieľal na tomto postupe, keďţe vo veci bolo vznesené obvinenie ostatným obţalovaným aţ takmer dva a pol roka od okamihu zabezpečenia dôkazov vo významnej miere rozhodujúcich, ktoré neskôr neboli buď vôbec alebo zákonným spôsobom zopakované, pričom nešlo o dôkazy majúce charakter neopakovateľných alebo neodkladných úkonov. Takýmto procesným postupom došlo jednoznačne k porušeniu práva obžalovaných na obhajobu, keďže títo si žiadnu nemohli v tom čase ani uplatniť a ani realizovať. Na tomto závere nemení nič skutočnosť, či sa v posudzovanej trestnej veci konalo

Trestného poriadku účinného do

  1. januára 2006 alebo Trestného poriadku, účinného od
  2. januára 2006, keďţe povinnosti vyšetrovateľa a prokurátora ako orgánov činných v prípravnom konaní sú vymedzené rovnako v § 2 ods.1, ods. 4 Tr. por., účinného do
  3. januára 2006 a v § 2 ods.1, ods. 2 Tr. por., účinného od
  4. januára
  5. 5 To 14/2009 17 Argumentáciu prokurátora v odôvodnení podaného odvolania, ktorá miestami zachádza aţ do invektív voči rozhodnutiu odvolacieho súdu, Najvyšší súd Slovenskej republiky nepovaţoval za potrebné bliţšie komentovať, keďţe ju povaţoval za úplne neakceptovateľnú, ktorá je v zrejmom rozpore s ústavnými právami občana ţijúceho v demokratickom štáte, ktoré sú zakotvené v našej ústave a premietnuté aj do ustanovení Trestného poriadku. Riadiac sa takýmto „právnym názorom“ prokurátora by potom nebol v rozpore so zákonom ani taký procesný postup, keby vyšetrovateľ vzniesol obvinenie Ing. V. B., J. H., J. B. a V. O. aţ na záver vyšetrovania, vypočul ich ako obvinených a oboznámil ich s výsledkami vyšetrovania a keďţe by títo obvinení nepoţiadali o zopakovanie predtým vykonaných dôkazov, tak by prokurátor v súlade so zákonom podal na nich obţalobu na súde. Takto prezentovaný právny názor je absurdný a zároveň jednoznačne neprijateľný pre postavenie a poslanie prokurátora, ktorého úlohou je vykonávať dozor nad zákonnosťou v prípravnom konaní a zastupovať štát v konaní pred súdom prostredníctvom podanej obţaloby. Správne preto postupoval krajský súd, keď k dôkazom vykonaným pred vznesením obvinenia vo vzťahu k obţalovaným Ing. V. B., J. H., J. B. a V. O. neprihliadol. Keďţe vzhľadom na túto situáciu a zmenu výpovede svedka I. C. nastal na strane obţaloby stav dôkaznej núdze, krajský súd riadiac sa zásadou „in dubio pro reo“ postupoval v súlade so zákonom, keď vyššie uvedených obţalovaných spod obţaloby pre vyššie uvedené skutky oslobodil

§ 226písm.

c/ Tr. por., účinného do

  1. januára
  2. Iný reţim hodnotenia dôkazov však platil vo vzťahu k obţalovanému J. L., keďţe v jeho prípade bolo trestné stíhanie začaté vznesením obvinenia pre skutok právne posúdený ako trestný čin skrátenia dane

§ 148ods.1, ods.

5 Tr. zák. a iné

  1. apríla 1998 a hneď v ten istý deň mu bola ustanovená obhajkyňa, ktorá aj reálne vykonávala obhajobu. V tomto smere sú jeho odvolacie námietky nedôvodné, pretoţe svedkovia I. Š. a M. Š. boli vypočutí síce
  2. mája 1998 ( svedok J. Š. aţ
  3. augusta 2000 ), avšak uţ v trestnej veci v tom čase obvineného J. L. stíhaného pre rovnakú trestnú činnosť, pre ktorú mu neskôr bolo obvinenie rozšírené a za situácie, keď jeho obhajca, ktorého si zvolil na plnú moc
  4. apríla 1998 mal reálne moţnosť zúčastniť sa týchto úkonov. 5 To 14/2009 18 Rovnako tak nezodpovedajú objektívnej realite odvolacie námietky obţalovaného J. L. vo vzťahu ku skutkom pod bodmi 2-4 a 2-5 napadnutého rozsudku, keďţe svedkovia J. T. a F. K. v spojitosti s ostatnými dôkazmi, na ktoré bolo poukázané v odôvodnení napadnutého rozsudku, obţalovaného J. L. jednoznačne usvedčujú. Rovnako tak ani obhajobná argumentácia obţalovaného J. L. vo vzťahu ku skutku pod bodom 1/ napadnutého rozsudku, pričom v tomto smere odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdom prvého stupňa, ktoré je plne kompatibilné s právnym názorom odvolacieho súdu. Správne preto postupoval krajský súd, keď obţalovaného J. L. uznal za vinného zo skutkov uvedených vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Stavu veci a zákonu zodpovedá aj právna kvalifikácia konania obţalovaného J. L. tak po stránke objektívnej aj po stránke subjektívnej. Pochybil však krajský súd pri ukladaní trestu obţalovanému J. L. z hľadiska jeho výmery. V tomto smere Najvyšší súd Slovenskej republiky povaţoval jeho odvolacie námietky za opodstatnené v plnom rozsahu. Treba mať na zreteli, ţe skutky, pre ktoré sa viedlo trestné stíhanie, boli spáchané od januára do marca
  5. Prokurátor podal obţalobu na súde
  6. januára 2002, teda po štyroch rokoch. Krajský súd začal vo veci konať na hlavnom pojednávaní aţ
  7. júla 2007, teda po piatich rokoch od podania obţaloby a po deviatich rokoch od spáchania skutkov. Vo veci bolo po prvýkrát rozhodnuté rozsudkom
  8. apríla 2008 a po jeho zrušení opätovne aţ
  9. júla 2009, teda po jedenástich rokoch od spáchania skutkov.

čl. 48 ods. 2 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky kaţdý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

čl. 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd pri rozhodovaní o trestnom obvinení je kaţdá dotknutá strana oprávnená na spravodlivé 5 To 14/2009 19 a verejné prerokovanie svojej veci uskutočnené v primeranej lehote nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

§ 2ods.

4 Tr. por. ak tento zákon neustanovuje niečo iné, postupujú orgány činné v trestnom konaní z úradnej povinnosti; musia trestné veci prejednávať čo najrýchlejšie a dôsledne zachovávať občianske práva zaručené ústavou. Porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote je bezpochyby významným zásahom do princípov zaručujúcich právo na spravodlivý proces. Neodôvodnené prieťahy a neprimeraná dĺţka trestného konania sú závaţným a neţiaducim javom, ktorý nielen odporuje zmyslu práva obvineného, ale i poškodeného na spravodlivý proces, ale je i v rozpore so základnými zásadami trestného práva a odporuje účelu trestného konania. Súčasne je však nutné konštatovať, že porušenie tohto práva samo o sebe nezakladá neprípustnosť trestného stíhania. Čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len Dohovor) je potrebné v prvom rade povaţovať za pokyn či apel signatárskym štátom, aby organizovali svoje súdnictvo tak, aby princípy súdnictva v Dohovore zakotvené, boli rešpektované. Štát prostredníctvom orgánov k tomu určených rozhoduje o obvinených z trestných činov a zaisťuje prípadné potrestania páchateľov. Rozhodovanie o vine a treste v rámci trestného konania je nielen právom, ale predovšetkým povinnosťou týchto orgánov. Je celkom v rozpore so zmyslom čl. 6 Dohovoru, aby orgán činný v trestnom konaní, ktorý prieťahy v konaní spôsobil, sa tejto svojej povinnosti zbavil bez toho, aby vyvinul iniciatívu k naplneniu účelu trestného konania, ktorým je práve rozhodnutie o otázke viny a trestu. Účelom trestného konania je predovšetkým to, aby trestné činy boli náleţite zistené a ich páchatelia

zákona spravodlivo potrestaní, pritom má pôsobiť na upevňovanie zákonnosti, na predchádzanie a zamedzovanie trestnej činnosti, na výchovu občanov v duchu dôsledného zachovávania zákonov a pravidiel občianskeho spoluţitia i čestného plnenia povinností k štátu a spoločnosti ( § 1 ods.1 Tr. por., účinného do 1. januára 2006 ). 5 To 14/2009 20 Trestné konanie je potom ovládané základnými zásadami zaručujúcimi naplnenie vyššie uvedeného účelu trestného konania, ktoré sa uplatňujú nielen z pohľadu samotného obvineného, ale i z pohľadu práv a povinností ostatných subjektov a strán trestného konania. Predovšetkým s ohľadom na práva týchto ostatných subjektov, prípadne strán na trestnom konaní zúčastnených je akceptácia záveru o možnosti orgánu, ktorý prieťahy v konaní sám spôsobil, zastaviť trestné stíhanie, celkom neprijateľná. Týmto postupom by bola celkom neţiaducim spôsobom modifikovaná zásada oficiality, ktorá stanovuje, ţe kaţdý orgán činný v trestnom konaní má povinnosť z vlastnej iniciatívy urobiť všetko pre naplnenie účelu trestného konania, a zároveň by sa tak oslabovala funkcia trestného práva vo všeobecnom zmysle, predovšetkým funkcia ochranná. Najvyšší súd Slovenskej republiky navyše povaţuje za potrebné zdôrazniť, ţe namietaný čl. 6 ods.1 Dohovoru vôbec nestanovuje ţiadnu výslovnú sankciu, ktorou by stíhal porušenie práva na spravodlivý proces, ktoré je v tomto článku zakotvené a pod ktorým je uvedený celý rad čiastkových práv a slobôd, ktorého súčasťou je i právo na rozhodnutie v primeranej lehote. Primeranosť dĺţky konania je judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ( ďalej len Súd ) posudzovaná s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu s prihliadnutím ku kritériám zakotveným v judikatúre Súdu, akými sú zloţitosť prípadu, chovanie sťaţovateľa a chovanie štátnych orgánov, poprípade čo je pre sťaţovateľa v stávke. Súd v ţiadnom zo svojich rozhodnutí nekonkretizoval „všeobecne záväznú“ dobu, ktorú by bolo moţné za primeranú lehotu povaţovať. Porušenie pravidla plynúceho z čl.6 ods.1 Dohovoru je sankcionované vyvodením zodpovednosti štátu voči obvinenému, kedy bolo v rozhodnutiach Súdu spravidla priznané sťaţovateľovi spravodlivé zadosťučinenie vo forme peňaţnej náhrady a konštatované porušenie čl.6 ods.1 Dohovoru. Nápravu porušenia práva na prejednanie veci v primeranej lehote vo forme zastavenia trestného stíhania Súd z čl.6 Dohovoru v žiadnom prípade zo svojich rozhodnutí nevyvodil. 5 To 14/2009 21 Naopak judikatúra Súdu je v tomto ohľade jednoznačná v tom smere, že zmiernenie trestu z dôvodu neprimeranosti dĺžky konania v zásade zbavuje jednotlivca jeho postavenia obete v zmysle článku 36 Dohovoru za predpokladu, že vnútroštátne orgány uznajú, či už výslovne alebo v podstate veci, že šlo o porušenie Dohovoru a uskutočnia nápravu. Krajský súd v týchto intenciách vôbec neuvaţoval, keď obţalovanému J. L. po jedenástich rokoch od spáchania skutkov a začatia trestného stíhania a siedmich rokoch súdneho konania uloţil trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov, teda takmer v polovici trestnej sadzby trestného činu najprísnejšie trestného, i keď obţalovaný J. L.

odpisu registra trestov nebol odvtedy odsúdený. V tomto smere Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, ţe okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa môžu odôvodniť aplikáciu § 40 ods. 1 Tr. zák., účinného do 1. januára 2006 len za predpokladu, ţe pouţite zákonom stanovenej trestnej sadzby odňatia slobody by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a ţe účel trestu moţno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania. Všetky tri podmienky sú ustanovené kumulatívne, a preto musia byť splnené zároveň. Ustálená súdna prax slovenských súdov v súvislosti s aplikáciou ustanovenia § 40 ods. 1 Tr. zák. zohľadňovala predovšetkým, ak nie výlučne, tie okolnosti prípadu, ktoré súviseli so skutkom ako takým a s jeho právnym posúdením, teda okolnosti, za ktorých bol spáchaný čin v zmysle § 3 ods. 4 Tr. zák., resp. rodinné a osobné pomery páchateľa, ktoré existujú v čase rozhodovania o treste. Vôbec alebo len ojedinele niektoré súdy pri ukladaní trestu zohľadňujú neprimeranú dĺţku konania v rámci posúdenia otázky, či uvedená skutočnosť je takou okolnosťou, ktorá odôvodňuje mimoriadne zníţenie trestu odňatia slobody pod zákonom stanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby s pouţitím ustanovenia § 40 ods. 1 Tr. zák. V tomto smere Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe dĺžka konania, ktorá s prihliadnutím na obťažnosť veci, postoj obvineného k trestnému stíhaniu a procesný postup orgánov činných v trestnom konaní výrazne a neprimerane presahuje dĺžku konania v porovnateľných veciach je takou okolnosťou prípadu, ktorá odôvodňuje pri ukladaní trestu použiť mimoriadne zmierňovacie 5 To 14/2009 22 ustanovenie

§ 40ods.

1 Tr. zák., účinného do

  1. januára 2006 ( § 39 ods. 1 Tr. zák. ) a uloženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom s obmedzením uvedeným v ustanovení § 40 ods. 4 Tr. zák. účinného do
  2. januára 2006 ( § 39 ods. 3 Tr. zák. ). Krajský súd ako uţ bolo skôr povedané sa takýmito úvahami vôbec neriadil, i keď z obsahu spisu je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, ţe výraznou mierou participoval na tejto dĺţke konania, ktorá je vzhľadom na povahu a obťaţnosť posudzovanej trestnej veci jednoznačne neprimeraná. Z týchto dôvodov preto Najvyšší súd Slovenskej republiky

§ 258ods.

1 písm. e/, ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu u obţalovaného J. L. a na podklade § 259 ods. 3 Tr. por.

§ 148ods.

5 s pouţitím § 35 ods.1 a § 40 ods. 1 Tr. zák., účinného do 31. augusta 1999 obţalovanému J. L. uloţil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky, na výkon ktorého ho

§ 39aods.

3 Tr. zák., účinného do 31. augusta 1999 zaradil do I. ( prvej ) nápravnovýchovnej skupiny. Zároveň mu

§ 55ods.

1 písm. a/ Tr. zák., účinného do 31. augusta 1999 uloţil aj trest prepadnutia veci, a to zošitu formátu A4 s doskami čiernej farby s poznámkami obţalovaného, ktorého vlastníkom sa

§ 55ods.

3 Tr. zák., účinného do 31. augusta 1999 stáva štát. Nakoniec uloţil obţalovanému aj ochranné opatrenie, a to

§ 83ods.

1 písm. e/ Tr. zák., účinného od 1. januára 2006 zhabanie nasledovných vecí: - etikiet s nápisom červenej farby „T.O.T. v počte 1 000 ks, - čerpadla na kvapalinu zn. R. červenej farby s hadicou dĺţky 0,5 m, - prístroja na meranie hustoty kvapaliny „liehomer“, pričom vlastníkom zhabaných vecí

§ 83ods.

2 Tr. zák., účinného od 1. januára 2006 sa stáva štát. Keďţe odvolanie prokurátora nebolo dôvodné, Najvyšší súd Slovenskej republiky ho zamietol

256 Tr. por., účinného do

  1. januára
  2. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. 5 To 14/2009 23 V Bratislave
  3. marca 2010 JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Z. Cerovská

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.