← Slovensko

o zrušení konkurzu a zbavení funkcie správcu konkurznej podstaty

Najvyšší súd 3 Obo 70/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v konkurznej veci úpadcu: A. Z., a. s. V., P., IČO: X., o zrušení konkurzu a zbavení funkcie správcu konkurznej podstaty, na odvolanie veriteľa Slovenská republika – Krajský súd v Bratislave, Justičná pokladnica proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 5K/169/2001-308 zo dňa

  1. 2011 a o odvolaní veriteľa S.k., a. s. proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 5K/169/2001-260 zo dňa
  2. 2010, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 5K/169/2001-308 zo dňa
  3. 2011 p o t v r d z u j e . Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolacie konania veriteľa S. k., a. s. proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 5K/196/2001-260 zo dňa
  4. 2010 z a s t a v u j e . O d ô v o d n e n i e Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 5K/169/2001-308 zo dňa
  5. 2011 rozhodol tak, že zrušil konkurz vyhlásený na majetok úpadcu A. Z., a. s. V., zbavil funkcie správcu konkurznej podstaty JUDr. J. T. a priznal správcovi konkurznej podstaty JUDr. J. T. odmenu vo výške 201,71 eur. V dôvodoch uznesenia uviedol, že po speňažení majetku a schválení konečnej správy súd rozhodol uznesením zo dňa
  6. 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
  7. 2011 v spojení s opravným rozvrhovým uznesením zo dňa
  8. 2011 a že doplňujúcim rozvrhovým uznesením zo dňa
  9. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
  10. 2011 2 3 Obo 70/2011 rozvrhol výťažok. Citoval podanie správcu doručené súdu
  11. 2011, ktorým oznámil, že rozvrhové uznesenie splnil a navrhol rozhodnúť o náhrade trov hotových výdavkov. S poukazom na ustanovenia § 44 ods. 1 písm. b/ ZKV a § 44 ods. 4 ZKV vzhľadom na splnenie rozvrhového uznesenia súd konkurz zrušil a správcu konkurznej podstaty zbavil jeho funkcie správcu konkurznej podstaty. O náhrade výdavkov správcu, ktoré mu vznikli po vyvesení konečnej správy súd rozhodol v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami. Proti tomuto uzneseniu sa v zákonnej lehote odvolal konkurzný veriteľ Slovenská republika – Krajský súd v Bratislave, Justičná pokladnica podaním doručeným súdu
  12. uviedol, že prihláškou zo dňa
  13. 2010 doručenou SKP
  14. 2010 si prihlásil do predmetného konkurzu vykonateľnú pohľadávku vo výške 1 404,56 eur ako pohľadávku proti podstate, ktorá bola v zmysle § 3 ods. 3 v spojení s § 4 ods. 1 zákona č. 658/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok postúpená na základe exekučného titulu. Konštatoval, že z odpovedi SKP bol presvedčený, že jeho pohľadávka nebola popretá ale v rozvrhovom uznesení uverejnenom v Obchodnom vestníku dňa
  15. 2010 táto pohľadávka proti podstate zahrnutá nebola. Z vyjadrenia SKP zistil, že pohľadávka bola vylúčená z uspokojenia v zmysle ustanovenia § 33 ods. 1 písm. b/ zákona č. 328/1991 Zb. trovy účastníkov vzniknuté v konaniach súvisiacich s konkurzom. Na základe návrhu veriteľa, ktorý súd posúdil ako návrh na opravu uznesenia, súd doplnil rozvrhové uznesenie tak, že pohľadávka veriteľa vo výške 1 407,56 eur sa neuspokojuje. O žalobe podanej dňa
  16. 2011 o určenie právneho dôvodu a výšky poradia Krajský súd v Košiciach rozhodol uznesením zo dňa
  17. 2011, č. k. 13 Cbi/1/2011-28 tak, že konanie zastavil s odkazom na ustanovenie § 83 O. s. p., proti ktorému bolo podané odvolanie. Podľa veriteľa Krajský súd v Košiciach pochybil, keď zrušil konkurz napriek tomu, že v konkurznej veci prebieha stále pojednávanie, ktoré do dnešného dňa nebolo rozhodnuté. Z uvedeného dôvodu podľa veriteľa konajúci súd o zrušení konkurzu rozhodol predčasne. Veriteľ nesúhlasí zároveň s postupom Krajského súdu v Košiciach, ktorým pri rozhodovaní o odvolaní rozhodol ako o návrhu na opravu. Rovnako nesúhlasí ani s postupom pri rozhodovaní o návrhu, ktorý z dôvodu litispendencie konanie zastavil. Skutočnosť, že pohľadávka bola riešená v rámci rozvrhového uznesenia podľa veriteľa ešte nezakladá dôvod prekážku litispendencie. Postup súdu veriteľ označil za nesprávny aj s odkazom na ustanovenie § 29 ods. 5 ZKV, keď veriteľa súd nevyzval, aby si jeho právo uplatnil na konkurznom súde. 3 3 Obo 70/2011 K odvolaniu sa vyjadril správca konkurznej podstaty podaním doručeným dňa
  18. 2011 a uviedol, že rozvrhové uznesenie bolo pripravené v súlade so zákonom s tým, že do tejto skupiny nepatria pohľadávky proti podstate. Poukázal na skutočnosť, že veriteľ nepodal odvolanie proti konečnej správe proti uzneseniu, ktorým bola schválená a ani proti doplňujúcemu uzneseniu zo
  19. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť
  20. K nesúhlasu s tým, že Krajský súd Košice posúdil odvolanie proti rozvrhovému uzneseniu ako návrh na opravu uviedol, že toto už nie je možné namietať vzhľadom na to, že veriteľ i keď mal možnosť proti doplňujúcemu uzneseniu podať odvolanie, toto neurobil. K incidenčnej žalobe uviedol, že ide o pohľadávku, ktorá je pohľadávkou proti podstate, táto pohľadávka sporná nikdy nebola a táto pohľadávka bola zaradená, iba bola z uspokojenia vylúčená. Pohľadávka ako taká sporná teda nebola ale sporné bolo iba jej vylúčenie. Citoval ustanovenie § 33 ods. 1 ZKV a konštatoval, že obidve uznesenia nadobudli právoplatnosť a teda nie je možné rozhodovať o určení pohľadávky, ktorá bola v konkurze správcom uznaná. Ak veriteľ nebol názoru, že táto pohľadávka nemala byť z uspokojenia vylúčená mal podať proti uzneseniu, ktorým bola uznaná pohľadávka z uspokojenia vylúčená, odvolanie. Toto však už nadobudlo právoplatnosť a nie je možné túto otázku riešiť v tomto konaní. Z dôvodu, že išlo o uznanú pohľadávku nebol súd povinný vyzvať veriteľa v zmysle ustanovenia § 29 ods. 5 ZKV. V spise sa nachádza aj odvolanie veriteľa S.k., a. s. proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach 5K/169/2011-260 zo dňa
  21. 2010, ktoré odvolanie veriteľ následne vzal v celom rozsahu späť. Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na ustanovenie § 207 ods. 3 O. s. p. odvolacie konania voči tomuto uzneseniu zastavil. Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie proti uzneseniu o zrušení konkurzu podľa ustanovenia § 212 ods. 1 bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že toto je právne bezpredmetné. Základnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti odvolania je, či prvostupňový súd uznesením o zrušení konkurzu rozhodol predčasne, keď ešte nebol ukončený spor o určenie popretých pohľadávok. Z obsahu spisu nie je sporné, že správca konkurznej podstaty pohľadávku nepoprel. Správca konkurznej pohľadávky túto pohľadávku uznal iba ju vylúčil 4 3 Obo 70/2011 z uspokojenia. Z uvedeného dôvodu rozhodnutie v spore o určenie pravosti pohľadávky je bezpredmetné. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného dospel k záveru, že prvostupňový súd nerozhodol o zrušení konkurzu predčasne ako tvrdí veriteľ Slovenská republika, Justičná pokladňa a preto napadnuté rozhodnutie podľa ustanovenia podľa § 219 O. s. p. v spojení s ustanovením § 66e ZKV potvrdil. Úspešnému žalovanému trovy v odvolacom konaní nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. V Bratislave
  22. novembra 2011 JUDr. Jana Zemaníková, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.