Najvyšší súd 4 Cdo 237/2009 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu A. D., bývajúceho v Z., zastúpeného JUDr. J. Č., advokátkou so sídlom v L., proti ţalovaným 1/ J. M., bývajúcemu v D., 2/ A. M., bývajúcej v I., 3/ J. M., bývajúcemu v I. a 4/ maloletej L. K., bývajúcej v I., zastúpenej otcom Ľ. K., o určenie vlastníckeho práva k pozemku, vedenej na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 9 C 577/1999, v konaní o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline z
- októbra 2007 sp. zn. 10 Co 130/2007, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Ţiline z
- októbra 2007 sp. zn. 10 Co 130/2007 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Dolný Kubín rozsudkom z
- februára 2007 č.k. 9 C 577/1999-133 určil, ţe ţalobca je výlučným vlastníkom pozemku zapísaného v katastri nehnuteľností vedenom Správou katastra D. na LV č. X., katastrálneho územia Z. ako parcela KNX. č. X., zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m
- Ţalovaného 1/ a právnu predchodkyňu ţalovaných 2/ aţ 4/ zaviazal k povinnosti spoločne a nerozdielne zaplatiť ţalobcovi trovy konania v sume 642,93 € (19 369,-- Sk) na účet jeho právnej zástupkyne do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Mal preukázané, ţe parcela č. X. bola vytvorená z parcely č. X., ako vlastník ktorej je zapísaný v pozemkovej knihe ţalobca, ktorú parcelu nadobudol titulom darovacej zmluvy od svojich rodičov (č.l. 7 a 109). Na základe geometrického plánu (č.l. 5) bol z tejto pôvodnej parcely č. X. vytvorený diel 4 o výmere X. m2, ktorý sa pričlenil k parcele X. č. X. o výmere X. m2 a diel 5 2 4 Cdo 237/2009 o výmere X. m2, ktorý sa pričlenil k parcele č. X. o výmere X. m
- Neskôr na základe technicko- hospodárskeho mapovania v obci Z. došlo k prečíslovaniu parcely X. č. X. o výmere X. m2 na parcelu č. X. o výmere X. m2 a v zbytku mal byť stav neidentický. Prvostupňový súd prejudiciálne skúmal ţalobcom namietanú platnosť Kúpnej zmluvy z X. (ďalej len „kúpna zmluva“), predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k parcele č. X. o výmere X. m2 predávajúcimi, označenými v kúpnej zmluve, na Československý štát, zastúpený Miestnym národným výborom v Z., ktorej vklad bol povolený X. (č.l. 6 a 61) a platnosť Dohody o osobnom uţívaní stavebného pozemku z X. (ďalej len „dohoda“), ktorou Miestny národný výbor v Z. zriadil právo osobného uţívania parcely č. X. o výmere X. m2 pre ţalovaného 1/ a jeho manţelku, právnu predchodkyňu ţalovaných 2/ aţ 4/ (č.l. 41), ktorí sú ako vlastníci parcely č. X. (po prečíslovaní parcely č. X.) katastrálneho územia Z. zapísaní na LV č. X. Správy katastra D.. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, ţe kúpna zmluva je neplatnou z toho dôvodu, ţe predávajúci neboli vlastníkmi parcely č. X., a teda nemohli platne previesť na štát vlastníctvo k novovytvorenej parcele č. X.. Mal za to, ţe ak štát nenadobudol na základe tejto kúpnej zmluvy vlastnícke právo, nemohol následne sám platne previesť právo osobného uţívania parcely č. X. na ţalovaného 1/ a jeho manţelku, z ktorého dôvodu povaţoval za neplatnú aj dohodu. Keď nemal preukázané tvrdenie ţalovaných o vydrţaní ich vlastníckeho práva k spornej parcele, ktorú podľa jeho právneho názoru, zaloţeného na vykonanom dokazovaní, neuţívali dobromyseľne, nerušene a nepretrţite po dobu desiacich rokov, ich obrane nevyhovel. Krajský súd v Ţiline na odvolanie ţalovaných rozsudkom z
- októbra 2007 sp. zn. 10 Co 130/2007 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalobu zamietol a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Po čiastočnom zopakovaní dokazovania sa stotoţnil so skutkovými závermi súdu prvého stupňa. Avšak vec inak právne posúdil. Podľa názoru odvolacieho súdu sa mal ţalobca ochrany svojho vlastníckeho práva domáhať inými právnymi prostriedkami ako určovacou ţalobou, a to podľa § 8 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku (ďalej len „zákon o úprave vlastníckych vzťahov k pôde“), pričom konštatoval, ţe toto právo uţ zaniklo, pretoţe nebolo uplatnené do
- decembra 1992, z dôvodu ktorého sa ţalobca uţ nemôţe domáhať určenia svojho vlastníckeho práva a spochybňovať vlastníctvo ţalovaných. Zároveň uviedol, ţe vlastnícke právo ţalovaných k spornej parcele sa odvíja od plnohodnotného právneho titulu, 3 4 Cdo 237/2009 na čom nič nemení ani fakt, ţe okresný súd konštatoval neplatnosť kúpnej zmluvy i dohody. Podľa jeho názoru právnym základom vlastníctva ţalovaných je dohoda, ktorá bola riadne registrovaná štátnym notárstvom a vlastnícke právo ţalovaných následne vzniklo zo zákona podľa § 872 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa právo osobného uţívania pozemku vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti zákona (k
- januáru 1992) mení dňom účinnosti zákona na vlastníctvo. Keďţe ţalovaní boli v tomto čase manţelmi a aj právo osobného uţívania im vzniklo za trvania manţelstva, podľa § 872 ods. 4 Občianskeho zákonníka sa od
- januára 1992 stali bezpodielovými spoluvlastníkmi spornej parcely. V odôvodnení rozhodnutia poznamenal, ţe dôvodom na zamietnutie ţaloby by bola aj argumentácia ţalovaných o vydrţaní. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal ţalobca dovolanie podľa § 238 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) z dôvodov uvedených v § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky navrhol rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci, a to aplikáciu § 8 ods. 1 zákona o úprave vlastníckych vzťahov k pôde na zistený skutkový stav. Poukázal na to, ţe sporná parcela mu nebola odňatá ţiadnym zo spôsobov uvedených v § 6 ods. 1 zákona o úprave vlastníckych vzťahov k pôde. Odvolaciemu súdu vytkol, ţe vo svojom rozhodnutí neuviedol konkrétnu skutočnosť podľa § 6 ods. 1 a ţe sa nevyporiadal s právnymi závermi súdu prvého stupňa, hoci na rozdiel od prvostupňového súdu kúpnu zmluvu i dohodu označil za plnohodnotné právne tituly, na základe ktorých ţalovaní nadobudli vlastnícke právo k spornej parcele. V dovolaní namietal aj nesprávne právne posúdenie vydrţania vlastníckeho práva k spornej parcele odvolacím súdom. Ţalovaný 1/ vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe sa stotoţňuje so skutkovými a právnymi závermi odvolacieho súdu a navrhuje dovolanie zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý 4 4 Cdo 237/2009 rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 1 a 2 O.s.p. a dospel k záveru, ţe dovolanie je dôvodné. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd je podľa ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. viazaný rozsahom podaného dovolania i uplatnenými dovolacími dôvodmi. Dovolacie dôvody, ktorými bolo dovolanie odôvodnené, dovolací súd pritom neposudzuje podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ inými vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zákonné ustanovenie § 237 O.s.p. pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Dovolateľ nenamietal, ţe by v konaní došlo k procesným vadám v zmysle § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p., dovolací súd však zistil, ţe v prejednávanej veci je konanie postihnuté vadou podľa § 237 písm. f/ O.s.p. Podľa § 211 ods. 2 O.s.p. (pozn. dovolacieho súdu - príslušné ustanovenie i nasledujúce, účinné v čase rozhodovania odvolacieho súdu), ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný 5 4 Cdo 237/2009 účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. V preskúmavanej veci odvolací súd na rozdiel od prvostupňového súdu dospel k odlišnému právnemu záveru, preto rozsudok okresného súdu, ktorým tento súd ţalobe vyhovel, zmenil tak, ţe ţalobu zamietol. Pri odôvodnení svojho právneho záveru sa obmedzil iba na konštatovanie, ţe k nemu dospel po čiastočnom zopakovaní dokazovania a stotoţnenia sa so skutkovými závermi súdu prvého stupňa v prevaţnej časti skutkových zistení a citoval § 8 ods. 1 zákona o úprave vlastníckych vzťahov k pôde. Podľa názoru krajského súdu sa mal ţalobca ochrany svojho vlastníckeho práva domáhať postupom podľa § 8 ods. 1 zákona o úprave vlastníckych vzťahov k pôde, pričom svoj záver skutkovo ani právne neodôvodnil. Neuviedol, z akých dôkazov vychádzal, prečo sa na preskúmavanú vec toto právne ustanovenie vzťahuje, neuviedol konkrétnu okolnosť § 6 ods. 1 zákona o úprave vlastníckych vzťahov k pôde, ani sa nezaoberal ďalšími podmienkami, za splnenia ktorých sa bolo moţné ochrany vlastníckeho práva domáhať podľa ním uvedeného ustanovenia. Len príkladmé uvedenie (napr. získanie bez právneho dôvodu) nemoţno povaţovať za skutkové a právne odôvodnenie rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu tak neobsahuje vysvetlenie, na základe čoho dospel odvolací súd k záveru, ţe ţalobca sa mal ochrany svojho vlastníckeho práva domáhať podľa § 8 ods. 1 zákona o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a ako také je preto nepreskúmateľné. Pokiaľ odvolací súd poukázal na právne perfektnú kúpnu zmluvu i dohodu bez toho, aby aj tento svoj právny záver, odlišný od záveru súdu prvého stupňa, skutkovo i právne odôvodnil, rozhodnutie je i v tejto časti nepreskúmateľné. Obdobne nepreskúmateľné je i strohé konštatovanie odvolacieho súdu, ţe na zamietnutie ţaloby by obstála aj argumentácia ţalovaných o vydrţaní. Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu, ktorým tento súd mení rozhodnutie súdu niţšieho stupňa musí podľa názoru dovolacieho súdu obsahovať zákonné náleţitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p. (§ 211 O.s.p.), pretoţe pri zmene rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolacím súdom, tento súd svojím rozhodnutím nahrádza napadnuté prvostupňové rozhodnutie. Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia preto musí vyporiadať so všetkými 6 4 Cdo 237/2009 rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tieţ s poukazom na ním prijaté právne závery. Nestačí len konštatovanie odvolacieho súdu, ţe sa v prevaţnej časti skutkových zistení stotoţnil so skutkovými závermi súdu prvého stupňa, konštatovanie právnej perfektnosti právnych úkonov, alebo konštatovanie, ţe na zamietnutie ţaloby by obstála argumentácia o vydrţaní, ani citovanie právneho ustanovenia bez ďalšieho. Účelom odôvodnenia rozsudku je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu musí byť zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní. V prípade, ţe rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené, nie je z neho zrejmé, z akých skutkových záverov súd vychádzal, ktoré dôkazy mal za preukázané a ktoré nie, z ktorých výpovedí svedkov vychádzal, z ktorých vyvodil skutkové zistenia odlišné od zistení, z ktorých vychádzal súd prvého stupňa, ide o procesne nesprávne rozhodnutie. Rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nemá náleţitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p., je potom nepreskúmateľný a účastníkovi je takýmto rozhodnutím odňatá moţnosť konať pred súdom, nakoľko nemá moţnosť v dovolacom konaní náleţite argumentovať. Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať jeho správnosť a zároveň musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí byť preskúmateľné. V prejednávanej veci nie je moţné preskúmať správnosť postupu odvolacieho súdu. Jeho rozhodnutie neobsahuje dostatočné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré dospel k danému právnemu záveru. Dovolací súd tak nemá moţnosť posúdiť opodstatnenosť a dôvodnosť zmeny prvostupňového rozhodnutia odvolacím súdom, a teda ani preskúmať, či zmeňujúci rozsudok spočíva na správnom alebo nesprávnom právnom posúdení veci. To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Hoci judikatúra tohto súdu nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z
- decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; 7 4 Cdo 237/2009 Hiro Balani c. Španielsko z
- decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z
- mája 1997; Higgins c. Francúzsko z
- februára 1998). Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze III. ÚS 119/03-
- Ústavný súd uţ vyslovil, ţe súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03). V prejednávanej veci dovolací súd poukazuje aj na to, ţe odvolací súd nielenţe vec inak právne posúdil, ale posúdil ju podľa právnych ustanovení iného právneho predpisu, ku ktorým sa účastníci dovtedy nevyjadrovali. Súd prvého stupňa sa prejudiciálne zaoberal otázkou platnosti kúpnej zmluvy a dohody, pričom dospel k záveru, ţe tieto právne úkony sú neplatné, preto sa zaoberal obranou ţalovaných, spočívajúcou vo vydrţaní ich vlastníckeho práva k spornej parcele. Odvolací súd však v porovnaní so súdom prvého stupňa svoj zmeňujúci rozsudok zaloţil na tom, ţe ţalobca sa mal ochrany svojho vlastníckeho práva domáhať postupom podľa § 8 ods. 1 zákona o úprave vlastníckych vzťahov k pôde, z ktorého dôvodu ţalobu zamietol. Dovolací súd je toho názoru, ţe toto konanie odvolacieho súdu, z ktorého vzišlo dovolaním napadnuté rozhodnutie, neprebehlo podľa zásad spravodlivého konania. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, ţe kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. 8 4 Cdo 237/2009 Z ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, ţe kaţdý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd kaţdý má právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umoţniť kaţdému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Právo na súdnu ochranu zabezpečuje Ústava Slovenskej republiky (čl. 46 ods. 1), Listina základných práv a slobôd (čl. 36 ods. 1), Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (čl. 6 ods. 1), ako aj jednotlivé ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. Obsahom práva na súdnu ochranu v rámci spravodlivého procesu je i právo účastníka, aby sa jeho vec, ak to zákon pripúšťa, prejednala v dvojinštančnom postupe. Podľa dovolacieho súdu, odvolací súd svojím vyššie uvedeným postupom porušil právo ţalobcu na spravodlivý proces, pretoţe tým, ţe svoje rozhodnutie nečakane zaloţil na iných právnych záveroch o charaktere uplatneného nároku neţ súd prvého stupňa, v skutočnosti ţalobcovi odňal právo namietať správnosť jeho právneho názoru na inštančne vyššom súde. Aţ z rozhodnutia odvolacieho súdu sa ţalobca dozvedel, ţe odvolací súd vyvodil iný právny záver zo skutočností, ktoré prvostupňový súd, vychádzajúc z iného právneho záveru, dosiaľ nehodnotil. K novým právnym záverom sa účastníci nemali moţnosť vyjadriť, prípadne predloţiť dôkazy, ktoré sa z hľadiska doterajších právnych záverov súdu prvého stupňa nejavili významnými. Ak odvolací súd dospel k iným právnym záverom, mal správne rozhodnutie prvostupňového súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Poţiadavke dôsledného rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania odvolací súd mohol učiniť zadosť iba kasačným rozhodnutím. Tým, ţe odvolací súd tak nepostupoval, znemoţnil účastníkovi realizáciu jeho procesných práv, lebo mu odoprel moţnosť prieskumu správnosti nových, prípadne 9 4 Cdo 237/2009 z pohľadu súdu prvého stupňa bezvýznamných, avšak z hľadiska právneho posúdenia veci odvolacím súdom rozhodujúcich zistení. Svojím postupom teda ţalobcovi odňal moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Uvedená skutočnosť, ţe v konaní došlo k procesnej vade podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou, nemôţe byť povaţované za správne. Pokiaľ dovolateľ ako dovolací dôvod uvádzal nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), dovolací súd uvádza, ţe napadnutý rozsudok nemohol v dovolacom konaní podrobiť prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov vzhľadom na uţ spomenuté vady, z dôvodu ktorých rozhodnutie odvolacieho súdu nie je pre toto posúdenie dostatočným podkladom. Dovolací súd z dôvodov vyššie uvedených zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie (§ 243b O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- marca 2011 JUDr. Eva Sakálová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová 10 4 Cdo 237/2009