← Slovensko

o zaplatenie 26 729,63 Eur s prísl.

Najvyšší súd 1 Obo 43/2010 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Jozefa Štefanka a členiek JUDr. Anny Petruľákovej a JUDr. Ivany Izakovičovej v právnej veci ţalobkyne: JUDr. D.D., advokátka, so sídlom N., B., správkyňa konkurznej podstaty úpadcu P.D.„v konkurze“, N., H., IČO: X. proti ţalovanému: Mgr. J.H., súdny exekútor, so sídlom X., H., o zaplatenie 26 729,63 Eur s príslušenstvom, na odvolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 11.01.2010, č. k. 52 Cbi/22/2008-73, takto r o z h o d o l: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 11.01.2010, č. k. 52 Cbi/22/2008-73 p o t v r d z u j e. Ţalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e: 1 Obo 43/2010 2 Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom zaviazal ţalovaného zaplatiť ţalobkyni na účet č. X., vedený v S., a.s., pobočka B., sumu 10 365,03 Eur s 8% úrokom z omeškania ročne odo dňa 1.5.2008 a nahradiť mu trovy konania vo výške 621,50 Eur. Súd konanie v časti o zaplatenie 16 364,60 Eur zastavil. Podľa odôvodnenia rozhodnutia ţalobkyňa sa ţalobou doručenou súdu dňa 19.11.2008 domáhala proti ţalovanému zaplatenia sumy 26 729,63 Eur (805 257 Sk) s príslušenstvom. Podaním doručeným súdu dňa 22.01.2009 vzala ţalobkyňa návrh čiastočne späť a súd na jej ţiadosť konanie vo výške 16 364,60 Eur (493 000 Sk) v tejto časti podľa § 96 ods. 1, 3 O.s.p. zastavil. Podľa odôvodnenia ţaloby Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodnutím, č. k. 25K 14/2005 vyhlásil konkurz na úpadcu P.D. V rámci realizácie súpisu majetku patriaceho do konkurznej podstaty ţalobkyňa zistila, ţe úpadca zaúčtoval voči súdnemu exekútorovi Mgr. J. pohľadávku vo výške 26 729,62 Eur (805 257 Sk). Súdny exekútor bol poverený príslušným súdom na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného - M. proti povinnému - P.D. Súdny exekútor začal vykonávať exekúcie voči povinnému a tieto sú vedené na exekútorskom úrade pod č. Ex 630/06, Ex 660/06, Ex 661/06, Ex 662/06, Ex 663/

  1. V rámci exekučného konania došlo k dohode medzi oprávneným a zároveň záloţným veriteľom, súdnym exekútorom a povinným na i dobrovoľnom predaji nehnuteľností. Predaj poľnohospodárskych nehnuteľností v záloţnom práve oprávneného bol realizovaný s tým, ţe finančné prostriedky predstavujúce kúpnu cenu boli poukázané na účet súdneho exekútora v celkovej sume 2 190 000 Sk. Časť z tejto sumy bola zaslaná oprávnenému, a to vo výške 1 384 543 Sk. Zostatok sumy bol ponechaný na účte súdneho exekútora. Predaj nehnuteľností bol realizovaný v mesiaci október
  2. Dňa 15.11.2006 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu a exekučné konania boli v súlade s § 14 ods. 1 písm. d/ ZKV prerušené. Keďţe pred vyhlásením konkurzu došlo k speňaţeniu majetku a celý výťaţok zo speňaţenia nebol vydaný oprávnenému, stáva sa súčasťou podstaty. Súdny exekútor odmietol zostatok výťaţku vydať do konkurznej podstaty s odôvodnením, ţe táto celá suma bola zúčtovaná na trovy exekúcie. Na takýto postup súdny exekútor podľa ţalobkyne nemal relevantný dôvod, keďţe ani jedna z uvedených exekúcií nebola v čase vyhlásenia konkurzu ukončená ţiadnym zákonným spôsobom. 1 Obo 43/2010 3 Na pojednávaní ţalobkyňa poukázala na list ţalobcu, v ktorom jej oznamoval, ktoré exekúcie boli proti povinnému uskutočňované jeho exekučným úradom a uviedol, ţe v prospech oprávneného boli vymoţené prostriedky vo výške 2 190 000 Sk. Suma 1 384 743 Sk bola poukázaná v prospech vymáhajúceho a zároveň záloţného veriteľa. Uviedla, ţe po odpočítaní sumy 1 384 743 Sk od 2 190 000 Sk dospela k sume 805 257 Sk, ktorú pôvodne ţiadala od ţalovaného zaplatiť. Po podaní ţaloby uznala časť odmeny ţalovaného, a to 20% z vymoţenej pohľadávky, t. j. zo sumy 2 190 000 Sk, t. j 14 538,94 Eur (438 000 Sk) Uznala aj náklady vo výške 1 825,67 Eur (55 000 Sk). Ţalovaný v písomnom vyjadrení k ţalobe uviedol, ţe výťaţok z predaja nehnuteľností vo výške 2 190 000 Sk bol vinkulovaný v prospech súdneho exekútora a prerozdelený tak, ţe suma 45 965,05 Eur (1 384 743 Sk) bola poukázaná oprávnenému, suma 1 825,67 Eur (55 000 Sk) bola pouţitá na úhradu znaleckého posudku č. 27/2006 a zostávajúca suma vo výške 24 903,97 Eur (750 257 Sk) bola zaúčtovaná ako trovy exekúcie, a to dňa 25.10.
  3. Vo vyjadrení poukázal na päť samostatných exekúcií, ktoré boli vedené na exekútorskom úrade. Vyúčtoval sumy, na základe ktorých si vypočítal odmenu. Uviedol, ţe v čase realizácie výkonu exekučného konania a prerozdelenia sumy bola v platnosti vyhláška č. 288/95 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, kde v § 4 ods. 1 základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňaţné plnenie bola výška vymáhanej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 5 vyhl. č. 288/95 Z. z. odmena súdneho exekútora je 25% zo základu na jej určenie, najmenej 500 Sk, najviac 1 000 Sk v jednom konaní). Uviedol, ţe z toho vyplýva, ţe k prerozdeleniu vymoţenej sumy a k zaúčtovaniu trov exekúcie vo výške 24 903,97 Eur (750 257 Sk) došlo v súlade s vtedy platnou vyhláškou o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Keďţe k prerozdeleniu vymoţenej sumy došlo pred začatím konkurzného konania, má za to, ţe správca konkurznej podstaty úpadcu P.D., JUDr. D.D. nie je aktívne vecne legitimovaná na podanie tejto ţaloby. Uviedol, ţe jeho exekútorský úrad nebol v ţiadnom obchodnom vzťahu so spoločnosťou P.D. a do právneho styku s ňou prišiel aţ začatím exekučných konaní, pričom táto spoločnosť v nich vystupovala ako osoba povinná, voči ktorej evidoval oprávnenú pohľadávku. Súd po čiastočnom späťvzatí ţaloby konal len o zaplatení sumy 10 365,03 Eur s príslušenstvom, ktorú sumu si ponechal ţalovaný ako odmenu z vykonaných exekúcií. 1 Obo 43/2010 4 Po právnej stránke súd vychádzal z ust. § 14 ods. 1 písm. e/ ZKV a § 4 ods. 1, § 5 ods. 1, § 16 ods. 1 a 2 vyhl. č. 288/1995 Z. z. Na rozdiel od tvrdenia ţalovaného, podľa ktorého je základom na určenie odmeny súdneho exekútora výška vymáhanej pohľadávky v zmysle § 4 cit. vyhlášky, súd vychádzal z ust. § 16 ods. 2 cit. vyhlášky. Uzavrel, ţe výsledok exekúcie, v ktorej bude súdny exekútor môcť po skončení konkurzu pokračovať, nie je známy. Súdny exekútor vymohol sumu 2 190 000 Sk, ţalobkyňa mu z tejto sumy uznala odmenu vo výške 20%, t. j. 14 538,93 Eur (438 000 Sk) a v tejto časti aj po podaní ţaloby vzala ţalobu späť. Uznala aj náklady na vypracovanie znaleckého posudku vo výške 1 659 695,94 Eur (55 000 000 Sk). Zvyšok sumy 10 365,03 Eur, ktorú sumu predstavuje zvyšok odmeny súdneho exekútora, tento napriek opakovaným výzvam ţalobkyni nevrátil, preto mal po vykonaní dokazovania súd za to, ţe nárok ţalobkyne na zaplatenie sumy 10 365,03 Eur je dôvodný. Vzhľadom na to, ţe ţalovaný na základe výzvy ţalobkyne predmetnú sumu neuhradil, uplatňovala si ţalobkyňa aj zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8% zo ţalovanej sumy od 1.5.2008 do zaplatenia. Súd jej takto uplatnený úrok z omeškania priznal. Ţalobkyňa preukázala, ţe ţiadala vrátenie finančných prostriedkov od ţalovaného, k tomu však dobrovoľne nedošlo. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. v prospech ţalobkyne, vo výške 621,50 Eur. Proti tomuto rozsudku sa odvolal ţalovaný a navrhol ho zrušiť a vec vrátiť súdu l. stupňa na ďalšie konanie. Namieta, ţe súd l. stupňa vec nesprávne právne posúdil a svojim postupom mu odňal moţnosť konať pred súdom. Nesprávne právne posúdenie vidí v tom, ţe súd uznal aktívnu legitimáciu ţalobkyne v spore napriek tomu, ţe k prerozdeleniu konaní vymoţenej sumy došlo pred začatím konkurzného konania. Podľa jeho mienky úpadca zaúčtoval pohľadávku vo výške 805 257 Sk voči nemu neoprávnene. Nestotoţňuje sa tieţ s mienkou súdu l. stupňa čo do základu na určenie odmeny exekútora. Námietku odňatia mu moţnosti konať pred súdom odôvodňuje tvrdením, ţe svoju neúčasť na pojednávaní 11.01.2010 ospravedlnil a poţiadal o odročenie pojednávania dňa 08.01.2010 formou elektronickej pošty, pričom neúčasť ospravedlnil konaním 1 Obo 43/2010 5 konferencie súdnych exekútorov, o čom pripojil doklad a pozvánku. Súd však, napriek tomuto jeho podaniu, vo veci dňa 11.01.2010 konal a rozhodol. Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, ţe nie je dôvodné. Vzhľadom na to, ţe odvolací súd sa plne stotoţnil nielen s enunciátom napadnutého rozsudku, ale aj s jeho odôvodnením, v súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p. len za zdôraznenie jeho správnosti reaguje na námietky odvolateľa. Pokiaľ ide o tvrdenie ţalovaného, ţe mu súd l. stupňa odňal svojím postupom moţnosť konať pre súdom, odvolací súd zistil, ţe ţalovaný sa v r. 2009 nezúčastnil ani na jednom vytýčenom pojednávaní (26.5.2009, 16.6.2009, 8.9.2009). Svoju neúčasť ospravedlňoval práceneschopnosťou, resp. rehabilitáciou a poţiadal o odročenie pojednávania. Poţiadal tieţ o nevytýčenie pojednávania v mesiacoch júl a august z dôvodu čerpania dovolenky. Výzvu súdu zo dňa 25.11.2009, aby predloţil doklad o skončení práceneschopnosti, v odbernej lehote neprevzal. Doklad o ospravedlnení neúčasti na pojednávaní dňa 11.01.2010 a ţiadosť o odročenie pojednávania, ktoré uvádza v odvolaní, v spise nie je. Opísaný postup ţalovaného nasvedčuje skôr jeho hodnoteniu ako sťaţovanie súdneho konania, nie odňatie mu moţnosti konať pred súdom, veď ide o vec týkajúcu sa podnikania ţalovaného, v ktorom sa mohol dať zastúpiť splnomocneným pracovníkom svojho úradu a vec mohla byť skončená na prvom pojednávaní, pretoţe vo veci samej sa ţalovaný vyjadril písomne podaním zo dňa 20.04.2009 a v odvolaní nič nové neuviedol. Čo do ţiadosti o odročenie pojednávania určeného na 11.01.2010, fax ani písomné doplnenie tohto podania súdu l. stupňa nedošlo ani do postúpenia spisu odvolaciemu súdu dňa 24.03.
  4. Čo do odvolania vo veci samej odvolací súd poukazuje na obsah vyjadrenia ţalovaného k ţalobe zo dňa 20.04.2009 (č. l. 40) Ţalovaný tu uvádza, ţe oprávnený MPSR v exekučných konaniach vedených ţalovaným evidoval voči úpadcovi pohľadávky vo výške 6 078 038 Sk a ţe ani zďaleka nedošlo k uspokojeniu vymáhaných nárokov oprávneného na istine a úrokoch, ako aj nárokov na trovách exekučného konania. Uvedené svedčí 1 Obo 43/2010 6 o správnosti záveru súdu l. stupňa, ţe exekučné konanie sa neskončilo, ako tvrdí ţalovaný, ale sa prerušilo podľa § 14 ods. 1 písm. d/ ZKV a na riešenie veci treba ust. § 14 ods. 1 písm. e/ druhá a tretia veta ZKV. Dôvodne tieţ súd l. stupňa aplikoval na výpočet odmeny exekútora ust. § 16 ods. 2 vyhl. č 288/1995 Z. z. a uznal, ţe výsledok exekúcie nie je známy, pretoţe po skončení konkurzu bude súdny exekútor môcť v exekúcii pokračovať. S týmto doplnením odôvodnenia odvolací súd napadnutý rozsudok súdu l. stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Úspešnej ţalobkyni trovy odvolacieho konania nevznikli, preto jej odvolací súd ich náhradu nepriznal. P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave
  5. júla 2010 JUDr. Jozef Štefanko, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.