Najvyšší súd 2 Cdo 150/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu M. O., bývajúceho v S., zastúpeného JUDr. H. H., advokátkou v B., proti ţalovanej R. J., bývajúcej v S., o vypratanie nehnuteľností, vedenej na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 4 C 216/2008, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z
- mája 2010 sp. zn. 4 Co 370/2009, takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Bratislave z
- mája 2010 sp. zn. 4 Co 370/2009 a vec mu vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Malacky rozsudkom z
- júna 2009 č.k. 4 C 216/2008–156 uloţil ţalovanej povinnosť vypratať pozemky v k. ú. S., parc. č. X. – zastavaná plocha o výmere X. m2, parc. č. X. – zastavaná plocha o výmere X. m2, zapísané na LV č. X. vedeného Správou katastra M. pre obec S., k. ú. S. a to v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd návrh zamietol. Vyslovil, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe návrhom na začatie konania doručeným súdu
- marca 2007 sa ţalobca domáhal pôvodne voči právnej predchodkyni ţalovanej (R. C.) vypratania bytovej jednotky pozostávajúcej z 2 izieb, chodby, kuchyne a komory nachádzajúcej sa v nehnuteľnosti zapísanej na LV č. X. pre k. ú. S. ako rodinný dom súpisné číslo X. postavený na parc. č. X. a priľahlých pozemkov (parc. č. X. a X.). Návrh na začatie konania ţalobca odôvodnil tým, ţe na základe daru od svojich rodičov je vlastníkom predmetných nehnuteľností, pričom jeho rodičia nehnuteľnosti nadobudli titulom kúpnej zmluvy. Počas prevodov majetkových práv k týmto nehnuteľnostiam ţili v časti nehnuteľnosti K. J. (s druţkou R. C.), ktorý mal k časti tejto nehnuteľnosti nájomný vzťah. Súd konštatoval, ţe z daného obdobia sa nezachovali všetky listiny a K. J., R. C. uţ zomreli. Súd 2 2 Cdo 150/2011 nemal jednoznačne za preukázané, či K. J. začal bývať v predmetnom byte, ktorý bol v tom čase podnikovým bytom Š., za účinnosti zákona č. 67/1956 Zb. o hospodárení s bytmi, alebo za účinnosti zákona č. 41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi, ktorý nadobudol účinnosť
- apríla
- Vzhľadom na odstup času nebolo moţné ustáliť, či zo strany vtedajšieho zamestnávateľa K. J. bol zachovaný postup vyţadovaný právnymi normami, a teda či bol podaný návrh na pridelenie bytu K. J. a či vtedajší miestny národný výbor vydal rozhodnutie o pridelení bytu. Súd ďalej uviedol, ţe za predpokladu, ţe K. J. bol riadnym nájomcom bytu v predmetnom rodinnom dome, jeho smrťou v roku 2002 sa nájomný vzťah neukončil, ale prešiel na jeho druţku a tie z detí, ktoré s ním v čase jeho smrti ţili v spoločnej domácnosti (§ 706 Občianskeho zákonníka). Po smrti K. J. ţalobca nespochybňoval právo nájmu ţalovanej (resp. jej matky R. C.), keď nepostupoval podľa § 706 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd dospel k záveru, ţe by bolo v rozpore s dobrými mravmi, keby ţalovanej bola uloţená povinnosť vypratať časť nehnuteľnosti – byt, ktorý v dome uţíva, a to bez akejkoľvek náhrady. Za jednoznačný povaţoval súd úmysel vtedajšieho zamestnávateľa K. J. poskytnúť mu ako svojmu zamestnancovi byt na uţívanie. Všetci právni nástupcovia, ktorí následne nehnuteľnosť nadobudli, uţívanie bytu touto rodinou rešpektovali. Súd vyhovel návrhu v časti uloţenia povinnosti ţalovanej vypratať priľahlé pozemky (parc. č. X. a X.), pretoţe dospel k záveru, ţe tieto pozemky neboli súčasťou „pridelenia bytu“. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Krajský súd v Bratislave na odvolanie ţalobcu (v časti zamietajúceho výroku a výroku o trovách konania) rozsudkom z
- mája 2010 sp. zn. 4 Co 370/2009 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti potvrdil. Ţalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe s prihliadnutím na výsledky vykonaného dokazovania, odvolací súd povaţoval vykonané dokazovanie súdom prvého stupňa za dostatočné a z neho vyplývajúce skutkové zistenia a právne závery za správne. S odôvodnením jeho rozhodnutia sa stotoţnil (§ 219 ods. 2 O.s.p.), pričom námietky ţalobcu nepovaţoval za dôvodné. Uviedol, ţe ak sa ţalobca domáhal vypratania predmetného bytu v rodinnom dome, ktorého je vlastníkom, tak aj v prípade, ţe by nebolo jednoznačne preukázané, ţe na ţalovanú prešiel nájom k bytu a za danej situácie nemá inú moţnosť riešiť si svoju bytovú potrebu, moţno povaţovať výkon vlastníckeho práva ţalobcu v takomto prípade vyprataním bytu ţalovanou za v rozpore s dobrými mravmi (§ 126, § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). O rozpor výkonu tohto práva ţalobcu s dobrými mravmi by nešlo v prípade, ţe by ţalovaná iným spôsobom poškodzovala jeho práva závaţným spôsobom, ako 3 2 Cdo 150/2011 napr. poškodzovala by dom, bezdôvodne by odmietala platiť nájomné a podobne. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca. Navrhol zrušiť rozsudok odvolacieho súdu a súdu prvého stupňa a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Prípustnosť a dôvodnosť dovolania vyvodzoval z § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Poukázal na to, ţe v danej veci osoby bývajúce v predmetnej nehnuteľnosti nemajú uzavretú nájomnú zmluvu so ţalobcom. Mal za to, ţe skúmanie prechodu práva nájmu v zmysle ustanovenia § 706 ods. 1 Občianskeho zákonníka a následná ţaloba o určenie splnenia podmienok prechodu práva nájmu predpokladá, ţe nie je spochybnený platný nájomný vzťah nájomcu, od ktorého odvodzujú svoje právo prechodu nájmu osoby spĺňajúce všetky podmienky v zmysle § 706 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ţalobca nemal ţiadnym spôsobom preukázaný nájomný vzťah K. J., preto nemal dôvod riešiť situáciu ţalobou v zmysle § 706 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Tak ako vyplýva z dokazovania v súvislosti s nadobudnutím vlastníctva nehnuteľností, ţiadne relevantné skutočnosti, okrem tvrdení ţalovanej nenasvedčovali tomu, ţe sa k nehnuteľnostiam viaţe právny vzťah, ktorý je ţalobca povinný rešpektovať. Na základe ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je moţné súdnym rozhodnutím konštituovať dovtedy nejestvujúce právo pre faktického alebo neoprávneného uţívateľa bytu a tým zároveň určovať povinnosť vlastníkovi bytu. Takéto právo v prospech ţalovanej súd v rozsudku nekonštituoval, iba zamietol ţalobný návrh na vypratanie s odôvodnením, ţe takéto rozhodnutie by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Zamietnutím návrhu o vypratanie nehnuteľnosti s odôvodnením, ţe by to bolo v rozpore s dobrými mravmi, súd zasiahol do práv a oprávnených záujmov ţalobcu bez právneho dôvodu a tým porušil zákon v neprospech ţalobcu. Napriek návrhom účastníkov na rozhodnutie sa súd jednoznačne nevysporiadal s právnou otázkou, či medzi účastníkmi právny vzťah zodpovedajúci nájmu je alebo nie je, a či tento byt je spôsobilý byť predmetom nájmu. Poukázal na to, ţe vo svojom odvolaní ţalobca namietal aj rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách konania. Touto časťou odvolania sa krajský súd vôbec nezaoberal a rozhodol len o trovách odvolacieho konania. Ţalovaná sa k dovolaniu ţalobcu nevyjadrila. Právna zástupkyňa ţalovanej, ktorá však nemala plnú moc aj pre dovolacie konanie, navrhla rozsudok krajského súdu potvrdiť. 4 2 Cdo 150/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátkou (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr to, či dovolanie ţalobcu smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V zmysle ustanovenia § 238 O.s.p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu, alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p.). Ţalobcom napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného v § 238 O.s.p., prípustnosť dovolania z týchto ustanovení vyvodiť nemoţno. S prihliadnutím na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vţdy, či dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou zo závaţných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia, neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. V zmysle § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné (teda aj dôvodné) proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku aj uzneseniu), ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto 5 2 Cdo 150/2011 samosudcu rozhodoval senát. Vady v zmysle § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. dovolateľ nenamietal, vady v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/, g/ O.s.p. nevyšli najavo ani v dovolacom konaní. Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe v konaní pred odvolacím súdom došlo k vade v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. zakladajúcej prípustnosť a dôvodnosť dovolania, t.j., ţe odvolací súd svojím postupom odňal ţalobcovi moţnosť konať pred súdom. Pod odňatím moţnosti pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) je treba rozumieť taký chybný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, ţe kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Z ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, ţe kaţdý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd kaţdý má právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môţu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyţadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného ţivota účastníkov alebo, v rozsahu povaţovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti. Podľa § 1 O.s.p. Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv 6 2 Cdo 150/2011 a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umoţniť kaţdému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umoţniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú (nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z
- augusta 2001 II. ÚS 1X.001, z
- novembra 2002 II. ÚS 132/02, z
- apríla 2007 III. ÚS 171/2006). Právo na súdnu ochranu, okrem Ústavy Slovenskej republiky (čl. 46 ods. 1), Listiny základných práv a slobôd (čl. 36 ods. 1) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (čl. 6 ods. 1), zabezpečujú a vykonávajú aj jednotlivé ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. Obsahom práva na súdnu ochranu v rámci spravodlivého procesu je i právo účastníka, aby bolo rozhodnuté o všetkých jeho podaniach. Odvolací súd napadnutým rozhodnutím nerozhodol v celom rozsahu o odvolaní ţalobcu proti rozsudku súdu prvého stupňa, pretoţe tento rozsudok bol ţalobcom napadnutý nielen v jeho zamietajúcej časti a ale aj v časti výroku o trovách konania (viď č.l. 164, 169 spisu). Z odvolania ţalobcu z
- júla 2009 (č.l. 164 a nasl. spisu) jednoznačne vyplýva, ţe ţalobca podal odolanie aj proti výroku o trovách konania. Okrem iného ţalobca v odvolaní uviedol, ţe rozhodnutie o trovách konania povaţuje za nesprávne a to s prihliadnutím na úspešnosť ţalobcu v danom spore, keďţe úspešnosť závisela od hodnotenia súdu. Rozhodnutie povaţoval za rozhodnutie v rozpore s § 142 O.s.p. Záver odvolacieho súdu, ţe odvolaním bol napadnutý len zamietajúci výrok rozsudku súdu prvého stupňa (trovami konania pred súdom prvého stupňa sa vôbec nezaoberal) je nesprávny a týmto postupom bola odňatá účastníkovi konania moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Uvedená skutočnosť, ţe došlo v konaní k procesnej vade podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou, nemôţe byť povaţované za správne. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími námietkami ţalobcu uvedenými v dovolaní. 7 2 Cdo 150/2011 Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu podľa § 243b ods. 1 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- októbra 2011 JUDr. Martin Vladik, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová