← Slovensko

o vylúčenie vecí z konkurznej podstaty

Najvyšší súd 1 Obo 66/2010 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Jozefa Štefanka a členiek JUDr. Anny Petruľákovej a JUDr. Ivany Izakovičovej v právnej veci ţalobcu: A.O., rod. C., nar. X., K., K., zast. JUDr. T.S., advokátom, M., K. proti ţalovanému: Ing. D.I., J., M., správca konkurznej podstaty úpadcu R., D., zast. JUDr. E.H., advokátkou, M., K., o vylúčenie vecí z konkurznej podstaty, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 22.02.2010, č. k. 11/Cbi/5/2008-74, takto r o z h o d o l: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 22.02.2010, č. k. 11/Cbi/5/2008-74 p o t v r d z u j e. Ţalobca je povinný zaplatiť ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania v sume 121,34 Eur na účet jeho právnej zástupkyne. O d ô v o d n e n i e: 1 Obo 66/2010 2 Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom ţalobu zamietol a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Podľa odôvodnenia rozhodnutia návrhom na začatie konania sa ţalobca domáhal, aby súd vylúčil zo súpisu konkurznej podstaty nehnuteľnosti, zaradené do konkurznej podstaty úpadcu R., IČO: X. správcom konkurznej podstaty Ing. D.I. v konkurznom konaní, vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 4K 60/01, zapísané LV č. X. kat. územia K., obce K., okresu Košice I, ako parc. č. 247 zastavané plochy a nádvoria s výmerou 447 m2 a parc. č. 248 záhrady s výmerou 373 m

  1. Ide o nehnuteľnosť, ktorú ako vlastnú ţalobkyňa s t. č. uţ nebohým manţelom F.O. (zomrel 27.6.1995) po kúpe od štátu, MNV v K., na základe stavebného povolenia bývalého ONV, odboru výstavby v Košiciach zo dňa 20.4.1966, číslo: 825/66-Ga v roku 1966, zastavali rodinným domom a od tej doby nikým nerušene ako vlastnú uţívali a uţíva ju aţ dodnes. Dom je zapísaný na LV č. X. k. ú. K. na parc. č. 247 súp. č. 120 ako podielové spoluvlastníctvo ţalobkyne v 1/2 a jej detí po 1/8 z celku titulom dedenia podľa 35D 507/
  2. Podobný osud mali aj ostatné stavebné parcely v tejto časti obce, ktoré boli aj skôr zastavané. Bohuţiaľ, kúpna zmluva sa nezachovala a nevedeli, ţe nebola ani zapísaná v evidencii nehnuteľnosti, no na dôkaz pripojili fotokópiu Kúpnopredajnej zmluvy neďalekého suseda T.J. s manţelkou z 3.5.1953, ako dochádzalo k prevodu parciel na výstavbu v tejto časti obce. Išlo o časť pôvodných pozemnokniţných parciel zapísaných v pzkn. vl. č. X k. ú. K., kde ako pôvodný vlastník ešte titulom pôvodného zápisu z r. 1883 boli zapísaní bývali urbarialisti obce K. Súd vykonaným dokazovaním zistil, ţe predmetom sporu je vylúčenie sporných nehnuteľností z konkurznej podstaty úpadcu, a to podľa § 19 ods. 1, 2 ZKV. Súd preto skúmal, či správca konkurznej podstaty postupoval správne, ak uvedené nehnuteľnosti zapísal do konkurznej podstaty úpadcu. 1 Obo 66/2010 3 Z obsahu listu vlastníctva zaloţeného na č. l. 36 súd zistil, ţe vlastníkom sporných nehnuteľností je úpadca. Správca konkurznej podstaty preto postupoval správne, ak sporné nehnuteľností zapísal do konkurznej podstaty úpadcu. Podľa názoru súdu dôvody uvedené v návrhu na začatie konania sú právne bezvýznamné, pretoţe ţalobca ani nepredloţil súdu ţiadny dôkaz, na základe ktorého by bolo moţné predmetné nehnuteľnosti vylúčiť z konkurznej podstaty úpadcu. Samotná skutočnosť, ţe na uvedených nehnuteľnostiach je postavený rodinný dom, ako aj to, ţe predmetné nehnuteľností ţalobca uţíva, nie je dôvodom pre vylúčenie uvedených nehnuteľností z konkurznej podstaty. Rovnako nie je dôvodom pre vylúčenie nehnuteľností z konkurznej podstaty pokus ţalobcu o zaevidovanie vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam. Súd uznal za správny postup správcu konkurznej podstaty, ktorý predmetné nehnuteľnosti zapísal do súpisu konkurznej podstaty. Rovnako bol podľa súdu správny postup správcu, ktorý predmetné nehnuteľnosti v rámci speňaţovania konkurznej podstaty ponúkol ţalobkyni na odkúpenie, ktorá však na túto ponuku nereagovala. Vylúčenie nehnuteľností z konkurznej podstaty tak, ako sa toho domáha ţalobca, keď vlastníkom sporných nehnuteľností je úpadca, by malo za následok poškodenie veriteľov úpadcu. Z uvedených dôvodov súd návrh ako neopodstatnený zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Proti tomuto rozsudku sa odvolal ţalobca. Navrhol ho buď zmeniť a návrhu vyhovieť alebo ho zrušiť a vec vrátiť súdu l. stupňa na ďalšie konanie. Namieta, ţe súd l. stupňa nezistil úplne skutkový stav, pretoţe nevykonal ním navrhnuté dôkazy a následne nesprávne vec právne posúdil. Povaţuje rozsudok za nezákonný, vydaný bez vykonania dôkazov, čím súd odmietol ţalobcovi poskytnúť procesnú súdnu ochranu. Nestotoţňuje sa s názorom súdu l. stupňa, podľa ktorého v konaní podľa § 19 ods. 1 a 2 ZKV ide výlučne o procesnú správnosť zaradenia veci do súpisu konkurznej podstaty a ak je úpadca v katastri evidovaný ako vlastník, bez právneho významu je preukazovanie iného vlastníctva, hoci ţalobcom, pretoţe v tomto konaní sa nerieši vlastnícke právo. 1 Obo 66/2010 4 Poukazuje na konanie vedené na Najvyššom súde SR pod sp. zn. 4 Obo 122/2007, kde úpadca bol pôvodne zapísaný v katastri ako vlastník spornej nehnuteľnosti, ale súd skúmal a zistil, ţe jeho vlastníctvo bolo vierohodne spochybnené a vylučovacej ţalobe vyhovel. Domnieva sa, ţe ţalobkyňa nemá inú moţnosť procesnej ochrany svojho vlastníckeho práva a ako zabrániť hrozbe speňaţenia jej majetku správcom konkurznej podstaty a súd má povinnosť jej túto ochranu poskytnúť. Speňaţením nehnuteľností by bol zmarený aj účel konania o určenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu ţalobcu navrhol napadnutý rozsudok ako správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Podľa neho ţalobkyňa nepredloţila ţiadnu listinu preukazujúcu jej vlastnícky vzťah k sporným nehnuteľnostiam. Podanie ţaloby o určenie vlastníckeho práva dňa 18.02.2009 nie je právnou skutočnosťou na vylúčenie vecí z konkurznej podstaty. Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, ţe mu nemoţno vyhovieť. Keďţe sa odvolací súd stotoţnil nielen s výrokom napadnutého rozsudku, ale aj s jeho odôvodnením, na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia reaguje najmä na ţalobcovo tvrdenie v odvolaní, ţe mu súd podľa neho nezákonným rozsudkom vydaným bez vykonania dôkazov odmietol poskytnúť procesnú súdnu ochranu. Z obsahu spisu vyplýva, ţe konkurz na majetok úpadcu R. súd vyhlásil 10.05.
  3. Ţalovaný zapísal do súpisu majetku podstaty len pozemky, nie rodinný domček, ktorý na jednom z nich na základe stavebného povolenia zo dňa 20.4.1966 nebohý manţel ţalobkyne postavil. Podľa ţaloby ţalovaný oznámením zo dňa 24.04.2008 zaslal ţalobkyni ponuku na predaj týchto parciel mimo draţby, pričom pozemok parc. č. 247 o výmere 447m2 mal znalcom určenú hodnotu 495 633,60 Sk, parc. č. 248 o výmere 373 m2 413 582,40 Sk. 1 Obo 66/2010 5 V podaní zo dňa 22.10.2008 právny zástupca ţalobkyne uviedol, ţe v konaní mieni preukázať, ţe sporné nehnuteľnosti kúpila a na jednom z nich postavila legálne dom, aj keď nebola ako vlastník zaevidovaná, nevedno prečo. Poukázal na to, ţe vlastníctvo k pozemku bolo moţné nadobudnúť aj titulom vydrţania, či prinajmenšom spracovaním, aj mimo zápisu v evidencii nehnuteľností, čo mieni preukázať. Podľa ţaloby domček postavili na základe stavebného povolenia zo dňa 20.4.
  4. Stavba bola povolená na parc. č. 660/16 o ploche 116 m2, zastavaná plocha 81 m2, kat. územie K. pre F.O. Pozemkové spoločenstvo obce K. v stanovisku zo dňa 16.07.2001 uviedlo, ţe výbor spoločenstva nemá námietky k vydaniu osvedčenia o vydrţaní parciel č. 247 a
  5. Výpis z katastra nehnuteľností LV č. X (č. l. 5) osvedčuje zápis spoluvlastníctva stavieb na pozemku pre ţalobkyňu, výslovne sa na ňom uvádza „bez parciel“. Ako titul nadobudnutia sa uvádza ţiadosť o zápis nadobudnutia 2-2244/95, čo značí, ţe išlo o ţiadosť z r.
  6. Uvedené nasvedčuje tomu, ţe ţalobkyňa nebola vlastníčkou ani spoluvlastníčkou sporných pozemkov a vedela o tom, ţe jej nepatria, nemohla teda s nimi nakladať ako s vlastnými, nemohla ich teda ani vydrţať podľa § 134 Obč. zák., čo osvedčuje aj okolnosť, ţe ţiaden dôkaz v tomto smere nedoloţila. Pokiaľ teda odvolateľ súdu l. stupňa vytýka, ţe ţalobkyni protizákonne, bez vykonania akýchkoľvek dôkazov odmietol poskytnúť procesnú ochranu, je táto výtka nepodloţená, a preto nedôvodná. Obsah spisu, zhrnutý aj v zápisnici z pojednávania dňa 22.02.2010, svedčí o opaku. Súd nemôţe nahrádzať úkony, ktoré má vykonať na ochranu svojho tvrdeného vlastníctva sám vlastník a ten mal na to dostatok času, veď domček postavili v r.
  7. Konkurz na majetok úpadcu súd vyhlásil v r. 2001 a ţalobu o určenie vlastníckeho práva k sporným parcelám ţalobkyňa v r.
  8. Vylučovaciu ţalobu ţalobkyňa podala dňa 16.05.
  9. Na tomto základe odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 O. s. p. potvrdil. 1 Obo 66/2010 6 Úspešnému ţalovanému vzniklo podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. právo na náhradu trov odvolacieho konania. Právny zástupca ţalovaného trovy odvolacieho konania vyčíslil sumou 121,34 Eur (prevzatie a vyjadrenie k odvolaniu ţalobkyne) + 2x paušál po 7,21 Eur. Odvolací súd náhradu týchto trov ţalobcom ţalovanému priznal. P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave
  10. januára 2011 JUDr. Jozef Štefanko, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.