← Slovensko

o zaplatenie 5 145 057,43 eur a prísl.,

Najvyšší súd 4Obo 27/2010 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemaníkovej a členov senátu JUD

§ 497Obchodného zákonníka vznikla povinnosť vrátiť sumu 155 mil.

Sk. Súd konštatoval, ţe dlţník je povinný vrátiť nielen poskytnuté finančné prostriedky, ale aj zaplatiť úroky. K nároku uplatnenom v ţalobe o zaplatenie sumy 232 710 182,22 Sk s 33% úrokom od

  2. 1995 do zaplatenia konajúci súd uviedol, ţe zo ţalovanej sumy úroky tvorili 77 710 182,22 Sk a poukázal na list č. l. 65, ktorým uznesením pripustil zmenu ţaloby tak, ţe ţalovaní 1/ a 2/ sú povinní ţalobcovi zaplatiť sumu 155 000 000 Sk, úroky do
  4. 1996 v sume 109 983 540,56 Sk a od
  6. 1996 úroky vo výške 33% zo sumy 155 000 000 Sk. Z dôvodu nepostačujúceho predloţenia vyčíslenia úrokov a nutnosti jeho doplnenia konajúci súd nárok na zaplatenie úrokov v sume 3 650 784,72 eur / 109 985 540 Sk / a úrokov vo výške 33% zo sumy 5 145 057,43 eur / 155 mil. Sk /, vylúčil na samostatné konanie. 5 4 Obo 27/2010 Z vykonaného dokazovania zistil, ţe k uzavretiu úverovej zmluvy medzi I., a. s. a V., š. p. o poskytnutí úveru vo výške 280 mil. Kčs, z ktorej sumy bola ku dňu
  8. 1995 vyčerpaná suma 155 mil Sk. Za účelom zisťovania aktívnej legitimácie ţalobcu konajúci súd sa zaoberal aj s zisťovaním skutočností ohľadne uzavretia zmluvy o zdruţení úverových zdrojov zo dňa
  10. 1992 / list v spise č. 144 – 148 /, v ktorej sa zdruţujúce strany dohodli, ţe za účelom poskytnutia klientovi V., š. p. Košice zdruţia finančné prostriedky vo výške 280 mil. Sk v podieloch tak, ţe podiel I. je 130 000 000 Sk, podiel S.Š. 100 mil. Sk a podiel S.P. 50 mil. Sk a ţe v ich mene bude vystupovať I., a. s., ktorá aj uzavrie s V., š. p. úverovú zmluvu. Citoval zmluvy o odplatnom prevode pohľadávok zo dňa
  12. 1999 / listy 138 - 143 a 134 – 137 / dodatok č. 1 k zmluve o zdruţení, na základe ktorých dokladov sumy vo výške 71 964 950 Sk – I., a. s., 55 356 700 Sk - S.S. a 27 678 350 Sk - S.P. prešli na K., ktorá sa stala vlastníkom zdruţených úverových prostriedkov poskytnutých na základe úverovej zmluvy medzi I., a. s. Bratislava a V., š. p. Košice. Uviedol, ţe dňa
  14. 1999 / č. l. 134- 137 / uzavrela S., a. s. ako postupca a K., š. p. ú. ako postupník zmluvu o postúpení pohľadávok na základe Uznesenia vlády Slovenskej republiky z
  16. 1999 a č. 11336 z
  18. 1999, predmetom ktorej je podľa článku I. bod 1 odplatné postúpenie pohľadávok postupcu voči tretím osobám dlţníkom v objeme 2 398 222 611,19 Sk, ktorý pozostáva zo súčtu zostatkov istín postupovaných pohľadávok a ich príslušenstiev so stavom k
  20. 1999 a je uvedené, ţe postupované pohľadávky vznikli na základe úverových zmlúv alebo iných zmlúv, podľa ktorých postupca alebo jeho právni predchodcovia poskytli úvery, alebo sa podieľali na poskytnutí úverov. Konštatoval, ţe postúpenie pohľadávok bolo premietnuté aj do Dodatku č. 1 k zmluve o zdruţení, podľa ktorého na uvedenú spoločnosť prešli práva a povinnosti I., a. s. a S.S., a.s. a ţe majetok, práva a záväzky K. Bratislava, na základe zmluvy o predaji podniku zo dňa
  22. 2002 prešli na S., a. s. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
  24. 2000 / č. l. 424 / zistil, ţe S.P. postúpila pohľadávku zo zmluvy o zdruţení na spoločnosť A.S., a. s. Bratislava, čo bolo premietnuté do Dodatku č. 2 k zmluve o zdruţení, podľa ktorého namiesto S.P., a. s. členom zdruţenia sa stala spoločnosť A.S., a. s., s ktorou S., a. s. dňa
  26. 2007 uzavrela Dohodu o zániku zdruţenia a majetkovom vysporiadaní v dôsledku čoho sa vlastníkom všetkých zdruţených prostriedkov stala S.. 6 4 Obo 27/2010 Na základe predloţených dôkazov konajúci súd konštatoval, ţe I., a. s., zmluvou o postúpení pohľadávku postúpila na K. základe úverovej zmluvy č. 05199264/1 istinou 71 964 950 Sk ale, ţe o tom, ţe by pôvodný ţalobca I., a. s. postúpil pohľadávku na K. B. z uvedenej úverovej zmluvy vo výške istiny
  27. mil. podľa konajúceho súdu dôkaz neexistuje. K tvrdeniu I. v prípise zo dňa
  29. 2000 / č. l. 93 /, ţe postúpila K., š. p. ú., sumu 155 mil. Sk konajúci súd s poukazom na ustanovenie § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka konštatoval, ţe postúpenie pohľadávky povaţuje za oprávnené iba do výšky 71 964 950 Sk, z dôvodu, ţe postúpenie musí mať písomnú formu, ktorú formu vo zvyšnej časti postúpenie nemá. S poukazom na uznesenia z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I., zo dňa
  31. 2009 a
  33. 2002, konajúci súd konštatoval, ţe práva a povinnosti K.B., a. s. prešli na S.K., a. s. ako procesného nástupcu, preto je aj táto spoločnosť aktívne legitimovaná, na vymáhanie pohľadávka vo výške 71 964 950 Sk. Citoval rozsudok tunajšieho súdu, v ktorom bol ţalovaný 1/ označený ako V., š. p. uznesenie zo dňa
  35. 2004 sp. zn. 5 Obo 146/2003 – 332, ktorým bolo toto rozhodnutie Najvyšším súdom zrušené a konštatoval, ţe v prejednávanej veci ţalovaný 1/ zanikol po začatí konania a právnymi nástupcami sa stali V., a. s. Košice a P. H. Poprad. Nezistil, ţe by voči niektorému z nich ţalobca zobral ţalobu späť, a preto pokračoval voči obidvom spoločnostiam s tým, ţe mal za to, ţe právo bolo uplatnené voči týmto spoločnostiam uplatnením ţaloby na súde voči V., š. p. Skutočnosť, ţe odvolací súd v úvodnej časti uznesenia ako ţalovaného 1/ označil P., a. s. so sídlom v Poprade a to bez toho, aby právne posúdil právne nástupníctvo označil za takú, ktorá neznamená bez vyššieho uvedeného, ţe uvedená spoločnosť je právnym nástupcom pôvodne označeného ţalovaného 1/ a ţe rozsudok tunajšieho súdu zo dňa
  37. 2002, ktorým bola ţaloba zamietnutá voči V., š. p. Košice je právoplatný voči V., a. s. Košice. Pasívnu legitimáciu posudzoval na základe prípisu FNM SR zo dňa
  39. 2004 / č. l. 584 / ustanovenia § 69 ods. 4 Obchodného zákonníka a dospel k záveru, ţe v prejednávanej veci záväzok z úverovej zmluvy vznikol na splnenie ţalovanému 1/, nakoľko tento záväzok bol v čase vzniku V., š. p. známy, ale prešiel aj na ţalovaného 2/ ako ručiteľský záväzok za splnenie záväzku ţalovaným 1/, a to aţ do výšky čistého imania. Výšku čistého obchodného imania, zistil z výpisu obchodného registra ţalovaného, podľa ktorého ku dňu vzniku bolo vo výške 7 348 097 000 Sk, čo v novej mene predstavuje 34 391 213,57 eur, a preto do tejto výšky ţalovaný ručí za splnenie záväzku ţalovaného 1/. Z takto uvedeného 7 4 Obo 27/2010 dôvodu konajúci súd zaviazal do výšky 71 964 950 Sk / 2 388 798,71 eur / obidvoch ţalovaných s tým, ţe splnením jedného zaniká v rozsahu splnenia povinnosť druhého ţalovaného. V časti 2 756 258,72 eur / 83 035 050 Sk / z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie ţalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol tak, ţe bude o nich rozhodnuté v rozhodnutí o nároku vyčlenenom na samostatné konanie. Proti tomuto rozhodnutiu, v časti ktorou bola ţaloba zamietnutá podal ţalobca odvolanie podaním doručeným súdu
  41. 2010 podaným podľa prezentačnej pečiatky
  43. 2010 / list v spise 775 /. Podľa ţalobcu konajúci súd v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písmeno b./ O. s. p., keď z vykonaných dôkazov dôvodil záver o vecnej legitimácii len k časti pohľadávky vo výške 2 388 798,71 eur a to len na základe zmluvy o postúpení a vo zvyšnej časti to jest v časti 2 756 258,72 eur ţalobu zamietol, nakoľko vecná legitimácia ţalobcu vyplýva zo zmluvy o zdruţení pochybil. Konštatoval, ţe ţalobca svoju vecnú legitimáciu preukázal úverovými zmluvami a dodatkami k nim, resp. zmluvou o rozpustení a vysporiadania zdruţenia. Na tomto mieste poukázal na jeho podanie zo dňa
  45. 2009 bod 3/, v ktorom sa podrobne zaoberal aktívnou legitimáciou na vymáhanie celej ţalovanej pohľadávky. Podľa názoru ţalobcu aj samotný súd uznal vecnú legitimáciu celej pohľadávky zo strany K., š. p. ú., nakoľko po oznámení I., a. s. zo dňa
  47. 2000 v konaní pokračoval na strane ţalobcu uţ len s K., š. p. ú. ako jediným ţalobcom. V čase, keď došlo k tejto skutočnosti, keď začal konať s K., š. p. ú. ako jediným ţalobcom ešte neplatila úprava ustanovenia § 92 ods. 2, 3 O. s. p., a preto o zmene ţalobcu nerozhodoval uznesením ale súd skúmal vecnú legitimáciu aţ po doručení oznámenia I., a. s. a dospel k záveru, ţe na vymáhanie celej ţalovanej pohľadávky je oprávnená K., š. p. ú. ako jediný ţalobca. Takýto záver podľa ţalobcu vyplýva aj z obsahu súdneho spisu, nakoľko po oznámení I., a. s. pokračoval v konaní uţ len s K., š. p. ú. Za zrejmé, ţalobca označil, ţe pokiaľ by súd dospel pri skúmaní vecnej legitimácie k záveru, ţe K., š. p. ú. je vecne legitimovaná len k časti ţalovanej pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o postúpení medzi I., a. s. a K., š. p. ú., potom by predsa pokračoval v konaní s obidvoma ţalovaní I., a. s. a aj K., š. p. ú. k čomu však nedošlo a súd v ďalšom konaní pokračoval iba s K., š. p. ú., ktorá v zmysle zmluvy o zdruţení prevzala na seba aj povinnosť vymáhať celú pohľadávku vyplývajúcu z úverovej zmluvy. Za jednoznačné označil, ţe napadnutý výrok odporuje vyššie uvedeným záverom vyplývajúcim zo súdneho spisu. Ako ďalší dôvod nedostatku pri posúdení vecnej legitimácie ţalobca označil fakt, ţe keďţe vecná legitimácia ţalovanej pohľadávky vyplýva nielen z uzavretej zmluvy o úvere, ale súčasne aj zo zmluvy o zdruţení. Podľa ţalobcu zo 8 4 Obo 27/2010 skutkového stavu v danom prípade vyplýva, ţe pohľadávka nebola vo výlučnom vlastníctve I., a. s., ţe ale patrila do majetku zdruţenia zaloţeného zmluvou o zdruţení a veriteľom nič nebránilo, aby sa dohodli, ţe na vymáhanie pohľadávky z úverovej zmluvy je oprávnený niektorý z nich, resp. dohodou si upraviť pravidlá vymáhania. Účastníci tak urobili a vymáhaním pohľadávky z úverovej zmluvy poverili gestora zdruţenia I., a. s. a následným gestorom na základe dodatkov sa stala K., š. p. ú. Z uvedeného dôvodu ţalobca navrhol v tejto časti napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2 Cb 2250/1995 – 727 zo dňa
  49. 2009, v časti ktorou boli ţalovaní 1/ a 2/ zaviazaní zaplatiť ţalobcovi sumu 2 388 798,71 eur sa odvolal ţalovaný 1/ podaním doručeným súdu
  51. 2010 / l . č. 756 /. Nestotoţnil sa s právnym záverom konajúceho súdu ohľadne vyloţenia vzniku úverovej zmluvy a poukázal na jeho vyjadrenie, v ktorom podrobne odôvodnil jeho právny názor, ţe nedovolenosť odkladacej podmienky má za následok neplatnosť celého právneho úkonu. S poukazom na ustanovenie čl. 2 písmeno a./ a čl. 13 úverovej zmluvy konštatoval, ţe jednoznačne a preukázateľne vyplýva, ţe úmyslom zmluvných strán bolo podmienené účinnosti celej zmluvy, to je vznik práva dlţníka čerpať úver a vznik povinnosti veriteľa úver poskytnúť existenciou jednostranného právneho úkonu tretej osoby, ktorým mala byť záruka Fondu ţivotného prostredia v rozsahu 500 mil. Sk. Keďţe jednostranný právny úkon záručná listina, ktorý úverová zmluva vyţadovala je absolútne neplatný právny úkon aj úverová zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom. Vzhľadom a to, ţe účinky z úverovej zmluvy mali nastať aţ splnením uvedenej podmienky ţalovaný 1/ má za to, ţe sa jedná o odkladaciu podmienku podľa § 36 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a teda úverová zmluva je neplatná ako celok, keďţe odkladacia podmienka, na ktorú bol tento právny úkon viazaný je nedovolenou podmienkou. Ţalovaný namieta správnosť napadnutého rozhodnutia aj z dôvodu, ţe z jeho obsahu nie je zrejmé, na základe čoho dospel prvostupňový súd k úplne odlišnému právnemu záveru ako ţalovaný 1/, tobôţ keď jeho názor je v súlade s právnou teóriou. Prvostupňový súd nijako neodôvodnil jeho výklad, ktorý v rozpore s ustanovením § 36 ods. 1 druhá veta OZ spočívajúci v tom, ţe v prípade nemoţnej podmienky sa na túto neprihliadne bez ohľadu na to, či ide o podmienku odkladaciu, alebo rozväzovaciu a ţe všetky dostupné výkladové pramene jednoznačne uvádzajú, ţe v prípade nemoţnosti sa neprihliada, len na podmienku rozväzovaciu, nemoţnosť, nedovolenosť a nemravnosť podmienky odkladacej má za následok neplatnosť celého právneho úkonu. Z uvedeného dôvodu ţalovaný 1/ napadnutý rozsudok označil 9 4 Obo 27/2010 za nepreskúmateľný. Podľa ţalovaného 1/ prvostupňový súd pochybil, keď sa nezaoberal v jeho odôvodnení rozhodnutia s jeho námietkou, ţe v danom prípade nejde o podmienku nemoţnú, ale o podmienku nedovolenú, ktorú zákonodarca v súdom citovanom ustanovení § 36 ods. 1 OZ vôbec neuvádza. Ţalovaný 1/ sa prikláňa k názoru, podľa ktorého sa posudzuje podmienka podľa § 39 OZ, t. j., ţe pri podmienke, ktorá je v rozpore so zákonom nemôţe obstáť celý právny úkon. V tejto súvislosti uviedol, ţe z neplatnej zmluvy nemôţu vzniknúť platné záväzky a ţe ani nárok na vrátenia plnenia poskytnutého na základe neplatnej zmluvy nie je nárokom na plnenie zo zmluvy, ale nárokom osobitne upraveným v Občianskom zákonníku. Ţalovaný 1 / má za to, ţe postúpiť moţno iba existujúcu pohľadávku a pokiaľ pohľadávka pre neplatnosť zmluvy nevznikla, jej postúpenie je vylúčené a zmluva o postúpení takejto pohľadávky je absolútne neplatná z dôvodu nemoţnosti plnenia od počiatku / § 37 ods. 2 OZ / Ţalovaný 1/ preto namieta, ţe prvostupňový súd sa so vznesenou námietkou neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok vôbec nevysporiadal. Ţalovaný1/ namietal aktívnu legitimáciu ţalobcu, s ktorou námietkou sa prvostupňový súd taktieţ nevysporiadal. Ţalovaný 1/ taktieţ namieta, ţe ţalobca nepredloţil zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorá by svojim obsahom sa zhodovala s návrhom pôvodného ţalobcu, a teda konajúci súd pochybil, keď na vykonaní dôkazu netrval. Platnosť zmluvy o postúpení, ţalovaný 1/ namieta aj z dôvodov rozporov, ktoré nie je moţné odstrániť ako napr. údaj o čísle úverovej zmluvy, údaj o čísle úverového účtu, neidentifikovateľnosť podpisov zmluvnými stranami, neidentifikovateľnosť postúpenej pohľadávky. Ţalovaný 1/ poukazuje na skutočnosť, ţe nie je v úverovej zmluve zrejmé, ţe I., a. s. koná v mene a na účet zdruţených subjektov a domnienka uvedená v § 32 ods. 1 OZ, je teda v danom prípade nevyvrátiteľná. Ţalovaný 1/ je názoru, ţe v prípade popísanej pohľadávky, nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti pohľadávku vysporiadať, nakoľko nie je účastníkom zmluvy o zdruţení. Ţalovaný 1/ v prípade, ţe by súd v odvolacom konaní prvostupňový rozsudok potvrdil, navrhol pripustiť dovolanie podľa § 238 ods. 3 O. s. p. z dôvodu, ţe otázka platnosti právneho úkonu, ktorého účinnosť je podmienená nedovolenou odkladacou podmienkou je rozhodnutím po právnej stránke zásadného právneho významu. Proti prvostupňovému rozhodnutiu, v časti ktorou ţalovaná 2/ spolu s ţalovaným 1/ boli zaviazaní zaplatiť ţalobcovi sumu 2 388 798,71 eur podala odvolanie aj ţalovaná 2/ podaním doručeným súdu
  53. 2010 a navrhla v tejto časti napadnutý rozsudok zmeniť a ţalobu zamietnuť, alebo v tejto časti napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie 10 4 Obo 27/2010 konanie. Ţalovaná 2/ nespochybňuje, ţe peňaţné prostriedky boli vo výške 155 000 000 Sk pouţité na úhradu stavebných prác a ţe boli pouţité v prospech V., š. p., ale poukazuje na skutočnosť, ţe v konaní nebol ţiaden jednoznačný dôkaz v tom smere, ţe pôvodný ţalovaný s účtom manipuloval, úverové prostriedky čerpal. Zo skutočnosti, ţe finančné prostriedky boli poukazované na účet V. sa nedá vyvodiť, ţe pôvodný ţalovaný skutočne úverové prostriedky čerpal. Pokiaľ úver čerpaný nebol a o opaku ţalobca nepredloţil ţiaden relevantný dôkaz, podľa ţalovanej 2/ nemôţe vzniknúť povinnosť vrátiť ţalobcovi poţadované sumy, na základe zmluvy o úvere. Z hospodárskej zmluvy č. 37/925/50, a ani z úverovej zmluvy 05199264, nie je moţno vyvodiť záver o tom, ţe by mohla banka finančné prostriedky V., š. p. poukazovať samostatne bez úkonu pôvodného ţalovaného. S poukazom na záznam zo dňa
  55. 1993 nemoţno dospieť k záveru, ţe pôvodný ţalovaný s finančnými prostriedkami disponoval tak, ako to v odôvodnení rozsudku súd I. stupňa urobil. Ţalovaná 2/ namieta nevykonanie dôkazu výsluch bývalých riaditeľov V., š. p., t. j. nereklamovania čerpania úverových prostriedkov zo strany pôvodného ţalovaného a objasnenie skutočnosti, či bol úver čerpaný. Ţalovaná 2/ taktieţ namieta s poukazom na ustanovenia § 36 ods 1 OZ, § 39 OZ v spojení s čl. 2 písmeno a/ a čl. 13 úverovej zmluvy absolútnu neplatnosť úverovej zmluvy zo dňa
  57. 1992 a to v celom rozsahu. Podľa názoru ţalovanej 2/ je zrejmé, ţe postupca v čase uzavretia zmluvy nebol vo vzťahu k právnemu predchodcovi ţalovaných veriteľov, a teda, ţe súčasný ţalobca nie je vo veci aktívne legitimovaný. Ţalovaná 2/ namieta aj nedošetrenie, či bývalí riaditelia V., š. p. v prípade absencie predloţenia záručnej listiny a dohody s Štátnym fondom ţivotného prostredia úverovú zmluvu podpísali. Za nesprávny záver ţalovaná 2/ povaţuje tvrdenie, ţe záväzok z úverovej zmluvy bol v čase zániku V., š. p. známy. Podľa ţalovanej 2/ súdu
  58. stupňa uniklo, ţe v čase vzniku V., š. p. existoval rozsudok Krajského súdu Košice zo dňa
  60. 2001 č. k. 2 Cb 2250/95-155, na ktorom bola vyznačená doloţka právoplatnosti, ktorým bola ţaloba voči V., š. p. vysporiadaná. Za nevyhnutnú podmienku aplikácie ustanovenia § 69 ods. 1 Obchodného zákonníka ţalovaná 2 / označila skutočnosť, ţe zrušená spoločnosť zaniká výmazom z obchodného registra, pričom výmaz sa musí vykonať k rovnakému dňu ako zápis nástupnickej spoločnosti do obchodného registra a takáto podmienka v danom prípade, splnená nebola. V., š. p. bol z obchodného registra vymazaný dňa
  62. 2003 a V.V., a. s. a P.V., a. s. boli zapísané do obchodného registra aţ
  65. Za ďalší nedostatok pre aplikáciu ustanovenia § 69 ods. 1 Obchodného zákonníka ţalovaná 2/ označila skutočnosť, ţe obchodné imanie zo zrušenej spoločnosti na nástupnické spoločnosti malo prejsť a v danom prípade spoločnosti V., š. p., ale prešlo na Fond 11 4 Obo 27/2010 národného majetku a nie na ţalovaných 1/ a 2/. Fond národného majetku vloţil imanie do spoločnosti ţalovaného 1/ a 2/ aţ následne z čoho je podľa ţalovanej 2/ zrejmé, ţe V., š. p. nezanikol rozdelením. Ţalovaná 2/ poukázala na fakt, ţe tá časť majetku zrušeného štátneho podniku, ku ktorej sa môţe viazať pohľadávka ţalobcu bol vo vlastníctve Podtatranskej vodárenskej, a. s. vloţená aţ rozhodnutím FNM SR rozhodnutím zo dňa
  67. 2004 a určité nároky a práva neprešli na ţalovaných podľa predmetného rozhodnutia Ministerstva pôdohospodárstva vôbec. Na základe uvedeného rozhodnutie v časti, ktorou prvostupňový súd posudzoval s odvolaním sa na ustanovenie § 69 ods. 1 Obchodného zákonníka ţalovaná 2/ označila za nesprávne s ohľadom na skutočnosť, ţe FNM SR vloţil časť majetku, ku ktorému sa viaţe prípadný záväzok do spoločnosti P.V., a. s., a nie do spoločnosti ţalovanej 2/ a preto je akákoľvek zodpovednosť ţalovanej 2/ vylúčená. Predmetný úver mal byť poskytovaný na výstavbu čističky odpadových vôd v Poprade, ktorá neprešla do vlastníctva ţalovanej 2/, ale prešla v roku 2004 do vlastníctva iného subjektu iného právneho nástupcu V., š. p. Ţalovaná 2/ má za to, ţe pokiaľ nevznikol ručiteľský záväzok v zmysle ustanovenia § 69 ods. 4 Obchodného zákonníka, bolo by v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku ţiadať od ţalovanej 2/ úhradu prostriedkov, ktoré boli pouţité na vybudovanie nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza vo vlastníctve iného subjektu, a teda takýto nárok uplatnený ţalobcom nepoţíva právnu ochranu. Ţalovaná 2/ podala odvolanie aj voči uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 2 Cb 2250/1995 - 755 zo dňa
  69. 2010, ktorým bolo ţalovanej 2/ uloţené zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 143 324,92 eur. Namieta, ţe súdny poplatok bol vyrubený v nesprávnej výške s poukazom na poloţku č. 1 sadzobníka súdnych poplatkov, podľa ktorej v obchodných veciach je najviac 33 193,50 eur a to platí podľa poznámky č. 3 k poloţke č. 1 aj v odvolacom konaní. Ak odvolanie podá navrhovateľ aj odporca platí kaţdý z nich poplatok podľa ceny predmetu svojho odvolania. Ţalovaná 2/ podala odvolanie voči výroku, ktorým bola zaviazaná so ţalovaným 1/ zaplatiť ţalobcovi sumu 2 388 798,71 eur z čoho je zrejmé, ţe výška poţadovaného poplatku je nesprávna. K odvolaniu ţalobcu sa vyjadril ţalovaný 1/ podaním doručeným súdu
  71. 2010, i keď na vyjadrenie k odvolaniu vyzvaný nebol. K tvrdeniu ţalobcu, ţe súd prvého stupňa uznal platnosť pôvodného hmotnoprávneho nároku v celom rozsahu z dôvodu, ţe nepokračoval v konaní s oboma hmotnoprávne 12 4 Obo 27/2010 oprávnenými účastníkmi ţalovaný 1/ uviedol, ţe riziko, nedostatok vecnej legitimácie nesie v občianskom súdnom konaní výučne ţalobca, ktorý je pánom sporu a súd v ţiadnom prípade pri rozhodovaní o zámene účastníkov konania nepreberá zodpovednosť za to, či konkrétne hmotné právo, ktoré bolo predmetom prevodu skutočne existuje ako ani to, ţe či právny úkon prevodu dotknutého práva bol platný. Rozhodnutie o pripustení zmeny ţalobcu na základe prevodu ţalovaného práva nevytvára prekáţku pre ţalovaného, aby v nasledujúcom priebehu konania účinne vyvrátil ako platnosť tohto prevodu tak aj existenciu práva, či povinnosti tvrdenej v konaní. S odkazom na ustanovenia § 92 ods. 1, 2, 3 a 4 O. s. p. podľa ţalovaného 1/ súd v rozhodnom čase nemal ţiadnu povinnosť skúmať, či došlo k platnému prevodu ţalovaného práva a jeho procesné rozhodnutie takto nemôţe prejudikovať rozhodnutie vo veci samej. V konkrétnej veci návrh na zmenu ţalobcu podal pôvodný ţalobca, ktorý bol údajným postupníkom pohľadávky a s návrhom súhlasil aj nový ţalobca, ktorý bol údajným postupníkom a výslovne súhlasili, aby dovtedajší ţalobca z konania vystúpil, z ktorého dôvodu teda súd nemohol konať s obidvoma účastníkmi, a teda podľa ţalovaného 1/ ţalobca nemôţe prenášať zodpovednosť za prevod pohľadávky na súd a upierať mu moţnosť v rozhodnutí vo vec samej rozhodnúť o neplatnosti prevodu ţalovaného práva a teda, ţe ţalobca nie je nositeľom hmotného práva a ţalovaný povinnosti. Podľa ţalovaného 1/ vychádzajúc z dokazovania a aj tvrdení v odvolaní ţalobcu z
  73. 2001 / č. l. 187 – 191 / účastníci zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
  75. 1999 v pôvodne ţalovanej sume pohľadávku jednoznačne preukázateľne nepostúpili. Z uvedeného dôvodu podľa ţalovaného 1 / v prípade ak súd tento nárok podľa hmotného práva neuzná ţalobu zamietne bez ohľadu na predchádzajúce procesné rozhodnutia. K druhej časti odvolania ţalobcu ohľadne jeho práva byť oprávneným veriteľom na základe postúpenej pohľadávky v sume 155 000 000 Sk z titulu úverovej zmluvy zo dňa
  77. 1992 uzavretej medzi spoločnosťami I., a. s. V.V., š. p. alebo oprávneným veriteľom zo zmluvy o zdruţení uzavretej medzi spoločnosťou I., a. s., S.S., a. s. a S.P., a. s. dňa
  80. V tejto súvislosti povaţoval za potrebné zdôrazniť, ţe v prípade kaţdej z uvedených zmlúv bola nositeľom hmotnoprávnej povinnosti vţdy iná osoba. Ţalovaný zastáva názor, ţe ţalobca nemôţe byť oprávneným z oboch zmlúv súčasne, bez náleţite urobených a platných právnych úkonov a v konaní svoje hmotnoprávne postavenie ako domnelého veriteľa z titulu úverovej zmluvy odvodzovať z oboch v konaní tvrdených zmlúv zvlášť, keď tieto sú samostatnými zmluvami. Buď bola výlučným veriteľom celej pohľadávky spoločnosť I., a. s. / ţalobca nesprávne pouţívaný termín vlastník 13 4 Obo 27/2010 pohľadávky, v tomto prípade mohla túto pohľadávku za podmienky jej existencie v celosti postúpiť spoločnosti K., a. s. čo v konaní nebolo, alebo bola I., a. s. iba s jedným z troch veriteľov a preto mohla postúpiť iba časť práva na ňu pripadajúceho / toto však nie je premetom konania. Ţalovaný 1/ za zmätočné povaţuje tvrdenie, ţe pohľadávka patrila do majetku zdruţenia zaloţeného zmluvou o zdruţení, nakoľko občianske zdruţenie nemá podľa ustanovenia § 829 ods. 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení právnu subjektivitu. Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu je právne dôvodné a odvolanie v ţalovaných 1/ a 2/ vo veci samej sú právne nedôvodné. Ako prvým odvolaním sa zaoberal odvolaním ţalobcu / č. l. 775 /, ktorého predmetom je časť prvostupňového rozsudku, ktorým bola v časti 2 756 258,72 eur ţaloba zamietnutá. Základnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti odvolania ţalobcu je, či prvostupňový súd, v rozhodnutí zo dňa
  82. 2009 dospel k správnemu záveru, ţe ţalobca S., a. s. je aktívne legitimovaná na vymáhanie ţalovanej pohľadávky iba vo výške 2 388 798,71 eur s prísl. / 71 964 950 Sk /, nakoľko podľa konajúceho súdu ţalobca nepredloţil dôkaz o tom, ţe pôvodný ţalobca I., a. s. postúpil na K., š. p .ú. pohľadávku z úverovej zmluvy vo výške istiny 155 mil. Sk. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, ţe pre vyslovenie tohto právneho záveru konajúci súd mal prílohu zmluvy o postúpení, ktorou I., a. s. postúpila pohľadávku V., š. p. označeného ako dlţníka číslom úverovej zmluvy č. 05199264/1, istinu 71 964 950 Sk. Podstatné teda je, či prvostupňový súd s poukazom na ustanovenie § 524 Občianskeho zákonníka, keďţe zmluva o postúpení pohľadávok musí mať písomnú formu a ţiaden iný písomný dôkaz o postúpení pohľadávky o zvyšku sumy v konaní predloţený nebol, dospel k správnemu záveru, ţe keďţe pôvodný ţalobca / I., a. s. / postúpil na K.B. pohľadávku z úverovej zmluvy uzavretej medzi V., š. p. Košice iba vo výške 71 964,50 Sk a k nej sa viaţuce príslušenstvo, tak mohli prejsť práva a povinnosti K., a. s. na S.K., a. s. ako procesného nástupcu iba na vymáhanie istiny vo výške 71 964,50 Sk s príslušenstvom. Z návrhu na začatie konania je zrejmé, ţe tento bol uplatnený ţalobcom I., š. p. proti ţalovanému V.V. štátny podnik / V., š. p. / vo výške nesplateného úveru 155 000 000 Sk 14 4 Obo 27/2010 a nesplatených úrokov vo výške 77 710 182,22 Sk. Posudzovanie v časti nesplatených úrokov je vzhľadom na vylúčenie tejto časti na samostatné konanie bezpredmetné, a preto je potrebné sa zaoberať iba istinou, t. j. sumou 155 000 000 Sk. Z úverovej zmluvy č. 05199264 / č. l. 11 / je zrejmé ţe I., a. s. Bratislava / I., a. s. / sa s oprávnenou právnickou osobou na podnikateľskú činnosť označenú ako V., š. p. dohodli na poskytnutí a splatení úveru za dohodnutých podmienok uvedených v tejto zmluve. Z úverovej zmluvy je zrejmé, ţe išlo o účelový úver, ktorý sa klient zaviazal pouţiť iba na účel financovania stavby Č. / Č. ./ Je pravdou, ţe prvostupňový súd konal vo veci o zaplatenie 155 000 000 Sk s ţalobcom K.B., š. p. ú. ako tvrdí ţalobca v odvolaní / zápisnica z pojednávania l. č. 46 / o zaplatenie 232 7140 182,22 Sk následne na pojednávaní konanom
  84. 2000 / č. l. 110, 118 / uţ na ktorých pojednávaniach aktívna legitimácia ţalobcu na vymáhanie predmetnej sumy, bola ţalovanými spochybňovaná. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
  86. 1999 / č. l. 138 /, na ktorú sa napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu odvoláva je zrejmé, ţe I., a. s. označený ako postupca, na K.B. štátny peňaţný ústav / ďalej š. p. ú. / Bratislava označeného ako postupníka, postupca na postupníka postúpil pohľadávky postupcu voči tretím osobám - dlţníkom v objeme, ktorý pozostáva zo súčtu zostatkov istín postupovaných pohľadávok a ich príslušenstiev so stavom k
  88. 1999, vrátane a ktorý bude presne určený podľa bodu 6 tohto článku s tým, ţe ide o pohľadávky, ktoré vznikli na základe úverových zmlúv, alebo iných zmlúv, podľa ktorých postupca, alebo jeho právni predchodcovia poskytli úvery a ţe taxatívny výpočet pohľadávok postupcu voči dlţníkovi obsahuje príloha č. 1, 2, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy. Prílohy ako sú označené v predmetnej zmluve sú v spise zaloţené na č. listu v spise 142 a
  89. Z dokladov zaloţených na č. listu 142, 143 je zrejmé, ţe tieto sú označené ako príloha č. 1, z ktorého je zrejmá výška zabezpečenia Č. sumou 71 964 950 Sk a sumou 373 764950, Sk. Je pravdou, ţe tieto dôkazy nie sú opatrené podpisom obidvoma zmluvnými stranami tak, ako je to zakotvené v bode 2.3 zmluvy ale je z nich len zrejmé, ţe sa týkajú Č. Na základe takto predloţených dokladov prvostupňový súd v rozhodnutí 2 Cb 2250/ 95- 155 zo dňa
  91. 2001 práve z dôvodu nepredloţenia špecifikácie tabuľkovej časti, nemohol posúdiť za platný právny úkon v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka platnosť právneho úkonu o postúpení a ţalobu zamietol. O odvolaní ţalovaného 2/ proti tomuto rozhodnutiu v časti výroku o trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 5 Obo 80/2002 zo dňa
  94. Z obsahu listu / č. l. 197 / je zrejmé, ţe v spise nebolo priloţené odvolanie ţalobcu proti rozhodnutiu Krajského súdu v Košice č. k. 2 Cb 2250/1995 zo dňa
  96. 2001, o ktorom bolo potom rozhodnuté aţ uznesením 15 4 Obo 27/2010 Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 5 Obo 146/2003 -332 zo dňa
  98. 2004 tak, ţe rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 2 Cb 2250/1995-155 zo dňa
  99. októbra 2001, bol vo veci ţalobcu K., š. p. ú., vedľajšieho účastníka na strane B, s. r. o., so sídlom S. Košice proti ţalovanému 1/ P., a. s., H. / v čase začatia konania V., š. p. / ţalovanému 2/ Štátny fond ţivotného prostredia Slovenskej republiky, o zaplatenie 155 000 000 Sk s prísl., na odvolanie voči rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 2 Cb 2250/1995-155 zo dňa
  101. 2001 zrušený. V zdôvodnení tohto rozhodnutia sa Najvyšší súd Slovenskej republiky zaoberal aj s otázkou aktívnej legitimácie ţalobcu K.B., š. p. ú. Bratislava ako hmotnoprávneho nástupcu I., a. s. v zmysle ustanovenia § 95 ods. 1 O. s. p. v súlade s návrhom na rozšírenie ţaloby a v spojení s ustanovením § 524 Občianskeho zákonníka. Z obsahu tohto rozhodnutia jednoznačne vyplýva, ţe odvolací súd pri posudzovaní aktívnej legitimácie ţalobcu K., š. p. ú., konštatoval, ţe v zmysle ustanovenia § 524 Občianskeho zákonníka nevyplýva, ţe by uplatnená pohľadávka v návrhu na začatie konania bola neexistujúca pohľadávka, teda, ţe by úver, ktorý bol poskytnutý právnemu predchodcovi ţalovaného 1/ poskytnutý nebol. V tomto rozhodnutí, odvolací súd vyslovil právny názor, ţe z ustanovenia § 524 nevyplýva, ţe by postúpené pohľadávky mohli byť iba peňaţné ale za podstatné označil, aby boli určité a identifikovateľné. S poukazom na doklad „Uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 531 z
  102. júna 1999 a Uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 1133 z
  104. 1999“ odvolací súd konštatoval, ţe je zrejmé, ţe I., a. s. ako postupca uzavrel na základe týchto uznesení s postupníkom „K.B., š. p. ú. Bratislava“ zmluvu o postúpení pohľadávok vyplývajúcich okrem iného na základe úverových, alebo iných zmlúv, podľa ktorých postupca, alebo jeho právni predchodcovia poskytli úver. Za nesporné označil, ţe úver poskytnutý bol právnemu predchodcovi ţalovaného 1/ ako aj to, ţe splatený nebol. Z obsahu tohto rozhodnutia jednoznačne vyplýva, ţe odvolací súd nedospel k záveru, ţe postúpené pohľadávky musia byť presne číselne špecifikované čomu nasvedčuje aj to, ţe nemusí ísť vţdy o peňaţné záväzky. Z obsahu tohto uznesenia jednoznačne vyplýva, ţe s konštatovaním súdu, ţe bez predloţenia špecifikácie zmluvy nie je moţné zmluvu postúpiť ako platný právny úkon sa odvolací súd nestotoţnil ako ani so záverom prvostupňového súdu, ţe bez predloţenia špecifikácie nejde o platný právny úkon. Z obsahu zdôvodnenia je zároveň zrejmé, ţe rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa
  106. 2001 bol zrušený aj z dôvodu, ţe podaním zo dňa
  108. 2004 bola do spisu zaslaná zmluva o postúpení pohľadávky uzavretá medzi B., s. r. o. a TT., s ktorými dokladmi sa prvostupňový súd v rozhodnutí bude musieť zaoberať. 16 4 Obo 27/2010 Zo zdôvodnenia napadnutého rozsudku 2 Cb 2250/1995–727 zo dňa
  110. 2009, vo veci ţalobcu S., a. s. Bratislava proti ţalovanému 1/ P. H. Poprad a ţalovanému 2/ V.V., a. s., ktorý je predmetom tohto odvolacieho konania, prvostupňový súd dospel k záveru ohľadne aktívnej legitimácie ţalobcu označeného ako S., a. s. Bratislava, ţe je aktívne legitimovaným iba do sumy 2 388 798,71 eur / 71 964 950 Sk prísl. /, keďţe zmluvou o postúpení práva a povinnosti K.B., š. p. ú. Bratislava prešli na S.K., a. s. ako procesného nástupcu do výšky 71 964 950 Sk s príslušenstvom z dôvodu, ţe z pôvodného ţalobcu I., a .s. na K.B. š. p. ú. prešlo právo na vymáhanie pohľadávky z úverovej zmluvy č. 051 99264 tieţ iba do výšky istiny 71 964 950 Sk s príslušenstvom. Skutočnosť na základe, ktorej prvostupňový súd dospel k záveru, ţe pôvodný ţalobca I., a. s. ako postupca v zmluve o postúpení postupníkovi K., š. p. ú postúpil pohľadávku iba do výšky 71 964 950 Sk prvostupňový súd nezdôvodnil, iba na strane 13 napadnutého rozhodnutia konštatoval, ţe dňa
  112. 1999 / č. l. 138 – 143 / uzavrela I., a. s. ako postupca a K., š p. ú. ako postupník o postúpení pohľadávok na základe Uznesenia vlády SR č. 531 z
  114. 1999 a 1133 z
  116. 1999, predmetom ktorej je podľa čl. 1 odplatné postúpenie pohľadávok voči tretím osobám dlţníkom v objeme, ktorý pozostáva zo súčtu zostatkov istín postupovaných pohľadávok a ich príslušenstiev so stavom k
  118. 1999 a v čl. bod 2 je uvedené, ţe taxatívny výpočet postupovaných pohľadávok obsahuje príloha č. 1 a 2 a ţe v prílohe č. 1 je uvedené meno dlţníka V., š. p. Košice číslo úverovej zmluvy č. 051 99264 istina 71 964 950 Sk. Najvyšší súd Slovenskej republiky / § 10a ods. 1 O. s. p. / pri preskúmavaní dôvodnosti odvolania ţalobcu, na základe uvedených skutočností dospel k záveru,

§ 205ods.

2 písmeno f./ O. s. p. napadnuté rozhodnutie, v časti, ktorou bola posúdená aktívna legitimácia ţalobcu iba do výšky 71 964 950 Sk nie je zrejmé, na základe čoho k takémuto záveru prvostupňový súd dospel a taktieţ, ţe vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci s ohľadom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 5 Obo 146/2003-332 zo

  2. 2004, z ktorého jednoznačne vyplýva, ţe v ustanovení § 524 Občianskeho zákonníka, nie je ako podmienka platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky zakotvená špecifikácia zmluvy ako aj s poukazom na konštatovanie v zmluve o postúpení, ţe postúpené pohľadávky sa týkajú pohľadávok z poskytnutých úverov. Fakt, ţe zmluva o postúpení pohľadávok uzavretá medzi I., a. s. a K.B. š. p. ú. / v zmluve o postúpení zo dňa
  4. 1999 /, a ţe je uvedené, ţe sa jedná o pohľadávky, ktoré vznikli z poskytnutých úverov sporný nie je. Tak isto z klasifikácie pohľadávok, / č. l. 86 / je zrejmé, ţe a jedná o pohľadávku s obchodným menom V., š. p. 17 4 Obo 27/2010 Poprad. Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky posúdenie aktívnej legitimácie ţalobcu v napadnutom rozhodnutí nepovaţuje za určité zrozumiteľné vyvodené z riadne zisteného skutkového a právneho stavu spolu s odvolaním sa na ustanovenie § 226 O. s. p., v konaní vedenom na Najvyššom súde Slovenskej republiky 5 Obo 146/2003 uznesenie 5 Obo 146/2003-
  5. Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle uvedených dôvodov, v tejto časti napadnuté rozhodnutie podľa ustanovenia § 221 O. s. p. zrušil. Najvyšší súd Slovenskej republiky / §10a ods. 1 O. s. p. / prejednal v zmysle ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania § 214 ods. 2 O. s. p., odvolanie ţalovaného 1 / č. l. 756 / proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 2 Cb 2250/1995–727 zo dňa
  7. 2009, v časti ktorou boli ţalovaní 1/ a 2/ zaviazaní zaplatiť ţalobcovi sumu 2 388 798,71 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku s tým, ţe úhradou jedného z nich zaniká v rozsahu splnenia povinnosť druhého ţalovaného. Ide v podstate o odvolanie tej časti napadnutého rozhodnutia, ktorou boli ţalovaní 1/ a 2/ zaviazaní ţalobcovi sumu 2 388 798,71 eur / 71 964 950 Sk /, teda tej časti na vymáhanie ktorej bol ţalobca označený ako aktívne legitimovaný. Základnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti odvolania ţalovaného 1/ ohľadne jeho povinnosť platiť úver je vznesená jeho námietka ohľadne neplatnosti úverovej zmluvy z dôvodu, ţe nedovolenosť odkladacej podmienky má za následok neplatnosť celého právneho úkonu. Je pravdou, ţe z bodu 2a/ úverovej zmluvy / č. l. 11 / je zrejmé, ţe záruka Štátneho fondu ţivotného prostredia v rozsahu 500 mil. Sk kryje celú výšku úveru a úrokov do konca platnosti úverovej zmluvy ako aj, ţe záručná listina a dohoda s SFŢP zo dňa
  9. 1992 sú neoddeliteľnou časťou zmluvy. Z ustanovenia § 36 Občianskeho zákonníka, na ktoré sa ţalovaný 1/ odvoláva, vyplýva, ţe vznik zmenu a zánik práva a povinnosti je moţné viazať na splnenie podmienky. K nemoţnej podmienke, na ktorú je viazaný zánik práva alebo povinnosti sa neprihliada, nie je moţné prihliadať. V danom prípade z textu zmluvy je zrejmé, ţe vyššie uvedený úver sa poskytne za podmienok zabezpečenia, zárukou Štátneho fondu ţivotného prostredia. Išlo o určenie podmienky zo strany Investičnej rozvojovej banky pre poskytnutie úveru 18 4 Obo 27/2010 štátnemu podniku V., š. p., ktoré ručenie bolo však pre poskytnutie dohodnutého úveru bezpredmetné, keďţe sporné nie je, ţe úver na stavbu Č. I. poskytla aj bez splnenia tejto podmienky, a teda vznikla aj povinnosť na jeho splatenie. Podľa odvolacieho súdu nejde o nesplnenú podmienku, pre ktorý by mala úverová zmluva byť absolútne neplatný právny úkon a takú skutočnosť, pre ktorú by ten kto je povinný splácať úver mohol namietať neplatnosť úverovej zmluvy. Znenie úverovej zmluvy zakotvené v bode 2./ bolo určenie podmienky veriteľa, na ktorej v konečnom výsledku netrval, keď úver dlţníkovi poskytol. Obrana ţalovaného 1/, ţe ide o nedovolenú podmienku s následkom neplatnosti právneho úkonu preto podľa odvolacieho súdu právne neobstojí. Z uvedeného dôvodu, nejde ani o neplatný právny úkon podľa ustanovenia§ 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko úverová zmluva, na základe ktorej úver poskytnutý jednoznačne bol sa nedá povaţovať za úkon za rozpor so zákonom ani za obchádzanie, alebo rozpor s dobrými mravmi. Odkazy na literatúru uvedené v odvolaní ţalovaného 1/ v zmysle uvedených dôvodov odvolací súd povaţoval pre posúdenie dôvodnosti odvolania za právne irelevantné a tvrdenie, ţe ide o neexistujúcu pohľadávku za právne nepodloţené. Je pravdou, ţe vôľou účastníkov zmluvy o postúpení pohľadávok bolo postúpením previesť pohľadávky výlučne z úverových zmlúv, k čomu jednoznačne aj zmluvou o postúpení medzi I., a. s. a K.B. š. p. ú. došlo čo zároveň vyplýva uţ aj zo zrušujúceho uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní 5 Obo 146/
  10. Obranu ţalovaného 1/, ţe I., a. s. nemohla postúpiť na K.B., š. p. podiely S.P. vo výške 50 mil. Sk a S.Š. 100 mi. Sk z dôvodu, ţe občianske zdruţenie nemalo právnu subjektivitu, a teda aj dohoda v zmluve o zdruţení nemohla byť právne relevantnou, keďţe v zmluve o úvere nie je dojednanie o tom, ţe I., a. s. bude zastrešovať aj S.P. a S.Š., odvolací súd povaţuje za bezpredmetnú. V zmluve o úvere č. 05199264 zo dňa
  12. 1992 jednoznačne vyplýva, ţe touto úverovou zmluvou sa I., a. s. zaviazala poskytnúť 280 mil. Sk. Skutočnosť ako tieto prostriedky získala pre posúdenie výšky, sumy v ktorej sa zaviazal právny predchodca ţalobcu úver poskytnúť je pre právnych nástupcov právneho predchodcu – dlţníka právne neopodstatnená. Je pravdou, ţe v spise sa nachádza aj zmluva o postúpení pohľadávok medzi S.S., a. s. a K.B., a. s., predmetom ktorej je odplatné postúpenie pohľadávok vo výške 2 388 798,71 Sk v objeme, ktorom sa nachádzajú aj pohľadávky aj z úveru poskytnutého V., š. p. na základe zmluvy o zdruţení zo dňa
  14. 1992 medzi spoločnosťami I., a. s. S.Š. a S.P., ktorý dôkaz však pre posúdenie výšky úveru dohodnutom v zmluve o úvere č. 0519924 zo dňa
  16. 1992, je bezpredmetný. Fakt, ţe I., 19 4 Obo 27/2010 a. s. sa štátnemu podniku V., š. p. zaviazala poskytnúť úver vo výške 280 mil. Sk sporný nie je a akými spôsobom sa k týmto finančným prostriedkom dostala je ako obrana ţalovaného v tomto smere právne bezpredmetná. Námietku ţalovaného 1/ ohľadne nedostatku aktívnej legitimácie ţalobcu s poukazom na hore vyššie uvedené dôvody Najvyšší súd Slovenskej republiky označil za právne nedôvodnú. Námietku ţalovaného 1/,

§ 92ods.

2 O. s. p. neboli splnené podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 92 ods. 2 O. s. p., odvolací súd označil za nepreukázanú. Fakt, ţe nebola predloţená zmluva o postúpení medzi I., a. s. a K., š. p. ú. sa nezakladá na pravde a zároveň je potrebné poukázať na skutočnosť ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky sa s namietanou otázkou ţalovaným 1/ aktívnou legitimáciu ţalobcu zaoberal v jeho uznesení 5 Obo 146/2003–332 a dôkazy, ktoré ţalovaný v tomto konaní povaţuje za potrebné predloţiť odvolací súd pre zisťovanie aktívnej legitimácie nepovaţoval za právne relevantné. Z tohto dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky aj námietku ţalovaného 1/, ţe kaţdá strana prílohy musí byť osobitne podpísaná označil za právne bezpredmetnú. Tvrdenie ţalovaného, ţe ţalobca doposiaľ nepredloţil ţiaden dôkaz o nadobudnutí pohľadávky odvolací súd označil iba za účelové a bezpredmetné. S poukazom na zdôvodnenie uvedené v uznesení 5 Obo 146/2003–332 Najvyšší súd Slovenskej republiky povaţuje za jednoznačné, ţe tvrdenie ţalovaného 1/ ţe ţalobca nie je v prejednávanej veci nositeľom hmotnoprávneho nároku, ktorého ochrany sa domáha je právne nepodloţené. Z úverovej zmluvy nie je sporné, ţe I., a. s. sa zaviazala poskytnúť úver vo výške 280 mil. Sk predmetom tohto konania je 155 mil. Sk. a zo ţiadneho dôkazu nie je zrejmé, ţe I., a. s. úver vo výške 155 mil. Sk neposkytla. Najvyšší súd Slovenskej republika na základe uvedeného dospel k záveru, ţe rozhodnutie prvostupňového súdu, je v časti ktorou bol ţalovaný 1/ zaviazaný na zaplatenie sumy 2 388 798,71 eur za vecne správne. Sporné nie je, ţe ţalovaný v 1/ rade je právnym nástupcom ţalovaného V., š. p., ţe účelový úver na financovanie stavby Č. poskytnutý bol. Namietanú skutočnosť, ţe úver nebol poskytnutý právnemu predchodcovi ţalovaného 1/ z dôvodu, ţe tento bol priamo poskytovaný na účet štátnemu podniku V. odvolací súd označil s poukazom na hospodársku zmluvu 37/925/890 zo dňa

  2. 1990 medzi investorom V., š. p. a dodávateľom V., š. p. za bezpredmetnú, nakoľko išlo o účelový úver a jednoznačne poskytnuté úverové prostriedky, ktoré sú predmetom sporu boli 20 4 Obo 27/2010 prečerpané na stavbu Č., pre ktorú úver bol poskytnutý právnemu predchodcovu ţalovaného 1./ Námietku, ohľadne aktívnej legitimácie ţalobcu z dôvodu, ţe v dokladoch sa nenachádza ţiaden dôkaz o tom, ţe I., a. s. koná v mene zdruţených subjektov S.S. a S.P., a. s. odvolací súd označil pre posúdenie povinnosti splácať úver ţalobcovi za právne irelevantnú. Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie ţalovanej 2 / l. č. 748 / a dospel k záveru, ţe toto je právne nedôvodné. Ţalovaná 2/ nespochybňuje, ţe peňaţné prostriedky vo výške 155 mil. Sk boli pouţité na úhradu stavebných prác a v prospech bývalého V., š. p. K tvrdeniu ţalovanej 2/, ţe nebolo preukázané, ţe pôvodný ţalovaný V., š. p. s účtom manipuloval, je pre posúdenie správnosti napadnutého rozhodnutia ako je hore vyššie uvedené právne bezpredmetné. Fakt, ţe peňaţné prostriedky boli v zmysle dohody medzi V., š. p. a I.,. a. s. poukazované na účet dodávateľa V, š. p. je pre povinnosť vrátiť úver bezpredmetný, a teda aj obrana ţalovanej 2/ je irelevantná. K námietke ţalovanej 2/ ohľadne neplatnosti zmluvy o úvere odvolací súd poukazuje na zdôvodnenie odvolacieho súdu k tejto námietke ţalovaným 1/ a zároveň túto obranu označuje za právne bezvýznamnú. Obranu ţalovanej 2/ s poukazom na ustanovenie § 69 ods. 4 Obchodného zákonníka a skutočnosť, ţe V., š. p. nezanikol rozdelením na spoločnosti V.V., a. s. Podtatranskú, a. s., ktoré boli zapísané ku dňu
  4. 2003 a výmaz V., š. p. bol ku dňu
  6. 2003, a teda výmaz nebol vykonaný k rovnakému dňu ako zápis nástupníckych spoločností odvolací súd kvalifikoval ako bezpredmetnú ako aj tvrdenie ţalovanej 2/, ţe keď majetok z V., š. p. prešiel na FNM, a teda nie na V. a P. V., a. s. aj z tejto skutočnosti plynie, ţe nezanikol rozdelením na tieto dva subjekty. Prvostupňový súd nepochybil keď s odvolaním sa na ustanovenie § 69 ods. 4 Obchodného zákonníka na zaplatenie spornej sumy zaviazal aj ţalovanú 2/. Na základe takto posúdeného skutkového a právneho stavu Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto časti napadnutý rozsudok podľa ustanovenia § 219 O. s. p. z jeho správnych dôvodov potvrdil. 21 4 Obo 27/2010 O náhrade trov odvolacieho konania bude rozhodnuté v novom konaní prípadne v konaní o zaplatenie úrokov vylúčenom na samostatné konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie ţalovanej 2/ proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo dňa
  8. 2010 podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, ţe toto je bezpredmetné. Predmetom odvolania je posúdiť správnosť uznesenia 2 Cb 2250/1995–755 zo dňa
  10. 2010, ktorým Krajský súd v Košiciach ţalovanému 1/ a ţalovanej 2/ uloţil zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 143 324,92 eur vo veci o zaplatenie 5 145 057,43 eur, 3 650 784,72 eur. V spise je zaloţené uznesenie Krajského súdu v Košiciach 2 Cb 2250/1995–773 zo dňa
  12. 2010, ktoré bolo ţalovanej 2/ doručené
  14. 2010, z ktorého je zrejmé, ţe týmto uznesením Krajský súd v Košiciach uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa
  16. 2010 č. k. 2 Cb 2250/1995–755 zrušil. Z uvedeného vyplýva, ţe odvolanie smeruje voči neexistujúcemu rozhodnutiu z dôvodu, ţe toto bolo uţ právoplatne zrušené. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na ustanovenie § 218 ods. 1 písmeno c./ O. s. p. odvolanie ţalovanej 2/ odmietol. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. V Bratislave dňa
  17. novembra 2011 JUDr. Jana Zemaníková, v. r. predsedníčka senátu 22 4 Obo 27/2010 Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blaţíčková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.