Najvyšší súd 1 Obo 71/2010 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Jozefa Štefanka a členiek JUDr. Anny Petruľákovej a JUDr. Ivany Izakovičovej v právnej veci ţalobkyne: B.S., rodená A., r. č. X., bytom A., Ţ., zast. JUDr. J.P., advokátom, R., D. proti ţalovanému: Ing. L.P., SKP úpadcu: J.S., E., Ţ., so sídlom Č., B., zast. Mgr. I.F., advokátom, M., L., o zaplatenie 3 000 000 Sk s prísl., na odvolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 01.12.2006, č. k. 45 Cbi 87/2003-205, takto r o z h o d o l: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 01.12.2006, č. k. 45 Cbi 87/2003-205 p o t v r d z u j e. Ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v sume 1 181,70 Eur na účet jeho právneho zástupcu. 1 Obo 71/2010 2 O d ô v o d n e n i e: Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom zastavil konanie v sume 500 000 Sk a ţalovaného zaviazal zaplatiť ţalobcovi 2 500 000 Sk so 17% úrokom z omeškania od 07.11.2001 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 181 552 Sk. Podľa odôvodnenia rozsudku súd rozhodoval opätovne po zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu v zmysle jeho intencií. Súd zistil, ţe ţalobkyňa a J.S. uzavreli manţelstvo dňa 31.1.
- Uzavretím manţelstva vzniklo bezpodielové spoluvlastníctvo ţalobkyne a J.S. Počas manţelstva v roku 1992 ţalobkyňa a J.S. draţbou v malej privatizácii nadobudli do svojho bezpodielového spoluvlastníctva manţelov nehnuteľnosti vedené v katastri nehnuteľností na Okresnom úrade, odbor katastra v Ţ., zapísaných ako pozemok KN parc. č.7848, zastavaná plocha o výmere 577 m² a stavba súp. č. 3129 predajňa, nachádzajúca sa na KN parc. č. 7848 v KÚ Ţ. Okresný súd v Ţiline rozsudkom, č. k. 18C 1048/1995-8 zo dňa 21.12.1995, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.01.1996, zrušil bezpodielové spoluvlastníctvo ţalobkyne a J.S.. Dňa 30.01.1999 nadobudla ţalobkyňa vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu vo výške ½ k predmetným nehnuteľnostiam. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením, č. k. 51-24K 59/97 vyhlásil na majetok dlţníka J.S., E., Ţ. konkurz. Súd zistil, ţe správca konkurznej podstaty zaradil uvedené nehnuteľnosti, zapísané na LV č. X. do konkurznej podstaty a poţiadal o udelenie súhlasu na predaj veci mimo draţby. Správca konkurznej podstaty získal predajom spoluvlastníckeho podielu ţalobkyne v ½ na predmetných nehnuteľnostiach čiastku 2 500 000 Sk. Ţalobca, po oboznámení sa s dodatkom č. l ku kúpnej zmluve, vzal návrh na začatie konania späť vo výške 500 000 Sk. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k právnemu záveru, ţe v zápisnici o draţbe č. 3 zo dňa 13.03.1992 je síce uvedený ako vydraţiteľ Z., Ţ., J.S., ale v čase vydraţenia 1 Obo 71/2010 3 nehnuteľnosti bola ţalobkyňa manţelkou J.S., a preto spomenutá nehnuteľnosť patrila do masy BSM. Po zrušení BSM dňa 30.01.1999 sa stali manţelia podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej ako pozemok KN 7848, zast. plocha o výmere 577m² a stavba súp. č. 3129 predajňa, nachádzajúca sa na KN parc. 7848 v KÚ Ţ., zaevidované na LV č. X., kaţdý v podieli ½. Z uvedeného vyplýva, ţe ţalobkyni tak vznikol nárok na vylúčenie veci z konkurznej podstaty podľa § 19 ods. l a 2 ZKV. Vzhľadom na to, ţe správca konkurznej podstaty nehnuteľnosť uţ odpredal za cenu 5 000 000 Sk, ţalobkyni vznikol nárok na vydanie finančného obnosu vo výške ½, t. j. 2 500 000 Sk. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. l O.s.p. Proti tomuto rozsudku, v časti, ktorou súd ţalobe vyhovel a ţalovaného zaviazal nahradiť trovy konania, podal odvolanie ţalovaný a navrhol ho zmeniť a ţalobu v celom rozsahu zamietnuť alebo ho zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Odvolateľ namieta nesprávny postup súdu prvého stupňa, pretoţe rozhodol na pojednávaní dňa 01.12.2006 bez jeho účasti, pritom súdu riadne doručil ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní z rodinných dôvodov a ţiadal pojednávanie odročiť. Poukazuje na to, ţe uţ na pojednávaní dňa 10.11.2006 oznámil súdu, ţe sa tohto pojednávania nemôţe zúčastniť a uviedol dôvod. V ďalšej časti odvolateľ obšírne opisuje skutkový stav veci a odvoláva sa na príslušné listinné dôkazy, ktoré sú zaloţené v spisovom materiáli. Vytýka súdu prvého stupňa, ţe nesprávne právne posúdil vec, pretoţe majetok slúţiaci podnikateľskej činnosti z podstaty nie je vylúčený. Z tohto dôvodu správca oprávnene zahrnul do konkurznej podstaty celé nehnuteľnosti. Do podstaty podľa neho spadá celý majetok, s ktorým úpadca podnikal. Výťaţok zo speňaţenia majetku úpadcu zapísaného do konkurznej podstaty slúţi na uspokojenie veriteľov, ktorí si zákonným procesným postupom riadne uplatnili svoje pohľadávky na súde alebo u správcu konkurznej podstaty. Domnieva sa, ţe ţaloba ţalobkyne je v rozpore so ZKV a tam stanoveným osobitným procesným postupom, ktorým sa môţe domáhať uspokojenia svojho nároku na majetok zapísaný do súpisu podstaty tretia osoba. Takýto osobitný postup je upravený výlučne ustanovením v § 19 ZKV. Je názoru, ţe ak tretia osoba sa do speňaţenia majetku zákonom stanoveným spôsobom nedomôţe jeho vylúčenia z konkurznej podstaty, platí nevyvrátiteľná právna domnienka, 1 Obo 71/2010 4 ţe vec bola zahrnutá do súpisu oprávnene. Tretia osoba sa uţ nemôţe domáhať svojho práva k nej a naopak musí strpieť, aby sa i táto vec podrobila reţimu konkurzu. Podľa § 19 ZKV sa môţe domáhať len vylúčenia samotnej veci a nie jej finančného ekvivalentu. Úpadca bol zapísaný na liste vlastníctva ako jediný vlastník a ţalobkyňa aţ do podania ţaloby si neuplatnila ţiadne nároky na majetok zapísaný do súpisu konkurznej podstaty a speňaţovaný v konkurznom konaní. Ďalej poukazuje na to, ţe predmetné nehnuteľnosti boli zaťaţené záloţným právom na základe Zmluvy o zriadení záloţného práva k nehnuteľnostiam č. 6692, uzavretej so S., a.s., B. zo dňa 14.04.1992, čo je vyznačené aj na LV č. X. pre kat. úz. Ţ. Čiţe, ak sa ţalobkyňa stala po zrušení BSM podielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností, stala by sa aj podielovou spoluvlastníčkou záloţného práva. Konkurzné konanie je určitým osobitným spôsobom výkonu záloţného práva, v rámci ktorého sa oddelení veritelia uspokojujú spôsobom uvedeným v § 28 ZKV. Ak by na základe tohto rozsudku vznikla ţalovanému povinnosť vydať ţalobkyni predmetné peňaţné prostriedky, nepochybne by išlo o obchádzanie záloţného práva a ZKV. Oddelený veriteľ mal záloţné právo na celé predmetné nehnuteľnosti, a preto výťaţok z ich oprávneného speňaţenia patrí do konkurznej podstaty a slúţi výlučne na uspokojenie oddeleného veriteľa. Poukazuje tieţ na to, ţe súd na pojednávaní dňa 01.12.1996 nevykonal navrhovaný dôkaz, a to spisom 48 Cb 190/1996, v ktorom právoplatným a vykonateľným uznesením súdu zo dňa 3.8.1998 bola pripustená zmena ţaloby tak, ţe ţalovaná v 2/ rade je povinná znášať uspokojenie pohľadávky ţalobcu do výšky zaloţenej nehnuteľnosti. Aj táto skutočnosť svedčí o tom, ţe predmetným rozsudkom bolo obídené záloţné právo. Odvolateľ je názoru, ţe súd prvého stupňa napriek tomu, ţe Najvyšší súd SR v zrušujúcom uznesení, č. k. 1 Obo 427/04 zo dňa 07.03.2006 mu uloţil zisťovať, akým spôsobom bola nehnuteľnosť nadobudnutá, v prospech koho svedčil príklep na draţbe, čo by bolo zrejmé z potvrdenia o udelení príklepu v draţbe a iné dôkazy, z ktorých by vyplývalo, či nehnuteľnosť bola získaná manţelmi a patrí do BSM, resp., ţe bola získaná len J.S. a nestala sa súčasťou BSM. Aj napriek tomu, ţe v konaní boli predloţené nadobúdacie tituly a ostatné dôkazy, týkajúce sa nadobudnutia predmetných nehnuteľností výlučne úpadcom, súd prvého stupňa návrhu vyhovel. 1 Obo 71/2010 5 Odvolateľ podrobne vymenúva doklady nachádzajúce sa v spisovom materiáli a na ich základe tvrdí, ţe predmetná nehnuteľnosť nepatrí do BSM, pretoţe ide o nehnuteľnosti spojené s výkonom povolania, pričom poukazuje na ust. § 143 Obč. zák. v spojení s § 2 ods. 1 Obch. zák. Z dohody o prenájme nebytových priestorov, ktorú uzavrel úpadca so spoločnosťou M., s.r.o., zastúpenou jeho manţelkou ako konateľkou, taktieţ vyplýva, ţe predmetné nehnuteľnosti slúţili výkonu podnikateľskej činnosti úpadcu, a to takým spôsobom, ţe jednou z oprávnených činností na základe ţivnostenského oprávnenia, ktorú vykonával úpadca v rámci podnikateľskej činnosti, bol aj prenájom nebytových priestorov a v zmluve obaja manţelia, teda úpadca i ţalobkyňa uviedli, ţe úpadca je výlučným vlastníkom prenajímanej nehnuteľnosti a zmluvu vlastnoručne podpísali. Udáva tieţ, ţe podľa ustálenej judikatúry v obdobných veciach nepatria do BSM manţela - podnikateľa jednotlivé veci, tvoriace súčasť jeho podniku, ale čistá hodnota jeho podniku, t. j. kladný rozdiel medzi aktívami a pasívami. Týmto záverom nasvedčuje aj skutočnosť, ţe ak by medzi ţalobkyňou a úpadcom došlo k vysporiadaniu BSM prostredníctvom súdu a predmetné nehnuteľnosti by mali patriť do masy BSM, tak by nevyhnutne museli patriť do masy BSM aj pasíva, t. j. najmä pohľadávka vyplývajúca z úverovej zmluvy, na základe ktorej bol poskytnutý úpadcovi úver na nákup týchto nehnuteľností, ktorý viackrát prevyšuje ich hodnotu. K odvolaniu sa vyjadrila ţalobkyňa a navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Je názoru, ţe pri posudzovaní otázky, či vec podľa povahy slúţi osobnej potrebe alebo výkonu povolania iba jedného z manţelov treba zistiť, či vec je skutočne spôsobilá slúţiť osobnej potrebe alebo výkonu povolania iba jedného z manţelov a či takému účelu aj slúţi. Ak sú tieto predpoklady splnené, vec bude vo výlučnom vlastníctve toho z manţelov, ktorého osobným potrebám alebo výkonu povolania slúţi. Prevádzková jednotka Z., Ţ., ktorá bola predmetom vydraţenia, nebola podľa jej mienky spôsobilá slúţiť výkonom povolania iba jedného z manţelov, a preto nejde o vec, na ktorú by platila výnimka uvedená v § 143 Obč. zák., pričom poukazuje na komentár k Občianskemu zákonníku. 1 Obo 71/2010 6 Ďalej poukazuje na komentáre k ZKV, podľa ktorých, ak došlo k speňaţeniu veci SKP pred podaním vylučovacej ţaloby, má dotknutá osoba náhradný nárok, a to, aby z podstaty bola vylúčená peňaţná odplata, ktorá bola prijatá do podstaty za speňaţenú vec. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 19.09.2007, č. k. 2 Obo 51/2007-276 rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zmenil tak, ţe ţalobu zamietol a ţalovanému nepriznal náhradu trov prvostupňového konania a ţalobcu zaviazal zaplatiť ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania vo výške 3 000 Sk. Proti tomuto rozsudku podala dovolanie ţalobkyňa a Najvyšší súd SR ako súd dovolací uznesením zo dňa 24.02.2010., sp. zn. 1 Obdo V 93/2007 rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolací súd svoje rozhodnutie oprel o ust. § 143 Obč. zák., účinného v rozhodovanom čase, z ktorého podľa jeho názoru vyplýva, ţe aj nehnuteľnosť, nadobudnutá čo i len jedným z manţelov na draţbe v zmysle zákona č. 427/1990 Zb. patrí do BSM, nakoľko spĺňa všetky zákonné definičné znaky (tak z hľadiska času, ako aj spôsobu nadobudnutia) a nie je z rozsahu vecí patriacich do BSM vylúčená. Na uvedenej skutočnosti nemení nič ani fakt, ţe zákon č. 427/1990 Zb., podľa ktorého J.S. nehnuteľnosť nadobudol, nerieši otázku vzniku či zániku BSM k nehnuteľnostiam. Nakoľko takáto úprava by bola nadbytočná. Ak by bolo zámerom zákonodarcu vylúčiť z rozsahu BSM veci nadobudnuté draţbou v malej privatizácii, takéto ustanovenie by sa muselo premietnuť do všeobecnej úpravy BSM, t. j. do ustanovení Občianskeho zákonníka obdobne, ako boli novelami vylúčené z rozsahu BSM, napr. veci získane v rámci reštitúcií. Neobstojí ani záver odvolacieho súdu o tom, ţe spomenuté nehnuteľnosti by mali byť z rozsahu BSM vylúčené s poukazom na zákonnú výnimku ustanovenú v citovanom § 143 Občianskeho zákonníka, t. j. z dôvodu, ţe by tieto slúţili výlučne len výkonu povolania jedného z manţelov. Z obsahu Zápisnice o draţbe zo dňa 13.03.1992 a jej príloh je zrejmé, ţe nadobúdateľom nehnuteľností je J.S. ako fyzická osoba (s uvedením rodného čísla a adresy trvalého pobytu) a nie ako fyzická osoba - podnikateľ. Z charakteru nehnuteľností, s prihliadnutím na predmet podnikania J.S. vyplýva, ţe tieto nie sú svojou podstatou určené výlučne na výkon povolania J.S. Na to, aby bolo moţné vec vylúčiť z BSM, musí spĺňať podmienku, ţe sa jedná o vec, ktorá podľa svojej povahy slúţi výlučne výkonu povolania len jedného z manţelov. Ak vec môţe slúţiť aj druhému manţelovi, či uţ pre výkon jeho povolania alebo inak, neprichádza do úvahy vylúčenie vecí z BSM z tohto zákonného dôvodu. Podľa názoru dovolacieho súdu treba 1 Obo 71/2010 7 privoliť argumentom dovolateľky o irelevantnosti odvolacím súdom vytknutej skutočnosti, ţe úpadca disponoval spornou nehnuteľnosťou sám a ţe ako druhá strana vystupoval subjekt konajúci prostredníctvom jeho manţelky, vo vzťahu k určeniu, či vec patrila - nepatrila do BSM. V nadväznosti na to stráca na právnom význame i hodnotiaci záver odvolacieho súdu o konaní ţalobkyne v rozpore s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku. Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal preto opätovne odvolanie podľa § 212 ods. l a § 214 ods.2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a súc viazaný právnym názorom dovolacieho súdu dospel k záveru, ţe nie je dôvodné. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, ţe ţalobou došlou súdu dňa 13.08.2001 si ţalobkyňa uplatnila voči ţalovanému právo na vydanie 3 000 000 Sk s prísl., po čiastočnom späťvzatí ţaloby 2 500 000 Sk. Svoj nárok opiera o skutočnosť, ţe ţalovaný SKP úpadcu, na majetok ktorého súd vyhlásil konkurz dňa 6.8.1998, predal dňa 17.09.1999 nehnuteľnosť zapísanú na LV č. X. v k. ú Ţ. za kúpnu cenu 5 mil. Sk a svoj názor, ţe jej z tejto sumy patrí polovica, odôvodňuje tým, ţe ţalovaným predaná nehnuteľnosť patrila do jej BSM s úpadcom, s ktorým uzavrela manţelstvo v roku
- S uzavretím manţelstva bol spojený aj vznik BSM čo do majetkových vzťahov manţelov, z čoho vyplýva, ţe sporná nehnuteľnosť, ktorú manţel - úpadca nadobudol privatizáciou v roku 1992 a SKP v roku 1999 predal, tvorila súčasť BSM. Ţalobkyňa sa domáha vydania sumy 2 500 000 Sk titulom ½ spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti vedenej v katastri nehnuteľností na Okresnom úrade, odbor katastra v Ţ., zapísanej ako pozemok parc. č 7848, zastavaná plocha o výmere 577 m² a stavba súp. č. 3129 predajňa, ktorý jej vznikol zrušením BSM s úpadcom a SKP zahrnul do konkurznej podstaty a so súhlasom súdu predal za 5 miliónov Sk. Zrušenie BSM medzi ňou a úpadcom ţalobkyňa doloţila rozsudkom Okresného súdu v Ţiline, č. k. 18C 1048/1995-8 zo dňa 21.12.1995, právoplatným dňom 30.01.1996, ktorým súd na jej návrh zrušil jej bezpodielové spoluvlastníctvo s J.S. - úpadcom podľa § 148a ods. 2 Obč. zák., pretoţe jej manţel začal podnikať. 1 Obo 71/2010 8 Ţalobný návrh, ako aj napadnuté vyhovujúce rozhodnutie súdu l. stupňa vychádza z názoru, ţe sporná nehnuteľnosť, ktorú SKP predal, patrila do bezpodielového vlastníctva ţalobkyne a úpadcu, keďţe v čase jej vydraţenia boli manţelmi. S týmto názorom sa stotoţnil aj dovolací súd, ktorý vo svojom zrušujúcom uznesení vyslovil vyššie uvedený právny názor, ktorý je pre odvolací súd záväzný a na základe tohto právneho názoru odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Úspešnému ţalobcovi vzniklo podľa § 224 ods. l v spojení s § 142 ods. l O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania. Trovy predstavujú vyjadrenie k odvolaniu 17 650 Sk + 150 Sk reţijný paušál, podanie dovolania 17 650 Sk + 150 Sk, t. j. 1 181,70 Eur. Súdny poplatok za dovolanie zaplatený nebol. P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave
- októbra 2010 JUDr. Jozef Štefanko, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová