1 Tr. zák., vedenej na Okresnom súde v Martine pod sp. zn. 23T 63/09, o dovolaní, ktoré podal obvinený F. H., zastúpený obhajcom JUDr. V. K., advokátom v Martine, proti uzneseniu Krajského súdu v Ţiline zo dňa 28. septembra 2010, sp. zn. 2To 88/2010, takto r o z h o d o l :
c/ Tr. por. dovolanie obvineného F. H. sa o d m i e t a . O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Okresného súdu v Martine zo dňa 8. júna 2010, sp. zn. 23T 63/2009, bol obvinený F. H. uznaný za vinného zo zločinu sexuálneho zneuţívania
1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ţe v presne nezistenej dobe, niekedy v mesiaci október 2008 zaklopal na dvere bytu č. X. v M., kde býval M. P., nar. X., ktorému povedal, aby išiel na chodbu, ţe sa chce s ním rozprávať, keď vyšiel na chodbu, tak mu povedal, aby išiel s ním do pivnice, po vojdení do kočikárne mu povedal, aby si mu sadol na kolená, čo P. odmietol, na to mu povedal, ţe sa mu snívalo, ako s ním vykonával pohlavný styk a začal ho obchytkávať po celom tele a medzi nohami, potom mu dal ruku pod nohavice a chytal ho medzi nohami, na to sa mu snaţil vyzliecť nohavice, ale M. P. mu dal ruku preč a z miestnosti odišiel, neskôr v priebehu mesiaca najmenej sedemkrát opäť búchal a zvonil na byt, kde býva M. P., pričom mu uţ P. neotvoril. 2 3 Tdo 10/2011 Okresný súd obvinenému za to
1 Tr. zák. za pouţitia § 39 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. v spojení s § 38 ods. 2 Tr. zák. uloţil trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.
1 písm. a/ Tr. zák., za pouţitia § 50 ods. 1 Tr. zák. výkon uloţeného trestu podmienečne odloţil na skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyri) roky.
1 Tr. zák., za pouţitia § 74 ods. 1 veta prvá Tr. zák. súd uloţil obvinenému ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Ochranné liečenie potrvá, kým to vyţaduje jeho účel.
1 Tr. por. poškodeného M. P. s nárokom na náhradu škody odkázal na konanie vo veciach občianskoprávnych. Na základe odvolania, ktoré podal obvinený F. H. proti tomuto rozsudku, Krajský súd v Ţiline uznesením zo dňa 28. septembra 2010, sp. zn. 2To 88/2010, rozhodol tak, ţe
por. odvolanie obvineného F. H. zamietol. Obvinený F. H., prostredníctvom splnomocneného obhajcu JUDr. V. K. podal proti uzneseniu Krajského súdu v Ţiline zo dňa
1 písm. c/ Tr. por. uviedol, ţe je človekom ťaţko postihnutým závislosťou na alkoholických nápojoch, nemá silu a schopnosť sám sa rozhodnúť bez vonkajšieho donútenia k absolvovaniu liečby. Namietal, ţe tento jeho stav trval uţ pred samotným trestným stíhaním a priznanie sa k spáchaniu skutku v takomto stave bolo v rozpore s ustanovením § 37 ods. 2 Tr. por.. Uviedol, ţe bez ohľadu na to, kto tento stav zavinil, on nebol schopný sám sa náleţite obhajovať, čo potvrdil aj znalecký posudok 3 3 Tdo 10/2011 MUDr. J. K. a MUDr. A. S.. Tieţ namietal, ţe aj keď je jeho osobnosť výlučne heterosexuálna, súd ho uznal za vinného zo skutku vlastného ľuďom so sexuálnou úchylkou – pedofíliou. K dôvodom dovolania
1 písm. g/ Tr. por. uviedol, ţe na hlavnom pojednávaní boli vykonané dôkazy, ktoré mali byť verifikované oproti ich vykonaniu v prípravnom konaní. Akékoľvek rozpory boli odstránené odkazom na lepšiu pamäť v prípravnom konaní, kde boli dôkazy získané a vykonané pri odopretí práva na obhajobu obvineného. Takto potom nebolo moţné realizovať právo na obhajobu ani v konaní pred súdom. Ďalej namietal, ţe odvolací súd ani neodpovedal na jeho relevantný argument, ţe bol v konflikte s rodinou poškodeného a ţe úmyselnú loţ by znalecký posudok psychológa nedokázal odhaliť, keďţe neuróza poškodeného ako obete údajného trestného činu, nebola zistená ani v prípravnom konaní. Obvinený preto navrhol, aby dovolací súd na verejnom zasadnutí v zmysle § 386 Tr. por. vydal rozsudok, ktorým vysloví porušenie zákona a súčasne zruší uznesenie Krajského súdu v Ţiline zo dňa 28. septembra 2010, sp. zn. 2To 88/2010, a tieţ konanie, ktoré mu predchádzalo. Dovolanie obvineného F. H. bolo zaslané na vyjadrenie v zmysle § 376 Tr. por. Okresnej prokuratúre v Martine (č.l. 182), ako aj zákonnému zástupcovi poškodeného (č.l. 182), títo však svoje právo vyjadriť sa k dovolaniu v stanovenej lehote nevyuţili. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.), na základe podaného dovolania zistil, ţe dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Tr. por.), bolo podané osobou oprávnenou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), za splnenia ustanovenia § 373 Tr. por., v zákonnej lehote a mieste, kde moţno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 2 Tr. por.), ale súčasne zistil aj to, ţe podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí
c/ Tr. por., lebo je zrejmé, ţe nie sú splnené dôvody dovolania
por. Dovolanie umoţňuje oprávneným osobám namietať zásadné porušenie procesnoprávnych a hmotnoprávnych ustanovení v rozhodnutiach súdov, a to z dôvodov, ktoré sú taxatívne upravené v ustanovení § 371 ods. 1 písm. a/ aţ písm. l/ Tr. por. 4 3 Tdo 10/2011 V zmysle § 374 ods. 1 Tr. por. dovolanie uţ pri jeho podaní musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozhodnutie napáda a aké chyby sa vytýkajú rozhodnutiu alebo konaniu, ktoré rozhodnutiu predchádzalo. Dôvodom pre podanie dovolania
1 Tr. por. písm. c/ je, ţe zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu. Pod pojmom zásadné porušenie práva na obhajobu mal zákonodarca na mysli, ţe v konaní boli najmä porušené ustanovenia o povinnej obhajobe. Táto podmienka dovolania je spravidla splnená vtedy, ak obvinený po určitú časť trestného konania nemal obhajcu, napriek tomu, ţe ho mal mať, ak orgány činné v trestnom konaní, alebo súd v tomto čase aj skutočne vykonávali úkony trestného konania, ktoré smerovali k vydaniu meritórneho rozhodnutia, ktoré bolo dovolaním napadnuté. Vo vzťahu k námietke obvineného, ţe bolo porušené jeho právo na obhajobu, keď došlo k jeho priznaniu v rozpore s § 37 ods. 2 Tr. por., treba uviesť, ţe pochybnosti o spôsobilosti náleţite sa obhajovať môţu vzniknúť napr. u obvinených, u ktorých ich duševný stav vyvoláva v tomto smere pochybnosti, tieţ o obvinených s rečovou vadou, poruchou sluchu, hluchonemých, nemých, slepých, alebo ťaţko chorých, u obvinených, ktorí sú po úraze v kóme, alebo v inom obdobnom stave hospitalizovaný v nemocnici. Najvyšší súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Ţiline, sp. zn. 2To 88/2010, ktorý sa s touto námietkou obvineného vysporiadal na strane 3 svojho rozhodnutia. Najvyšší súd povaţuje tieto závery za správne, plne sa s nimi stotoţňuje a z toho dôvodu na ne len odkazuje. Vo vzťahu k dôvodu dovolania uvedenému v ustanovení § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. Najvyšší súd konštatuje, ţe nezistil skutočnosť, ţe by boli dôkazy súdom vykonané spôsobom, ktorý je v rozpore so zákonom. Ako bolo uţ vyššie naznačené, právo na obhajobu obvineného nebolo porušené, jeho výsluch v prípravnom konaní bol vykonaný zákonným spôsobom. Obvinený nevyuţil moţnosť poţiadať o ustanovenie obhajcu
2 Tr. por., čo vyuţil aţ v konaní pred súdom. Najvyšší súd nezistil ani porušenie zásady bezprostrednosti v konaní pred súdom, na pojednávaniach sa zúčastnil obvinený, aj jeho obhajca a mali moţnosť vyjadriť sa k dôkazom vykonaným na hlavnom pojednávaní. Obvinený neuviedol aké konkrétne porušenie procesnoprávnych ustanovení súvisiacich 5 3 Tdo 10/2011 s vykonávaním dôkazov na hlavnom pojednávaní, resp. verejnom zasadnutí namieta. Skutočnosť, ţe obvinený nesúhlasí s hodnotením dokazovania vykonanom na hlavnom pojednávaní nemôţe zakladať dôvod dovolania
1 písm. g/ Tr. por. So zreteľom na to, ţe v posudzovanej veci neboli splnené podmienky dovolania
1 písm. c/ a písm. g/ Tr. por. Najvyšší súd Slovenskej republiky bez preskúmania veci podané dovolanie na neverejnom zasadnutí odmietol
c/ Tr. por. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je sťaţnosť prípustná. V Bratislave 16. marca 2011 JUDr. Milan L i p o v s k ý, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.