1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 4396002809/8408-35466/Kov z
2 písm. b/ zák. č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o odpadoch“) za kontrolované obdobie od
jednotlivých ustanovení Správneho poriadku a pri ich aplikácii vychádzať zo základných zásad správneho konania (§ 3 Správneho poriadku). Správny orgán je viazaný zásadou zákonnosti (§ 3 ods. 1 Správneho poriadku), v intenciách ktorej je povinný v konaní a pri rozhodovaní zachovať procesné predpisy ako aj predpisy hmotnoprávne. Musí postupovať v konaní tak, aby správny orgán zabezpečoval ochranu práv osôb a súčasne vyţadoval plnenie ich povinnosti v nadväznosti na ochranu záujmov štátu a spoločnosti. Ide o presadzovanie cieľov hmotnoprávnej úpravy v konkrétnej veci. Povinnosťou správneho orgánu je
názoru krajského súdu zistiť všetky právne rozhodné skutočnosti bez ohľadu na to, v čí prospech svedčia. Z povinnosti správneho orgánu zistiť úplný stav veci, tieţ vyplýva, ţe správny orgán nie je viazaný návrhmi účastníkov 3 2Sžp/6/2011 konania na vykonanie dôkazov (§ 32 ods. 1 Správneho poriadku). Stav veci sa musí zistiť súčasne presne, čo znamená, ţe musí zodpovedať reálnej skutočnosti. Zistenie úplného a presného stavu vecí je základným predpokladom zákonnosti a správnosti rozhodovania správneho orgánu. Rovnako je správny orgán povinný vyhodnotiť kaţdý dôkaz samostatne a potom všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie dôkazov musí správny orgán náleţité odôvodniť v odôvodnení rozhodnutia (§ 34 ods. 5 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku). Krajský súd na základe dôkazov, ktoré sú zaloţené v administratívnom spise skonštatoval, ţe správne orgány v preskúmavanej veci postupovali
zhora uvedených zákonných ustanovení a zásad. Zistením skutkového stavu správny orgán určil subjekt, ktorý za porušenie § 39 ods. 2 zákona o odpadoch zodpovedá a následne určil rozsah zodpovednosti premietnutý do výšky uloţenej pokuty. Krajský súd poukázal na skutočnosť, ţe správnemu orgánu prvého stupňa bola doručená sťaţnosť vo veci zanedbávania povinnosti obce z ktorej vyplýva, ţe obyvatelia bytového domu A. sa sťaţovali na zanedbávanie povinností obce v oblasti nakladania s komunálnym odpadom. Súčasťou tejto sťaţnosti bolo aj niekoľko fotografií zachycujúcich tento stav. Na základe tejto sťaţnosti bola vykonaná kontrola prvostupňovým správnym orgánom, predmetom ktorej bolo dodrţiavanie ustanovení zákona o odpadoch na území Hlavného mesta SR - Bratislavy. Kontroly vykonanej 21. mája 2008 sa zúčastnil aj ţalobca, čo bolo preukázané prezenčnou listinou. Zápisnica z prerokovania protokolu z kontroly uloţila ţalobcovi povinnosti, avšak poverený pracovník ţalobcu túto nepodpísal. Súčasťou administratívneho spisu je aj fotodokumentácia vykonaná na mieste kontroly, z ktorej vyplýva porušenie zákona o odpadoch v oblasti nakladania s komunálnym odpadom na predmetnom stanovišti. Krajský súd ďalej uviedol, ţe má za to, ţe prvostupňový správny orgán ako aj ţalovaný uloţenú povinnosť v § 32 ods. 1 Správneho poriadku si splnil a zistil presne a úplne skutočný stav veci. Je potrebné tieţ uviesť, ţe o krokoch oboch správnych orgánov pri zisťovaní porušenia povinnosti ţalobcu vyplývajúcu zo zák. č. 223/2001 Z. z. bol ţalobca riadne a včas informovaný a bola mu daná moţnosť vyjadriť sa k veci predtým, ako príjme správny orgán akékoľvek rozhodnutie, správny akt, ktorým sa ukladá sankcia, má obsahovať dôvody, na ktorých sa zakladá. Krajský súd skonštatoval, ţe prvostupňový správny orgán pri ukladaní sankcie a určení ich druhu a výšky postupoval v súlade so zák. č. 223/2001 Z. z. a výška sankcie bola stanovená v súlade s § 78 ods. 2 písm. b/ a c/ citovaného zákona. Taktieţ skonštatoval, ţe prvostupňový správny orgán ako i ţalovaný sa vo svojich rozhodnutiach vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadali s obranou ţalobcu. Pri ukladaní výšky sankcie správny orgán prihliadol najmä na okolnosti a počínanie účastníka konania, ktorý však v čase konania kontroly na mieste A. nezabezpečil riadne nakladanie s komunálnym odpadom na stanovišti kontajnerov. 4 2Sžp/6/2011 Keďţe krajský súd sa oboznámil s obsahom spisového materiálu vrátane pripojeného administratívneho spisu, dospel k záveru, ţe pri ukladaní sankcie ţalobcovi nedošlo k nezákonnosti pri vydávaní rozhodnutia správneho orgánu predmetom ktorého je uloţenie administratívnej sankcie. Pri posudzovaní formálnej a obsahovej náleţitosti prvostupňového správneho rozhodnutia ako aj rozhodnutia ţalovaného nevzhliadol ich nezákonnosť sú náleţité odôvodnené a správne orgány sa v týchto rozhodnutiach vysporiadali s námietkami ţalobcu. Preto
názoru krajského súdu neboli dané zákonné dôvody pre zrušenie rozhodnutia ţalovaného. Včas podaným odvolaním sa ţalobca domáhal prostredníctvom právneho zástupcu, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie, nakoľko
jeho názoru krajský súd nedostatočne zistil skutkový stav, na základe čoho dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a taktieţ nedostatočne preskúmal napadnuté rozhodnutie ţalovaného. Zopakoval svoje argumenty uvedené v ţalobe, na základe ktorých sa domnieva, ţe nie je pasívne legitimovanou stranou v predmetnom spore, nakoľko nemohol byť účastníkom konania o uloţení pokuty za predmetný správny delikt, keďţe uloţenie a ponechanie odpadu mimo na to určených kontajnerov je protiprávnym konaním
3 písm. a) zákona o odpadoch a tie napĺňajú skutkovú podstatu priestupku
1 písm. b), prípadne správneho deliktu
2 písm.
zákona o odpadoch je orgánom štátnej správy v odpadovom hospodárstve, ktorého kompetencie sú vymedzené v § 72 zákona o odpadoch. Súčasne nakladanie s komunálnym odpadom a drobným stavebným odpadom
2 písm. f) zákona č. 377/1990 Zb. a je vecou územnej samosprávy. Obec, či uţ ako orgán štátnej správy v odpadovom hospodárstve alebo orgán územnej samosprávy, je súčasťou výkonnej moci, spravuje veci „všeobecného záujmu“, a nie je
názoru ţalobcu právnickou osobou ani fyzickou osobou – podnikateľom, 5 2Sžp/6/2011 tak ako to predpokladá zákon o odpadoch. Postavenie a povinnosti obce v odpadovom hospodárstve je upravené v zákone o odpadoch samostatne a je zreteľne odlíšené od postavenia a povinností právnických osôb a fyzických osôb – podnikateľov. V súvislosti s uvedeným ţalobca má za to, ţe pri riešení problematiky komunálneho odpadu v kontajnerovom stanovišti bytového domu A. a s ňou súvisiacou petíciou obyvateľov tohto bytového domu, ktorú riešil prvostupňový správny orgán, mal ţalobca postavenie orgánu verejnej správy. Problém znečistenia dotknutého kontajnerového stanovišťa bol riešený v rámci vybavovania petície, preto ţalobca ako orgán verejnej správy konal v tomto prípade, na podklade ţiadosti správneho orgánu prvého stupňa o poskytnutie súčinnosti, v záujme vyriešenia problému obyvateľov mesta, pričom najmä hľadal moţnosti vyriešenia tohto problému a navrhol príslušné opatrenia, napriek tomu, ţe v tomto prípade nebol priamo subjektom, ktorý priamo nakladá s odpadmi a vykonáva činnosti
7 zákona o odpadoch. Povinnosť stanovenú v citovanom ustanovení § 18 ods. 1 plní ţalobca najmä zabezpečovaním úloh, ktoré sú ţalobcovi uloţené v jednotlivých ustanoveniach zákona o odpadoch ako úlohy obce, čiţe úlohy orgánu verejnej správy. Obec plní povinnosti, ktoré sú uvedené v ustanoveniach zákona o odpadoch, týkajúcich sa programov odpadového hospodárstva, povinnosti drţiteľa odpadu, nakladania so starými vozidlami, nakladania s elektroodpadom z domácností, pouţívania finančných prostriedkov poskytnutých Recyklačným fondom pri hodnovernom preukázaní separácie a zhodnotenia príslušnej komodity a najmä v ustanoveniach tykajúcich sa nakladania s komunálnymi odpadmi a s drobnými stavebnými odpadmi
Ţalobca má za to, ţe všetky povinnosti, ktoré zákon o odpadoch ukladá obci, ako orgánu verejnej správy, najmä vyplývajúce z ustanovení § 39 zabezpečuje a plní tým povinnosti uloţené obci v ustanovení § 18 ods. 1 zákona o odpadoch v plnom rozsahu.
názoru ţalobcu ďalšou dôleţitou skutočnosťou v predmetnom spore je, ktorý subjekt môţe nakladať s komunálnymi odpadmi v obci a kto túto činnosť vykonáva na území Bratislavy. Ţalobca poukázal na to, ţe on priamo túto činnosť nezabezpečuje, má uzavreté zmluvy na vykonávanie zberu, prepravy, zhodnocovania a zneškodňovania komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov na území mesta v súlade so zákonom s oprávnenou osobou spoločnosťou O. a.s. (v skratke: O. a.s.). Tento zmluvný partner vykonáva zber a prepravu komunálnych odpadov z územia Bratislavy, ktoré má rozlohu viac neţ 36 tisíc hektárov a najmä V zástavbe sídliskového charakteru, napr. v Mestskej časti Bratislava, vykonáva zber a prepravu komunálnych odpadov z veľkého počtu stanovíšť kontajnerov. Spoločnosť O. a.s. je samostatný subjekt s príslušnou právnou subjektivitou, za konanie tejto spoločnosti zodpovedajú príslušné orgány tejto spoločnosti. Vzhľadom na doteraz uvedené ţalobca má za to, ţe v súvislosti s vybavovaním predmetnej petície občanov nemalo byť zahájené konanie o administratívnom trestaní voči ţalobcovi, ktorý má v predmetnej problematike postavenie orgánu verejnej správy. 6 2Sžp/6/2011 Ţalobca zdôraznil, ţe zo všetkých uvedených skutočnosti vychádzal aj vo svojej ţalobe, avšak krajský súd sa s uvedenými skutočnosťami nezaoberal dôsledne, a preto jeho rozhodnutie, ktorým potvrdil rozhodnutia správnych orgánov, napadnuté ţalobou nie je v súlade s ustanoveniami zákona o odpadoch. V ţalobe o preskúmanie zákonnosti ţalobca namietal nezákonnosť rozhodnutia ţalovaného a správneho orgánu prvého stupňa aj z titulu, ktorý spočíval v nesprávnom postupe správnych orgánov v predmetnom konaní, ktorý nebol v súlade s ustanoveniami právnych predpisov, ktoré upravujú postup vybavovania petícií, výkon štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve, výkon kontroly, ako aj všeobecné ustanovenia o správnom konaní. Prvostupňový správny orgán v predmetnom konaní povaţoval za oznámenie začatia kontroly „ţiadosť o poskytnutie súčinnosti pri vybavovaní petície č. 69/2008“, pričom ţalobcovi táto ţiadosť bola oznámená elektronickou poštou dňa 20.5.2008 v čase 16:30:04 hod., s tým, ţe termín obhliadky bol určený na 21.5.2008 o 11.00 hod. na stanovišti kontajnerov určených bytovému domu A. Ţalovaný sa s týmto názorom stotoţnil, pričom
jeho vyjadrenia toto neskoré „oznámenie“ bolo z dôvodu, aby nedošlo k zmareniu účelu kontroly, čo ţalobca povaţuje v tomto prípade za neštandardné a neodôvodnené. V celom ďalšom priebehu konania aţ do momentu predloţenia protokolu z kontroly konali zamestnanci ţalobcu ako prizvaný orgán poskytujúci súčinnosť pri riešení petície č. 69/2008. V súvislosti s týmto postupom konajúceho orgánu ţalobca povaţuje oznámenie o začatí kontroly formou ţiadosti o poskytnutie súčinnosti pri vybavovaní petície za zavádzajúce, v rozpore s ustanoveniami zákona o kontrole v štátnej správe. V ostatných dňoch „kontroly“, nebol ţalobca prizvaný k miestnej obhliadke a ani následne informovaný o zisteniach, s ktorými sa oboznámil aţ pri predloţení protokolu z kontroly. Prvostupňový správny orgán
názoru ţalobcu nepostupoval v súlade s ustanoveniami zákona o kontrole v štátnej správe aj tým, ţe neposkytol ţalobcovi dostatočný priestor na konanie. Neumoţnil ţalobcovi ako „kontrolovanému subjektu“ podať ku kontrolovaným zisteniam námietky, keďţe neurčil termín na ich podanie. V ţalobe o preskúmanie rozhodnutia ţalobca namietal aj porušenie zásady materiálnej (objektívnej) pravdy a taktieţ porušenie zásady prejedania veci. Krajský súd sa však ani s týmito námietkami riadne nevysporiadal a to napriek tomu, ţe k fotodokumentácii z miesta obhliadky, z ktorej správne orgány vychádzali pri hodnotení dôkazov, ţalobca nemal moţnosť v rámci administratívneho konania podať námietky, pričom
fotodokumentácie z 21.5.2008 nebolo preukázané znečistenie zmesovým komunálnym odpadom a porušenie § 7 ods. 1 písm. m) všeobecne záväzného nariadenia č. 12/2001 v znení neskorších predpisov. Fotodokumentácia z 30.5.2008, t. j. v odvozný deň, jednoznačne preukazuje, ţe znečistenie na stanovišti je v štádiu pred odvozom. Ďalšia fotografia po odvoze nie je zhotovená. Z fotodokumentácie z 2.6.2008, v odvozný deň, vôbec nie je vidieť, či je dokumentácia pred odvozom alebo po odvoze. Dátumy sú iba napísané rukou. Fotodokumentácia nemá
názoru ţalobcu dostatočnú vypovedaciu hodnotu a je zavádzajúca. 7 2Sžp/6/2011 Napokon namietal aj tú skutočnosť, ţe ţalovaný pochybil pri pouţití právneho predpisu, ktorým sa riadil pri hodnotení dôkazov a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ani s týmto tvrdením sa však krajský súd nevysporiadal. Ţalovaný sa k odvolaniu ţalobcu vyjadril podaním z 21. marca 2011, v ktorom ţiadal rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, ţe ţalobca je právnickou osobou, ktorá môţe byť sankcionovaná formou pokuty za porušenie ustanovení zákona o odpadoch, nakoľko zodpovedá za nakladanie s odpadmi, ktoré vznikli na jeho území a preto je irelevantné, či časť plnenia svojich povinností zabezpečuje prostredníctvom spoločnosti O. a. s. Namietal, ţe konanie o administratívnom trestaní ţalobcu nebolo začaté v súvislosti s vybavovaním petície občanov, ale ţe v tejto súvislosti bola začatá kontrola dodrţiavania povinností ţalobcu. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací
ods.2 OSP preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania,
1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu je dôvodné.
2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
súd rozhodnutie zruší, len ak: h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, ţe nepouţil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozsudku krajského súdu dospel odvolací súd k záveru, ţe tento rozsudok nespĺňa náleţitosti uvedené v § 157 ods. 2 OSP v dôsledku čoho je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov a absenciu právneho posúdenia, čím zasahuje do práva účastníka konania na spravodlivý súdny proces. Odvolací súd poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (mutatis mutandis nález Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 36/2010), ktorý opakovane zdôraznil, ţe nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu, ako vyplývajú z čl. 46 a nasl. ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Jedným z týchto princípov predstavujúcich súčasť práva na riadny proces (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru) a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť 8 2Sžp/6/2011 súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náleţite odôvodniť [§ 132 a § 157 ods. 1 OSP, m. m. I. ÚS 243/07], pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia (§ 157 ods. 2 OSP) musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Porušením práva na spravodlivý proces môže byť aj situácia, kedy v hodnotení skutkových zistení absentuje určitá časť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, ale súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných skutočností nezhodnotil. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia, dbať aj na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, ţe práve tieto súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 OSP; obdobne napr. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, séria A, č. 254- B, s. 49, § 30). Odvolací súd po oboznámení sa s rozhodnutím krajského súdu konštatuje, ţe v odôvodnení krajský súd uvádza iba skutkové zistenia opísané z rozhodnutia ţalovaného, avšak nevysporiadal sa s viacerými námietkami ţalobcu. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach konštantne pripomína, a najvyšší súd sa s tým v plnej miere stotoţňuje, ţe všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05). Avšak, v danom prípade išlo o námietky týkajúce sa pravdivosti a dostatočnosti zistení ţalovaného a to najmä pokiaľ ide o fotodokumentáciu uskladneného odpadu, ku ktorej nemal ţalobca moţnosť v správnom konaní podať námietky a povaţoval ju kvôli nezrovnalostiam v dátumoch, kedy boli jednotlivé fotografie urobené, či pred alebo po odvoze odpadu, za zavádzajúcu. Ďalej krajský súd na námietky ţalobcu o nesprávnej aplikácii procesného predpisu a porušení procesných práv účastníka v správnom konaní len všeobecne konštatuje, 9 2Sžp/6/2011 aké povinnosti má správny orgán pri rozhodovaní v správnom konaní a uvádza, ţe aplikovaním tohto procesného postupu ţalovaný správne určil subjekt zodpovedný za porušenie § 39 ods. 2 zákona o odpadoch, avšak vôbec sa nevysporiadal s námietkami, či v danom prípade ţalobca mal alebo nemal byť účastníkom konania, nakoľko
názoru ţalobcu nie je pôvodcom odpadu a drţiteľom odpadu sa stáva aţ po prevzatí komunálnych odpadov zo zberných nádob, ţe povinnosti uloţené v § 18 ods. 1 zákona o odpadoch si ţalobca plní najmä zabezpečovaním úloh, ktoré sú mu uloţené ako obci, t. j. orgánu verejnej správy a ţe ţalovaný postupoval nesprávne, keď zahájil konanie o administratívnom trestaní voči ţalobcovi na základe „ţiadosti o poskytnutie súčinnosti pri vybavovaní petície občanov č. 69/2008“ v rámci ktorého konali zamestnanci ţalobcu ako prizvaný orgán poskytujúci súčinnosť. Na základe uvedených nedostatkov rozhodnutia krajského súdu odvolací súd povaţuje námietky ţalobcu obsiahnuté v odvolaní za opodstatnené a z uţ uvedených skutočností sa dá ďalej vyvodiť, ţe doterajšie konanie a rozhodovanie krajského súdu bolo jednostranné, pretoţe nielen, ţe nebral do úvahy podstatné listinné dôkazy z hľadiska tvrdení ţalobcu, ktorých objasnenie mohlo mať pre vec podstatný význam a ktoré mohli mať vplyv na spravodlivé posúdenie skutkového stavu, ale v celom rozhodnutí absentuje vyhodnotenie podstatnej časti skutkových zistení, ktoré vyšli v konaní najavo a ktoré krajský súd náleţitým spôsobom v súhrne posudzovaných skutočností nezhodnotil, t. j. nevysvetlil, ktoré skutočnosti a na základe akých dôkazov povaţoval za preukázané a ktoré nie. Navyše, odvolací súd pripomína, ţe základným zmyslom odôvodňovania súdnych rozhodnutí je vysvetlenie, na základe aplikácie ktorých právnych predpisov na konkrétny skutkový stav súd dospel k rozhodnutiu uvedenému vo výroku. Nevyhnutnou súčasťou je výklad týchto ustanovení a úlohou odvolacieho súdu je potom posúdiť, či spôsob výkladu príslušných zákonných ustanovení, ktorými krajský súd zdôvodnil svoje rozhodnutie vzhľadom na zistený skutkový stav, nie je svojvoľný (arbitrárny), resp. ústavne a zákonne neudrţateľný pre zjavné pochybenia alebo omyly v posudzovaní obsahu aplikovanej právnej úpravy. Z doterajšej judikatúry ústavného aj najvyššieho súdu síce vyplýva, ţe o svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu je moţné uvaţovať len v prípade, ak by sa súd natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, ţe by zásadne poprel ich účel a význam, avšak,
názoru odvolacieho súdu, za arbitrárne rozhodnutie musí byť na základe aplikácie vyššie uvedených princípov povaţované aj také rozhodnutie súdu, ako je tomu v posudzovanom prípade, keď výklad pouţitých ustanovení zákona a ich aplikácia na daný skutkový stav absentuje. Za právne posúdenie veci nie je moţné povaţovať iba konštatovanie krajského súdu, ţe správny orgán zistil presne a úplne skutočný stav veci a ţe pri ukladaní sankcie ţalobcovi nedošlo k nezákonnosti, pokiaľ z odôvodnenia rozsudku vôbec nie je zrejmé, na základe akých skutočností k takýmto záverom dospel a akými úvahami sa pritom riadil. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu ţalobcu vyhovel a rozsudok Krajského súdu v Bratislave zrušil
1 písm. h). 10 2Sžp/6/2011 V ďalšom konaní bude úlohou krajského súdu opätovne vo veci konať a rozhodnúť, doplniť dokazovanie v naznačenom smere a vysporiadať sa so všetkými relevantnými námietkami ţalobcu, svoje rozhodnutie náleţite odôvodní tak, aby bolo zrejmé, k akému právnemu záveru a najmä z akých dôvodov dospel, aby jeho rozhodnutie nebolo moţné povaţovať za arbitrárne, pričom rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave dňa 14. decembra 2011 JUDr. Alena Poláčková PhD., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.