Najvyšší súd Slovenskej republiky 3 Obdo 62/2010 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemaníkovej a členov senátu JUDr. Petra Dukesa a

§ 261ods.

6 Obchodného zákonníka, podľa ktorého zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II. tejto časti zákona a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom. Ďalej citoval ustanovenia § 262 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého zmluvné strany si môţu dohodnúť, ţe ich záväzkový vzťah nespadá pod vzťahy uvedené v § 261 sa spravuje týmto zákonom a ţe dohoda podľa odseku 1 vyţaduje písomnú formu.

§ 101

Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Na základe citovaných ustanovení odvolací súd dospel k záveru, ţe voľba práva umoţňujúca dojednanie obchodnoprávneho reţimu i pre tzv. nepodnikateľa prichádza do úvahy okrem záväzkových vzťahov uvedených v § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka, ktoré sú absolútnymi neobchodmi, z ktorých jedným je i nájomná zmluva výlučne upravená v Občianskom zákonníku. V prípade absolútnych neobchodov sa zmluvný vzťah spravuje výlučne právnou úpravou obsiahnutou v Občianskom zákonníku. Odvolací súd dospel k záveru, ţe teda medzi ţalobcom, ktorý síce podnikateľom je a ţalovaným, ktorý podnikateľom nie je, bola uzavretá v nájomnej zmluve zo dňa

2. 1997 dohoda o voľbe práva podľa § 262 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka v tejto časti neplatne, pre rozpor v ustanovení § 262 ods. 1, 2 v nadväznosti na ustanovenie § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka. Z uvedeného dôvodu odvolací súd zastáva názor, ţe celý záväzkový vzťah účastníkov vrátane plynutia premlčacích lehôt sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka, a teda nárok ţalobcu márnym uplynutím trojročnej premlčacej lehoty podľa 4 3 Obdo 62/2010 § 101 Občianskeho zákonníka najneskôr dňa
4. 2003 sa premlčal. Z uvedeného dôvodu, odvolací súd rozsudok v napadnutej časti podľa § 220 O. s. p. zmenil tak, ţe ţalobu zamietol. Zároveň zmenil rozsudok prvostupňového súdu aj vo výroku o trovách konania a rozhodol tak, ţe ţalovanému sa náhrada trov prvostupňového konania nepriznáva a ani náhrada odvolacieho konania, i keď s ohľadom na výsledok sporu by mu patrila. Ţalovaný si tieto trovy nevyčíslil ani v priebehu konania, a ani v lehote do 3 dní od vyhlásenia rozsudku a z obsahu spisu mu ţiadne trovy nevyplývajú. Proti tomuto rozhodnutiu s vyznačenou právoplatnosťou
6. 2010 ţalobca podaním doručeným súdu
8. 2010 v zákonnej lehote podal dovolanie. Nestotoţnil sa s posúdením ţalovaným vznesenej námietky premlčania.

§ 261ods.

6, § 262 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka a s názorom, pre ktorý odvolací súd spochybnil platnosť dohody zmluvných strán o voľbe práva nesúhlasil, z dôvodu. Podľa jeho názoru všeobecná formulácia umoţňuje riadiť sa obchodným zákonníkom aj nepodnikateľom ak sa na tom písomne dohodli. Poukázal na obsah tohto ustanovenia, z ktorého je zrejmé, ţe obchodným zákonníkom sa môţu spravovať aj záväzkové vzťahy, ktoré nespadajú pod vzťahy uvedené v § 261 Obchodného zákonníka. Ţalobca poukázal na ustanovenie § 261, ktoré vo svojom odseku 1/ hovorí o pôsobnosti tretej časti Obchodného zákonníka na záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi. Podľa ţalobcu ak potom ustanovenie § 262 ods. 1 umoţňuje podriadiť sa reţimu Obchodného zákonníka potom aj pre vzťahy nespadajúce pod § 261, je moţné uzatvoriť dohodu o voľbe práva aj medzi nepodnikateľmi, čo zákon výslovne uvádza. S odvolaním sa na uvedené s poukazom na § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka ţalobca konštatoval, ţe samotná zmluva, teda aj jej obsahové náleţitosti, forma a podobne spravovala Občianskym zákonníkom ostatné otázky, a teda aj premlčanie boli podriadené Obchodnému zákonníku. Z uvedeného dôvodu ţalobca trvá na tom, ţe návrh bol podaný pred uplynutím premlčacej doby, ktorá mala byť v tomto prípade štvorročná. V závere dovolania ţalobca poukázal na zápis zo ţivnostenského registra, podľa ktorého v čase uzavretia nájomnej zmluvy ţalovaný bol drţiteľom ţivnostenského oprávnenia. Ţalovaný teda v čase rozhodujúcom pre posúdenie sporu prevádzkoval sústavnú činnosť a to samostatne a vo vlastnom mene na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku, a teda bol v rozhodnom čase podnikateľom, a teda sa na neho vzťahoval reţim Obchodného zákonníka. K dovolaniu sa vyjadril ţalovaný podaním doručeným súdu

2. 2010, v ktorom uviedol, ţe trvá na jeho názore, ţe nájomná zmluva uzavretá nebola, ţe bola to zmluva fiktívna a opätovne namietal aktívnu aj pasívnu legitimáciu. Opätovne uviedol, ţe lyţiarsky vlek VL 500 sa v k. ú. nenachádzal a pokiaľ navrhovateľ poukazoval na vlek H 130 navrhovateľom 5 3 Obdo 62/2010 bol vlastníkom iného vleku. Z dôvodu, ţe ide o zmluvu, ktorá je upravená v hlave II. tretej časti Obchodného zákonníka a je upravená ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku spravuje sa preto ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Ţalovaný uviedol, ţe nie je podnikateľom v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka, nakoľko je zdruţením zaloţeným za účelom dobrovoľnosti dobrovoľného zdruţenia občanov, ktoré zdruţenie vykonáva činnosť len sporadicky a nesmeruje k zisku ale k prevádzke športu. Poţiadavku zápisu prevádzky lyţiarskeho vleku označil za potrebnú z technicko-bezpečnostných predpisov a určenia zodpovedných osôb, ktorým sa v princípe nemenil a ani nezmenil charakter právneho postavenia ţalovaného. Z uvedených dôvodov rozhodnutie odvolacieho súdu označil ţalovaný za vecne správne, navrhol ho potvrdiť a uplatnil si trovy konania v sume 542,59 eur, čo predstavuje dva úkony trov právneho zastúpenia, prevzatie a príprava zastúpenia a písomné podanie. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa / § 236 O. s. p. /. V danom prípade ide o dovolanie ţalobcu proti právoplatnému rozhodnutiu odvolacieho súdu s vyznačenou právoplatnosťou
4. 2010, ktorým odvolací súd prvostupňové rozhodnutie v napadnutej časti výroku, ktorým bola ţalovanému uloţená povinnosť zaplatiť 6 638,78 eur so 17,6% úrokom z omeškania ročne od
6. 2000 do zaplatenia zmenil tak, ţe ţalobu zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal dovolanie podľa ustanovenia § 242 ods. 1 O. s. p. ako podané v zákonnej lehote / § 240 O. s. p. / spĺňajúce náleţitosti dané ustanovením § 241 O. s. p. s tým, ţe ide o dovolanie prípustné podľa ustanovenia § 238 ods. 1 O. s. p. Dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej / § 238 ods. 1 O. s. p. /. V danom prípade odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým bol ţalovaný povinný zaplatiť ţalobcovi sumu 6 638,78 eur so 17,6% úrokom z omeškania ročne od
8. 2000 do zaplatenia zmenil a ţalobu zamietol. Z obsahu rozhodnutia odvolacieho súdu je zrejmé, ţe dospel k záveru, ţe prvostupňový súd vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom a v rámci prejudiciálneho riešenia otázky 6 3 Obdo 62/2010 platnosti nájomnej zmluvy zo dňa
10. 1997, resp. existencie tohto záväzkového vzťahu vyvodil správny právny názor, čo sa táka platnosti nájomnej zmluvy uzavretej medzi ţalobcom a ţalovaným, s tým, ţe táto spĺňa náleţitosti nájomnej zmluvy lebo boli v nej dostatočne, zrozumiteľne určené náleţitosti nájomnej zmluvy, bola podpísaná osobami oprávnenými v tom čase na zastupovanie zmluvných strán. K otázke vlastníckeho práva k lyţiarskym vlekom H 130 a VL 500 dospel taktieţ k názoru, ţe ţalovaný vlastnícke právo ţalobcu k týmto vlekom nespochybnil a taktieţ námietku ţalovaného o neurčitosti zmluvy v časti označenia predmetu označil za právne irelevantnú. Z obsahu zdôvodnenia odvolacieho súdu jednoznačne vyplýva, ţe súd pri rozhodovaní vychádzal zo správne zisteného skutkového stavu a vyvodil správny záver, ţe ţalobcovi právo na zaplatenie predmetnej sumy voči ţalovanému vzniklo. Odvolací súd sa nestotoţnil s názorom posúdenia námietky premlčania ţalovaným na základe čoho dospel k právnemu záveru, ţe ţaloba bola podaná po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka. Základnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti dovolania je, či odvolací súd dospel k správnemu právnemu záveru, keď vznesenú námietku premlčania posudzoval podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka z dôvodu, ţe dohodu o voľbe práva uzavretú v nájomnej zmluve zo dňa
12. 1997 označil v tejto časti za neplatnú pre rozpor práva s ustanovením § 262 ods. 1, 2 v nadväznosti na ustanovenie § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka. Z ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, ţe táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, ţe sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Z ustanovenia § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka vyplýva, ţe zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1, 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona a sú upravené ako zmluvy typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom. Z výpisu ţivnostenského registra ku dňu
14. 2010 je zrejmé, ţe ţalovaný s obchodným menom Lyţiarsky klub záujmové zdruţenie mal ako predmet podnikania zapísanú činnosť prevádzkovanie lyţiarskych vlekov s tým, ţe toto vzniklo ku dňu
16. 1992 a skončilo
19. Obrana ţalovaného v čase, za ktorý je sporné nájomné uplatňované nebol podnikateľom právne neobstojí, ani ako dôvod uvedený vo vyjadrení k odvolaniu, 7 3 Obdo 62/2010 ţe bol ţalovaný ako občianske zdruţenie zaloţené na princípe dobrovoľného zdruţenia občanov. Pri zakladaní akejkoľvek spoločnosti ide vţdy zakladanie spoločnosti na princípe dobrovoľnosti. Ţalovaný vykonával činnosť, prevádzkoval lyţiarske vleky, teda realizoval predmet podnikania zapísaný v ţivnostenskom registri a či toto vykonával sústavne alebo sporadicky pre účely prevádzky športu, nemá ţiaden vplyv pre posúdenie jeho postavenia ako podnikateľa. S tvrdením ţalovaného, v jeho vyjadrení k odvolaniu sa Najvyšší súd Slovenskej republiky v dovolacom konaní nezaoberal, nakoľko z obsahu odvolacieho rozhodnutia je zrejmé, ţe čo sa týka platnosti nájomnej zmluvy, z ktorej je sporný nárok uplatnený sa stotoţnil s právnym záverom prvostupňového súdu, ţe ide o nájomnú zmluvu uzavretú platne. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného dospel k záveru, ţe odvolací súd pochybil, keď dohodu o voľbe práva podľa ustanovenia § 262 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka uzavretú v nájomnej zmluve dňa
21. 1997 v tejto časti označil za neplatnú a konštatoval, ţe záväzkový vzťah účastníkov vrátane plynutia premlčacích lehôt sa spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka a nárok ako premlčaný zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky / § 10a ods. 1 O. s. p. / z uvedených dôvodov rozsudok Krajského súdu v Trenčíne 16 Cob 147/2009 zo dňa
23. 2009 podľa § 243b ods. 2 O. s. p. zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Trenčíne na ďalšie konanie, v ktorom sa rozhodne aj o náhrade trov dovolacieho konania. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ţiadny opravný prostriedok. V Bratislave
24. novembra 2011 JUDr. Jana Zemaníková, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blaţíčková