1, ods. 2 Tr. zák. o dovolaní obvinenej podanom prostredníctvom splnomocnenej obhajkyne JUDr. G. Č. proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 22. februára 2011, sp. zn. 5 To 3/2011, takto r o z h o d o l :
c/ Tr. por. dovolanie obvinenej D. S. o d m i e t a. O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Okresného súdu Košice II zo 4. októbra 2010, sp. zn. 8 T 133/2009, bola obvinená D. S. uznaná za vinnú z prečinu podvodu
1, ods. 2 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa
2 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) roka. 2 4 Tdo 41/2011
1 písm. a/ Tr. zák. súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil.
1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu vo výmere 2 (dvoch) rokov.
1 Tr. por. súd uložil obvinenej povinnosť, aby poškodenej Ing. A. M., nar. X., bytom B., nahradila škodu spôsobenú trestným činom vo výške 4 647, 15 eur.
2 Tr. por. odkázal poškodenú Ing. A. M., nar. X., bytom B., so zvyškom nároku na náhradu škody na občianske súdne konanie. Na podklade odvolania obvinenej proti prvostupňovému rozsudku Krajský súd v Košiciach uznesením z 22. februára 2011, sp. zn. 5 To 3/2011,
por. odvolanie obvinenej zamietol. Proti vyššie uvedenému uzneseniu krajského súdu podala obvinená D. S. písomným podaním z
1, ods. 2 Tr. por. vyslovil rozsudkom porušenie zákona v ustanoveniach, o ktoré sa podané dovolanie opiera a prikázal tomuto súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. V dovolaní poukázala na naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. i/ Tr. por. Pochybenie okresného, ako aj krajského súdu vidí v tom, že v konaní obvinenej D. S. obidva súdy vzhliadli naplnenie subjektívnych a objektívnych znakov skutkovej podstaty trestného činu podvodu, čo odôvodnili tým, že nakladala s obchodným podielom obchodnej spoločnosti v čase, keď mala súdnym exekútorom doručené Upovedomenie o začatí exekúcie z
2 Tr. zák. po objektívnej a subjektívnej stránke. To ale odporuje zákonným predpokladom naplnenia znakov uvedeného trestného činu, ktorý vyžaduje úmyselné uvedenie iného do omylu s cieľom získať majetkový prospech ako špecifický 4 4 Tdo 41/2011 úmysel, čo však v intenciách tohto ustanovenia nebolo možné konštatovať. Preto bolo možné jednoznačne a nespochybniteľne vyvodiť záver, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, aby obvinená D. S. svojím konaním naplnila znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu. Rozhodnutie založené na domnienkach je nielen protizákonné, ale aj protiústavné. Prvostupňový súd v súlade s § 376 Tr. por. doručil dovolanie obvinenej na vyjadrenie Okresnej prokuratúre Košice II a splnomocnencovi poškodeného JUDr. F. S.. Prokurátor okresnej prokuratúry k podanému dovolaniu uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s obsahom rozhodnutí ako prvostupňového, tak aj odvolacieho súdu, a predmetné dovolanie považuje za nedôvodné. Po tomto postupe predložil okresný súd dovolanie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že dovolanie proti napadnutému rozhodnutiu je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h/ Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.) a v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 2 Tr. por. v znení účinnom do 31. augusta 2011). Dovolanie súčasne spĺňa podmienky uvedené v § 373 Tr. por., ako aj obsahové náležitosti uvedené v § 374 Tr. por. Dovolací súd po preskúmaní spisového materiálu však dospel k záveru, že dovolateľom namietaný dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. v posudzovanom prípade splnený nebol.
1 Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť (písm. i/). Z ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. vyplýva, že dovolací súd nepreskúmava skutkové zistenia, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie súdu, teda nepreskúmava ani neúplnosť skutkových zistení ani nesprávne hodnotenie dôkazov a podobne. Rozsah jeho 5 4 Tdo 41/2011 prieskumnej povinnosti je vždy vymedzený len dovolacím dôvodom, pre ktorý je dovolanie podané. Prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu dovolacieho dôsledne vychádza zo zásady, že trestné konanie je založené na princípe dvojinštančnosti. Dovolanie ani prostredníctvom tohto dovolacieho dôvodu nenahradzuje riadne opravné prostriedky, ani iné mimoriadne opravné prostriedky, ktorých uplatnením možno riešiť niektoré nedostatky v skutkových zisteniach. Skutkový stav je v prípade rozhodovania o dovolaní hodnotený len z toho hľadiska, či skutok alebo iná okolnosť skutkovej povahy boli správne právne posúdené, teda či sú právne kvalifikované v súlade s príslušnými ustanoveniami hmotného práva. Na podklade tohto dovolacieho dôvodu teda nie je možné posudzovať a hodnotiť správnosť a úplnosť skutkového stavu v zmysle § 2 ods. 5 Tr. por., ani preverovať úplnosť vykonaného dokazovania a správnosť hodnotenia jednotlivých dôkazov
6 Tr. por., pretože to sú otázky upravené normami procesného práva a nie hmotným právom. Tento záver zodpovedá skutočnosti, že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom a rozhoduje o ňom najvyšší súd, kde nemožno znovu vytvárať, či zásadne meniť skutkové zistenia. Právna úprava spôsobu rozhodovania najvyššieho súdu predpokladá, že v tomto konaní nebude dokazovanie vykonané vôbec alebo len celkom výnimočne v značne obmedzenom rozsahu a zamerané výlučne na to, aby mohlo byť rozhodnuté o dovolaní (§ 379 ods. 2 Tr. por.). Skutkové zistenia a preskúmavanie ich správnosti je vecou prvostupňového a odvolacieho súdneho konania, nie konania o dovolaní, pretože dovolací súd ex lege nemá právo skúmať správnosť a úplnosť zisteného skutku a tento meniť. V rámci tohto dovolacieho dôvodu je teda vylúčené uplatňovanie námietok proti skutkovým zisteniam pre ich nesprávnosť alebo neúplnosť, či už v dôsledku nevykonania potrebného dokazovania alebo nesprávneho hodnotenia dôkazov. Vo vzťahu k zistenému skutku možno namietať iba to, že tento mal byť posúdený ako iný trestný čin, resp. že skutok nevykazuje znaky žiadneho trestného činu. Najvyšší súd vychádza z toho, že tento dovolací dôvod súvisí s nesprávnou aplikáciou zákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu na zistený skutkový stav, ktorým je dovolací súd viazaný, prípadne nesprávnej aplikácie iných noriem hmotného práva. Dovolací súd hodnotí skutkový stav pri rozhodovaní o dovolaní, ktoré sa opiera o dôvod dovolania
1 písm. i/ Tr. por. len z toho hľadiska, či skutok, z ktorého bol 6 4 Tdo 41/2011 obvinený uznaný za vinného, bol v skutkovej vete rozsudku vymedzený tak, aby zodpovedal znakom skutkovej podstaty príslušného trestného činu. Podstatou správnej právnej kvalifikácie teda je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní (ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže skúmať a meniť) bol subsumovaný (podradený) pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone, pričom len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie citovaného dovolacieho dôvodu. Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že skutková veta tak, ako bola ustálená, obsahuje všetky zákonné znaky trestného činu, z ktorého bola obvinená právoplatne uznaná za vinnú a jej konanie bolo správne právne posúdené v súlade s príslušnými ustanoveniami hmotného práva, nakoľko skúmal, či zistený skutkový stav bol správne právne kvalifikovaný a či nedošlo k porušeniu iných ustanovení trestnoprávneho charakteru (napr. či neexistujú dôvody vylučujúce protiprávnosť skutku, zánik trestnosti a pod.). K dovolacej námietke obvinenej, že trestný čin podvodu
1, ods. 2 Tr. zák. vyžaduje úmyselné uvedenie iného do omylu s cieľom získať majetkový prospech ako špecifický úmysel dovolací súd uvádza, že obvinená D. S. svojím konaním uviedla poškodenú Ing. A. M. do omylu tým, že predstierala okolnosti, ktoré neboli v súlade so skutočným stavom veci. Obvinená uzatvorila 23. februára 2007 (po doručení upovedomenia o začatí exekúcie 24. januára 2007, obsahom ktorého bola aj všeobecná klauzula o zákaze nakladania s majetkom, ktorý
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) podlieha exekúcii) s poškodenou Ing. A. M. zmluvu o prevode obchodného podielu
Obchodného zákonníka, pričom predstierala skutočnosť, že bola oprávnená disponovať svojím majetkom (obchodným podielom), napriek tomu, že vedela o výslovnom zákaze nakladať s majetkom podliehajúcom exekúcii, v dôsledku čoho tak získala majetkový prospech. Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že dovolací dôvod
1 písm. i/ Tr. por. v posudzovanom prípade splnený nebol, a preto vo veci rozhodol na neverejnom zasadnutí spôsobom uvedeným vo výroku tohto uznesenia. 7 4 Tdo 41/2011 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 25. októbra 2011 JUDr. Emil B d ž o c h, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Ivančíková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.