Najvyšší súd 1 Cdo 98/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne: J. D., bytom P., v dovolacom konaní právne zastúpená JUDr. V. S., advokátkou, so sídlom v P. proti ţalovaným: 1/ Ing. I.V., bytom P., 2/ Ing. F. M., bytom P., 3/ P., so sídlom v P., IČO: X, v dovolacom konaní právne zastúpený JUDr. J. B., advokátom, so sídlom v P., 4/ S., so sídlom v H., IČO: X, v dovolacom konaní právne zastúpený JUDr. Z. P., advokátkou, so sídlom v P., o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva a o žalobe žalovaných v 1/ a 2/ rade o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 29C/152/2005, o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo
- mája 2009 sp.zn. 13Co 33/2008 takto r o z h o d o l : Rozsudok odvolacieho súdu v časti, ktorou ţalobu proti ţalovaným 3/ a 4/ zamietol a rozhodol o náhrade trov konania vo vzťahu k ţalovaným 3/ a 4/ z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia vracia Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Prešov rozsudkom č.k. 29C 152/2005-205 zo dňa 11.04.2008 zakázal ţalovaným v
- aţ
- rade prechádzať cez parcelu ţalobkyne č. X, o výmere 1.192 m2 – zastavané plochy a nádvoria zapísané na LV č. X, katastrálne územie G. osobnými vozidlami a terénnymi nákladnými autami, ţalobu ţalovaných v 1/. a 2/. rade o určenie práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, ktoré pozostáva z práva prechodu peši i motorovým vozidlom cez pozemok ţalobkyne parcely č. X – zastavené plochy a nádvoria v katastrálnom území G. zapísané na LV č. X v bodoch 5, 6, 7, 8 na geometrickom pláne Š. V. č. 20/2005 zo 2 1 Cdo 98/2010 dňa 4.4.2005 zamietol a o trovách konania rozhodol tak, ţe ţalovaní v 1/. a 2/. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť ţalobkyni trovy konania vo výške 10.321,- Sk na účet právnej zástupkyne ţalobkyne do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a ţalovaní v 1/. aţ v 4/ rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť ţalobkyni trovy konania vo výške 11.506,50 Sk na účet právnej zástupkyne ţalobkyne do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, ţe ţalovaní v 1/. a 2/. rade nemohli nadobudnúť právo zodpovedajúce vecnému bremenu v práve prechodu cez parcelu ţalobkyne vydrţaním odvádzajúc svoje právo od právneho predchodcu JRD M. (neskôr PD Š. M.). JRD M. bolo oprávnené vykonávať právo druţstevného hospodárenia na zdruţených pozemkoch v rozsahu ako vlastník s tým, ţe vlastníctvo zostalo zachované. Tieto pozemky však druţstvo nebolo oprávnené zaťaţiť, ani scudziť napriek tomu, ţe bolo oprávnené meniť podstatu zdruţených pozemkov. V prípade zániku členstva druţstevníka vznikla povinnosť druţstva sa s ním vyporiadať tak, ţe druţstvu vznikla povinnosť vrátiť druţstevníkovi zdruţený pozemok. Z predloţených listinných dôkazov však nesporne vyplýva, ţe doposiaľ uvedená účelová komunikácia nebola majetkovoprávne vyporiadaná z dôvodu nezistenia právneho nástupcu tohto cestného telesa, ktoré malo byť vybudované bývalým JRD v M. a súčasní vlastníci stavieb stojacich na hospodárskom dvore bývalého JRD čiastočne uvedenú komunikáciu vlastnícky získali odkúpením pozemkov nachádzajúcich sa pod uvedenou komunikáciou od ich vlastníkov, čo bolo preukázané aj v konaní sp. zn. 29C 108/2005 späťvzatím ţaloby ţalovaných v 1/. a 2/. rade, Preto súd ţalobu ţalovaných v 1/ a 2/ rade zamietol a návrhu ţalobkyne vyhovel. Zároveň vyhovel aj návrhu ţalobkyne proti ţalovaným v 3/. a 4/. rade, ktorých obchodní partneri prechádzajú cez parcelu ţalobkyne svojimi motorovými vozidlami, resp. túto vyuţívajú ako parkovaciu plochu. Krajský súd v Prešove na odvolanie ţalovaných v 1/.,2/. a 4/ rade rozsudkom zo dňa 14.05.2009 sp. zn. 13Co/33/2008 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v tej časti, ktorou bolo zakázané ţalovanej v 1/. rade prechádzať cez parcelu ţalobkyne č. X o výmere X m2 - zastavané plochy a nádvoria, zapísanú na LV č. X k.ú. G., peši, osobnými vozidlami a terénnymi nákladnými autami, s tým, ţe zmenil rozsudok v prevyšujúcej časti tak, ţe návrh ţalobkyne proti ţalovaným v 3/. a 4/. rade zamietol. Zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v tej časti, ktorou bolo zakázané ţalovanému v
- rade prechádzať cez parcelu ţalobkyne č. X o výmere X m2 - zastavané plochy a nádvoria, zapísanú na LV č. X, k.ú. G., peši, osobnými vozidlami a terénnymi nákladnými autami a v rozsahu zrušenia mu vec vrátil na ďalšie konanie. Potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v tej časti, ktorou bola ţaloba ţalovanej v 1/. 3 1 Cdo 98/2010 rade zamietnutá, vo vzťahu k ţalovanému v 2/. rade o určenie práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, ktoré pozostáva z práva prechodu peši i motorovým vozidlom cez pozemok ţalobkyne na parcele č. X – zastavané plochy a nádvoria v k.ú. G., zapísanej na LV č. X v bodoch 5, 6, 7, 8, na geometrickom pláne Š. V. č. 20/2005 zo dňa 4.4.2005, zrušil rozsudok a v rozsahu zrušenia mu vec vrátil na ďalšie konanie. Zmenil rozsudok súdu prvého stupňa o trovách konania vo vzťahu ţalobkyne a ţalovanej v 1/. rade tak, ţe ţalovaná v 1/. rade je povinná nahradiť ţalobkyni trovy celého konania na účet jej právnej zástupkyne vo výške 577,38 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zmenil rozsudok súdu prvého stupňa o trovách konania vo vzťahu ţalobkyne a ţalovaných v 3/. a 4/. rade tak, ţe ţalobkyňa je povinná nahradiť ţalovanému v 3/. rade trovy celého konania na účet jeho právneho zástupcu vo výške 315,27 Eur a ţalovanému v 4/. rade trovy celého konania na účet jeho právnej zástupkyne vo výške 292,76 Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. A napokon zrušil rozsudok súdu prvého stupňa o trovách konania vo vzťahu ţalobkyne a ţalovaného v 2/. rade a v rozsahu tohto zrušenia mu vec vrátil na ďalšie konanie. V dôvodoch rozhodnutia odvolací súd uviedol ţe odvolanie je dôvodné vo vzťahu ţalovaného v 2/. rade proti ţalobkyni. Pokiaľ okresný súd zakázal ţalovanej v 1/. rade prechádzať cez parcelu ţalobkyne č. X, zapísanú na LV č. X, k.ú. G., v tejto časti súd správne zistil skutkový stav a správne ho aj právne vyhodnotil Preto v tejto súvislosti odvolací súd plne odkázal na zdôvodnenie rozsudku (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Za dôvodné povaţoval aj odvolania ţalovaných v 3/. a 4/. rade. Odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v tej časti, ktorou bolo zakázané ţalovanému v 2/. rade prechádzať cez parcelu ţalobkyne a súčasne zrušil aj rozsudok vo vzťahu k ţalovanému v 2./ rade o určenie práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, ktoré pozostáva z práva prechodu cez pozemok ţalobkyne, a v rozsahu tohto zrušenia mu vec vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. I písm. h/ O.s.p.).. Pokiaľ súd prvého stupňa zakázal aj ţalovaným v 3/. a 4/. rade prechádzať cez parcelu ţalobkyne k ich nehnuteľnostiam, odvolací súd dospel k záveru, ţe ţalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno. Uviedol, ţe ţalovaní v 3/. a 4/. rade počas celého konania, teda aj odvolacieho, trvali na tom, ţe parcelu ţalobkyne č. X, k.ú. G., na prechod k nehnuteľnostiam v ich vlastníctve nepouţívali, nepouţívajú a ani v budúcnosti nemienia pouţívať, k nehnuteľnostiam v ich vlastníctve majú prístup z iných parciel, pričom opak ţalobkyňa v konaní nepreukázala. Preto odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v časti návrhu ţalobkyne proti týmto ţalovaným tak, ţe návrh ţalobkyne proti ţalovaným v 3/. a 4/. rade zamietol (§ 220 O.s.p.). 4 1 Cdo 98/2010 Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala včas ţalobkyňa dovolanie a ţiadala ho v časti , ktorou bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa a jej ţaloba voči ţalovaným v 3/ a 4/. rade zamietnutá a rozhodnuté o náhrade trov konania vo vzťahu k ţalovaným v 3/ a 4/. rade zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. V dovolaní uviedla, ţe odôvodnenie rozsudku krajského súdu , ţe parc.č. X, ako prístupovú komunikáciu vyuţívajú len ţalovaní 1/ a 2/ je zavádzajúce, nemajúce oporu vo vykonanom dokazovaní. Namietala, ţe krajský súd nesprávne vyhodnotil ţalobný návrh, rovnako tak dôkazy vykonané pred okresným súdom vyhodnotil opačne alebo sa nimi nezaoberal ba dokonca ich opomenul. Ţalovaný v 3/. rade k dovolaniu ţalobkyne vyjadril ţe, odvolací súd správne posúdil vec z hľadiska právneho aj skutkového a navrhol, aby dovolací súd dovolanie ţalobkyne zamietol a priznal mu trovy dovolacieho konania. K dovolaniu sa vyjadril aj ţalovaný 4/. rade s tým, ţe povaţuje napadnutý rozsudok odvolacieho súdu za vecne správny a navrhol, aby dovolací súd dovolanie vo vzťahu k ţalovanému v 4./ rade zamietol a priznal mu trovy súdneho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, ţe dovolanie podala účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.) proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 243a ods. 1 O. s. p.) preskúmal rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti , tj. Vo vzťahu k ţalovaným v3/ a 4/ rade a dospel k záveru, ţe ho v tejto časti treba zrušiť. Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.). V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 5 1 Cdo 98/2010 Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Ţiadna z týchto vád nevyšla najavo v dovolacom konaní. Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, ţe kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Z ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, ţe kaţdý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd kaţdý má právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. 6 1 Cdo 98/2010 Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môţu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyţadujú záujmy maloletých, alebo ochrana súkromného ţivota účastníkov, alebo v rozsahu povaţovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti. Právo na súdnu ochranu, okrem Ústavy Slovenskej republiky (čl. 46 ods. 1), Listiny základných práv a slobôd (čl. 36 ods. 1) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (čl. 6 ods. 1), zabezpečujú a vykonávajú aj jednotlivé ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. Podľa § 1 O.s.p. Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb. Ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia pred súdom prvého stupňa ( § 211 ods. 3 O. s. p. ). Z ustanovenia § 125 O. s. p. vyplýva, ţe za dôkaz môţu slúţiť všetky prostriedky , ktorými moţno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov obce, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov konania. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd. V zmysle ustanovenia § 220 O. s. p. odvolací súd zmení rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie ( § 219 O. s. p. ), ani na jeho zrušenie ( § 221 ods. 1 O. s. p. ). Ak odvolací súd má za to, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám ( § 213 ods. 3 O. s. p.). Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, ţe predpokladom toho, aby odvolací súd mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa , ak má za to, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a na ním 7 1 Cdo 98/2010 zaloţených následných právnych záverov, je opakovanie dokazovania v potrebnom rozsahu odvolacím súdom nevyhnutným. Podmienkou zmeny rozhodnutia v takomto prípade je teda skutočnosť, ţe odvolací súd opakuje v potrebnom rozsahu dokazovanie, na základe ktorého dospeje k skutkovému stavu, odlišnému od skutkového stavu zisteného prvostupňovým súdom, tvoriacim podklad pre rozhodnutie v danej veci. Dovolací súd z obsahu spisu zistil, ţe odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové zistenia a na ich základe aj právne závery, ako súd prvého stupňa bez toho, aby vo veci vykonal potrebné dokazovanie ( zopakovanie alebo doplnenie). Z obsahu zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom z
- 2009 ( čl. 326 ), na ktorom došlo aj k vyhláseniu rozsudku nevyplýva, ţe by bolo doplnené dokazovanie novými dôkazmi a ani vyjadrenia účastníkov resp. ich právnych zástupcov do zápisnice nemoţno povaţovať za doplnenie ( zopakovanie ) dokazovania ich výsluchom ( § 131 O. s. p. ). Ak sa chcel odvolací súd odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa na základe bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, mal dokazovanie v zmysle § 213 ods. 3 O. s. p. sám v potrebnom rozsahu opakovať (a zaznamenať to v zápisnici o pojednávaní) a zadováţiť si tak rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 O. s. p. . Len takýto postup je v súlade so zásadou priamosti a ústnosti civilného procesu. Je neprípustné, aby odvolací súd k svojím odlišným skutkovým zisteniam vedúcim k záveru, ktorým zmenil rozhodnutie okresného súdu, dospel len na základe prehodnotenia dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa. Odvolací súd podľa týchto ustanovení a zásad v danej veci nepostupoval . Vo svojom zmeňujúcom rozhodnutí vychádzal z dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa, na základe ktorých ale dospel k iným skutkovým zisteniam, z ktorých vyvodil iný právny záver bez toho, aby doplnil dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa ( opak zo zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom nevyplýva ) . V porovnaní s prvostupňovým súdom odvolací súd, na základe dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa, dospel k záveru o nedôvodnosti ţaloby voči ţalovaným v 3/. a 4./ rade, vychádzajúc zo skutkového zistenia okresného súdu, ale zároveň v tejto súvislosti vyznieva zmätočne odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu v tom, ţe pokiaľ súd prvého stupňa zakázal aj ţalovaným v 3/. a 4/. rade prechádzať cez parcelu ţalobkyne k ich nehnuteľnostiam, v tomto smere ţalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, pritom odvolací 8 1 Cdo 98/2010 súd sám nevykonal ţiadne úkony k zisteniu uvedeného tvrdenia a dospel k opačnému záveru len na základe vykonaných dôkazov okresným súdom . Z uvedeného vyplýva, ţe krajský súd si pre odlišný skutkový záver vedúci k zamietnutiu ţaloby nezopakoval, prípadne nedoplnil dokazovanie o ohliadku a okolnosti preukazujúce, resp. nepreukazujúce pouţívanie predmetného pozemku klientmi ţalovaných 3/ a 4/ a ich motorovými vozidlami priamo na mieste. Odvolací súd si tak nezadováţil rovnocenný zákonný procesný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 O. s. p. , a preto sú jeho skutkové a na ne nadväzujúce právne závery predčasné a dovolaciemu súdu neprislúcha v súčasnom štádiu konania oprávnenie na ich hodnotenie. Z uvedeného vyplýva, ţe konanie odvolacieho súdu je postihnuté inou vadou , majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p. ) . K takejto vade bol dovolací súd povinný prihliadnuť , aj keď nebola uplatnená ako dôvod prípustnosti dovolania ( § 242 ods. 1 druhá veta O. s. p. ). Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci samej ako aj v nadväzujúcom výroku o trovách konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( § 243b ods. 2, 3 O. s. p. ). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania ( § 243d ods. 1 O. s. p.). Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- novembra 2011 JUDr. Jana B a j á n k o v á, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť : Hrčková Marta