Najvyšší súd 1 Cdo 5/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne: M. K., bytom V., proti ţalovaným: 1/ B. U., bytom B., 2/ L. R., bytom B., v

§ 31ods.1 OZ a § 39 OZ dospel k záveru, ţe darovacia zmluva je neplatná.

V dôvodoch rozhodnutia ďalej uviedol, ţe pri právnom úkone darovania sa vyţaduje vôľa darovať a tento prejav vôle je podstatnou náleţitosťou kaţdého právneho úkonu. V danom prípade, aj napriek doplnenému dokazovaniu výsluchom svedkov tak, ako uloţil súdu prvého stupňa Krajský súd v Bratislave po vrátení veci, pri hodnotení dôkazov vychádzal predovšetkým z výsledkov kriminalisticko-technického skúmania, z ktorých jednoznačne vyplýva, ţe do originálu splnomocnenia bola časť týkajúca sa splnomocnenia ţalovanej 1/ na zastupovanie ţalobkyne vo veci darovania podielu na nehnuteľnostiach, dodatočne dopisovaná. Mal za to, ţe predmetná plná moc teda neobsahuje prejav vôle ţalobkyne, ktorým by ţalovanú 1/ splnomocnila na darovanie nehnuteľností, nemohlo teda dôjsť k platnému darovaniu a darovacia zmluva je neplatná. Krajský súd v Bratislave na odvolanie ţalovaných 1/ - 2/ rozsudkom zo dňa 14. 05. 2009 sp. zn. 3Co 96/2008 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd konštatoval, ţe súd prvého stupňa náleţite zistil skutkový stav veci a jeho právny záver je zákonu zodpovedajúci. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uviedol ţe ţalovaný 1/ - 2/ v odvolaní neargumentujú skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvého stupňa zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia, ani takými, o ktorých by súd prvého stupňa pri rozhodovaní o veci nebol mal vedomosť alebo ktoré by nebol uváţil. Z konania pred súdom prvého stupňa i odvolacím súdom iný, neţ napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Pokiaľ teda súd prvého stupňa uzavrel, ţe predmetná plná moc neobsahuje prejav vôle ţalobkyne, ktorým ţalovanú 1/ splnomocnila na darovanie nehnuteľností, nemohlo dôjsť k darovaniu a darovacia zmluva je neplatná, jeho právny záver je správny. Prejav vôle je podstatnou náleţitosťou kaţdého právneho úkonu a v prípade, ţe táto náleţitosť chýba, je právny úkon absolútne neplatný podľa § 39 OZ a neplatnosť tohto právneho úkonu nastáva zo zákona a od počiatku. V danom prípade so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania právny úkon nie je moţné označiť inak ako za úkon v rozpore s dobrými mravmi. So zreteľom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. Proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu podali včas dovolanie ţalovaní 1/ - 2/ ktorého prípustnosť dôvodili podľa § 241 ods. 2 písm. b), c), a

1. d)O.s.p. a ţiadali , aby dovolací súd zrušil rozsudok krajského súdu a vec vrátil súdu na nové konanie a rozhodnutie. Dovolanie odôvodnili tým, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté inou vadou , spočívajúcou v nesprávnom vyhodnotení jednotlivých dôkazov, ktoré ţalovaní produkovali počas celého priebehu konania. Osobitne zdôraznili, ţe nebol dostatočne v rámci vykonaného dokazovania vyhodnotené podanie - doplnenie podania zo dňa 14.01. 2008 a výpoveď Dr. S.. Ţalobkyňa sa k dovolaniu nevyjadrila. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal predovšetkým jeho prípustnosť. Dospel pritom k záveru, ţe dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Podmienky prípustnosti dovolania sú upravené v ustanoveniach § 237, § 238 a § 239 O.s.p. V ustanovení § 237 O.s.p. sú stanovené podmienky prípustnosti dovolania proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho procesnú formu. Ustanovenie § 238 O.s.p. upravuje dôvody prípustnosti dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu vydaným vo forme rozsudku a v ustanovení § 239 O.s.p. sú uvedené dôvody prípustnosti dovolania, ktoré smerujú proti rozhodnutiam odvolacieho súdu vydaným vo forme uznesenia. V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Podmienky prípustnosti dovolania bolo preto potrebné skúmať v zmysle § 238 O.s.p., podľa ktorého je dovolanie prípustné, ak smeruje proti rozsudku, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.), alebo proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p.). Dovolaním ţalovaných 1/ -2/ je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky rozsudkov uvedených v § 238 O.s.p., proti ktorým je dovolanie prípustné; prípustnosť jeho dovolania preto z tohto ustanovenia nevyplýva. Dovolanie by vzhľadom na uvedený záver bolo procesne prípustné, len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., ku ktorým je dovolací súd povinný prihliadnuť (§ 242 ods. 1 O.s.p.). Vzhľadom na túto zákonnú povinnosť, neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.
2. a)aţ
3. g)O.s.p. (t.j., či v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, nepodania návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania nesprávne obsadeným súdom). Prípustnosť dovolania z hľadiska § 237 O.s.p. pritom nie je zaloţená uţ tým, ţe dovolatelia tvrdia, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou uvedenou v § 237 O.s.p., ale nastáva aţ vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou v citovanom zákonnom ustanovení skutočne trpí. Ţalovaní 1/ - 2/ v dovolaní nenamietali, ţe by v konaní došlo k procesným vadám v zmysle § 237 písm.
4. a)aţ
5. e)a
6. g)O.s.p. a existencia procesnej vady takejto povahy nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť ich dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva. Ţalovaní v dovolaní uviedli ţe okresný ani krajský súd sa nezaoberal predloţeným dôkazmi a to skutočnosťou ţe ţalovaná 1/ sa starala o údrţbu nehnuteľnosti ako i tým, ţe odvolací súd sa nezaoberal chronológiou peňaţných operácii, a to ani dotazom na bankovú inštitúciu pre porovnanie tvrdení. Občiansky súdny poriadok ukladá účastníkom konania povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd ale rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vţdy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O.s.p.) a nie účastníkov konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky to vyjadril uţ v rozhodnutí uverejnenom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 37/1993, v ktorom vysvetlil, ţe prípadné nevykonanie určitého dôkazu môţe mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcich k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle § 237 O.s.p.; v rozhodnutí uverejnenom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 125/1999 uviedol, ţe ak súd v priebehu konania nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutočného stavu, dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 237 písm.
7. f)O.s.p. nie je prípustné, lebo to nemoţno povaţovať za odňatie moţnosti konať pred súdom. S poukazom na obsahovo zhodné závery, ku ktorým dospel dovolací súd aj v prejednávanej veci, moţno preto konštatovať, ţe nevykonaním ţalovanými navrhovaného dokazovania nedošlo k odňatiu jeho moţnosti konať pred súdom. Dovolací súd môţe v dovolacom konaní prihliadnuť k takýmto namietaným nedostatkom len v prípade, ak je splnený základný predpoklad prípustnosti dovolania (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo). Z hľadiska dovolateľmi tvrdenej existencie tzv. inej vady konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. treba uviesť, ţe dovolací súd môţe pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti tvrdenia o tomto dovolacom dôvode aţ vtedy, keď je dovolanie z určitého zákonného dôvodu prípustné. Vada tejto povahy je síce relevantným dovolacím dôvodom, ktorý moţno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní, sama osebe (i keby k nej skutočne došlo) ale prípustnosť dovolania nezakladá. Či uţ teda konanie, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie bolo alebo nebolo postihnuté procesnou vadou v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., nejde o dôvod, ktorý by zakladal prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. Pokiaľ ide o dôvod dovolania v zmysle § 241 ods. 2 písm.
8. c)O.s.p., teda ţe rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení, tento dôvod môţe byť odôvodnením dovolania taktieţ len v prípade, ak je dovolanie prípustné. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). Teda i keby tvrdenia dovolateľov boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľmi vytýkané skutočnosti by mali za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo). Vzhľadom na uvedené moţno zhrnúť, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p. a iné vady konania v zmysle § 237 O.s.p. neboli dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaných 1/ - 2/ v súlade s § 218 ods. 1 písm. c)

§ 243bods.

5 O.s.p., ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. V dovolacom konaní neboli ţalovaní 1/ - 2/ úspešní; právo na náhradu trov dovolacieho konania vzniklo ţalobkyni (§ 243b ods. 5 O.s.p.

§ 224ods.

1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal ţalobkyni náhradu trov dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nepodala návrh na priznanie náhrady týchto trov (§ 243b ods. 5 O.s.p.

§ 224ods.

1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :

1. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
2. novembra 2011 JUDr. Jana B a j á n k o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť : Hrčková Marta