Hospodárskeho zákonníka a aj preto, ţe ţiadosť o zápis záloţného práva nepodala osoba v zmysle § 129f ods. 3 Hospodárskeho zákonníka. V priebehu konania podal ţalovaný protinávrh, ktorým ţiadal o určenie, ţe ţalovaný je záloţným veriteľom vo vzťahu k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. X. pre k. ú. H. titulom vydrţania záloţného práva k nehnuteľnostiam. Prvostupňový súd mal za preukázané, ţe účastníkmi zmluvy o zriadení záloţného práva bol právny predchodca ţalovaného S. Š. S. – mestská pobočka Z., zastúpený Ing. I. K. a P. L., M.. Konštatoval, ţe ţalobcovia neoznačili P. L. ako pasívne legitimovanú osobu, ktorá uzavrela záloţnú zmluvu, pričom pre úspech ţalobného návrhu na určenie 4 Obdo 18/2010 3 neplatnosti zmluvy musia byť pasívne legitimovanými osobami všetci účastníci zmluvy, pretoţe výrok rozsudku sa dotýka práv a povinností všetkých účastníkov zmluvy. Preto v tejto časti ţalobu zamietol. Zmluvu o zriadení záloţného práva povaţoval prvostupňový súd za neplatnú pre jej neurčitosť, keď predmet zálohu nebol identifikovaný údajmi z evidencie nehnuteľností
vyhlášky č. 23/1964 Zb. z dôvodu, ţe pohľadávka, ktorú zabezpečuje, nie je uvedená sumou, ale len odkazom na úverovú zmluvu s poukazom na § 129d ods. 2 Hospodárskeho zákonníka. Záloţnú zmluvu povaţoval za neplatnú aj z toho dôvodu, ţe v nej uvedený ako vlastník P. L. vlastníkom nie je, pretoţe vlastníkmi sú ţalobcovia, ktorí len okrajovo súhlasili so záloţným právom, ale nie ako účastníci zmluvy. Tento právny úkon je v rozpore s § 129d ods. 1 Hospodárskeho zákonníka,
ktorého záloţné právo vzniká na základe zmluvy alebo priamo zo zákona.
3 Hospodárskeho zákonníka zriadenie záloţného práva k nehnuteľnosti a jej zánik musí byť zapísané na ţiadosť vlastníka, ktorým P. L. nebol. Naliehavý právny záujem je daný, pretoţe rozhodnutie súdu o tom, ţe záloţné právo
záloţnej zmluvy zo dňa
ktorého nemoţno nadobudnúť záloţné právo vydrţaním. O náhrade trov konania prvostupňový súd rozhodol
1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.). Na odvolanie všetkých účastníkov konania Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací napadnutý rozsudok prvostupňového súdu v časti výroku, ktorým súd určil, ţe záloţné právo na základe zmluvy o zriadení záloţného práva k nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č. X. pre k. ú. H., obec H., okres B. ako dom súpis č. X., postavený na parcele č. X. pozemok parc. č. X., zastavené plochy o výmere 551 m2, uzavretá medzi P. L., M. a S. Š. S. v B. – mestská pobočka Z. zo dňa
odvolacieho súdu na strane ţalovaného neexistuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty, ktorý by ohrozoval jeho právne postavenie. Preto v tejto časti výroku napadnutý rozsudok prvostupňového súdu potvrdil. 4 Obdo 18/2010 5 Rozhodnutie o náhrade trov prvostupňového konania zmenil a rozhodol
2 a § 142 ods. 2 O. s. p. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol
1 a § 142 ods. 2 O. s. p. Proti tomuto rozhodnutiu podali v zákonom stanovej lehote dovolanie ţalobcovia. Za vecne správny povaţovali len výrok, ktorým odvolací súd potvrdil výrok prvostupňového súdu o zamietnutí protinávrhu ţalovaného.
názoru dovolateľov v konaní pred odvolacím súdom došlo k vadám uvedeným v § 237 písm. f/ O. s. p., boli porušené ich práva na súdnu ochranu v rozpore s čl. 46 a čl. 48 Ústavy S. republiky a ustanovenia § 1, 3, 6 O. s. p. Prípustnosť dovolania odvodzovali aj
1 O. s. p.
dovolateľov napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďţe P. L., M., nemohol byť spôsobilým účastníkom zmluvy o zriadení záloţného práva, pretoţe nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti a nemôţe byť ani pasívne legitimovaným účastníkom v konaní a ako taký túto zmluvu ani neuzavrel, čo nemoţno dôvodiť z jeho podpisu na tlačive zmluvy. Ďalej uviedli, ţe im neustále hrozí draţba ich nehnuteľnosti, a to aj za takých okolností, ţe dlţník záloţným právom zabezpečovanú sumu úveru zaplatil a len, ak súd vyhovie určovacej ţalobe, ţe záloţné právo na základe záloţnej zmluvy zo dňa 23. 09. 1991 nevzniklo, môţu sa zbaviť stavu právnej neistoty. K platnému vzniku záloţného práva k nehnuteľnosti
Hospodárskeho zákonníka mohlo dôjsť len na základe uzavretej zmluvy, a nie na základe súhlasu vlastníka nehnuteľnosti so zriadením záloţného práva, a to zápisom záloţného práva v evidencii nehnuteľností, podanom vlastníkom nehnuteľnosti alebo organizáciou, ktorá má k zaloţenej veci právo hospodárenia, k čomu však v danom prípade nedošlo. Rozhodnutie odvolacieho súdu v jeho zamietajúcej časti a jeho odôvodnenie k tomuto výroku nie je v súlade ani s ustanovením § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností. Z prechodných ustanovení v § 78 ods. 1 katastrálneho zákona nevyplýva, ţe by sa toto ustanovenie § 34 ods. 2 cit. zákona na ţalobcov vzťahovalo, a ţe by správa katastra mala vyznačiť stav pred týmto právnym úkonom. Dovolatelia preto navrhujú napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zmeniť tak, ţe súd potvrdzuje rozsudok prvostupňového súdu vo všetkých jeho výrokoch II. aţ VI., mení výrok I. tak, ţe zmluva o zriadení záloţného práva je neplatná. 4 Obdo 18/2010 6 K podanému dovolaniu sa ţalovaný nevyjadril. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21. 01. 2010. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.), po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) preskúmal dovolanie ţalobcov
1 O. s. p. a zistil, ţe nie je dôvodné.
1 O. s. p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci dovolatelia napadli rozsudok odvolacieho súdu v celom rozsahu, t. j. v časti výroku, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa, v časti výroku, ktorým bol potvrdený, ako aj výrokovú časť o náhrade trov konania. Dovolanie podali z dôvodu, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Sú toho názoru, ţe postupom súdu ako účastníkom konania im bola odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.).
1 O. s. p. dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.
3 O. s. p. dovolanie je prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku uviedol neplatnosť zmluvnej podmienky
3 a 4.
p. dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak
zákona bol potrebný,
3 O. s. p. ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením. Občiansky súdny poriadok umoţňuje účastníkovi podať dovolanie len z tých dôvodov, ktoré sú taxatívne uvedené v § 241 ods. 2 O. s. p. Dovolanie môţe byť podané iba z dôvodov, ţe
c/ O. s. p. je existencia naliehavého právneho záujmu na poţadovanom určení. Rozumie sa tým právny záujem ţalobcov. Právny záujem musí byť
poţiadavky zákona kvalifikovaný, t. j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre ţalobcov to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na ţiadanom určení, čo je jedna z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku ţalobe meritórne vyhovieť. Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacej ţaloby .
zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, záznam je úkon správy katastra, ktorý nemá vplyv na vznik, zmenu alebo zánik práv k nehnuteľnostiam. Údaje o právach zaznamenávaných do katastra sa týkajú právnych vzťahov, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli mimo pôsobenia správy katastra, na základe iných práv skutočností. Správy katastra tieto skutočnosti a údaje iba evidujú. Údaje o právnych vzťahoch sa záznamom zapisujú do katastra nehnuteľností na základe verejných listín a iných listín, ktoré
príslušných predpisov potvrdzujú alebo osvedčujú práva k nehnuteľnostiam (§ 34 ods. 1 tohto zákona), t. j. záznam má iba evidenčný charakter. Správa katastra postupuje
2 katastrálneho zákona, ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej draţby, vtedy správa katastra 4 Obdo 18/2010 9 vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou draţbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka. To znamená, ţe správa katastra opraví zápis, len na základe určenia, ţe záloţná zmluva je neplatná, pričom súd o určenie neplatnosti tohto právneho úkonu rozhodol tak, ţe ţalobu zamietol a odvolací súd v tejto časti potvrdil rozsudok ako vecne správny a dovolanie v tejto časti nie je v zmysle § 238 O. s. p. prípustné, a preto nie je predmetom preskúmania dovolacieho súdu. Rozsudok súdu o určení, ţe záloţné právo na základe zmluvy o zriadení záloţnej zmluvy nevzniklo, z takéhoto konania by nebolo moţné zapísať do katastra nehnuteľností, lebo tomu bráni úprava zakotvená v § 34 ods. 2 katastrálneho zákona. V zmysle prechodných a záverečných ustanovení (§ 78 ods. 1 tohto zákona) pre zmenu vyznačenia zápisu je potrebné aplikovať zákonný postup v zmysle citovaného ustanovenia (§ 34 ods. 2 ). Naliehavý právny záujem na poţadovanom určení v zmysle § 80 písm. c/ O. s. p. v takomto prípade bude chýbať a tento nedostatok predstavuje samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý určovacia ţaloba nemôţe obstáť a ktorý sám osebe a bez ďalšieho vedie k zamietnutiu ţaloby. Preto neobstojí právny dôvod dovolania v zmysle ust. § 241ods. 2 písm. c/ O. s. p. Taktieţ dovolací súd sa nestotoţnil s dovolateľmi, ţe konanie odvolacieho súdu je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p. ). Iné vady, mimo vád uvedených v ust. § 237 O. s. p., sú spôsobilým dovolacím dôvodom iba za predpokladu, ţe mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Medzi takéto vady patri skutočnosť, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z neúplného alebo nesprávne zisteného skutkového stavu veci z dôvodu, ţe súd pri vykonávaní dokazovania nepostupoval v súlade s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku, ţe odvolací súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z iného skutkového základu, neţ súd prvého stupňa bez toho, ţe by postupoval
ust. § 213 ods. 3 O. s. p. a opakoval dôkazy, na ktorých zaloţil svoje skutkové zistenia súd prvého stupňa, resp. sám doplnil dokazovanie, ţe vo veci rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa a odvolací súd v tomto smere jeho rozhodnutie nenapravil. 4 Obdo 18/2010 10 Odvolací súd vychádzal z toho istého skutkového stavu ako súd prvého stupňa, ktorý však nesprávne vyvodil danosť naliehavého záujmu na určení, ţe záloţné právo nevzniklo a odstránenie právnej neistoty ţalobcov v danom právnom vzťahu. Dovolatelia v dovolaní namietali, ţe v konaní pred odvolacím súdom došlo k vadám uvedeným v § 237 písm. f/ O. s. p. a boli porušené ich práva na súdnu ochranu. Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie zákonu odporujúci procesný postup súdu, ktorým účastníkovi odňal moţnosť realizovať procesné práva, ktoré mu dáva Občiansky súdny poriadok. O vadu v zmysle uvedeného ustanovenia ide pritom len vtedy, ak išlo o procesný postup nesprávny, ktorý sa prejavil v priebehu konania. Názor dovolateľov, ţe odvolací súd sa dopustil vady tejto povahy pre vyslovený právny názor o nedostatku naliehavého právneho záujmu, nie je správny. Odvolací súd tým, ţe neskúmal vecnú stránku ţalobného návrhu, keď rozsudkom ţalobu zamietol pre chýbajúci naliehavý právny záujem na poţadovanom určení v zmysle § 80 písm. c/ O. s. p., neporušil právo na súdnu ochranu ţalobcov. Odvolací súd dodrţal zákonom predpísaný procesný postup pri vyhlasovaní rozsudku
3 O. s. p. a v zmysle § 214 ods. 2 O. s. p. nebolo potrebné nariaďovať pojednávanie a prejednať odvolanie v prítomnosti sporových strán. Dovolací súd nezistil ţiadne skutočnosti, ktoré by zakladali prípustnosť dovolania, taxatívne uvedené v ustanovení § 237 O. s. p. Namietaná nesprávnosť výroku rozsudku odvolacieho súdu o trovách konania smeruje proti rozhodnutiu, ktoré je síce súčasťou rozsudku (§ 167 ods. 1 O. s. p.), má však povahu uznesenia, a preto je prípustnosť dovolania potrebné posudzovať
1 a 2 O. s. p. Ustanovenie § 239 ods. 3 O. s. p. však vylučuje prípustnosť dovolania proti výroku rozsudku odvolacieho súdu o náhrade trov konania. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací dovolanie ţalobcov 1/ a 2/ proti zmeňujúcemu výroku rozsudku odvolacieho súdu vo veci samej zamietol
1 O. s. p. a vo zvyšku dovolanie ako neprístupné odmietol
1 O. s. p. v spojení s ust. § 243b ods. 5 O. s. p. 4 Obdo 18/2010 11 O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol
ust. § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 a § 142 ods. I O. s. p., a to
úspechu účastníkov v dovolacom konaní. Úspešnému ţalovanému ich náhradu nepriznal, keďţe mu trovy v dovolacom konaní nevznikli. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 28. septembra 2011 JUDr. Alena Priecelová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.