čl. V ods. 3 zmluvy č. 32/2000 bol povinný predkladať priznanie licenčných poplatkov do
ktorej sa ţalobca zaviazal udeliť ţalovanému súhlas na rozmnoţovanie a predaj osív a ţalovaný mal právo vyrábať osivá certifikovaných stupňov na vlastnej pôdnej základni alebo u zmluvného mnoţiteľa a predávať ich v teritóriu na pestovanie na beţných plochách v Slovenskej republike.
čl. V zmluvy sa ţalovaný zaviazal platiť ţalobcovi poplatky v dohodnutej výške a predkladať v dohodnutej lehote priznanie poplatkov. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 30. 07. 2001.
prílohy č. 1 zmluvy bola licencia poskytnutá okrem iného, na odrody Brea a Balada v dohodnutej výške licenčných poplatkov. Medzi účastníkmi nebolo sporné, ţe prihlášky pšenice ozimnej odrôd Brea a Balada spoločnosti M. S., s. r. o., v roku 2001 podával ţalobca, pričom oprávnenie ţalobcu podpisovať prihlášky / právo na prihlasovanie k registrácii / pšenice ozimnej odrôd vyplývalo aj z listu tejto spoločnosti / na l. č. 126 /. Ţalobca mal pridelené registračné číslo X. / l. č. 143 /. Z prehľadu osív ozimín z úrody 2003 Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho v Bratislave mal za preukázané, ţe ţalovaný v roku 2003 vyrobil 41,5 ton odrody Brea a 17,5 ton odrody Balada v stupni mnoţenia C1. Taktieţ mal súd za preukázané, ţe vyrobené mnoţstvo odrody Brea ţalovaný vyuţil vo vlastnej výrobe a odrodu Balada predal. V konaní bolo zistené, ţe n jeseň v roku 2002 ţalovaný zasial chránené odrody Brea a Balada a v roku 2003 vyrobil certifikované osivá, ktoré v časti vyuţil vo vlastnej výrobe a v časti predal svojim odberateľom. Súd vyslovil názor, ţe aj vyuţitie vyrobeného chráneného osiva vo vlastnej rastlinnej výrobe je predaj a podlieha plateniu licenčného poplatku
uzavretej zmluvy. Ţalovaný splnenie povinnosti zaplatiť licenčné poplatky nepreukázal. Námietku ţalovaného, ţe došlo 3 3 Obdo 48/2010 k dohode o urovnaní súd neakceptoval, pretoţe dohoda o urovnaní zo dňa
1 O. s. p. Proti rozsudku podal odvolanie ţalobca a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a ţalobu zamietnuť. V odôvodnení odvolania poukázal na nesprávne vyhodnotenie skutočnosti, či mal ţalobca oprávnenie na poskytovanie nevýlučnej licencie. Uviedol, ţe práva
zákona č.132/1989 Zb.
zmluvy neboli postúpené, preto ak nimi ţalobca nedisponoval, nemohol ich ďalej poskytovať iným. Ţalobca v roku 2003 nebol majiteľom právne chránených odrôd pšenice a od roku 2001 je ich majiteľom česká spoločnosť. Súd tieţ nesprávne posúdil platnosť zmluvy a jej dodatku, ktoré neboli podpísané štatutárnym orgánom. Taktieţ sa súd nevysporiadal s tým, ţe dodatok je nejasný, nezrozumiteľný a absolútne neplatný a nesprávne vyhodnotil i premlčaciu lehotu. Ţalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, ţe rozsudok súdu prvého stupňa povaţuje za vecne správny a navrhol ho potvrdiť. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací prejednal vec
1 a § 214 ods. 1 písm. a/ O. s. p. a dospel k záveru, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je vecne správne. Odvolací súd vychádzajúc z obsahu spisu mal za nepochybné, ţe ţalobca si uplatnil nárok na zaplatenie plnenia z uzavretej zmluvy č. 32/2000 zo dňa 20. 06. 2000 v znení dodatku z 23. 02. 2011. Predmetom zmluvy bolo udelenie súhlasu nadobúdateľovi licencie
č. 132/1989 Zb. na rozmnoţovanie a predaj osív so vzťahom na odrody uvedené v prílohách č.
čl. V bod 2 bola vypovedaná výpoveďou dňa
ktorého po ukončení platnosti zmluvy má právo ţalobca dokončiť mnoţiteľský cyklus u zastupovaných odrôd, a to so všetkými právami a povinnosťami zo zmluvy vyplývajúcimi. S týmto názorom odvolací súd súhlasil len potiaľ, pokiaľ ide o dokončenie mnoţiteľského cyklu predmetných odrôd začatého v roku 2001 a dokončeného v roku
p. zmenil a ţalobu zamietol. O trovách konania rozhodol
1, 2 v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. tak, ţe ţalovanému priznal trovy prvostupňového i odvolacieho konania tak, ako vyplýva z výroku rozsudku. Ţalobca podal proti rozsudku odvolacieho súdu dovolanie podaním zo dňa 6. júla 2010. Dovolanie
1, § 237 písm. f/ a § 240 ods. 1 O. s. p. z dôvodu, ţe napadnutý rozsudok povaţuje za vecne nesprávny. V odôvodnení dovolania uviedol, ţe súd prvého stupňa rozhodol na základe hmotnoprávnych predpisov z oblasti semenárskeho práva, ktoré upravujú mnoţiteľský cyklus a dospel k záveru, ţe ţalovaný obchodne v roku 2003 vyuţíval osivá pšenice ozimnej odrôd Brea a Balada v generácii mnoţenia C1, ktorá pochádza zo ţalobcových mnoţiteľských cyklov, preto ţalobe vyhovel. Dovolateľ poukázal na to, ţe generácia mnoţenia C1 5 3 Obdo 48/2010 je predposlednou generáciou mnoţenia v rámci kaţdého mnoţiteľského cyklu, ktorý pri obilninách bol v tom čase 6 ročný, začínal generáciou SE1 v sezóne 1998/99, potom nasledovali generácie SE2, SE3, E, C1, posledná generácia mnoţenia je C
ktorého boli stanovené poţiadavky na uvádzanie osív obilnín do obehu, teda na ţalovanú sezónu sa vzťahuje okrem uvedenej normy, aj hmotnoprávny predpis, aj uvedený výnos.
1 výnosu je mnoţiteľský cyklus právne vymedzený zhodne s čl. 2.
ktorej mnoţiteľský cyklus predmetných odrôd bol začatý v roku 2001 a dokončený v roku 2002, ktorý je z právneho hľadiska nesprávny a logicky nezmyselný, pretoţe 6 ročný mnoţiteľský cyklus nemoţno časovo zúţiť na sezónu rokov 2001-2002. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní vychádzal z § 4 ods. 1 výnosu a z článku 2.11 písm. a/ bod 1 STN a odvolací súd sa uvedenými hmotnoprávnymi predpismi neriadil. V tejto súvislosti poukázal aj na § 213 ods. 2 O. s. p. Ak bol odvolací súd názoru, ţe na mnoţiteľský cyklus nie je potrebné pouţiť tie hmotnoprávne predpisy, ktoré pouţil súd 6 3 Obdo 48/2010 prvého stupňa, potom mal postupovať
2 O. s. p. V tomto postupe dovolateľ vidí dovolací dôvod
f/ O. s. p., ţe postupom súdu bola dovolateľovi odňatá moţnosť konať pred súdom. V tejto súvislosti poukázal aj na iné rozhodnutia Krajského súdu v Nitre v obdobných veciach týkajúcich sa iných ţalovaných a iných sezón, kedy súd uznal ţalobcove priemyselné práva k predmetným odrodám. Dovolateľ poukázal aj na ust. § 213 ods. 3 O. s. p., ktorým sa odvolací súd neriadil, nezopakoval dokazovanie v potrebnom rozsahu, neriadil sa ani ust. § 213 ods. 4 O. s. p., ani nepostupoval
5 O. s. p.
dovolateľa v odvolacom konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 a § 241 ods. 2 O. s. p., preto navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa, alebo zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací / § 10a ods. 1 / vec prejednal
1 a § 243 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania. Po preskúmaní rozsudku v rozsahu napadnutého dovolaním a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, ţe dovolanie je dôvodné.
1 O. s. p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Podmienky prípustnosti dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu upravujú ust. § 237 aţ § 239 O. s. p.
p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pričom zákon dovolanie pripúšťa len vo výslovne uvedených prípadoch upravených v § 237 aţ § 239 O. s. p. Pokiaľ ide o dovolací dôvod
1 O. s. p. platí, ţe prípustnosť dovolania proti zmeňujúcemu rozsudku je zaloţená na rozdielnosti rozhodnutia odvolacieho súdu s rozhodnutím súdu prvého stupňa.
uvedeného je významné rozlíšenie medzi 7 3 Obdo 48/2010 rozhodnutím odvolacieho súdu, ktorým bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenené a rozhodnutím odvolacieho súdu, ktorým bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdené. Občiansky súdny poriadok ustanovuje, ţe odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdí, ak je vecne správne a zmení ho, ak je rozhodnutie nesprávne. Spôsob rozhodnutia odvolacieho súdu teda závisí na tom, do akej miery sa skutkové a právne závery odvolacieho súdu prejavujú vo výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa. Z uvedeného teda vyplýva, ţe prípustnosť dovolania
1 O. s. p. je zaloţená na princípe rozdielnosti rozhodnutia odvolacieho súdu s rozhodnutím súdu prvého stupňa, pričom rozdielnosť treba vykladať tak, ţe ide o nesúhlasnosť rozhodnutí. V danom prípade je takouto rozdielnosťou resp. nesúhlasnosťou rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým bol rozsudok súdu prvého stupňa zmenený tak, ţe odvolací súd ţalobu zamietol. Dovolanie podal ţalobca proti rozsudku, ktorým bola ţaloba zamietnutá. Z ustanovenia § 238 O. s. p. teda vyplýva, za splnenia akých podmienok zákon dovolanie pripúšťa a to, jednak proti všetkým rozhodnutiam odvolacieho súdu a jednak len v prípadoch, ak sú rozhodnutia súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu rozdielne, ale pri potvrdzujúcom rozhodnutím odvolacím súdom dovolanie prípustné nie je, ak nebolo pripustené. Dovolanie taktieţ nie je prípustné ani vo veciach, v ktorých bolo napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňaţnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálne mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy, na príslušenstvo pohľadávky sa neprihliada. Na určenie minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania návrhu na prvostupňovom súde / § 238 ods. 5 O. s. p. /. V predmetnej veci bola ţaloba podaná na súde za účinnosti zákona č. 90/1996 Z. z. v znení vyhl. č. 45/2007 Z. z., ktorá v § 1 písm. b/ stanovila minimálnu mzdu od 01. 10. 2007 do 01. 02. 2008 vo výške 8 100 Sk / 268,87 eur /, teda predmet dovolacieho konania nepredstavuje desaťnásobok /ide o obchodnú vec/ minimálnej mzdy / t. j. 2688,70 eur /, preto dovolanie
5 O. s. p. nie je prípustné. 8 3 Obdo 48/2010 Dovolací súd skúmal i splnenie dôvodov uvedených v § 237 O. s. p., na základe ktorých je moţné dovolaním napadnúť všetky rozhodnutia odvolacieho súdu bez ohľadu na formu rozhodnutia, na jeho obsah alebo povahu predmetu konania. Spôsobilým predmetom dovolania je
tohto ustanovenia rozhodnutie vydané odvolacím súdom v odvolacom konaní. Na to, či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z vád uvedených v § 237 O. s. p. prihliada dovolací súd nielen na podnet dovolateľa, ale i z úradnej povinnosti / § 242 ods. 1 /. V prípade, ţe dovolací súd zistí, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z týchto vád, zruší rozhodnutie odvolacieho súdu, i keď dovolateľ toto pochybenie nenamietal. Prípustnosť dovolania
p. nie je však daná len tvrdením dovolateľa, ale len skutočnosťou, ţe k vade v zmysle § 237 rozhodnutím odvolacieho súdu skutočne došlo. V preskúmavanej veci boli zistené vady konania zakladajúce prípustnosť dovolania
f/ O. s. p. Neúplnosť alebo nesprávnosť zistenia skutkového stavu nie je dovolacím dôvodom
f/ O. s. p., pokiaľ odvolací súd dospel ku skutkovým záverom, na ktorých zaloţil svoje rozhodnutie. Ak rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza zo skutkových zistení, ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní, ide o vadu konania. Súd prvého stupňa na základe skutkového dokazovania vyslovil právny záver o dôvodnosti podanej ţaloby. Odvolací súd vyslovil vo svojom rozhodnutí opačný záver a ţalobu zamietol. Zo zápisnice odvolacieho súdu pritom nevyplýva, ţe by zopakoval dokazovanie
2 O. s. p., alebo dokazovanie doplnil
3, 4 O. s. p. a zadováţil si tak podklad pre iný záver. Ak odvolací súd iba prehodnotil dôkazy vykonané súdom prvého stupňa bez toho, aby tieto zopakoval, prípadne dokazovanie doplnil, dopustil sa procesného pochybenia, lebo si nezadováţil podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov tak, ako to predpokladá § 132 O. s. p., v dôsledku čoho postupoval v rozpore s § 213 O. s. p. Odvolací súd zamietol odvolanie bez toho aby dostatočne a presvedčivo odôvodnil svoj opačný právny názor. V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje na ust. § 157 O. s. p. určujúce obsahové náleţitosti rozsudku a ich správnosť a úplnosť, čo je predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Štruktúra odôvodnenia rozsudku má byť v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Súd teda 9 3 Obdo 48/2010 pri odôvodňovaní rozsudku musí postupovať spôsobom záväzne určeným v § 157 ods. 2 O. s. p. a ak daným spôsobom nepostupuje, dochádza k nepreskúmateľnosti rozsudku pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, ţe základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Pokiaľ súd v odôvodnení rozhodnutia neuvedie, ktoré skutočnosti mal za preukázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a kými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, nemôţe odvolací súd posúdiť vecnú správnosť rozhodnutia a takého rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. V preskúmavanom rozsudku chýbajú vyššie uvedené skutočnosti, ktoré mal súd prvého stupňa pri rozhodovaní naplniť, pretoţe nestačí vysloviť právny názor bez toho, aby bolo riadne a zrozumiteľne odôvodnené prečo a na základe akých skutočností k svojmu názoru dospel. Tieto náleţitosti napadnutému rozsudku v odôvodnení nesporne chýbajú, pretoţe s uplatneným nárokom nevysporiadal z hľadiska odôvodnenia vysloveného výroku v zamietavej časti ţaloby.
názoru dovolacieho súdu došlo pri rozhodovaní odvolacím súdom k procesným vadám konania
f/ O. s. p. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného dovolanie
2 O. s. p. napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, v ktorom rozhodne i o trovách konania. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 4. augusta 2011 Mgr. Ľubomíra Kúdelová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blaţíčková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.