Najvyšší súd 1 Obo 62/2010 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Jozefa Štefanka a členov JUDr. Anny Petruľákovej a JUDr. Ivany Izakovičovej v právnej veci ţalobcu: JUDr. A.H.R., G., K., správca konkurznej podstaty úpadcu N., s.r.o., P., zast. JUDr. I.H.Š., advokátka, G., K. proti ţalovanému: F., s. r. o., H., Ţ., zast. JUDr. M.Ď., advokát, T., Ţ., o určenie pravosti vykonateľnej pohľadávky popretej správcom konkurznej podstaty, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 24.02.2010, č. k. 17 Cb/1266/2001-161, takto r o z h o d o l: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 24.02.2010, č. k. 17 Cb/1266/2001-161 p o t v r d z u j e. Ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e: Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom zamietol ţalobu a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. 1 Obo 62/2010 2 Podľa odôvodnenia rozhodnutia ţalobca sa ţalobou domáhal určenia, ţe ţalovaný nemá voči úpadcovi pohľadávku vo výške 41 357 779,71 Sk vyplývajúcu zo Zmluvy o úvere č. 56/1999, uzavretej veriteľom s úpadcom dňa 2.7.1999 na poskytnutie krátkodobého preklenovacieho úveru vo výške 36 500 000 Sk. V čl. IV. zmluvy zmluvné strany dohodli, ţe veriteľ poskytne úver tak, ţe peňaţné prostriedky poukáţe na účet vedený vo V., a. s., pobočka P., č. účtu X. Z výnosu poskytnutého úveru bude splatený pôvodný úver na obeţné prostriedky, poskytovaný dlţníkovi podľa Zmluvy o úvere č. 9/1999 zo 17.12.
- Uznesením Krajského súdu v Košiciach, č. k. 1K 87/99-6 zo dňa 5.5.1999 bol podľa § 9c Zákona o konkurze a vyrovnaní ustanovený predbeţný správca. Súd vychádzal z ust. § 9c ZKV a interpretoval ho tak, ţe sa nevzťahuje na všetky právne úkony dlţníka a je ho potrebné vykladať v súvislosti s § 9a, t. j. s potrebou zabezpečiť dlţníkov majetok na účely prípadného konkurzného konania. Súd uzavrel, ţe Zmluvou o úvere č. 56/1999 poskytol veriteľ úpadcovi úver, ktorým bol splatený pôvodný úver na obeţné prostriedky podľa Zmluvy o úvere č. 9/1999 zo dňa 17.12.1998, teda k zmenšeniu majetku úpadcu nedošlo. Poskytnutie úveru podľa zmluvy č. 56/1999 na zaplatenie úveru zo Zmluvy č. 9/1999 nemoţno povaţovať za konanie nad rámec beţnej obchodnej činnosti a nedošlo tým k zmenšeniu majetku úpadcu. K uzatvoreniu úverovej zmluvy preto nebol potrebný súhlas predbeţného správcu. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Ţalobca nebol v spore úspešný a ţalovaný si ich neuplatnil. Proti tomuto rozsudku sa odvolal ţalobca a navrhol ho zrušiť a vec vrátiť súdu l. stupňa na ďalšie konanie. Predovšetkým namieta, ţe mu súd tým, ţe konal a rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 24.02.2010 v jeho neprítomnosti, odňal moţnosť konať pre súdom. Tvrdí, ţe svoju neprítomnosť riadne ospravedlnil a poţiadal o odročenie pojednávania. Vo veci samej namieta, ţe súd l. stupňa sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nezaoberal otázkou vykonateľnosti spornej pohľadávky, od ktorej závisí vecná legitimácia ţalobcu. Podrobne odôvodňuje správnosť svojej mienky, ţe úverová zmluva č. 56/1999, ktorú úpadca uzavrel dňa 2.7.1999, je absolútne neplatným právnym úkonom. Zdôrazňuje, ţe na prieskumnom pojednávaní poprel pohľadávku ţalovaného, resp. jeho právneho predchodcu ako celok, t. j. čo do jej dôvodu, výšky a poradia, a preto nebol dôvod sa 1 Obo 62/2010 3 na prieskumnom pojednávaní osobitne venovať jej výške a poradiu. Z popretia pohľadávky ako celku vyplýva podľa neho nesúhlas s právom na oddelené uspokojenie. Ţalovaný vo vyjadrení k ţalobcovmu odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako správny potvrdiť. Popiera správnosť názoru ţalobcu, ţe úverová zmluva zo dňa 2.7.1999 č. 56/1999 je absolútne neplatná pre neexistenciu súhlasu predbeţného správcu. Odvoláva sa na zdôvodnenie tohto svojho stanoviska vo svojich vyjadreniach v prvostupňovom konaní a krátko sumarizuje, ţe pojem nakladania s majetkom v ust. § 9c ZKV moţno vykladať len v súlade s ust. § 4b ods. 1 písm. a/ a ods. 4 ZKV, pričom pojem majetok definuje ust. § 6 ods. 2 ZKV. Tvrdí, ţe pri uzatváraní úverovej zmluvy nedochádza k ţiadnemu nakladaniu s majetkom dlţníka, podľa neho dlţník naopak získava vo svoj prospech ďalšie peňaţné prostriedky. Na potvrdenie správnosti tohto svojho názoru poukazuje na zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý podľa neho zvýhodňuje pohľadávky subjektov ochotných dlţníkovi poskytnúť úver v čase krízy jeho podnikania. Popiera tieţ správnosť názoru odvolateľa, ţe na prieskumnom pojednávaní poprel právo na oddelené uspokojenie pohľadávky ţalovaného, a to tým, ţe poprel pohľadávku ako celok, to značí, ţe ju poprel nielen čo do dôvodu, ale aj čo do výšky aj poradia, z čoho vyplýva, ţe výrok rozsudku sa týka aj zaradenia. Podľa ţalovaného súd je viazaný petitom návrhu a podľa § 153 ods. 2 O. s. p. nemôţe prisúdiť ţalobcovi viac alebo niečo iné, ako sa domáha. Odvoláva sa na ust. § 23 ods. 5 a § 25 ZKV a tvrdí, ţe petit formulovaný v incidenčnej ţalobe nemoţno po uplynutí lehoty na uplatnenie práva podľa § 23 ods. 5 ZKV rozširovať a navrhol preto poţiadavku ţalobcu na preskúmanie práva na oddelené uspokojenie pohľadávky ţalovaného a s tým súvisiacich záloţných práv odmietnuť. Poukazuje tieţ na to, ţe právo na oddelené uspokojenie pohľadávok ţalovaného, okrem iného aj pohľadávky z úverovej zmluvy č. 56/1999 je predmetom konania, ktoré sa vedie na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 13 Cb 19/02 o určenie pravosti prihlásenej pohľadávky vo výške 86 609 511,82 Sk s právom na oddelené uspokojenie. Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 142 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, ţe napadnutý rozsudok je správny a odôvodnený v súlade s § 157 ods. 2 O. s. p. 1 Obo 62/2010 4 Keďţe sa odvolací súd stotoţnil nielen s výrokom, ale aj s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na zdôraznenie jeho správnosti reaguje na zásadné námietky a tvrdenia odvolateľa. Pokiaľ ide o odvolateľovu námietku, ţe súd mu odňal moţnosť konať pred súdom tým, ţe konal a rozhodol v jeho neprítomnosti na pojednávaní dňa 24.02.2010 napriek tomu, ţe sa riadne ospravedlnil a poţiadal o odročenie pojednávania, odvolací súd ju povaţuje za neopodstatnenú. Pojednávanie dňa 24.02.2010 súd určil na 9,15 hod. Faxovým podaním došlým súdu dňa 24.02.2010 o 9,22 hod., teda v čase, keď súd uţ pojednával, zaslala SKP JUDr. A.H.R., teda ţalobkyňa, podanie označené ako ţiadosť o odročenie pojednávania a vyjadrenie vo veci samej. Ţiadosť o odročenie pojednávania teda podal ţalobca z dôvodu, ţe trval na svojej osobnej účasti na pojednávaní. Pritom svoju neúčasť ospravedlňoval údajnou práceneschopnosťou svojej právnej zástupkyne. Táto však podľa k podaniu pripojeného potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti bola schopná práce od 24.02.2010, teda práceneschopnosť jej nebránila zúčastniť sa pojednávania, čo značí, ţe skutočnosti uvedené vo faxovom podaní nebránili ţalobkyni ani jej právnej zástupkyni zúčastniť sa pojednávania. Odvolací súd ešte zdôrazňuje, ţe SKP okrem toho, ţe vykonáva funkciu SKP, je aj advokátkou, ktorá vzhľadom na jej právnické vzdelanie sa mohla uchádzať o zaradenie do zoznamu správcov, takţe aj pri prípadnej práceneschopnosti jej právnej zástupkyne sa mohla a mala zúčastniť pojednávania ona sama. Na tomto základe odvolací súd konštatoval, ţe súd l. stupňa tým, ţe konal v neprítomnosti ţalobcu, resp. jeho právnej zástupkyne, neodňal ţalobcovi moţnosť konať pred súdom. Pokiaľ ide o meritum veci, ţalobca v odvolaní zdôvodňuje svoju mienku, ţe Zmluva o úvere č. 56/1999 je absolútne neplatným právnym úkonom tým, ţe k nej chýbal súhlas predbeţnej správkyne potrebný podľa § 9c ZKV, lebo ňou došlo k nakladaniu s majetkom úpadcu. Podľa jej mienky pojem majetok v ust. § 9c ZKV treba vykladať ako súbor všetkých vecí, majetkových práv a záväzkov, teda súbor aktív a pasív určitého subjektu (ako napr. v úprave bezpodielového spoluvlastníctva a dedenia). Toto jej vymedzenie „majetku“ jednoznačne podľa nej vyplýva z funkcie predbeţného správcu. Z tohto vymedzenia pojmu majetku v spojení s riadnym výkonom funkcie predbeţného správcu vyvodzuje záver, ţe dlţník nemôţe bez vedomia a súhlasu predbeţného správcu meniť rozsah majetku, pretoţe 1 Obo 62/2010 5 takýmto konaním dochádza k nakladaniu s majetkom, pričom ako nakladanie s majetkom chápe takú dispozíciu, ktorou dochádza k zmene jeho rozsahu, teda jeho zmenšeniu alebo zväčšeniu. Táto interpretácia však nezohľadňuje celé ust. § 4b ods. 1 písm. a/ ZKV, podľa ktorého dlţník je povinný zdrţať sa konania smerujúceho k zmenšeniu jeho majetku, s výnimkou beţnej obchodnej činnosti a moţno ju preto chápať ako ponímanie oprávnení predbeţného správcu v rovnakom rozsahu ako správcu konkurznej podstaty, čo z ustanovení ZKV nevyplýva. Predbeţný správca totiţ vykonáva svoju funkciu v období, keď súd ešte len skúma danosť podmienok na vyhlásenie konkurzu a kedy podnik dlţníka v rámci tohto skúmania musí fungovať ďalej - teda musí prebiehať beţná obchodná činnosť, ktorá závisí od rozsiahlosti podnikania a jeho konkrétnej, najmä finančnej situácie. Pokiaľ teda v spornej zmluve dlţník súhlasil, aby sa touto zmluvou uhradili záväzky dlţníka zo zmluvy o úvere č. 9/1999 zo dňa 17.12.1998, súd l. stupňa opodstatnene usúdil, ţe sa tým majetok dlţníka nezmenšil v zmysle § 4b ods. 1 písm. a/ ZKV, a preto išlo o nakladanie s majetkom, na ktoré nebol súhlas predbeţného správcu potrebný. Súd preto dôvodne a správne uzavrel, ţe Zmluvou o úvere č. 56/1999 poskytol veriteľ úpadcovi úver, ktorým bol splatený pôvodný úver na obeţné prostriedky podľa Zmluvy o úvere č. 9/1999 zo dňa 17.12.1998, teda k zmenšeniu majetku úpadcu nedošlo. Poskytnutie úveru podľa zmluvy č. 56/1999 na zaplatenie úveru zo Zmluvy č. 9/1999 nemoţno ani povaţovať za konanie nad rámec beţnej obchodnej činnosti a keďţe tým nedošlo k zmenšeniu majetku úpadcu, k uzatvoreniu úverovej zmluvy nebol potrebný súhlas predbeţného správcu. Ţalobkyňa v závere odvolania podáva svoj výklad skutočnosti, ţe poprela pohľadávku ţalovaného, resp. jeho právneho predchodcu, ako celok. Preto podľa nej nebol dôvod osobitne sa venovať výške a poradiu pohľadávky a neznamená to však, ţe s výškou a poradím súhlasila. Z tejto skutočnosti a svojej mienky vyvodzuje, ţe ţalobca nesúhlasil a nesúhlasí s právom na oddelené uspokojenie. Podrobne označuje právne úkony, ktorými mala byť pohľadávka veriteľa (ţalovaného zo zmluvy o úvere č. 56/1999) zabezpečená a tvrdí, ţe sú absolútne neplatné. Namieta, ţe súd l. stupňa tým, ţe sa otázkou výšky a poradia pohľadávky nezaoberal, vytvoril stav právnej neistoty. Tvrdí, ţe incidenčná ţaloba bola podaná včas a vzhľadom na to, ţe SKP poprela pohľadávku ako celok (do jej dôvodu, výšky a poradia), bolo úlohou súdu v prípade, ţe dospeje k záveru, ţe popretá pohľadávka nie je neplatným právnym 1 Obo 62/2010 6 úkonom, rozhodnúť, v akej výške a v akom poradí má byť táto pohľadávka v konkurznom konaní uspokojená. Podľa vyjadrenia ţalovaného je táto časť odvolania rozšírením ţalobného návrhu, konanie súdu v súlade s námietkou odvolateľa by v prípade vyhovenia návrhu znamenalo porušenie § 153 ods. 2 O. s. p., súd by prisúdil ţalobcovi iné, neţ čoho sa domáha. Poţiadavku ţalobcu povaţuje za porušenie koncentračnej zásady zakotvenej v § 118a ods. 2 O. s. p. Tento názor ţalovaného je správny. Zo spisu vyplýva, ţe na rubre návrhu ho ţalobca označil ako ţalobu o určenie pravosti vykonateľnej pohľadávky popretej správcom konkurznej podstaty, v petite sa domáha určenia, ţe ţalovaný nemá voči úpadcovi pohľadávku vo výške 41 357 379,71 Sk, vyplývajúcu z úverovej zmluvy č. 56/
- Ţalobca v priebehu konania na súde l. stupňa otázku výšky a poradia pohľadávky, ktorej určenia sa ţaloba týka, nenastolil. Okolnosť, ţe sa v návrhu uvádza výška sumy pohľadávky, podľa názoru odvolacieho súdu len presne špecifikuje pohľadávku z úverovej zmluvy č. 56/
- Celkom isto však nemoţno zo znenia petitu ani z návrhu na rubre ţaloby vyvodzovať aj domáhanie sa určenia poradia pohľadávky. Vzhľadom na okolnosť, ţe ţalobca poradie pohľadávky uviedol len ako námietku voči rozhodnutiu súdu l. stupňa vo veci samej, odvolací súd sa otázkou prípadnej moţnosti, ţe išlo o rozšírenie návrhu, prípadne nový návrh, nezaoberal. S týmto doplnením odvolací súd napadnutý rozsudok súdu l stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. potvrdil. Odvolací súd úspešnému ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretoţe vo vyjadrení k ţalobcovmu odvolaniu navrhol, aby ju súd účastníkom nepriznal. P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave
- januára 2011 JUDr. Jozef Štefanko, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová