1, § 250c ods. 1, ods. 4 zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Trestný zákon) a iné, vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 4T 10/2003, o dovolaní, ktoré podal obvinený J. J., zastúpený JUDr. M. K., advokátom v Košiciach, proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 3. marca 2010, sp. zn. 5 To 8/2009, za splnenia podmienok stanovených v § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.
1 Tr. por. takto r o z h o d o l : V konaní, ktoré predchádzalo rozsudku Krajského súdu v Košiciach z
1, ods. 3 Trestného zákona (v Košiciach
1, § 9 ods. 2, § 250c ods. 1, ods. 4 Trestného zákona v podstate na tom skutkovom základe, že v K. v agentúre poisťovne K.,
4 Trestného zákona trest odňatia slobody na dva roky, ktorého výkon mu bol
1 písm. a/ Trestného zákona podmienečne odložený, pričom
1 Trestného zákona bola určená skúšobná doba na štyri roky; vo vzťahu k obvinenému P. H. bolo tiež rozhodnuté o náhrade škody. 3 3 Tdo 51/2010 Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 3. marca 2010, sp. zn. 5 To 8/2009, na základe odvolaní obidvoch obvinených
1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. d/ zák. č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Trestný poriadok) bol rozsudok súdu prvého stupňa zrušený. Krajský súd následne sám na základe § 259 ods. 3 Trestného poriadku vo veci rozhodol tak, že obvineného P. H. uznal za vinného zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví
1, ods. 4 Trestného zákona, obvinených P. H. a J. J. uznal za vinných na skutkovom základe už uvedenom, a to J. J. z pokusu trestného činu poisťovacieho podvodu
1, § 250c ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, P. H. z pomoci k pokusu tohto trestného činu
1 písm. c/, § 8 ods. 1, § 250c ods. 1, ods. 4 Trestného zákona. Krajský súd obvinenému P. H. uložil úhrnný trest odňatia slobody na päť rokov so zaradením do prvej nápravnovýchovnej skupiny; obvinenému J. J.
4 Trestného zákona trest odňatia slobody na dva roky, ktorého výkon mu bol
1 písm. a/ Trestného zákona podmienečne odložený, pričom
1 Trestného zákona bola určená skúšobná doba na jeden rok; vo vzťahu k obvinenému P. H. bolo tiež rozhodnuté o náhrade škody spôsobenej trestným činom ublíženia na zdraví. Obvinený J. J. zastúpený obhajcom podal proti rozsudku krajského súdu dovolanie, a to z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.; dovolaním sa domáhal vyslovenia porušenia zákona napadnutým rozsudkom v ustanovení § 2 ods. 7 Trestného poriadku a zrušenia rozhodnutia odvolacieho súdu. 4 3 Tdo 51/2010 Za dovolací dôvod, že totiž zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu (§ 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.), obvinený J. J. ako dovolateľ označil skutočnosť, že krajský súd o odvolaniach konal na štyroch verejných zasadnutiach, na ktorých vykonával dokazovanie. Dovolateľ vyslovil názor, že pri tak rozsiahlom dokazovaní bolo porušené právo na obhajobu, najmä keď išlo o konanie na súde druhého stupňa, ktoré vyvrcholilo napadnutým rozsudkom. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) primárne konštatoval, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Tr. por.), že bolo podané oprávnenou osobou a predpísaným spôsobom (§ 369 ods. 2 písm. b/, ods. 4, § 370 Tr. por.) a že boli splnené tiež jeho podmienky (§ 372 až § 374 Tr. por.); meritórne potom dospel k záveru, že existuje aj dôvod dovolania
1 písm. c/ Tr. por., teda že zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu. K takému záveru dovolací súd dospel na verejnom zasadnutí, na ktorom v zmysle § 384 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozhodnutia týkajúcich sa obvineného J. J., ako aj im predchádzajúce konanie, a to so zameraním na dôvody dovolania
1 písm. c/ a § 374 Tr. por., ktoré sú v dovolaní uvedené.
1 Tr. por. dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené. Táto viazanosť dôvodmi dovolania znamená zistenie dovolacieho súdu, že existuje niektorý z dôvodov tohto mimoriadneho opravného prostriedku, ktorý je uvedený v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por. a ktorý je dovolateľom jasne uvedený. Zistenie dovolacieho súdu pritom nemusí byť obsahovo totožné s okolnosťami, v ktorých dovolateľ videl naplnenie konkrétneho uplatneného dôvodu v zmysle § 371 ods. 1 Tr. por.; rozhodujúci moment je to, že aj na základe iných okolností (aké uvádzal dovolateľ), ktoré sú často skutkového charakteru, bol zistený a preukázaný konkrétny uplatnený dôvod dovolania
1 Tr. por. Tento záver dovolacieho súdu sa vzťahoval aj na rozhodovanú vec, lebo k závažnému porušeniu práva na obhajobu došlo inými okolnosťami ako uvádzanými dovolateľom. 5 3 Tdo 51/2010 Bolo zistené, že odvolací súd vo veci konal na viacerých verejných zasadnutiach; pred rozhodnutím o podaných odvolaniach proti rozsudku okresného súdu na týchto aj vykonával dokazovanie. Toto však sa výhradne týkalo trestného činu ublíženia na zdraví
1, ods. 4 Trestného zákona, zo spáchania ktorého bol potom uznaný za vinného obvinený P. H., a preto toto dokazovanie nijakým spôsobom neporušilo právo obvineného J. J. na obhajobu. Obžaloba bola podaná pred účinnosťou Trestného poriadku (1. januára 2006), a preto
3 Tr. por. bolo konanie správne vykonané
procesných predpisov účinných v dobe podania obžaloby; konanie o riadnom opravnom prostriedku musí vykonať krajský súd taktiež
vtedy účinných predpisov. Vo vzťahu k obvinenému J. J. konanie sa viedlo o trestnom čine, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje päť rokov (§ 250c ods. 4 Trestného zákona ustanovuje sankciu trest odňatia slobody na dva roky až osem rokov). V zmysle § 36 ods. 3 Trestného poriadku obvinený v takom prípade musí mať obhajcu už od prípravného konania (nutná obhajoba).
3 Trestného poriadku v prípadoch nutnej obhajoby (§ 36 Trestného poriadku) nemožno konať hlavné pojednávanie bez prítomnosti obhajcu.
3 Trestného poriadku na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní musí mať obvinený obhajcu vo všetkých prípadoch, v ktorých ho musí mať na hlavnom pojednávaní. Z uvedeného vyplýva, že obvinený J. J. musel mať na verejnom zasadnutí krajského súdu konanom o odvolaní proti rozsudku okresného súdu obhajcu. Tento na uvedenom procesnom úkone má výsadné právo na prednesenie záverečného návrhu (§ 235 ods. 3 Trestného poriadku); ide o právo obhajoby navrhnúť súdu sumárne riešenie veci a tento úkon je preto potrebné považovať za dôležitý. V rozhodovanej veci obhajca obvineného J. J. na verejnom zasadnutí krajského súdu 3. októbra 2010 prítomný nebol, v dôsledku čoho aj absentoval jeho záverečný návrh. 6 3 Tdo 51/2010 Na vec nemá vplyv ani okolnosť, že obhajca sa na verejné zasadnutie krajského súdu nedostavil z vlastnej vôle a písomne požiadal súd o ospravedlnenie svojej neúčasti. Krajský súd vzhľadom na ustanovenie § 263 ods. 3 Trestného poriadku absenciu obhajcu nemal tolerovať, ale bol povinný zabezpečiť jeho účasť, a to aj za cenu odročenia nariadeného procesného úkonu. Konanie verejného zasadnutia krajského súdu, na ktorom bolo rozhodnuté o odvolaní obvineného, v neprítomnosti obhajcu, teda pri nesplnení procesných podmienok, viedlo aj k zmareniu záverečného návrhu obhajcu; ide o zásadné porušenie práva na obhajobu, čo zakladá dôvod dovolania
1 písm. c/ Tr. por. V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku odvolacieho súdu, teda bol porušený zákon v ustanovení § 263 ods. 3 Trestného poriadku, a preto Najvyšší súd
1 Tr. por. vyslovil uvedené porušenie zákona. V dôsledku toho v zmysle § 386 ods. 2 Tr. por. potom zrušil vo výrokoch týkajúcich sa obvineného J. J. napadnutý rozsudok krajského súdu i jemu predchádzajúcu časť chybného konania (ako aj nadväzujúce rozhodnutia). Najvyšší súd
1 Tr. por. prikázal Krajskému súdu v Košiciach vec v potrebnom rozsahu znovu prerokovať a rozhodnúť. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 30. marca 2011 JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.