← Slovensko

zákon o priestupkoch - dopravný priestupok

Obsah (13)§ 22§ 246c§ 250j§ 244§ 2§ 3§ 52§ 5§ 32§ 51§ 58§ 76§ 47

Najvyšší súd 10Sžd/38/2011 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JU

§ 22ods.

1 písm. k) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „ZP“), ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ţe

  1. septembra 2010 o 10.30 hod. v Bánovciach nad Bebravou na Sládkovičovej ulici s osobným motorovým vozidlom Škoda Octavia ev. č. BN 838 AM stál na mieste, kde je státie zakázané dopravnou značkou B33 – zákaz státia a s vozidlom stál na chodníku, pričom neostala voľná šírka chodníka najmenej 1,5 m. Za to mu bola uloţená sankcia – pokuta 30 € (tridsať Eur) a povinnosť uhradiť trovy konania 16 € (šestnásť Eur). Krajský súd v Trenčíne rozsudok odôvodnil tým, ţe z obsahu predloţeného spisu ako aj citovaných zákonných ustanovení vyplýva, ţe ţalobca sa konania, pre ktoré bol postihnutý dopustil a nevedel dostatočným spôsobom preukázať, ţe na mieste nestál dlhšiu neţ prípustnú dobu na vyloţenie a naloţenie tovaru, ba ani si nepamätal, aký druh a mnoţstvo tovaru vykladal a nakladal a z toho dôvodu nemoţno predpokladať, ţe by si to pamätali svedkovia, ktorých navrhol vypočuť samotný ţalobca. Krajský súd ďalej uviedol, ţe lehota uvedená v § 67 ods. 3 ZP na začatie konania o priestupku neodkladne – najneskôr v lehote 30 dní, bola dodrţaná vydaním rozkazu o uloţení sankcie za priestupok zo
  2. septembra 2010, a odvolacia námietka ţalobcu o nedodrţaní tejto lehoty nie je dôvodná. Ohľadne výšky uloţenej sankcie krajský súd neuviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia ţiadne úvahy. Proti predmetnému rozsudku, ktorý bol ţalobcovi prostredníctvom jeho advokáta doručený
  3. augusta 2011, podal
  4. augusta 2011 - v zákonnej pätnásťdňovej lehote - odvolanie ţalobca. Uviedol, ţe napadnutý rozsudok povaţuje za nezákonný a neodôvodnený s tým, ţe vec nebola náleţite právne posúdená a neboli vykonané všetky, najmä ním navrhované dôkazy, ktoré by odôvodnili správne rozhodnutie o otázke „nevyhnutného času“, 3 10Sţd/38/2011 3 ktorý bol potrebný na vyloţenie a naloţenie tovaru do predajne a z predajne, aby bolo moţné rozhodnúť, či bolo všetko vykonané v čase, ktorý zodpovedá situácii vyjadrenej slovom „státie“. K odvolaniu pripojil i rozhodnutie o takmer totoţnom skutku iného svojho osobného motorového vozidla (Škoda Octavia ev. č. BN 619 BA), ktoré malo stáť v tom istom čase (
  5. septembra 2010 o 10.32 hod.) na tom istom mieste (v Bánovciach nad Bebravou na Sládkovičovej ulici) v zákaze státia na chodníku, avšak správny orgán v tomto konaní rozhodol tak, ţe konanie zastavil pre nedostatok dôkazov o dĺţke státia, hoci v prerokúvanom konaní ho postihol pokutou pri rovnakom skutkovom základe. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť Krajskému súdu v Trenčíne na nové konanie a rozhodnutie. K odvolaniu sa
  6. októbra 2011 vyjadril ţalovaný Krajské riaditeľstvo Policajného zboru, Krajský dopravný inšpektorát v Trenčíne tak, ţe ţiadal rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť z dôvodu, ţe dôvody uvádzané ţalobcom v odvolaní sú totoţné s dôvodmi prednášanými ním v priebehu celého konania. Uviedol, ţe bolo dostatočne preukázané, ţe ţalobca sa priestupku dopustil, jeho konanie mu bolo dokazovaním preukázané a bolo správne právne posúdené. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“) v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (

§ 246cods.

1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a dospel jednomyseľne k záveru, ţe odvolanie je dôvodné.

§ 250ja ods.

2 O. s. p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to povaţuje za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, ţe krajský súd v prvostupňovom konaní prejednal napadnuté rozhodnutie na nariadenom pojednávaní dňa

  1. júna 2011, na ktorom sa zúčastnil právny zástupca ţalobcu a mal moţnosť sa vyjadriť k prejednávanej veci. Odvolací súd nepovaţoval preto za potrebné na prejednanie veci nariaďovať pojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom. 4 10Sţd/38/2011 4 Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa
  2. decembra 2011 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).

§ 244ods.

1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

§ 244ods.

3 O. s. p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Z obsahu pripojených spisov odvolací súd zistil, ţe predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie ţalovaného č. KRPZ- TN-KDI-P-24/2011 z 28. februára 2011, ktorým zamietol odvolanie ţalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bánovciach nad Bebravou, Odboru poriadkovej a dopravnej polície, Okresného dopravného inšpektorátu č. ORP-191/DI-PBN-2010 z 11. januára 2011, ktorým bol ţalobca uznaný za vinného zo spáchania priestupku

§ 22ods.

1 písm. k) zákona o priestupkoch na tom skutkovom základe, ţe 2. septembra 2010 o 10.30 hod. v Bánovciach nad Bebravou na Sládkovičovej ulici s osobným motorovým vozidlom Škoda Octavia ev. č. BN 838 AM stál na mieste, kde je státie zakázané dopravnou značkou B33 – zákaz státia a s vozidlom stál na chodníku, pričom neostala voľná šírka chodníka najmenej 1,5 m. Za to mu bola uloţená sankcia – pokuta 30 € (tridsať Eur) a povinnosť uhradiť trovy konania 16 € (šestnásť Eur).

§ 2ods.

1 ZP, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný

osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.

§ 22ods.

1 písm. k/ ZP, priestupku sa dopustí ten, kto iným konaním, neţ ako je uvedené v písmenách a/ aţ h/, poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. 5 10Sţd/38/2011 5

§ 3ods.

1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke (ďalej len „ZCP“), účastník cestnej premávky je povinný dodrţiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone.

§ 3ods.

2 písm. b/ ZCP, účastník cestnej premávky je povinný poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia .

§ 52ods.

2 ZCP, iní účastníci cestnej premávky neţ chodci nesmú chodník pouţívať; to neplatí, ak dopravnou značkou alebo dopravným zariadením je určené inak alebo ak ide o zastavenie alebo státie vozidla, pri ktorom ostane voľná šírka chodníka najmenej 1,5 m.

§ 5ods.

1 Vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 9/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zvislé dopravné značky sa

významu členia do skupín.

písmena c/ zákazové značky tvoria skupinu B.

odseku 4 citovaného ustanovenia zákazové značky skupiny B ustanovujú účastníkovi cestnej premávky zákazy alebo obmedzenia.

Prílohy 1, II. diel, čl. 3, odsek 37. Vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 9/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, značka Zákaz státia (č. B 33) sa používa najmä v prípadoch, keď je nutné v záujme bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a s prihliadnutím na miestne podmienky zakázať státie vozidiel a umožniť iba ich zastavenie napríklad najmä na účel zásobovania.

§ 3ods.

5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

§ 32ods.

l zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si zaobstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov. 6 10Sţd/38/2011 6

§ 51zákona č.

372/1990 Zb., ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. Preskúmaním predloţeného spisového materiálu Najvyšší súd SR ako súd odvolací zistil, ţe ani orgány objasňujúce priestupok, ani Krajský súd v Trenčíne sa uvedenými ustanoveniami neriadili, keď skutkový stav veci nebol dostatočne zistený, a preto bol i nesprávne právne posúdený a napokon v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Z doposiaľ vykonaného dokazovania a z obsahu pripojeného administratívneho spisu je zrejmé, ţe ţalobca 2. septembra 2010 o 10.30 hod. v Bánovciach nad Bebravou na Sládkovičovej ulici zanechal opustené zaparkované osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia evidenčného čísla BN 838 AM tak, ţe vozidlo stálo na mieste označenom dopravnou značkou B33 – zákaz státia a navyše na chodníku pre chodcov tak, ţe na ňom neostávalo 1,5 metra šírky voľnej časti chodníka pre chodcov. Ţalobca počas celého priestupkového konania opakovane tvrdil, ţe iba vyloţil tovar odniesol ho do neďalekej predajne a priniesol a naloţil do vozidla iný tovar. O aký tovar išlo, ani dĺţku vyloţenia a naloţenia, ani zotrvania v predajni si nepamätal, ale trval na tom, ţe ţiadny dopravný predpis neporušil. Okresný dopravný inšpektorát v Bánovciach nad Bebravou povaţoval konanie ţalobcu za dvojnásobný dopravný priestupok

§ 22ods.

1 písm. k/ zákona č. 372/1990 Zb. a rozkazom o uloţení sankcie za priestupok sp. zn. ORP-191-1/DI-PBN-2010 zo

  1. septembra 2010 ho uznal za vinného z uvedeného priestupku a uloţil mu sankciu 30 €. Proti tomuto rozhodnutiu doručenému ţalobcovi
  2. septembra 2010 podal ţalobca v 15 dňovej zákonnej lehote odpor
  3. októbra
  4. Tým sa rozkaz zrušil zo zákona a bolo vykonané priestupkové konanie, ktoré vyústilo do vydania rozhodnutia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bánovciach nad Bebravou, Odboru poriadkovej a dopravnej polície, Okresného dopravného inšpektorátu č. ORP-191/DI-PBN-2010 z
  5. januára 2011, ktorým bol ţalobca uznaný za vinného rovnako ako rozkazom o uloţení sankcie za priestupok zo
  6. septembra 2010 a bol mu uloţený rovnaký trest. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca, opätovne s tvrdením, ţe sa ţiadneho priestupku nedopustil. Odvolanie bolo rozhodnutím Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne, 7 10Sţd/38/2011 7 Krajského dopravného inšpektorátu č. KRPZ-TN-KDI-P-24/2011 z
  7. februára 2011 zamietnuté a prvostupňové rozhodnutie bolo potvrdené. V priestupkovom konaní bolo ţalobcovi uloţené uhradiť i trovy konania v sume 16 €. Priestupkové konanie bolo od počiatku vedené v rozpore s jeho účelom a ustanovením § 58 ods. 1 ZP,

ktorého objasňovaním priestupkov

tohto zákona sa rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či a) sa stal skutok, ktorý je priestupkom

tohto alebo iného zákona,

  1. b)tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku,
  2. c)sa uloţí sankcia za priestupok alebo sa od jej uloţenia upustí, ak k náprave páchateľa priestupku postačí samotné prejednanie priestupku,
  3. d)uloţí ochranné opatrenie,
  4. e)uloţí páchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu. Pritom priestupkom

§ 2ods.

1 ZP je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný

osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. S prihliadnutím k týmto ustanoveniam bolo úlohou orgánov Policajného zboru ako priestupkových orgánov

§ 58ods.

4 písm. c/ ZP najmä zistiť, či to bol osobne ţalobca, ktorý mal jazdiť na označenom vozidle a či ho on i zaparkoval na mieste, kde ho príslušníci PZ A. B. a C. D. videli, odfotili a vyhotovili i správu o výsledku objasňovania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Napriek ich tvrdeniu, ţe na mieste boli viac neţ desať minút, nikoho v blízkosti vozidla nevideli. Napriek tomu za priestupcu označili ţalobcu, ktorý nepoprel, ţe na vozidle v daný deň jazdil a tieţ s ním parkoval v uvedenom čase na uvedenom mieste. Rovnako však mal jazdiť a odparkovať ďalšie svoje osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia evidenčného čísla BN 619 BA v rovnakom čase a mieste, čo zaznamenali uţ uvedení príslušníci v zázname o výkone sluţby na strane 14 priestupkového spisu, avšak

rozhodnutia Okresného dopravného inšpektorátu v Bánovciach nad Bebravou sp. zn. ORP-205-DI-PBN-2010 z 22. júna 2011 bolo priestupkové konanie

§ 76ods.

1, písm. b/ ZP týkajúce sa tohto vozidla a ním spáchaného priestupku ţalobcom zastavené pre nedostatok dôkazov. 8 10Sţd/38/2011 8 Dve rovnaké osobné motorové vozidlá ţalobcu, parkujúce takmer na identickom mieste, niekoľko metrov od seba, v tom istom čase, skontrolované a odfotené tou istou hliadkou na mieste, kde to zakazuje dopravná značka navyše brániac riadnemu priechodu chodcov po chodníku pre nedostatok voľnej šírky chodníka mali byť riadené tou istou osobou – ţalobcom. Pritom za priestupok spáchaný jedným z vozidiel sa vedie dlhé priestupkové konanie s postihom ţalobcu a za konanie s druhým vozidlom ţalobca postihnutý nebol pre nedostatok dôkazov. Z uvedeného, v súlade s uţ odcitovanou zásadou správneho konania uvedenou v § 3 ods. 5, veta druhá zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, ţe správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely, nie je moţné prijať rozdielny spôsob rozhodnutia o takmer identickom priestupku, ak navyše v prerokúvanom prípade nebol dostatočne zistený skutkový stav. Policajné orgány objasňujúce priestupok mali bezpochyby zistiť na mieste priestupku, či o priestupok ide, ak áno, tento zadokumentovať spôsobom, ktorý by vylučoval akúkoľvek pochybnosť o totoţnosti miesta, času a priestupcu (resp. jeho vozidla). V zázname o objasňovaní priestupku, ani pri priestupkovom konaní by nemali vznikať (tak ako v prerokúvanom prípade) pochybnosti o správnosti skutkových zistení, napr. evidenčnom čísle vozidla a oprava chýb by mala byť uskutočnená tak, aby nevznikali pochybnosti o zákonnosti takej opravy (napr. v zápisnici o vypočutí príslušníkov PZ chýba súhlas vypočúvanej osoby s opravou zápisnice a podobne). Ak sa na mieste nepodarilo skontaktovať s vodičom vozidla, malo byť inak zaistené zariadením proti pohybu alebo vozidlo malo byť odtiahnuté na určené miesto, ak skutočne po dlhšiu dobu bránilo plynulosti cestnej premávky, ako to tvrdili príslušníci PZ objasňujúci priestupok. Fotodokumentácia k priestupku mala byť vyhotovená tak, aby ktokoľvek do nej nazrel, nemal pochybnosti o tom, čo zachytávajú (jedna fotografia v priestupkovom spise, ktorý mimochodom postráda chronológiu usporiadania a číselné označenie strán, zachytáva značku B33- zákaz státia na stĺpe verejného osvetlenia a ďalšia fotografia zachytáva skupinu vozidiel stojacich na ulici, sčasti na chodníku, bez toho, aby bola zrejmá spojitosť fotografie prvej a druhej, keďţe chýba akákoľvek legenda k nim). Týka sa to aj fotografií z merania voľnej časti chodníka. 9 10Sţd/38/2011 9 Obsah spisu a jeho listy majú byť zoradené od prvotných úkonov, cez rozkaz o uloţení sankcie, odpor, konanie na prvostupňovom správnom orgáne cez prvostupňové rozhodnutie, opravný prostriedok aţ po rozhodnutie Krajského dopravného inšpektorátu. Taktieţ v priestupkovom spise sa nachádzajú dokumenty, o ktorých nie je moţné zistiť, kto a na aký účel ich tam zaloţil a čo majú objasňovať, napr. na č. l. 11 konceptu priestupkového spisu. Napokon, v koncepte priestupkového spisu sa nachádzajú originály dokumentov a naopak v originále priestupkového spisu sa nachádzajú koncepty, pričom ani jeden z prietupkových spisov neobsahuje všetky listiny nevyhnutné pre konanie na orgáne vyššieho stupňa, či na súde – jednotlivé spisy samy o sebe nie sú úplné. Z vykonaného neúplného dokazovania, v ktorom neboli vypočutí svedkovia navrhovaní ţalobcom, konfrontovaného s rozhodnutím o zastavení priestupkového konania v takmer totoţnom prípade, nie je moţné hodnotiť doposiaľ vykonané konanie inak, ako zmätočné, nepripúšťajúce iný záver neţ ten, ţe ani dôkazy ani právne posúdenie prípadu neboli vykonané v súlade so zákonom o priestupkoch a správnym poriadkom, nebolo moţné bez akýchkoľvek pochybností zistiť, či ţalobca stál so svojim vozidlom úmerne alebo neúmerne dlhú dobu v úseku, kde je moţné v dôsledku osadenia značky B33 – zákaz zastavenia, len krátkodobé státie pre vystúpenie alebo nastúpenie osôb, vyloţenie, či naloţenie tovaru, teda, či konanie je priestupkom, či sa ho dopustil priestupca a navyše ak za iné veľmi podobné, takmer totoţné konanie nebol pre nedostatok dôkazov vôbec postihnutý, hoci objasňovanie i tohto druhého prípadu prináleţalo rovnakej hliadke polície, v rovnakom čase a mieste. Na záver zhodnotenia dokazovania i právneho posúdenia je nutné poznamenať, ţe odvolací súd zo spisu nezistil priznanie ţalobcu k spáchaniu priestupku, tak ako sa to uvádzalo v konaní pred Okresným dopravným inšpektorátom v Bánovciach nad Bebravou. Záver správnych orgánov i krajského súdu o tom, ţe ak si priestupca nepamätal, ako dlho a aký tovar vykladal z vozidla, je to moţné pričítať v jeho neprospech, je nesprávny. V priestupkovom konaní, v súlade s uţ odcitovaným pojmom priestupku, nie je úlohou priestupcu vyviniť sa, ale je úlohou orgánov objasňujúcich priestupok bez akýchkoľvek pochybností preukázať, ţe skutok sa stal, je zavineným priestupkom, spáchala ho konkrétna osoba, ktorá nie je vyňatá z pôsobnosti orgánov objasňujúcich priestupok a priestupok – jeho spáchanie - mu preukázať. Ani priznanie priestupcu nemôţe byť dostatočným podkladom pre uznanie viny za priestupok, ak nekorešponduje s inými vykonanými dôkazmi alebo sám o sebe nedáva istotu o spáchaní priestupku, resp. o osobe priestupcu. 10 10Sţd/38/2011 10

uţ citovaného § 51 ZP, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.

§ 47ods.

3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako pouţil správnu úvahu pri pouţití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. V tomto smere rozhodnutiam správnych orgánov nie je moţné nič vyčítať aţ na jednu výnimku. Z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu je zrejmý postup pri pouţití správnej úvahy pri ukladaní pokuty v určitej výške, keď uviedol, na ktoré skutočnosti prihliadal (závaţnosť priestupku, spôsob spáchania, jeho následky, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, osobu páchateľa). Taktieţ uviedol, ţe vzhľadom na skutočnosť, ţe ţalobca

výpisu z evidenčnej karty v období posledných 2 rokov nebol postihnutý za priestupok v súvislosti s premávkou na pozemných komunikáciách, je uloţená sankcia - pokuta 30 € - primeraná. Z uvedeného je zrejmý spôsob pouţitia správnej úvahy pri ukladaní výšky sankcie. Krajský dopravný inšpektorát v Trenčíne sa však vôbec uloţenou sankciou nezaoberal. V tejto časti je preto jeho rozhodnutie nepreskúmateľné, pretoţe ani neodkázal na rozhodnutie prvostupňového orgánu, s ktorým by sa v tejto otázke stotoţnil. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky sa nestotoţnil so závermi krajského súdu, ktorý mal za preukázané, ţe dopravný priestupok kladený za vinu ţalobcovi sa stal tak, ako to vyplýva z výroku rozhodnutia prvostupňového i druhostupňového správneho orgánu, preto napadnutý rozsudok

§ 250ja ods.

3 O. s. p. zmenil tak, ţe rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne, Krajského dopravného inšpektorátu č. KRPZ-TN-KDI-P-24/2011 z 28. februára 2011 zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude potrebné prihliadnuť na zásadu správneho konania, ţe v rovnakých alebo podobných prípadoch nemajú byť zásadné rozdiely v rozhodovaní, ak sa v prerokúvanom prípade ani dokazovaním nepodarilo bez akýchkoľvek pochybností preukázať, ţe konanie ţalobcu je priestupkom. Odvolací súd však zdôrazňuje, ţe sa tak nestalo z dôvodu jednoznačnej istoty o nevine ţalobcu, ale z dôvodu pochybností, 11 10Sţd/38/2011 11 ktoré majú oporu najmä v nie zákonne vykonanom dokazovaní policajných orgánov, ako orgánov objasňujúcich priestupok. O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

ustanovenia § 250k ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 a 2 O. s. p. a § 246c ods. 1 vety prvej O. s. p., keď ţalobcovi, ktorý mal úspech vo veci, priznal náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho súdneho konania. Jeho trovy pozostávajú zo súdnych poplatkov za podanú ţalobu (33 €) aj odvolanie (66 €), ako aj z trov právneho zastúpenia, ktoré si však v zákonnej lehote nevyčíslil, preto mu ich náhrada nebola priznaná. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave 7. decembra 2011 JUDr. Zuzana Ďurišová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.