← Slovensko

o zaplatenie 307 962,43 eur s príslušenstvom

Najvyšší súd 3 Obo 182/2010 – 328 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu V., a. s., V., zastúpeného advokátom JUDr. F. S., Z., proti ţalovanej Ing. M. A., C., zastúpenej advokátom Mgr. M. J., O., o zaplatenie 307 962,43 eur s príslušenstvom, o odvolaní ţalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa

  1. júla 2010, č. k. 14Cb 2116/1996 – 296, takto r o z h o d o l: Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom uloţil ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobcovi úrok vo výške 25,75 % p. a. zo sumy 56 613,29 eur od
  3. 1998 do
  5. 1998, ďalej 37 676,82 eur s úrokom 25,75 % p. a. od
  7. 1998 do zaplatenia a 270 285,61 eur s úrokom 25,75 % p. a. od
  9. 1998 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň ţalovanej uloţil povinnosť nahradiť ţalobcovi trovy konania vo výške 15 061,97 eur na účet jeho právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa takto rozhodol s odôvodnením, ţe ţalobca ţalobou ţiadal zaviazal ţalovaných 1/ Ing. Š. A.. – A., C. a 2/ Ing. M. A., C. zaplatiť mu 9 473 740 Sk s úrokom 25,72 % p. a. od
  11. 1996 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Pohľadávka vznikla nesplatením poskytnutého úveru na základe štyroch úverových zmlúv. Podaním zo dňa
  13. 2001 ţalobca vzal návrh proti ţalovanému 1/ späť z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok ţalovaného 1/. Uznesením zo dňa
  15. 2003 preto súd konanie proti ţalovanému 1/ zastavil. 2 3 Obo 182/2010 Súd prvého stupňa pri rozhodnutí vychádzal zo skutkového zistenia podľa, ktorého
  17. 1993 ţalobca a ţalovaný 1/ uzavreli úverovú zmluvu, na základe ktorej mu ţalobca poskytol úver vo výške 3 500 000 Sk na financovanie investícií pre realizáciu podnikateľského zámeru s dohodnutou úrokovou sadzbou v čase uzatvárania zmluvy vo výške 18,87 % p. a. Dohodnutá bola doba trvania úveru 36 mesiacov a ţalovaný 1/ sa zaviazal splatiť úver mesačnými splátkami po 147 256 Sk. Dňa
  19. 1994 ţalobca a ţalovaný 1/ uzavreli druhú úverovú zmluvu, na základe ktorej mu ţalobca poskytol strednodobý úver vo výške 1 800 000 Sk na financovanie nákupu základných prostriedkov a dofinancovanie stavieb pre vidiecky turizmus s dohodnutou úrokovou sadzbou v čase uzatvárania zmluvy vo výške 21 % p. a. s dohodnutými polročnými splátkami. Dňa
  21. 1995 ţalobca a ţalovaný 1/ uzavreli ďalšiu úverovú zmluvu, na základe ktorej ţalobca poskytol ţalovanému 1/ úver vo výške 3 500 000 Sk na financovanie nákladov na dobudovanie farmy vo Vojňanoch s dohodnutou úrokovou sadzbou v čase uzatvárania zmluvy vo výške 19,50 % p. a. Úver mal byť splatený do
  23. 1999 formou mesačných splátok vo výške 143 945 Sk splatných k 20 dňu mesiaca. Dňa
  25. 1995 ţalobca a ţalovaný 1/ uzavreli štvrtú úverovú zmluvu na základe ktorej ţalobca poskytol ţalovanému 1/ úver vo výške 2 000 000 Sk na financovanie nákladov na dobudovanie farmy vo Vojňanoch s dohodnutou úrokovou sadzbou v čase uzatvárania zmluvy vo výške 19,50 % p. a. Ţalovaný 1/ sa zaviazal splatiť úver do
  27. 1999 mesačnými splátkami vo výške 65 178 Sk splatnými k 20 dňu mesiaca. Ţalovaný 1/ bol dlhodobo v omeškaní so splácaním všetkých úverov a z vykonaného dokazovania vyplýva, ţe nesplatené úvery predstavujú čiastky na ktoré bola ţalovaná zaviazaná. Povinnosť ţalovanej zaplatiť dlh z nesplatených úverov súd prvého stupňa vyvodil zo skutkového zistenia, podľa ktorého na zabezpečenie prvého úveru ( 3 500 000 Sk ) uzavrela ţalovaná ( pôvodne ţalovaná 2 )
  29. 1993, zmluvu o ručení. Na zabezpečenie druhého úveru ( 1 800 000 Sk ) uzavrela zmluvu o ručení
  32. Na zabezpečenie 3 3 Obo 182/2010 tretieho úveru ( 3 500 000 Sk ) uzavrela zmluvu o ručení
  35. Na zabezpečenie štvrtého úveru ( 2 000 000 Sk ) ţalovaná uzavrela zmluvu o ručení
  38. Podpísaním zmlúv o ručení sa ţalovaná zaviazala pohľadávku uspokojiť, ak ju neuspokojí dlţník. Ţalobca vyzval dlţníka na plnenie písomne listami z
  40. 1996,
  42. 1996,
  44. 1996,
  45. 09.1996 a v tento deň vyzval na plnenie dlhu aj ţalovanú. Ţalobcovi vzniklo právo ţiadať splnenia dlhu aj od ţalovanej titulom ručenia za poskytnuté úvery. K námietke ţalovanej, ţe prvý a druhý úver bol splatený, súd prvého stupňa uviedol, ţe táto nie je opodstatnená. Úver z prvej úverovej zmluvy bol splnený čiastočne, o čom svedčí aj list zo dňa
  47. 1994, na ktorý poukázala aj ţalovaná a podľa ktorého zaniká záloţné právo na nehnuteľnosti zapísané v k. ú. P. LV č. X a H. LV č. X.. Záloţné právo na nehnuteľnosti v k. ú. V. na LV č. X. ostalo zachované na zabezpečenie nesplatenej časti úveru. Pri predaji nehnuteľnosti došlo k ďalšiemu čiastočnému splneniu dlhu a v súlade s § 330 ods. 1 Obch. zák. k splneniu dlhu z prvej úverovej zmluvy a čiastočne druhej úverovej zmluvy. K námietke, ţe podala ţalobu o určenie neplatnosti záloţnej zmluvy, súd uviedol, ţe v prejednávanom prípade nie sú uplatňované práva zo záloţnej zmluvy. Námietku ţalovanej, ţe zmluvy o ručení nepodpísala, súd povaţoval za nedôvodnú, keďţe ţalobca predloţil zmluvy o ručení podpísané ţalovanou a ţalovaná toto svoje tvrdenie nijako nepreukázala. K námietke o neplatnosti zmluvy o ručení pre bezpodielové spoluvlastníctvo manţelov prvostupňový súd uviedol, ţe ručenie podľa § 303 Obch. zák. vzniká písomným vyhlásením ručiteľa a nie sú predpísané ţiadne ďalšie podmienky. Uspokojiť záväzok veriteľa moţno preto aj z majetku, ktorý nepatrí do BSM a uspokojenie aj s takého majetku pripúšťa aj ust. § 147 ods . 1 Obč. zák. Proti tomuto rozsudku podala ţalovaná odvolanie a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedla, ţe v konaní došlo k vadám podľa § 221 ods. 1 písm. f) a písm. h). Vady vidí v tom, ţe prvostupňový súd vo veci rozhodol na pojednávaní
  49. 2010, kde bol po pojednávaní vyhlásený rozsudok. Predvolanie na predmetné pojednávanie jej bolo doručené
  52. Písomným podaním zo
  54. 2010 poţiadala súd, aby ospravedlnil jej neúčasť na tomto pojednávaní, nakoľko v tom čase bude odcestovaná v zahraničí, 4 3 Obo 182/2010 kde je pobyt bol naplánovaný uţ pred doručením predvolania a nemohla ho zrušiť. Zároveň poţiadala o odročenie pojednávania na iný termín, pokiaľ je to moţné mimo času letných školských prázdnin. Napriek tomu súd pojednával a vo veci rozhodol. V odôvodnení rozhodnutia sa s uvedenou skutočnosťou vôbec nevysporiadal. Týmto postupom súdu jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom. Procesné pochybenie súdu vidí aj v tom, ţe nebola konajúcim súdom poučená v podľa § 120 ods. 1 O. s. p. o tom, ţe kaţdý účastník je povinný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a taktieţ o tom, ţe pokiaľ neunesie dôkazné bremeno, môţe byť v spore neúspešná a to všetko v súvislosti s tvrdením, ţe so ţalobcom nepodpísala zmluvy o ručení. Súd mohol, aj bez jej návrhu vykonať znalecké dokazovanie na preukázanie skutočnosti, či označené zmluvy o ručení podpísala alebo nie. Ďalej namietala neplatnosť zmluvy o ručení z dôvodu nedostatočného definovania záväzku dlţníka ku ktorému má vzniknúť ručenie. V prejednávanej veci bola ţalobcovi priznaná vyššia pohľadávka, akú proti dlţníkovi má, pretoţe súdom mu boli priznané aj úroky, resp. úroky z omeškania po 13 .
  55. 2000, kedy bol na majetok dlţníka – úpadcu vyhlásený konkurz a vtedy uţ nebolo moţné istinu z úverov úročiť. Ţalovaná je tieţ toho názoru, ţe jej ručenie zaniklo z dôvodu zániku hlavného záväzku zo zmlúv o úvere medzi ţalobcom a úverovým dlţníkom podľa § 575 Obč. zák. z dôvodu nemoţnosti plnenia, kde nemoţnosť plnenia je spôsobená konkurzným konaním na osobu úverového dlţníka, ktorý po speňaţení celého majetku fyzickej osoby podnikateľa zanikne bez právneho nástupcu. Ţalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, ţalovaná bola v zmysle § 120 ods. 4 O. s. p. preukázateľne poučená. Procesná zodpovednosť za výsledok konania v podobe unesenia dôkazného bremena vzťahujúceho sa na preukázanie nepravosti podpisov na jednotlivých zmluvách o ručení spočívala výlučne na ţalovanej. Prvostupňový súd preto nemal povinnosť suplovať procesnú aktivitu ţalovanej, ktorá nepredloţila ţiadne relevantné dôkazné prostriedky, nenavrhla vykonať ţiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a v konaní celý čas vystupovala pasívne. K namietanému odňatiu moţnosti konať pred súdom uviedol, ţe postup prvostupňové súdu povaţuje za legitímny. K námietke neplatnosti zmluvy o ručení uviedol, ţe obsah ručiteľského záväzku v jednotlivých zmluvách o ručení je dostatočne vymedzený presnou identifikáciou dlţníka, číslom a dátumov uzavretia úverovej 5 3 Obo 182/2010 zmluvy a výškou poskytnutých finančných prostriedkov. K zániku ručenia uviedol, ţe subjektívna nemoţnosť splnenia záväzku zo strany dlţníka nevytvára objektívne neprekonateľnú prekáţku úhrady záväzkov z úverových zmlúv ručiteľom. Vzhľadom na uvedené navrhol aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací § 10 ods. 2 O. s. p prejednal odvolanie ţalobcu podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O. s. p., a po preskúmaní napadnutého uznesenia, ako aj konania, ktorému mu predchádzalo dospel k záveru, ţe odvolanie je dôvodné. Povinnosť ţalovanej zaplatiť dlh pôvodného ţalovaného 1/ ţalobca aj súd prvého stupňa vyvodzujú z ručiteľského záväzku, ktorý jej mal vzniknúť podpísaním ručiteľskej zmluvy podľa § 303 ods. 1 Obch. zák. Uvedený záver súd prvého stupňa opiera o skutkové zistenie, ţe ţalovaná podpísala ku kaţdej úverovej zmluve zmluvu o ručení, ktorým prevzala záväzok zaplatiť dlh z úverovej zmluvy ak ho nezaplatí dlţník. Uvedené skutkové zistenia a právne hodnotenie však zatiaľ nemá podklad vo vykonanom dokazovaní. Ručenie podľa § 303 Obch. zák. vzniká jednostranným úkonom, ktorým budúci ručiteľ vyhlási veriteľovi, ţe ho uspokojí ak dlţník voči nemu nesplní určitý záväzok. Vyhlásenie musí mať písomnú formu. Poţiadavka písomnej formy vţdy vyţaduje podpis toho, kto úkon robí. V občianskom súdom konaní vo všeobecnosti platí, ţe kaţdý musí preukázať svoje tvrdenia. Ţalobcu pohľadávku uplatňuje z titulu ručenia, musí preto preukázať, ţe ţalovaná skutočne urobila ručiteľské vyhlásenie. Keďţe vyhlásenie musí mať písomnú formu musí preukázať, ţe ţalovaná listinu, ktorá vyhlásenie obsahuje aj podpísala. Musí teda okrem iného preukázať, ţe podpis na ručiteľskej listine pochádza od ţalovanej. Ţalovaná uţ vo svojom vyjadrení z
  56. apríla 2007 ( č. l. 260 spisu ) uviedla, ţe osobné ručenie ( zmluvu o ručení ) k prvému, tretiemu a štvrtému úveru nikdy nepodpísala. Nemoţno preto zatiaľ prisvedčiť názoru súdu prvého stupňa, ţe ţalobca predloţil zmluvy o ručení, ktoré ţalovaná podpísala. Ţalobca síce predloţil zmluvy, na ktorých je podpis, vzhľadom na tvrdenie ţalovanej, ţe zmluvy nepodpísala však musí 6 3 Obo 182/2010 predovšetkým on navrhnúť dôkazy na svoje tvrdenie, ţe ţalovaná sporné zmluvy podpísala, teda ţe podpis na listinách pochádza od nej. Vzhľadom na uvedenú procesnú situáciu, keď zatiaľ nebol preukázaný základ ţaloby, nepovaţoval odvolací súd za potrebné bliţšie skúmať a vyjadrovať sa k záveru súdu prvého stupňa týkajúceho sa výšky dlhu. Ţiada sa však prisvedčiť záveru súdu prvého stupňa, ţe ručiteľské zmluvy ( okrem spornosti podpisu na nich ) netrpí formálnymi nedostatkami, ktoré by spôsobovali ich neplatnosť. Listiny sú označené ako zmluvy o ručení a odkazujú na § 546 a nasl. Obč. zák. i na § 303 a nasl. Obch. zák. Úprava obsahu úkonu, na základe ktorého vzniká ručenie je v Obchodnom zákonníku v podstate rovnaká ako v Občianskom zákonníku.. Skutočnosť, ţe podľa Obč. zák. má mať úkon formu zmluvy a podľa Obch. zák. postačuje forma jednostranného vyhlásenia, je pre posúdenie v prejednávanej veci bez významu, pretoţe úkon spĺňa aj prísnejšiu poţiadavku dvojstranného úkonu. Keďţe ručením sa zabezpečuje záväzok z úveru, ktorý je tzv. absolútnym obchodom ( § 261 ods. 3 písm. d Obch. zák. ), sa aj zabezpečenie takéhoto záväzku podľa § 261ods. 4 Obch. zák. spravuje Obchodným zákonníkom. Listiny z ktorých sa vyvodzuje ručiteľský záväzok a práva a povinnosti zo zabezpečovacieho vzťahu z nich vniknutých sa bez ohľadu na dvojaký poukaz na zákonné ustanovenie, spravujú príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. Znenie listín dostatočným spôsobom individualizuje záväzok, za ktorý ručiteľ preberá ručenie ( deň uzavretia úverovej zmluvy, výška úveru a evidenčné číslo pod ktorým je úver u ţalobcu vedený ). Okrem toho kaţdá z listín obsahuje aj osobitné písomné potvrdenie ručiteľa, ţe bol oboznámený s rozsahom prevzatého ručiteľského záväzku. Rovnako treba prisvedčiť názoru súdu prvého stupňa, ţe ţiadne zákonné ustanovenie nevylučuje, aby jeden z manţelov, ktorých bezpodielové spoluvlastníctvo trvá prevzal ručenie za dlhy druhého manţela. K námietke ţalovanej o nemoţnosti plnenia uvádzanej v odvolaní, odvolací súd poukazuje na § 311 Obch. zák., podľa ktorého ručenie nezaniká ak záväzok zanikol nemoţnosťou plnenia dlţníka, ak je záväzok splniteľný ručiteľom. 7 3 Obo 182/2010 Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1písm. h), ods. 2 O. s. p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. O trovách konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci ( § 224 ods. 3 O. s. p. ). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné. V Bratislave
  57. augusta 2011 JUDr. Peter Dukes, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blaţíčková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.