o určenie poradia pohľadávky

Najvyšší súd 1 Obo 61/2010 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Jozefa Štefanka a členiek JUDr. Anny Petruľákovej a JUDr. Ivany Izakovičovej v právnej veci ţalobcu: P., s.r.o., P., B., IČO: X. proti ţalovanému: P., k.s., R., B., kanc. N., B., IČO: X., správca konkurznej podstaty úpadcu O.M., N., M., zast. JUDr. D.P., advokátom, K., B., o určenie poradia pohľadávky, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 08.02.2010, č. k. 49 Cbi/1/09-22, takto r o z h o d o l: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 08.02.2010, č. k. 49 Cbi/1/09-22 p o t v r d z u j e. Ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e: 1 Obo 61/2010 2 Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom ţalobu zamietol a ţalovanému náhradu trov konania nepriznal. Podľa odôvodnenia rozhodnutia sa ţalobca ţalobou domáhal určenia, ţe jeho pohľadávka prihlásená do konkurzu vedeného na majetok úpadcu O.M., N., M. pod. sp. zn. 55K 143/2005 je pohľadávkou zabezpečenou, ţalobca je v postavení oddeleného veriteľa a má právo na oddelené uspokojenie. Uviedol, ţe do konkurzného konania, vyhláseného na majetok úpadcu uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 55K143/2005 zo dňa 26.01.2009, si ţalobca prihláškou zo dňa 23.03.2009 prihlásil svoju pohľadávku ako pohľadávku I. triedy v zmysle § 32 ods. 2 písm. a/ zák. č. 328/1991 Zb. s právom na oddelené uspokojenie. Konkurzný súd ţalobcu upovedomil o tom, ţe jeho pohľadávka zostala sporná, správca konkurznej podstaty poprel poradie z dôvodu, ţe exekučné záloţné právo podľa jeho názoru nie je záloţným právom podľa § 28 ZKV). Ţalobca tvrdí, ţe právny poriadok SR nekategorizuje jednotlivé záloţné práva podľa dôvodu ich vzniku. So záloţným právom zriadeným exekútorom v rámci výkonu exekúcie sú podľa ţalobcu spojené rovnaké účinky, ako so záloţným právom vzniknutým na základe zmluvy alebo zo zákona. Podľa ţalobcu nie je moţné obmedziť účinky exekučného záloţného práva len na oblasť exekučného konania, resp. len na právne vzťahy upravené Exekučným poriadkom. Takýto výklad by podľa neho viedol k situácii, keď exekučné záloţné právo by nemalo ţiadne právne účinky pre prípadného nadobúdateľa zaloţenej nehnuteľnosti z dôvodu, ţe k prevodu nehnuteľností by došlo na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, čo by podľa ţalobcu zákonite viedlo k právnej neistote a značnému oslabeniu postavenia veriteľov. Podľa SKP, ţe zriadenie exekučného záloţného práva na nehnuteľnosť rozhodnutím súdneho exekútora podľa ustanovení Exekučného poriadku má základ v procesnom práve, a preto pohľadávka ţalobcu vo výške 2 182,99 Eur nie je pohľadávkou s právom na oddelené uspokojenie v zmysle § 28 ZKV. Poukázal pritom na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Obdo V 52/

1. Súd posúdil vec podľa § 28 ZKV v spojení s ust. § 151 a nasl. Obč. zák. a zistil, ţe exekučné záloţné právo sa zriaďuje na základe príkazu exekútora v exekučnom konaní 1 Obo 61/2010 3 zexekvovaním nehnuteľností zápisom do katastra nehnuteľností v zmysle § 167 Exekučného poriadku. Zriadenie exekučného záloţného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve povinného je inštitút realizovaný v rámci exekučného konania, ktorým sa zabezpečuje peňaţný nárok oprávneného. Tento inštitút nie je moţné pouţívať mimo exekučného konania, ide teda o procesný zabezpečovací inštitút tak, ako to tvrdil ţalovaný. Vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu prestanú účinky exekučného záloţného práva a správca konkurznej podstaty speňaţí aj nehnuteľnosť, na ktorú bolo exekučné záloţné právo zriadené. Veriteľ sa preto nestane oddeleným veriteľom v konkurznom konaní len v dôsledku zriadenia exekučného záloţného práva k nehnuteľnosti. Na základe uvedených záverov mal súd za to, ţe nárok ţalobcu na určenie oddeleného uspokojenia pre jeho pohľadávku prihlásenú do konkurzu, sp. zn. 55K 143/2005 je neoprávnený, a preto rozhodol tak, ţe ţalobný návrh zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. l a § 150 ods. l O.s.p. V konaní bol síce úspešný ţalovaný, preto by mal právo na náhradu trov konania, súd však prihliadol na to, ţe na strane ţalovaného je správca konkurznej podstaty a v konaní nebola tieţ zistená ţiadna okolnosť, ktorá by si práve v tomto prípade vyţadovala zastúpenie ţalovaného advokátom. Proti tomuto rozsudku sa odvolal ţalobca a navrhol ho zmeniť podľa jeho návrhu a priznať mu trovy prvostupňového i odvolacieho konania. Rozsudok súdu prvého stupňa je podľa neho zmätočný a značne nejasné vyjadrenie názoru, ţe vyhlásením konkurzu na majetok prestanú účinky exekučného záloţného práva a správca konkurznej podstaty speňaţí aj nehnuteľnosť, na ktorú bolo exekučné právo zriadené. Pri takejto definícii by podľa konajúceho súdu „prestali“ aj účinky zmluvného záloţného práva, keďţe správca speňaţí aj majetok zaťaţený zmluvným záloţným právom. V tejto súvislosti poukazuje aj na rozdielnu právnu úpravu v zákone č 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní a v zákone č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Kým v novšej právnej úprave v súlade s ust. § 48 sa vyhlásením konkurzu exekučné konania vedené na majetok tvoriaci konkurznú podstatu zastavujú ex lege, v právnom reţime podľa zákona 328/1991 Zb. sa exekučné konania 1 Obo 61/2010 4 len prerušujú (ust. § 14 ZKV). Tvrdenie konajúceho súdu, ţe vyhlásením konkurzu na majetok prestanú účinky exekučného záloţného práva, je teda podľa neho akceptovateľné len pri zastavení exekúcie, nie však pri jej prerušení. K odvolaniu ţalobcu sa vyjadril ţalovaný, ktorý navrhol rozsudok súdu l. stupňa potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Opätovne poukazuje na uverejnený rozsudok Najvyššieho SR, sp. zn. 1 Obdo V 52/2006, z právneho názoru ktorého jednoznačne vyplýva, ţe oddelenými veriteľmi podľa ustanovenia § 28 ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. sú len tí veritelia, ktorých pohľadávky sú zabezpečené zabezpečovacími inštitútmi upravenými výlučne v hmotnom práve. Veriteľ, ktorý po tom, ako jeho pohľadávka nebola uspokojená v rámci exekučného konania, nestane sa oddeleným veriteľom v konkurznom konaní len na základe zriadenia exekučného záloţného práva k nehnuteľnosti, pretoţe v tomto prípade ide len o procesný zabezpečovací inštitút. Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, ţe nie je dôvodné. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, ţe Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 29.01.2009, sp. zn. 55K 143/2005 vyhlásil konkurz na majetok úpadcu O.M., N., M.. Ţalobca si do tohto konkurzného konania prihlásil pohľadávku v celkovej výške 2 182,99 Eur (65 764,76 Sk), a to ako pohľadávku s právom na oddelené uspokojenie, pretoţe na vymoţenie tejto pohľadávky bolo zriadené exekučné záloţné právo na nehnuteľnosti vo vlastníctve úpadcu. Správca konkurznej podstaty poprel uplatnené poradie tejto pohľadávky z dôvodu, ţe exekučné záloţné právo nie je podľa jeho mienky záloţným právom podľa § 28 ZKV. Tento svoj názor opiera aj o rozsudok Najvyššieho súdu SR, v ktorom sa uvádza „Veritelia, ktorých pohľadávka je zabezpečená záloţným právom, zádrţným právom, obmedzením prevodu nehnuteľností alebo zabezpečovacím prevodom práva, majú právo na oddelené uspokojenie z výťaţku predaja majetku, ktorým bola ich pohľadávka zabezpečená. Uvedené zabezpečovacie inštitúty sú presne definované a upravené v hmotno- 1 Obo 61/2010 5 právnom predpise, preto medzi ne nepatrí obmedzenie práva vlastníka disponovať s majetkom na základe súdom vydaného predbeţného opatrenia, ktoré má základ v procesnom práve.“ Odvolací súd sa plne stotoţnil so zisteným skutkovým stavom súdom prvého stupňa, ako aj s jeho právnym záverom, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil. V súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p. na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odôvodnenie dopĺňa. Podľa § 28 ods. l ZKV v platnom znení, veritelia pohľadávok, ktoré boli zabezpečené záloţným právom alebo zádrţným právom, prípadne obmedzením prevodu nehnuteľností alebo zabezpečovacím prevodom práva (ďalej len oddelení veritelia), majú pri speňaţení právo, aby ich pohľadávka bola uspokojená z výťaţku predaja majetku, ktorým bola táto pohľadávka zabezpečená. Záloţné právo je upravené v ustanoveniach § 151 a nasl. Obč. zák. a zriaďuje sa písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vysporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Súd prvého stupňa správne konštatoval, ţe exekučné záloţné právo sa zriaďuje na základe príkazu exekútora v exekučnom konaní zexekvovaním nehnuteľností zápisom do katastra nehnuteľností v zmysle § 167 Exekučného poriadku. Zriadenie exekučného záloţného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve povinného je inštitút realizovaný v rámci exekučného konania, čiţe ide o procesný zabezpečovací inštitút. Odvolací súd sa stotoţnil so záverom súdu prvého stupňa, ţe veriteľ sa nestane oddeleným veriteľom v konkurznom konaní len na základe zriadenia exekučného záloţného práva k nehnuteľnosti a na základe zmluvy o zriadení záloţného práva v zmysle hmotnoprávneho prepisu, a to Občianskeho zákonníka. Správnosť tohto záveru potvrdzuje aj ust. § 14 ods. 1 písm. d/ a e/ ZKV. Podľa § 14 ods. 1 písm. d/ ZKV, súdne a iné konania podľa osobitného predpisu, ktoré sa začali pred vyhlásením konkurzu, sa prerušujú, ak sa týkajú majetku patriaceho do podstaty alebo ak sa týkajú nárokov, ktoré majú byť z podstaty uspokojené. 1 Obo 61/2010 6 Podľa písm. e/ prvá veta a druhá veta citovaného ustanovenia, pre pohľadávku proti úpadcovi nemoţno nariadiť výkon rozhodnutia, viesť výkon rozhodnutia ani vykonávať exekúciu na majetok patriaci do podstaty, ani nadobudnúť na ňom právo na oddelené uspokojenie (§ 28). Ak sa v konaní o výkon rozhodnutia alebo v exekučnom konaní, prerušených podľa písmena d/, speňaţil dlţníkov majetok a výťaţok nebol vydaný oprávnenému, stáva sa súčasťou podstaty. Z citovaných ustanovení ZKV jednoznačne vyplýva, ţe nadobudnutie práva na oddelené uspokojenie v konkurznom konaní z dôvodu exekučného záloţného práva by bolo v rozpore s prerušením exekučného konania vyhlásením konkurzu podľa § 14 ods. 1 písm. d/ ZKV, pokračovaním v exekučnom konaní. Úspešnému ţalovanému vzniklo v zmysle § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania. Odvolací súd mu ich nepriznal z tých istých dôvodov ako súd prvého stupňa, pretoţe aj v tejto časti sa plne stotoţnil s odôvodnením a záverom súdu prvého stupňa, pokiaľ ide o nepriznanie prvostupňových trov. P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave
2. októbra 2010 JUDr. Jozef Štefanko, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová