Obsah (8)

§ 20§ 382§ 48§ 193§ 371§ 368§ 372§ 379

Najvyšší súd 4 Tdo 50/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Emila Bdţocha a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. P

§ 20, § 194 ods.

1 Tr. zák. a o dovolaní obvineného, proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29. júla 2010, sp. zn. 2 To 236/2010, takto r o z h o d o l :

§ 382Tr.

por. per analogiam s poukazom na § 368 ods. 1 Tr. por. sa dovolanie obvineného J. Š. o d m i e t a. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Ţiar nad Hronom uznesením zo

1. júna 2010, sp. zn. 1 T 250/2007, rozhodol, ţe obvinený J. Š., nar. X. v Ţ., bytom S., okres Ţ. n. H., sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil a nariadil výkon trestu odňatia slobody uloţeného mu trestným rozkazom Okresného súdu Ţiar nad Hronom zo
2. januára 2008, sp. zn. 1 T 250/2007, v trvaní 1 (jeden) rok.

§ 48ods.

2 písm. a/ Tr. zák. súd zaradil obvineného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráţenia. Na podklade sťaţnosti obvineného J. Š. proti uzneseniu súdu prvého stupňa, Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 29. júla 2010, sp. zn. 2 To 236/2010,

§ 193ods.

1 písm. c/ Tr. por. sťaţnosť ako nedôvodnú zamietol. 4 Tdo 50/2010 2 Proti vyššie uvedenému uzneseniu krajského súdu podal obvinený J. Š. písomným podaním z 27. augusta 2010 (doručeným súdu prvého stupňa 27. augusta 2010) dovolanie, kde uplatnil dovolací dôvod

§ 371ods.

1 písm. i/ Tr. por. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací skúmal, či podané dovolanie obvineného je v zmysle § 368 ods. 1 Tr. por. prípustné a dospel k záveru, ţe táto procesná podmienka dovolania v posudzovanom prípade nebola splnená.

§ 368ods.

1 Tr. por. dovolanie moţno podať proti rozhodnutiu súdu, ktorým bola vec právoplatne skončená.

§ 382Tr.

por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak

1. a)bolo podané oneskorene,
2. b)bolo podané neoprávnenou osobou,
3. c)je zrejmé, ţe nie sú splnené dôvody dovolania

§ 371

, d) nie sú splnené podmienky dovolania

§ 372

alebo § 373 ani po postupe

§ 379ods.

1, e) dovolanie ani po postupe

§ 379ods.

1 neobsahuje náleţitosti uvedené v § 374 ods. 1 alebo

1. Vo vzťahu k ustanoveniu § 368 ods. 1 Tr. por. je nevyhnutné poukázať na doterajšiu rozhodovaciu prax najvyššieho súdu, z ktorej vyplýva výklad tohto zákonného ustanovenia, konkrétne výklad slovného spojenia „vec právoplatne skončená“. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
2. júna 2006, sp. zn. 3 T do 5/2006 (publikovaným v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky v čísle 2/2007, pod poradovým číslom 19, na strane 20), bol vymedzený okruh rozhodnutí, proti ktorým je prípustné podať dovolanie v zmysle § 368 ods. 1 Tr. por. nasledovným spôsobom: „Rozhodnutím, ktorým bola vec právoplatne skončená, treba

§ 368ods.

1 Trestného poriadku o prípustnosti dovolania rozumieť právoplatné rozhodnutie súdu vo veci samej, ktorými je 4 Tdo 50/2010 3

1. rozsudok alebo trestný rozkaz, ktorým bol obvinený uznaný za vinného a bol mu uloţený trest, resp. ochranné opatrenie alebo bolo upustené od potrestania;
2. rozsudok, ktorým bol obvinený oslobodený spod obţaloby;
3. uznesenie o zastavení trestného stíhania;
4. uznesenie o postúpení veci inému orgánu;
5. uznesenie o uloţení ochranného opatrenia;
6. uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania;
7. uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania;
8. rozsudok o schválení dohody o vine a treste v rozsahu uvedenom v § 334 ods. 4 Trestného poriadku;
9. rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok proti rozsudku alebo uzneseniu uvedenému sub
10. aţ 7.“ Za rozhodnutie súdu, ktorým bola vec právoplatne skončená v zmysle § 368 ods. 1 Tr. por. nemožno teda považovať napadnuté uznesenie krajského súdu, ktorým bola zamietnutá sťažnosť obvineného proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o tom, že sa obvinený neosvedčil a ktorým nariadil výkon trestu odňatia slobody, pretože nejde o rozhodnutie vo veci samej. Z uvedeného vyplýva, ţe proti napadnutému uzneseniu krajského súdu dovolanie nie je prípustné, nakoľko dovolaním moţno napadnúť iba právoplatné rozhodnutie súdu vo veci samej. V ustanovení § 382 Tr. por. sú upravené podmienky, za ktorých dovolací súd dovolanie uznesením na neverejnom zasadnutí bez preskúmania veci odmietne. I keď Trestný poriadok upravuje podmienky prípustnosti dovolania (§ 368 ods. 1, § 566 ods. 3) v ustanovení § 382 Tr. por. absentuje neprípustnosť dovolania ako dôvod na odmietnutie veci na neverejnom zasadnutí. Nakoľko právna úprava Trestného poriadku neobsahuje iné ustanovenie o spôsobe ako rozhodnúť o neprípustnom dovolaní, najvyšší súd na odmietnutie dovolania obvineného J. Š. aplikoval analogicky ustanovenie § 382 Tr. por. Vzhľadom na nesplnenie jednej zo základných procesných podmienok dovolania, najvyšší súd napadnuté rozhodnutie meritórne nepreskúmaval. 4 Tdo 50/2010 4 Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave
11. januára 2011 JUDr. Emil B d ž o c h, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Monika Ivančíková