← Slovensko

o 1 659 659,94 eur s príslušenstvom

Najvyšší súd Slovenskej republiky 3 Obo 134/2010 3 Obo 148/2010 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: D. T., súkromný podnikateľ, IČO: X., P., prechodne U., B., Č., proti ţalovanému: V., a. s., M., IČO: X., zast. advokátskou kanceláriou Č., s. r. o., K. a vedľajšími účastníkmi na strane ţalovaného 1/ M., Š., 2/ F., T., IČO: X. a 3/ S., a. s., C., IČO: X., zastúpení advokátom JUDr. A. B., advokátom, J., o 1 659 659,94 eur s príslušenstvom, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa

  1. apríla 2010, č. k. 28 Cb 2/2002-835 a uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa
  2. augusta 2010, č. k. 28 Cb 2/02-864, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . O d ô v o d n e n i e : 1/ Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom ţalobu zamietol a ţalovanému a vedľajším účastníkom na strane ţalovaného priznal náhradu trov konania. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ţe ţalobca si uplatnil právo na zaplatenie 50 miliónov Sk titulom náhrady za poškodenie obchodného mena. Ţalobu odôvodnil tým, ţe rozsudkom Okresného súdu Košice I z
  4. 2000 / 27 Cb 1030/97 / v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu zo dňa
  6. 2001 / 1 Cob 125/00 /, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
  8. 2001 bola ţalovaný zaviazaný zaplatiť ţalobcovi náhradu škody – ušlý zisk vo výške 364 536,62 Sk s 20 % úrokom z omeškania, čím bola 2 3 Obo 134/2010 3 Obo 148/2010 preukázaná zodpovednosť ţalovaného za porušenie zákonnej povinnosti vyplývajúcej z uzavretej zmluvy o beţnom účte. Ţalobca si zároveň uplatnil aj nárok na skutočnú škodu 60 000 ATS, 8 840 USD a 4 738,80 Sk. Konaním ţalovaného došlo k poškodeniu jeho obchodného mena, ako podnikateľa a došlo k tomu, ţe viacerí jeho obchodní partneri s ním neuzavreli obchodné zmluvy. Obchodní partneri ţalobcovi vyúčtovali penále a zmluvné pokuty za nedodrţanie obchodných zmlúv, ktoré vyšpecifikoval a zároveň bol poškodený aj ako súkromná osoba tým, ţe z dôvodu neplatenia účtov mu bola odpojená telefónna linka, elektromer pre neplatenie elektriny a za neplatenie nájmu a poplatkov spojených s uţívaním bytu, bol nútený byt predať na splatenie aspoň časti dlhu a nebol schopný platiť ani výţivné na deti. Ţalovaný vo vyjadrení k ţalobe uviedol, ţe vo veci 1 Cob 125/00 prebieha dovolacie konanie a napriek tomu ţalobca podal ďalšiu ţalobu o náhradu škody. Uviedol, ţe zo ţaloby nie je zrejmé, akým titulom ţiada sumu 50 miliónov Sk. Ţaloba o priznanie finančnej náhrady za poškodenie obchodného mena postráda akékoľvek právne a logické zdôvodnenie a povaţuje ju za nedôvodnú. Ţalovaný, ani ţiadna jeho organizačná zloţka nepouţívala neoprávnene jeho obchodné meno, ani nikdy nevystupovala voči ţalobcovi ako súťaţiteľovi. Ďalej uviedol, ţe nie ţalovaný poškodzuje obchodné meno ţalobcu, ale naopak ţalobca poškodzuje dobrú povesť ţalovaného, v dôsledku čoho ţalovaný podal dňa 15.8.2001 ţalobu vo veci ochrany dobrej povesti / vedená pod č. 27 C 753/01 /. Ţalobca podaním zo dňa
  9. novembra 2009 doplnil svoju ţalobu a navrhol úpravu petitu ţaloby tak, ako to vyplýva z jeho písomného podania. Podaním zo dňa
  10. septembra 2005 oznámili vedľajší účastníci podľa § 93 ods. 3 O. s. p. vstup do konania na strane ţalovaného. Zástupca ţalovaného k spresnenému petitu uviedol, ţe z jeho strany sa voči ţalobcovi nevyskytli ţiadne pochybenia, ktoré by oprávňovali ţalobcu na podanie predmetnej ţaloby. S týmto vyjadrením sa stotoţnili i vedľajší účastníci. Súd z predloţených dôkazov a na základe vykonaného dokazovania zistil, ţe predmetom sporu je nárok ţalobcu na ospravedlnenie ţalovaného za články v periodiku Večer, denníku Pravda a periodiku Korzár spolu s náhradou nemajetkovej ujmy v sume 1 659 695,90 eur podľa úpravy petitu v podaní zo dňa
  13. 3 3 Obo 134/2010 3 Obo 148/2010 Ţalobca svoj nárok na náhradu za poškodenie obchodného mena vo výške 50 miliónov Sk odôvodnil rozsudkom Okresného súdu Košice 1 zo dňa
  15. 2000 /27 Cb 1030/97 /, ktorým bol ţalovaný zaviazaný nahradiť ţalobcovi škodu – ušlý zisk v sume 364 536,62 Sk spolu s úrokom z omeškania. Ţalobca vo svojom rozsiahlom písomnom podaní a dokladmi doloţenými do spisu nepreukázal, ţe by mu vznikla škoda konaním ţalovaného podľa § 373 a nasl. Obch. zák., na základe ktorej by mu prináleţalo právo na uplatnenú nemajetkovú ujmu. Ţiadnym spôsobom ţalobca nezdôvodnil nárok na náhradu za poškodenie obchodného mena. V rozsiahlych písomných podaniach ţalobca uviedol niekoľko podnikateľských aktivít, ktoré neboli zrealizované podľa jeho zámeru, pričom nepreukázal porušenie povinnosti zo strany ţalovaného, ktoré by mu spôsobili následné škody v podnikateľskej činnosti. Odstúpenie od zmluvy je právom ktorejkoľvek zo zmluvných strán, do ktorých ţalovaný, ktorý nebol zmluvnou stranou kontraktov, nemohol zasiahnuť, ani nezasahoval. V časti rozšírenej ţaloby o ospravedlnenie v periodikách a denníku Pravda, súd ţalobu zamietol z dôvodu vznesenej námietky ţalovaného a vedľajších účastníkov v zmysle § 397 Obch. zák. Na základe uvedeného súd ţalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Ţalobca podal proti rozsudku odvolanie podaním zo dňa
  16. júna 2010 podľa § 201 a § 204 O. s. p v spojení s § 205 ods. 2 O. s. p. z dôvodu, ţe v konaní došlo k vadám podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/. V odôvodnení odvolania uviedol, ţe súd konal s vedľajšími účastníkmi bez toho, aby rozhodol o námietke zo dňa
  17. septembra 2009 podanej odvolateľom, čím porušil ustanovenie § 93 ods. 3 O. s. p. a v tom vidí odňatie moţnosti účastníka konať pred súdom. Ďalej namietal, ţe odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa nespĺňa zákonné kritériá vymedzené v ust. § 157 ods. 2 O. s. p. a v tejto súvislosti poukázal na čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd / II.ÚS 9/00, I.ÚS 35/01, IV.ÚS 156/03 a pod. /. Súd prvého stupňa konštatoval, ţe ţalobca v rozsiahlom podaní a predloţenými dokladmi nepreukázal, ţe by mu vznikla škoda podľa § 373 a nasl. Obch. zák., na základe ktorej by mu náleţalo právo na nemajetkovú ujmu. Toto odvolateľ povaţuje za nepochopiteľné, pretoţe ust. § 373 Obch. zák. neupravuje nemajetkovú ujmu, titulom ktorej si ţalobu uplatnil, poukázal na to, ţe nepreukazoval škodu 4 3 Obo 134/2010 3 Obo 148/2010 spôsobenú ţalovaným podľa § 373 Obch. zák., ale si uplatňoval zaplatenie nemajetkovej ujmy so zreteľom na zásah ţalovaného do jeho dobrej povesti, cti, dôstojnosti, obchodného mena a nepochybne i do súkromného ţivota. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 11 a nasl. Obč. zák. Ďalej poukázal na to, ţe súd prvého stupňa v rozhodnutí odkázal na rozsudok 27 Cb 1030/97 zo záverov ktorého vychádzal, pričom nie je zrejmé, z ktorého podania ţalobcu súd tento záver vyvodil. V podaní zo dňa
  18. marca 2007 svoj návrh doplnil tak, ţe konaním ţalovaného došlo k poškodeniu jeho povesti ako podnikateľa, čím mu bola spôsobená ujma na cti. K námietke premlčania poukázal na ust. § 100 ods. 2 Obč. zák., podľa ktorého sa premlčujú všetky práva, okrem vlastníckeho a súd pochybil, keď premlčanie posudzoval podľa § 397 Obch. zák. Tvrdí, ţe osobnostné práva sú nepremlčateľné. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, ţe napadnutý rozsudok povaţuje za vecne správny, pretoţe ţalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie oprávnenosti ţalovanej sumy. Ďalej vo vyjadrení uviedol, ţe ţalobou si ţalobca uplatnil zaplatenie sumy 50 miliónov Sk titulom nemajetkovej ujmy vzniknutej neoprávnenými zásahmi ţalovaného do ţalobcovho obchodného mena resp. povesti podnikateľa, avšak na strane 6 odvolania ţalobca súdu vytýka nesprávne posúdenie nároku podľa § 373 Obch. zák., pretoţe mal nárok posudzovať podľa § 11 a § 13 Obč. zák. Ţalovaný k tomuto uviedol, ţe ak mal súd nárok posudzovať podľa § 11 a § 13 Obč. zák., potom sa mal domáhať ochrany osobnosti a občianskej cti ako fyzická osoba, nepodnikateľ. Ďalej poukázal na to, ţe ţalobca si uplatnil voči ţalovanému finančnú náhradu za poškodenie obchodného mena, ale nepreukázal porušenie povinnosti zo strany ţalovaného. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať trovy odvolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu podľa § 212 ods. 1, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a zistil, ţe je daný dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku. 5 3 Obo 134/2010 3 Obo 148/2010 Predmetom posúdenia v odvolacom konaní je vecná správnosť napadnutého rozsudku. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo zistil, ţe v konaní i rozhodnutí súdu prvého stupňa došlo k procesným vadám, ktoré vytýka odvolateľ. Nesporne je pochybením súdu, keď po oznámení vstupu vedľajších účastníkov do konania na strane ţalovaného a následne vznesenej námietke ţalobcu / na l. č. 420 / proti ich vstupu do konania, o návrhu ţalobcu na vyslovenie neprípustnosti vstupu vedľajších účastníkov nerozhodol. Súd prvého stupňa sa v rozsudku taktieţ dostatočne nevysporiadal s predmetom konania, teda s nárokom, ktorý si ţalobca uplatnil. Rozsudok v prevaţnej časti obsahuje len podania účastníkov a odôvodnenie výroku rozsudku je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Súčasťou procesných záruk spravodlivého rozhodnutia je právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia tak, ako to predpokladá ust. § 157 ods. 2 O. s. p. V súlade s uvedeným ustanovením je povinnosťou súdu uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie zaloţil, ktoré sa musia týkať tak skutkovej ako i právnej stránky rozhodnutia. Ţiada sa dodať, ţe súd prvého stupňa rozhodol bez toho, aby právne relevantným spôsobom v rozhodnutí vyjadril dôvody vysloveného právneho názoru a taktieţ sa dostatočne nevysporiadal ani s predmetom ţaloby, teda čo ţalobca ţiada a akým titulom. Podľa názoru odvolacieho súdu došlo pri rozhodovaní k procesným vadám konania, ktoré majú za následok vyslovenie, ţe odvolanie je dôvodné. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy sa kaţdý môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, pričom základné právo na súdnu ochranu neznamená právo na úspech v konaní pred súdom / II.ÚS 4/94, I.ÚS 40/95 /. K porušeniu ústavou garantovaného práva na súdnu ochranu resp. na spravodlivý proces by podľa dohovoru mohlo dôjsť rozhodnutím všeobecného súdu nielen tým, keby tento fakticky odňal moţnosť komukoľvek domáhať sa alebo brániť svoje právo na všeobecnom súde / II.ÚS 8/2001 /, ale aj tým, ţe súd rozhodol arbitrárne, bez náleţitého odôvodnenia svojho 6 3 Obo 134/2010 3 Obo 148/2010 rozhodnutia, alebo ak by sa pri výklade a aplikácii zákonného predpisu natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, ţe by zásadne poprel ich účel a význam. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na uvedené skutočnosti napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. h/ a ods. 2 O. s. p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom rozhodne i o trovách konania. 2/ Krajský súd napadnutým uznesením ţalobcovi nepriznal oslobodenie od povinnosti zaplatiť súdny poplatok za odvolanie a neustanovil advokáta. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, ţe ţalobca poţiadal o oslobodenie od súdneho poplatku za odvolanie a o pridelenie právneho zástupcu ex offo z dôvodu, ţe nevlastní ţiadny hnuteľný a nehnuteľný majetok, pričom sumy, ktoré mu boli priznané ako náhrady škôd pouţil na zaplatenie zmluvných pokút bývalým obchodným partnerom a na zaplatenie advokátskych poplatkov. K tvrdeniu, ţe nevlastní ţiadny hnuteľný a nehnuteľný majetok nepredloţil ţiadne čestné vyhlásenie. K predchádzajúcej ţiadosti o oslobodenie od súdneho poplatku zo dňa
  20. 2006 doloţil doklad o potvrdení čistého príjmu zamestnanca za mesiace september aţ december 2005 v sume 66 472 Kč a za mesiace január aţ február 2006 v sume 32 445 Kč. K ţiadosti o oslobodenie súdneho poplatku za odvolanie nepredloţil ţiadne doklady o príjmoch. Súd ţiadosť o oslobodenie od poplatkovej povinnosti posudzoval podľa § 138 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, ţe ţalobca nepreukázal, ţe by jeho majetkové a sociálne pomery boli výrazne horšie ako štandardné. Súd oslobodenie nepriznal a podľa § 30 O. s. p. nezistil splnenie predpokladov na ustanovenie zástupcu z radov advokátov. Ţalobca podal proti uzneseniu odvolanie, v ktorom uviedol, ţe nebol súdom vyzvaný na preukázanie jeho majetkových pomerov. Poukázal, ţe uţ raz poslal čestné prehlásenie o jeho majetkových pomeroch. Ďalej v odvolaní proti uzneseniu podrobne popisuje postup súdu v rámci prvostupňového konania v súvislosti s poplatkovou povinnosťou za podaný návrh a zaoberá sa najmä meritom veci. K samotnému nepriznaniu oslobodenia od poplatkovej 7 3 Obo 134/2010 3 Obo 148/2010 povinnosti za podané odvolanie uviedol, ţe uznesenie povaţuje za nesprávne, v rozpore s ust. § 138 O. s. p. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu podľa § 212 ods. 1, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, ţe odvolanie nie je moţné vyhovieť. Z ustanovenia § 138 O. s. p. vyplýva, ţe pre posúdenie dôvodnosti ţiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov sú rozhodujúce pomery účastníka, ktoré je účastník povinný preukázať vierohodným spôsobom. Ďalej je dôleţitá výška súdneho poplatku a povaha spoplatňovaného úkonu i veci samej. Zákon nevysvetľuje bliţšie obsah pojmu "pomery účastníka", bezpochyby však musí ísť o pomery majetkové ( a ak je ţiadateľom fyzická osoba, tak aj rodinné, sociálne a zdravotné ) ţiadateľa, majúce základ v okolnostiach, ktoré nie sú len dočasnej či prechodnej povahy a odôvodňujú záver, ţe ako poplatník celkom, či z časti ( v prípade ţiadosti o čiastočné oslobodenie od súdnych poplatkov ) nemôţe splniť poplatkovú povinnosť alebo ţe jej splnenie od neho nemôţe spravodlivo ţiadať. V danom prípade, ak sa chce ţalobca domáhať ochrany svojho práva, s ktorou bezprostredne súvisí aj zaplatenie súdneho poplatku, ako jedno z kritérií odvolacieho konania, mal by mať finančné prostriedky určené aj na tento účel, alebo si ich zadováţiť. Samotná skutočnosť, ţe ţiadateľ o oslobodenie nemá dostatok finančných prostriedkov ešte neznamená, ţe jeho majetkové pomery odôvodňujú oslobodenie od súdnych poplatkov. Ďalším dôvodom, ktorý predpokladá ust. § 138 O. s. p. na oslobodenie od poplatkovej povinnosti je, ţe nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie práva. Námietke ţalobcu, ţe uţ raz dôkaz o majetkových pomeroch predloţil, je pre toto konanie irelevantná, lebo uvedené dôkazy slúţili ako podklad pre rozhodovanie o poplatkovej povinnosti za podaný návrh. Nesporne účastníkovi, ktorému vznikla poplatková povinnosť, patrí právo poţiadať o oslobodenie od tejto povinnosti, pritom však musia byť splnené zákonom predpokladané podmienky. Taktieţ súčasťou takéhoto návrhu majú byť dôkazy, preukazujúce dôvodnosť ţiadosti o oslobodenie. Ţalobca však k podanej ţiadosti o oslobodenie ţiadne dôkazy 8 3 Obo 134/2010 3 Obo 148/2010 nepredloţil, aţ po podanom odvolaní predloţil čestné vyhlásenia o tom, ţe nevlastní ţiadne majetkové hodnoty ako sú cenné papiere, dlhopisy, ani hnuteľný ani nehnuteľný majetok, nemá ţiadne príjmy z iných zdrojov /nájomné, dary, pracovné záväzky/, ţe na účte v Českej sporiteľni mal k
  22. 2010 zostatok 8 428,32 Kč a nesplatený úver 55 910,70 Kč. Predloţil potvrdenie o tom, ţe je zamestnaný a výšku priemernej mzdy k
  24. 2010 / 21 973 Kč /. Odvolací súd tieto dôkazy preskúmal a následne vyhodnotil, ţe neboli splnené predpoklady pre oslobodenie od poplatkovej povinnosti za podané odvolanie, teda ani ustanovenie advokáta ex offo, tak ako vyslovil súd prvého stupňa. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na uvedené uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.1, 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné. V Bratislave
  25. novembra 2011 Mgr. Ľubomíra Kúdelová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blaţíčková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.