1 písm. a/, b/, d/. ods. 4 písm. a/ Tr. zák. a vo vzťahu k ods. 5 písm. b/, § 187 v štádiu prípravy
1 Tr. zák., účinného do
1 písm. d/, ods. 2 Tr. por., účinného do 31. decembra 2005, napadnutý rozsudok sa zrušuje vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu u obžalovaného R. S.
5 Tr. zák., účinného do 31. decembra 2005, a § 35 ods. 3 tohto Trestného zákona obžalovanému: 2 5 To 4/2010 R. S., nar. X., trvale bytom S., prechodne bytom P., súkromnému podnikateľovi, číslo cestovného pasu X. sa ukladá súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov.
2 písm. c/ Tr. zák., účinného do
por., účinného do
1 písm. a/ a písm. b/, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. a obž. J. A.
1 písm. a/, b/ a /, ods. 4 písm . a/ Tr. zák. a všetci traja v štádiu prípravy
1 Tr. zák. aj
ods. 5 písm. b/ § 187 Tr. zák., účinného do 31. decembra 2005 a obžalovaný S. M. v bodoch 2/ a 3/ citovaného rozsudku z toho istého trestného činu ale kvalifikovaného v bode 2/ v spolupáchateľstve
1 písm. a/ a b/, k ods. 5 písm. b/ v štádiu prípravy
1 Tr. zák., účinného do 31. decembra 2005 a v bode 3/
1 písm. d/ Tr. zák., účinného do
5 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005, u obžalovaného S. M. s použitím § 35 ods. 1 tohto zákona o úhrnnom treste, uložené tresty odňatia slobody vo výmerách u obžalovaného J. A. 8 (osem) rokov, u obžalovaného S. M. úhrnný vo výmere 9 (deväť) rokov a u obžalovaného R. S. 10 (desať) rokov. Obžalovaní J. A. a S. M. boli
3 Tr. zák. na výkon trestov zaradení do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny a obžalovaný R. S.
2 písm. c/ Tr. zák. bol na výkon trestu zaradený do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny.
1 písm. a/ Tr. zák. boli uložené aj tresty prepadnutia veci 816,06 eur (1 600 DEM), 37,78 eur (520 ATS), 63,37 eur (1 909 Sk), mobilného telefónu zn. N., motorového vozidla zn. P., V., dvoch technických preukazov na mená R. H. a M.. G. a 1 ks kovového lisu. Tým istým rozsudkom boli obžalovaní M. C. a I. Z.
c/ Tr. por., účinného do 31. decembra 2005, oslobodení spod obžaloby pre skutky kvalifikované obžalobou Krajskej prokuratúry v Bratislave, sp. zn. 1Kv 4/00, ako trestný čin nedovolenej 5 5 To 4/2010 výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi
1 písm. a/ písm. b/ ods. 4 písm. a/ vo vzťahu k ods. 5 písm. b/ § 187 v štádiu prípravy
1 Tr. zák., ktorého sa mali dopustiť tak, že s ďalšími doposiaľ nezistenými osobami v úmysle získať finančné prostriedky obchodovali s omamnými látkami, ktoré chceli vyviezť do zahraničia a tam ich odpredať nezisteným osobám nasledovným spôsobom: Obž. R. S. v presne nezistenej dobe a od doposiaľ nezistenej osoby zadovážil heroín o hmotnosti 4826 g, so zastúpením účinnej látky 26 až 30 % hmotnostných, z ktorého množstva by bolo možné vyrobiť cca 150 000 - 170 000 jednotlivých dávok a hodnota ktorého predstavovala sumu cca 35 000 000 Sk. Tento odovzdal obž. M. C. na zrealizovanie transportu do Š.. Za tým účelom obž. M. C. prostredníctvom obž. S. M. zakúpil osobné motorové vozidlo zn. G. s vybudovaným úkrytom v batožinovom priestore, pričom na zakúpenie vozidla mu zapožičal finančné prostriedky vo výške 12 000 DEM obž. R. S. a následne obž. M. C. vybavil prepis vozidla na osobu R. H. a pridelenie novej ŠPZ B. Vzhľadom k tomu, že kuriér obž. M. C. odmietol transport realizovať z dôvodu, že na vozidle bol poškodený vybudovaný úkryt, obrátil sa so žiadosťou o pomoc na obž. S. M., ktorý spolu s obž. I. Z. zabezpečili opravu vozidla a pripravili ho na transport. Súčasne obž. S. M. poveril obž. J. A., aby heroín vyviezol do Š. Obž. J. A. heroín ukryl do pripraveného priestoru a s týmto vozidlom chcel 22. februára 2000 o 10,35 hod. prekročiť štátne hranice v B. na hraničnom priechode P. Cestou na hraničný priechod ho sprevádzal a kontroloval obž. I. Z. na osobnom motorovom vozidle zn. V. Na hraničnom priechode bol obž. J. A. kontrolovaný zamestnancami C., pričom pri kontrole bol na motorovom vozidle nájdený vybudovaný úkryt, v ktorom sa nachádzalo 10 ks balíčkov práškovej hmoty. Vykonanou expertízou v KEÚ PZ B. bolo zistené, že sa jedná o vyššie uvedený heroín. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie obžalovaní J. A., S. M. a R. S., ktorí ich zahlásili prostredníctvom svojich obhajcov do zápisnice o hlavnom pojednávaní krajského súdu po vyhlásení rozsudku a ich odvolania smerovali proti výrokom o vine a treste. Obžalovaný S. M. písomne aj sám, ešte v zákonom stanovenej lehote, podal 6 5 To 4/2010 odvolanie proti uvedenému rozsudku, ale nebolo bližšie odôvodnené, podobne ako odvolanie obžalovaného J. A. Rovnako tak zahlásil odvolanie prokurátor krajskej prokuratúry po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní a to v oslobodzujúcej časti výroku rozsudku týkajúcej sa obžalovaných M. C. a I. Z.. V odsudzujúcej časti napadnutého rozsudku týkajúcej sa obžalovaných J. A., S. M. a R. S. a aj pokiaľ išlo o výrok o prepadnutí vecí, sa prokurátor vzdal opravného prostriedku. Z vyjadrení obhajcov obžalovaných J. A. a S. M. v rámci odvolacieho konania vyplýva, že namietajú skutkové zistenia prvostupňového súdu s tým, že vykonanými dôkazmi nebolo preukázané u obžalovaného J. A., že by bol ukryl drogy vo vozidle tak, ako sa mu kladie za vinu a že by bol mal vedomosť o tom, že vo vozidle sa prevážali drogy a u obžalovaného S. M. že nebolo preukázané, že by sa bol podieľal na prevoze drog (body 1/ a 2/ rozsudku) a že by bol vedel o drogách v byte (bod 3/ rozsudku) a navrhovali zrušiť napadnutý rozsudok vo výrokoch o ich vine a uložených trestoch a oslobodiť ich spod obžaloby
c/ Tr. por., resp. vrátiť vec súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. Obžalovaný R. S. prostredníctvom obhajcu v odôvodnení odvolania uviedol, že vykonanými dôkazmi nebolo vyvrátené jeho tvrdenie, že nevyvážal do zahraničia žiadne drogy, ale chcel iba prostredníctvom obžalovaného S. M., s ktorým ho zoznámil obžalovaný M. C., vyviezť 50 000 DM do Š. pre K. A.. Poukázal na to, že ani výpoveďou utajeného svedka, člena národnej protidrogovej jednotky, nebolo jednoznačne preukázané, že by on mal byť hlavou celej skupiny a že by on bol tou osobou, ktorá zadovažuje drogy a prostredníctvom ďalších spoluobžalovaných zabezpečuje ich transport do západnej Európy. Upriamil pozornosť na tú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku, že
výpovede utajeného svedka ani orgány národnej protidrogovej jednotky nevedeli zaradiť obžalovaných S. a C. akú úlohu zohrávali v hierarchii celej skupiny. Výpoveď spomenutého utajeného svedka považuje obžalovaný iba za hypotetickú, založenú na domnienkach a rovnako za nevierohodné považuje záznamy telekomunikačnej prevádzky, ktoré neboli urobené v súlade s § 88 ods. 2, ods. 4 vtedy platného Trestného poriadku a dnes už nie je možné preskúmať ich zákonnosť. 7 5 To 4/2010 Vzhľadom na existujúcu dôkaznú situáciu by
tohto obžalovaného prichádzal do úvahy postup
a/ alebo písm. c/ Tr. por., a preto navrhol, aby napadnutý rozsudok bol vo vzťahu k nemu zrušený
1 písm. b/ Tr. por. a aby odvolací súd rozhodol sám
3 Tr. por. naznačeným spôsobom o jeho oslobodení spod obžaloby. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu prostredníctvom obhajcu alternatívne navrhol, v prípade, že by odvolací súd nevyhovel jeho pôvodnému písomnému návrhu na oslobodenie spod obžaloby, aby mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody, ktorý by prichádzal do úvahy. Prokurátor krajskej prokuratúry v odôvodnení odvolania uviedol, že vzhľadom na spáchanú trestnú činnosť je logicky zrejmé, že obžalovaní konali v značnom utajení a zbytočne do ich trestnej činnosti nezasvecovali iné osoby. V súvislosti s obžalovanými M. C. a I. Z. dal do pozornosti vyhodnotenie záznamov o odposluchu telekomunikačnej prevádzky. Z časti týchto záznamov robil také závery, že z nich vyplýva, že malo ísť o prevoz drog a že sa na tom podieľali aj obvinení M. C. a I. Z.. Uviedol, že tieto záznamy boli získané zákonným spôsobom a že krajský súd uvedené poznatky z odposluchov nebral na zreteľ. Preto sa nestotožňuje so záverom krajského súdu, že nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaní M. C. a I. Z. sa podieľali na páchaní trestnej činnosti s ďalšími obžalovanými. Z uvedených dôvodov krajský prokurátor navrhol zrušiť napadnutý rozsudok v časti týkajúcej sa obžalovaných M. C. a I. Z. a vec vrátiť Krajskému súdu v Bratislave na nové prejednanie a rozhodnutie. Najvyšší súd Slovenskej republiky vykonal odvolacie konanie vo vzťahu k obžalovaným J. A. a R. S. ako proti ušlým
1 a nasl. Tr. por., účinného do 31. decembra 2005, ktorý bolo a je potrebné v rámci daného trestného konania aplikovať, pretože u obžalovaného R. S. bolo zistené pretrvávanie dôvodov na taký postup v zmysle citovaného ustanovenia, aký po vyhlásení napadnutého rozsudku uplatnil už krajský súd a u obžalovaného J. A. boli skutočnosti odôvodňujúce taký postup zistené v priebehu začatého odvolacieho konania na odvolacom súde. 8 5 To 4/2010
1 a 2 Tr. por. preskúmal Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe odvolania prokurátora tú časť napadnutého rozsudku, ktorá sa týkala obžalovaných M. C. a I. Z. a konanie tej časti rozsudku predchádzajúce a na základe odvolaní obžalovaných J. A., S. M. a R. S. preskúmal výroky napadnutého rozsudku, ktoré sa ich dotýkali, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého rozsudku a dospel k záveru, že čiastočne je dôvodné odvolanie obžalovaného R. S., nie však vo výroku o vine, ale iba vo výroku o treste a nie sú dôvodné odvolania obžalovaných J. A. a S. M. a ani odvolanie krajského prokurátora týkajúce sa obžalovaných M. C. a I. Z. Preto na podklade doplneného dokazovania dotýkajúceho sa možného uloženia trestu obžalovanému R. S. zmenil odvolací súd výrok o treste tomuto obžalovanému a uložil mu súhrnný trest odňatia slobody a pokiaľ ide o odvolania obžalovaných J. A. a S. M., ako aj odvolanie krajského prokurátora, tieto
por. zamietol. Čo sa týka rozhodnutia o vine obžalovaných J. A., S. M. a R. S., bol skutkový stav súdom prvého stupňa správne zistený, v súlade so zásadou uvedenou v ustanovení § 2 ods. 5 Tr. por. a opiera sa o dôkazy vykonané v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku, ktorý sa mal na danú vec aplikovať a dôkazy boli aj vyhodnotené
zásad uvedených v § 2 ods. 6 Tr. por. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 125 Tr. por. vyložil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania za vylúčenú alebo pochybnú, tú sa má na mysli predovšetkým obhajoba obžalovaných, že malo ísť len o prevoz peňazí do zahraničia na pomoc K. A., ktorej ani najvyšší súd neuveril a akými úvahami sa súd spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä tých, ktoré si navzájom odporovali a v tej súvislosti uviedol prečo, pokiaľ išlo o priamy dôkaz výsluchom utajeného svedka, považoval ho vo vzťahu k uvedeným trom obžalovaným za nespochybniteľný a presvedčivý a naopak prečo vo vzťahu k ďalším dvom obžalovaným M. C. a I. Z. mu ani tento dôkaz nepostačoval na nepochybný záver o vine týchto dvoch obžalovaných. 9 5 To 4/2010 Vo vzťahu k obžalovaným J. A., S. M. a R. S. vykonané dôkazy, predovšetkým výpoveď utajeného svedka, člena národnej protidrogovej jednotky, v nadväznosti na výsledky ohliadok motorových vozidiel, zaistených vecí, znaleckých posudkov, výsluchov svedkov zameraných na prevody motorových vozidiel, ich pohyb i osôb v nich a ostatné dôkazy, ktoré objasňujú vzájomné väzby medzi obžalovanými a ich činnosť a ktoré potvrdzujú vierohodnosť toho, čo uvádzal vo svojej výpovedi utajený svedok, čo mu bolo známe zo sledovania a monitorovania celej skupiny osôb, možno uzavrieť, že presvedčivým spôsobom bola trestná činnosť týchto troch obžalovaných preukázaná tak, ako sa uvádza v bodoch 1 až 3 napadnutého rozsudku. Neobstojí ani odvolacia námietka obžalovaného R. S., že ani z výpovede utajeného svedka nevyplýva v akom postavení v hierarchii celej skupiny bol tento obžalovaný a v čom by mala spočívať jeho trestná činnosť. Svedok podrobne uviedol, na základe akých poznatkov sa dopracovali k osobe najprv obžalovaného S. M. a preverovali jeho činnosť a následne na to sa odhalila činnosť celej skupiny. Potom procesne vykonané dôkazy o pohybe a činnosti osôb obžalovaných potvrdzovali tie skutočnosti, o ktorých z vlastného pozorovania vedel utajený svedok, člen národnej protidrogovej jednotky. Z jeho výpovede a napokon aj z výpovedí obžalovaných v prípravnom konaní (tie, ktoré boli na hlavnom pojednávaní prečítané
2 Tr. por.) vyplýva, že konanie obžalovaných J. A. a S. M. nadväzovalo na konanie obžalovaného R. S., ktorý bol hlavným iniciátorom tejto trestnej činnosti, ibaže obžalovaní vypovedali, že to všetko bolo robené za účelom prevozu peňazí a nie drog, avšak tejto obhajobe obžalovaných neuveril ani najvyšší súd. Správne zistenému skutkovému stavu v bodoch 1/ a 3/ napadnutého rozsudku zodpovedá aj príslušná právna kvalifikácia skutkov, tak ako sa uvádza v napadnutom rozsudku, s ktorou sa najvyšší súd stotožňuje. Treba poznamenať, že trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá
zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný (§ 2 ods. 1 Tr. zák.). Nový Trestný zákon účinný od
1 Tr. zák., účinného do 31. decembra 2005, uznaný za vinného z trestného činu ublíženia na zdraví
1 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že: dňa 11. mája 2000, v čase od 14.00 hod. až do 14.30 hod., keď bol poškodený M. Š., prezývaný H., pracovníkom reštaurácie L. v B. za to, že obťažoval hostí, bezdôvodne dal za stolom sediacemu obžalovanému R. S. facku, nadával mu a vyzýval ho, aby ho zastrelil, vyvedený mimo záhradnú časť reštaurácie, na roh P. a L. ulice, vo vulgárnych výrokoch na adresu obžalovaného a jeho matky pokračoval, obžalovaný sa spolu s ďalším nezisteným mužom za poškodeným rozbehli, pričom obžalovaný držal v ruke pištoľ ráže 9 mm, nezistenej značky, počas následnej bitky medzi poškodeným M. Š. na jednej strane a obžalovaným R. S. a nezisteným mužom na strane druhej došlo z pištole, ktorú držal obžalovaný v ruke, k výstrelu smerom k poškodenému, ktorý utrpel strelnú ranu prednej hrudnej steny vľavo, so zakrvácaním do dutiny brušnej, po strelnom prerušení bedrovej tepny, po priestrele brucha a zástrele do sedacieho svalu – zranenie, ktorému na mieste
hol. Krajský súd za to uložil obžalovanému R. S. trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov, so zaradením na jeho výkon do I. nápravnovýchovnej skupiny. Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní, na podklade odvolania krajského prokurátora, rozsudkom z 24. júla 2002, sp. zn. 4 To 19/02, zrušil vyššie uvedený rozsudok krajského súdu a rozhodol sám vo veci na podklade toho istého skutkového stavu tak, že uznal obžalovaného R. S. za vinného z trestného činu ublíženia na zdraví
1 a ods. 2 Tr. zák., účinného do 31. decembra 2005, a
2 tohto Trestného zákona uložil obžalovanému R. S. trest odňatia slobody vo výmere 3 a ½ (tri a pol) roka, na výkon ktorého ho
2 písm. a/ uvedeného Trestného zákona zaradil do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny. Keďže v teraz posudzovanej trestnej veci sa obžalovaný R. S. dopustil trestného činu skôr ako bol v inej veci, vyššie uvedenej, súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci 11 5 To 4/2010 rozsudok za iný jeho trestný čin. Súd prvého stupňa v uvedenej veci vyhlásil rozsudok
1 a § 31 ods. 1 Tr. zák., účinného do
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.