← Slovensko

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

Najvyšší súd 10Sžd/11/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: Krajská prokuratúra Trnava, Dolné Bašty č. l, Trnava, proti ţalovanému: Mesto Senica – Mestská polícia Senica, Štefánikova č. 1408/56, Senica, za účasti K. K., nar. X., Z., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu, na odvolanie ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/102/2009-61 zo dňa 02.12.2010, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/102/2009-61 zo dňa 2. decembra 2010 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e : I. Protest prokurátora Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 2. decembra 2010 č. k. 14S/102/2009-61 zastavil konanie vo veci súdneho prieskumu rozhodnutia ţalovaného zo dňa 24.09.2008, ktorým nebolo vyhovené ţiadosti ţalobcu o zrušenie rozhodnutia – bloku na pokutu nezaplatenú na mieste ev. č. bloku AA2390608 zo dňa 11.09.2007, ktorým ţalovaný správny orgán uloţil zúčastnenej osobe K. K. pokutu vo výške 1.000,- Sk za priestupok podľa § 22 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 372/1990 Zb.“). 2 10Sžd/11/2011 Uvedeného priestupku sa mal K. K. dopustiť tým konaním, ţe prekročil maximálnu povolenú rýchlosť 40 km/hod. o 26 km/hod., čím porušil ustanovenie § 3 zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách (ďalej len „zák. č. 315/1996 Z.z.“). Proti tomuto rozhodnutiu (bloku) podala Okresná prokuratúra Senica dňa 28.08.2008 u ţalovaného protest prokurátora pod č. k. Pd 83/08-4 (č. l. 11), v ktorom s odkazom na § 58 ods. 3, § 86 písm.

  1. a)a
  2. b)zák. č. 372/1990 Zb. a s poukazom na § 3 ods. 1 písm.
  3. f)a § 4 zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii namietala, ţe obecná polícia nie je oprávnená objasňovať a prejednávať priestupky vyplývajúce z porušenia zákazovej značky B27a a nie je oprávnená na pouţívanie technického prostriedku – merača rýchlosti jazdy vozidla (typ: FAMALESERIII/VHT 507) za účelom získania dôkazov v konaní o priestupkoch na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Podľa § 3 ods. 1 písm.
  4. f)zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii, v znení platnom v čase spáchania priestupku (11.09.2007), obecná polícia ukladá a vyberá v blokovom konaní pokuty za priestupky ustanovené osobitným predpisom a tieţ za priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky spáchané neuposlúchnutím zákazu, ktorý vyplýva z úpravy cestnej premávky, vykonanej dopravnými značkami alebo dopravnými zariadeniami, objasňuje priestupky, ak tak ustanovuje zákon. Napadnuté rozhodnutie vydané v blokovom konaní bolo preto podľa Okresnej prokuratúry v Senici nezákonné. II. Nevyhovenie protestu prokurátora žalovaným Ţalovaný uvedenému protestu prokurátora nevyhovel prípisom č. j. 181/2008 zo dňa 24.09.2008. Svoje nevyhovujúce stanovisko odôvodnil tým, ţe nakoľko na objasnenie skutočnosti, či vozidlo prekročilo povolenú rýchlosť, bol pouţitý merač rýchlosti certifikovaného typu, tak bol priestupok voči cestnej premávke spoľahlivo zistený. Podľa ţalovaného boli všetky 3 zákonné podmienky, ktoré pre takéto konanie vyţaduje ustanovenie § 84 ods. l zák. č. 372/1990 Zb. v čase ukladania predmetnej pokuty naplnené; na tomto mieste ţalovaný zdôraznil aj to, ţe pokutu uloţil poriadkový útvar, ktorý je k tomuto zmocnený priamo zákonom. 3 10Sžd/11/2011 Rovnako ţalovaný odmietol tvrdenie Okresnej prokuratúry v Senici, ţe príslušník obecnej polície je oprávnený z technických prostriedkov pouţiť len technický prostriedok na zabránenie odjazdu motorového vozidla. Takýmto výkladom ustanovení zák. č. 372/1990 Zb. dochádza podľa ţalovaného k zásahu do vecí územnej samosprávy. Podľa ţalovaného zo zákona o obecnej polícii naopak vyplýva, ţe môţe pouţívať aj iné technické prostriedky (hoci ich tak zákonný text neoznačuje), a to najmä pulty centrálnej ochrany. S odkazom na ustanovenie § 27 ods. 1 písm.
  5. a)zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre (ďalej len „zák. č. 153/2001 Z.z.“) dospel ţalovaný k záveru, ţe nebolo moţné predloţiť protest v prípade nevyhovenia protestu Okresnému dopravnému inšpektorátu v Senici, nakoľko tento nie je nadriadeným, ani dozerajúcim orgánom určeným osobitným predpisom, a to ani vo vzťahu k Mestskej polícii Senica, ani k samotnému Mestu Senica. Podľa § 27 ods. 1 písm.
  6. a)zák. č. 153/2001 Z.z. sa na protest prokurátora proti rozhodnutiu vzťahujú ustanovenia § 26 s týmito odchýlkami:
  7. a)orgán verejnej správy, ktorý nemá svoj bezprostredne nadriadený orgán ani dozerajúci orgán, predloţí protest prokurátora spolu so spisovým materiálom na rozhodnutie orgánu oprávnenému na rozhodovanie o opravnom prostriedku v poslednom stupni, ak nevyhovie protestu prokurátora v ustanovenej lehote (§ 26 ods. 2) sám alebo ak mu vyhovie iba čiastočne; ústredný orgán štátnej správy predloţí v takom prípade protest prokurátora na rozhodnutie svojmu vedúcemu, ktorý rozhodne na základe ním ustanovenej komisie. III. Nevyhovenie protestu prokurátora policajným orgánom Na základe uvedeného prípisu č. j. 181/2008 zo dňa 24.09.2008 podala okresná prokurátorka v Senici protest prokurátora zo dňa 06.05.2009 s obdobným argumentačným obsahom na Okresné riaditeľstvo PZ, Okresný dopravný inšpektorát Senica (č. l. 19 spisu). Uvedený policajný orgán oznámením zo dňa 10.06.2009 dospel s prihliadnutím na ustanovenie § 26 ods. 3 a § 27 ods. 1 zák. č. 153/2001 Z.z. k záveru, ţe Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, krajské dopravné inšpektoráty, ako ani okresné dopravné inšpektoráty 4 10Sžd/11/2011 nie sú zákonom zmocnené na konanie o proteste prokurátora, ktorý smeruje voči rozhodnutiu v blokovom konaní, vydanému obecnou (mestskou) políciou. Ďalej poukázal policajný orgán na § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, podľa dikcie ktorého trpí rozhodnutie vydané orgánom na to nepríslušným váţnou procesnou vadou, pre ktorú je ho potrebné povaţovať za nulitné (ničotné). Z uvedeného dôvodu nemohol Okresný dopravný inšpektorát v Senici OR PZ v Senici predmetnému protestu vyhovieť. IV. Konanie na krajskom súde Ţalobou zo dňa 30.07.2009 podanou v zmysle § 35 ods. 1 písm.
  8. b)O. s. p. v spojení s § 250b ods. 5 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.), sa ţalobca domáhal zrušenia rozhodnutia – bloku na pokutu nezaplatenú na mieste. Krajský súd v Trnave, ako prvostupňový súdny orgán, uznesením zo dňa 2. decembra 2010 č. k. 14S/102/2009-61 súdne konanie zastavil. Vo svojom uznesení najmä zdôraznil, ţe ţaloba bola podaná predčasne. S odkazom na ustanovenie § 27 a § 28 zák. č. 153/2001 Z.z. a § 250b ods. 5 O. s. p. vyslovil záver, ţe podaniu ţaloby prokurátora musí predchádzať právoplatné rozhodnutie o proteste prokurátora proti preskúmavanému rozhodnutiu správneho orgánu. V danom prípade však, podľa názoru krajského súdu, odvíjal ţalovaný svoje tvrdenie o právoplatnosti rozhodnutia o nevyhovení protestu prokurátora od nesprávneho právneho názoru, týkajúceho sa neexistencie dozerajúceho orgánu. Preto malo byť v kompetencii orgánov prokuratúry, aby postupovali cestou upozornenia prokurátora a následne prípadne aj cestou návrhu na konanie proti nečinnosti verejnej správy. Súčasne krajský súd poukázal na odôvodnenie uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd SR“) sp. zn. 8 Sţo 282/2009, z ktorého jednoznačne vyplýva, ţe sa stotoţňuje s právnym názorom prokuratúry v tom, ţe vo vzťahu k priestupkom podľa § 22 ods. 1 zákona o priestupkoch ide pri konaní vo veci priestupkov o prenesený výkon štátnej správy na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, spadajúci 5 10Sžd/11/2011 do pôsobnosti štátu. Dozerajúcim orgánom mestskej, či obecnej polície vo veci ukladania a vyberania pokút v blokovom konaní za priestupky na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky je Okresné riaditeľstvo Policajného zboru – Okresný dopravný inšpektorát. V. Odvolanie žalobcu Vo včas podanom odvolaní zo dňa 17.12.2010 (č. l. 67) vyslovil ţalobca nesúhlas s názorom krajského súdu, ţe podaniu ţaloby prokurátora musí predchádzať právoplatné rozhodnutie o proteste prokurátora. Podľa ţalobcu predpokladá zákon č. 153/2001 Z.z. dve alternatívy, na základe ktorých sa konanie o proteste prokurátora dostáva pred dozerajúci orgán – predloţenie protestu prokurátora alebo podanie protestu prokurátora dozerajúcemu orgánu. Ak dozerajúci orgán nerozhodne o proteste prokurátora v zákonnej lehote má sa za to, ţe protestu nevyhovel. Potom má uvedená právna domnienka podľa ţalobcu tie isté účinky, ako nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorým nebolo vyhovené protestu prokurátora. Na základe uvedeného ţalobca navrhol, aby Najvyšší súd SR zrušil rozhodnutie Krajského súdu v Trnave a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ţalovaný sa k podanému odvolaniu v stanovenej lehote nevyjadril. VI. Právne názory Najvyššieho súdu SR Najvyšší súd SR, ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O. s. p., preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel jednomyseľne k názoru, ţe odvolanie bolo dôvodné. Preto napadnuté uznesenie krajského súdu podľa § 221 ods. 1 písm.
  9. f)O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 6 10Sžd/11/2011 Ţalobca nastolil prostredníctvom svojho odvolania viacero zásadných otázok. Prvou otázkou bolo, či sa prokuratúra musí odvolať za situácie, keď jej protestu prvostupňový správny orgán nevyhovel. Na tomto mieste Najvyšší súd SR zdôraznil povinnosť všetkých orgánov štátnej moci svojou činnosťou napĺňať legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte (čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), ktorého neoddeliteľnou súčasťou je právna istota. S princípom právnej istoty logicky korešponduje zásada rozhodovať v obdobných veciach rovnako. Uvedená zásada je pre oblasť správneho súdnictva legislatívne zakotvená prostredníctvom ustanovenia § 250ja ods. 7 O. s. p., podľa ktorého platí, ţe ak Najvyšší súd SR rozhoduje ako odvolací súd v obdobnej veci, aká uţ bola predmetom konania pred odvolacím súdom, môţe v odôvodnení poukázať uţ len na podobné rozhodnutie, ktorého celý text v odôvodnení uvedie. Na základe tohto ustanovenia odkazuje tunajší senát na svoj rozsudok zo dňa 08. júna 2011 sp. zn. 10Sţr/1/2011 zverejnený v plnom rozsahu na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR http://www.nsud.sk/rozhodnutia/ a v prejednávanej veci konštatuje obdobnosť právnej problematiky vo veci rozhodnutej rozsudkom sp. zn. 10Sţr/1/2011 najmä v tom, ţe proti právoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu o povolení vkladu podal prokurátor krajskej prokuratúry protest, ktorému správny orgán nevyhovel. Na preskúmanie zákonnosti uvedeného rozhodnutia následne prokurátor podal ţalobu v súlade s ustanovením § 35 ods. 1 písm.
  10. b)O. s. p. Proti tomu protestoval účastník správneho konania námietkou absencie moţnosti súdu zaoberať sa podanou ţalobou a vyslovil pochybnosti o splnení zákonnej podmienky vyčerpania všetkých opravných prostriedkov, nakoľko prokurátor nevyuţil moţnosť podať proti rozhodnutiu o nevyhovení jeho protestu odvolanie, hoci bol o moţnosti podania opravného prostriedku správnym orgánom riadne poučený. Odvolací súd sa zaoberal predovšetkým námietkou, ţe súd nemal ţalobu vecne prejednať, pretoţe bola podaná bez toho, aby prokurátor vyčerpal všetky riadne opravné prostriedky. Odvolateľ konkrétne namietal, ţe prokurátor nevyuţil moţnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o nevyhovení protestu prokurátora proti rozhodnutiu správy katastra, hoci toto rozhodnutie obsahovalo aj poučenie o moţnosti podať proti nemu odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky cestou Katastrálneho úradu v Banskej Bystrici. Odvolací súd sa stotoţnil so záverom krajského súdu, ţe táto skutočnosť nebránila meritórnemu prejednaniu 7 10Sžd/11/2011 ţaloby, pretoţe podľa § 27 ods. 1 písm.
  11. c)zákona o prokuratúre sa proti rozhodnutiu o proteste prokurátora môţu odvolať alebo podať rozklad iba účastníci konania, pričom prokurátor v tomto konaní postavenie účastníka konania nemá a preto nemôţe podať ani odvolanie. Pre podanú ţalobu prokurátora bolo preto relevantné iba ustanovenie § 250b ods. 5 O. s. p., podľa ktorého môţe prokurátor podať ţalobu do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým nebolo vyhovené protestu, čo bolo v prejednávanej veci splnené. Na základe tohto právneho názoru nemohol Najvyšší súd SR v prejednávanej veci súhlasiť so záverom krajského súdu, ţe ţaloba bola podaná predčasne a naopak, prisvedčil právnemu názoru ţalobcu, ţe za situácie, kedy orgán verejnej správy v zákonnej lehote protestu prokurátora nevyhovel, stávajú sa orgány prokuratúry aktívne legitimované na postup podľa § 35 ods. 1 písm.
  12. b)O. s. p.. Preto Najvyšší súd SR zrušil zastavujúce uznesenie krajského súdu. Navyše musel Najvyšší súd SR konštatovať, ţe zastavenie súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, ktorý toto prvostupňové rozhodnutie implicitne označil za právoplatné, nakoľko protest prokurátora nebolo podľa neho moţné predloţiť na rozhodnutie Okresnému dopravnému inšpektorátu v Senici, pretoţe tento nebol nadriadeným, ani dozerajúcim orgánom určeným osobitným predpisom, za situácie, kedy uvedený protest váţnym spôsobom signalizoval pochybnosti o oprávnenosti správneho orgánu protestom napadnuté rozhodnutie vôbec vydať (znaky o nekompetentnom správnom orgáne môţu viesť aţ k záveru o paakte/nulitnom akte), tak takýto postup bol v rozpore s čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“). Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR kto tvrdí, ţe bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môţe sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. Určitým aplikačným problémom sa v prejednávanej veci mohla javiť tá skutočnosť, ţe prokuratúra pri podávaní ţaloby podľa § 35 ods. 1 O. s. p. nevystupuje na ochranu svojich práv, dotknutých rozhodnutím napadnutým protestom. Nakoľko však základnou náplňou pôsobnosti prokuratúry je (viď. § 3 ods. 2 veta prvá zák. č. 153/2001 Z.z.) vykonať vo verejnom záujme opatrenia na predchádzanie porušenia zákonnosti, na zistenie 8 10Sžd/11/2011 a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie, potom aj orgány prokuratúry spadajú nepriamo (actio popularis) pod okruh subjektov vymedzený v čl. 46 ods. 2 Ústavy SR. Ak by súd konajúci v správnom súdnictve za tejto situácie pripustil zastavenie súdneho prieskumu, odňal by tým prokuratúre jej pôsobnosť konať v konkrétnej veci hore uvedeným spôsobom. V tomto videl Najvyšší súd SR naplnenie zrušovacieho dôvodu uvedeného v § 221 ods. 1 písm.
  13. f)O. s. p. Navyše prieskum zákonnosti uloţenia pokuty v blokovom konaní, ktoré je predmetom protestu prokurátora, bolo podľa Najvyššieho súdu SR nutné chápať v zmysle úlohy prokuratúry a účelu správneho trestania ako zásah do vlastníctva majetku, tzn. podľa čl. 20 Ústavy SR ako zásah do mnoţiny základných práv a slobôd. Práve ústavnú formuláciu „rozhodnutia týkajúce sa“ (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR) nie je potom moţné reštriktívne vykladať ako rozhodnutia, ktoré sú zákonným spôsobom za právoplatne označené, ale podľa mienky Najvyššieho súdu SR sa vzťahuje aj na také rozhodnutia, ktorých právoplatnosť správny orgán vyslovil alebo ich tak označil, hoci sa neskôr preukáţe, ţe na ich právoplatnosť nie sú zákonné podmienky splnené. Najvyšší súd SR k tomuto záveru uviedol, ţe do skupiny rozhodnutí, u ktorých podmienky pre platnosť a s tým spojenú právoplatnosť nenastanú nikdy, patria podľa odbornej literatúry (napríklad Hendrych, D. a kol.: Správní právo; Machajová, J. a kol.: Všeobecné správne právo) predovšetkým nulitné akty vrchnostenskej správy nazývané tieţ paakty. Medzi typické znaky, ktoré by mali vyvolávať pochybnosti o nulite inak formálne vydaného aktu, patria najmä absencia právneho titulu, najzávaţnejšie vady príslušnosti a nedostatok právomoci konajúceho správneho orgánu, resp. úradnej osoby. Preto bude úlohou krajského súdu, pokiaľ tomu nebudú brániť iné procesné prekáţky, zaoberať sa meritom ţaloby, tzn. či boli v prejednávanej veci splnené zákonné predpoklady na uloţenie pokuty v zmysle argumentov obsiahnutých v ţalobe, resp. či išlo o nulitný akt v dôsledku namietaného nedostatku pôsobnosti správneho orgánu, konajúceho v predmetnej veci. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok ţalobcu, ako aj s prihliadnutím na závery, obsiahnuté vo svojich 9 10Sžd/11/2011 predchádzajúcich rozhodnutiach, najmä uţ v spomenutom rozhodnutí sp. zn. 10Sţr/1/2011 (a ďalších napr. sp. zn. 1Sţd/2/2011, 1Sţd/5/2011), pri ktorom Najvyšší súd SR nezistil ţiaden relevantný dôvod, aby sa od neho odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska), preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia. O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodne krajský súd postupom podľa § 224 ods. 3 O. s. p. v spojitosti s § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v novom rozhodnutí o veci. P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O. s. p.). V Bratislave 7. decembra 2011 JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.