← Slovensko

vydanie osobných motorových vozidiel

Najvyšší súd 7 Nc 46/2011 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu M. K. bývajúceho v N. proti ţalovanému Ing. R. F. bývajúcemu v N., o vydanie osobných motorových vozidiel, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 18 C 83/2008, o návrhu ţalobcu na vylúčenie sudcov Krajského súdu v Nitre z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn. 8 NcC 13/2011, takto r o z h o d o l : Sudcovia Krajského súdu v Nitre, . JUDr. Z. B. , JUDr. J. B., JUDr. J. B. , JUDr. I. D., JUDr. L. G., JUDr. R. G., JUDr. D. H., JUDr. E. H., JUDr. Š. H., JUDr. M. H., JUDr. A. K., PhD., JUDr. D. K., JUDr. I. K., Dr., JUDr. Ľ. K., JUDr. S. L., JUDr. P. L., JUDr. K. M., JUDr. Z. M., JUDr. Ľ. M., PhD., JUDr. B. M., JUDr. M. M., Mgr. E. N., Mgr. A. N., JUDr. V. N., JUDr. R. P., JUDr. P. P., JUDr. D. P., JUDr. J. P., JUDr. M. P., JUDr. V. P., JUDr. S. S., JUDr. V. T., PhD., JUDr. J. V., JUDr. D. V., JUDr. S. Z., n i e s ú v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Nitre pod sp.zn. 8 NcC 13/2011, (vec Okresného súdu Nitra vedená pod sp. zn. 18C 83/2008 ). O d ô v o d n e n i e Ţalobca písomným podaním zo dňa

  1. júla 2008 vzniesol námietku zaujatosti voči všetkým sudcom Krajského súdu v Nitre, ktorý v tom čase mal rozhodnúť o námietke zaujatosti vznesenej (ţalobcom) voči sudcom Okresného súdu Nitra v senáte 9NcC. Podľa jeho názoru dôvodnosť ním vznesenej námietky zaujatosti spočíva v správaní sa sudcov krajského súdu tak, ţe nezachovávajú dôstojnosť konania, porušujú zákon a pri rozhodovaní nadŕţajú protistrane. Ţalobca preto vyslovil podozrenie z korupcie, zneuţitia právomoci verejného činiteľa a šikany zo strany sudcov Krajského súdu v Nitre. 2 7 Nc 46/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z
  2. februára 2009 sp. zn. 4 Nc 2/2009 sudkyne Krajského súdu v Nitre JUDr. E. M., JUDr. V. S. a Mgr. I. V. z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na uvedenom súde pod sp. zn. 9 NcC 27/2008 nevylúčil. V dôvodoch rozhodnutia, prečo nerozhodol o námietke zaujatosti voči ostatným sudcom krajského súdu uviedol, ţe v danom prípade má podľa rozvrhu práce v konaní rozhodovať senát 9Co vo vyššie uvedenom zloţení sudkýň. Preto je námietka voči ostatným sudcom bezpredmetná, ich rozhodovacia činnosť v danej procesnej situácii neprichádza do úvahy. Z obsahu spisu vyplýva, ţe na Krajskom súde v Nitre došlo k zmene senátu. O novom návrhu ţalobcu o prikázaní veci z dôvodu vhodnosti ( č.l.116 a 169 spisu ), bude rozhodovať senát 8 Co, v novom zloţení sudcov JUDr. M. H., JUDr. J. P. a JUDr. V. N.. Preto vzhľadom na zmenu senátu a pôvodnú námietku zaujatosti ţalobcu voči všetkým sudcom Krajského súdu v Nitre, ten vec opätovne predloţil Najvyššiemu súdu na rozhodnutie. O celom návrhu na vylúčenie ostatných sudcov krajského súdu je potrebné rozhodnúť aj vzhľadom na Nález Ústavného súdu slovenskej republiky zo
  3. júna 2011 ( III. ÚS 105/2011 ). Vzhľadom na uvedené sa Najvyšší súd Slovenskej republiky zaoberal len tou časťou námietky zaujatosti, ktorá sa týka sudcov Krajského súdu v Nitre, o ktorých doteraz nebolo rozhodnuté, t.j. JUDr. Z. B. , JUDr. J. B., JUDr. J. B. , JUDr. I. D., JUDr. L. G., JUDr. R. G., JUDr. D. H., JUDr. E. H., JUDr. Š. H., JUDr. M. H., JUDr. A. K., PhD., JUDr. D. K., JUDr. I. K., Dr., JUDr. Ľ. K., JUDr. S. L., JUDr. P. L., JUDr. K. M., JUDr. Z. M., JUDr. Ľ. M., PhD., JUDr. B. M., JUDr. M. M., Mgr. E. N., Mgr. A. N., JUDr. V. N., JUDr. R. P., JUDr. P. P., JUDr. D. P., JUDr. J. P., JUDr. M. P., JUDr. V. P., JUDr. S. S., JUDr. V. T., PhD., JUDr. J. V., JUDr. D. V., JUDr. S. Z.. Sudcovia Krajského súdu v Nitre k uplatnenej námietke zaujatosti zhodne uviedli vo svojom vyjadrení na č.l.95 aţ 102, č.l.197 a č.l.202 spisu, ţe účastníkov konania nepoznajú a k prejednávanej veci nemajú ţiaden vzťah. Vo veci sa preto necítia byť zaujatí. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Nitre (§ 16 ods. 1 O.s.p.) posudzoval opodstatnenosť vznesenej námietky zaujatosti podľa § 14 ods. 1, 3 O.s.p., v zmysle ktorého sudcovia sú vylúčení z prejedávania a rozhodovania veci, ak so 3 7 Nc 46/2011 zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom moţno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach. Účelom § 14 ods. 1 O.s.p. je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tieţ predísť moţnosti neobjektívneho rozhodovania. Z hľadiska uvedeného ustanovenia je právne významný vzťah sudcu, a to buď: 1./ k veci (o vzťah tejto povahy ide napríklad vtedy, keď sudca je účastníkom alebo vedľajším účastníkom konania, keď má osobný záujem na určitom výsledku konania, ale tieţ vtedy, keď sudca verejne - napríklad prostredníctvom médií alebo iným spôsobom vyjadril právny názor na vec, ktorý je objektívne spôsobilý ohroziť jeho nestrannosť 2./ k účastníkom konania [o takýto vzťah ide v prípade vzťahu sudcu charakteru rodičovského, manţelského, súrodeneckého alebo iného blízkeho rodinného vzťahu alebo relevantného osobného vzťahu (tak pozitívneho alebo negatívneho)], 3./ k zástupcom účastníkov konania (viď vyššie 2.). Pri posudzovaní dôvodnosti námietky voči označeným sudcom o skutočnostiach vylučujúcich sudcu z prejednávania a rozhodovania veci vychádzal Najvyšší súd Slovenskej republiky zo zákonnej prezumpcie nestrannosti sudcov a z toho, ţe výnimky z tejto prezumpcie stanovuje iba zákon. Sudcovia sú totiţ vo všeobecnosti vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci (len vtedy alebo aţ vtedy), ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom moţno mať pochybnosti o ich nezaujatosti (viď ustanovenie § 14 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky z vyjadrenia sudcov krajského súdu nezistil ţiadne také skutočnosti, z ktorých by bolo moţné vyvodiť pochybnosť o ich nezaujatosti v zmysle uvedeného ustanovenia § 14 ods. 1 O.s.p. . Základom pre vylúčenie sudcu môţu byť len objektívne zistené dôvody; nepreukázané a nepodloţené tvrdenia nemoţno vziať na zreteľ. Sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy je povinný vykladať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia v zmysle § 2 ods. 2 zák.č. 385/2000 Z.z. v znení zmien a doplnkov a je povinný prejednať a rozhodnúť všetky 4 7 Nc 46/2011 veci, ktoré mu boli pridelené v súlade s platným rozvrhom práce súdu. Obsah tohto práva a povinnosti je základným pilierom výkonu funkcie sudcu, keď výnimky môţu vyplývať len z naplnenia zákonných predpokladov, ktoré však neboli v prejednávanom prípade splnené. Meradlom pre hodnotenie objektivity sudcu nemôţe byť subjektívne hľadisko účastníka konania, ktoré je spravidla motivované tým, ţe súd nekoná a nerozhoduje podľa jeho predstáv. Takéto hodnotenie správnosti súdneho konania, resp. rozhodovania nepatrí účastníkovi konania a nemôţe objektívne zakladať pochybnosti o nezaujatosti sudcu. Súčasťou základného práva na prejednanie veci pred nestranným súdom podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nie je povinnosť súdu vyhovieť návrhu účastníka súdneho konania, ktorý podal takýto návrh podľa § 15a O.s.p. a vylúčiť označeného sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je garancia, aby vo veci rozhodoval nezávislý a nestranný sudca. Na druhej strane ústavná úprava práva na spravodlivý proces (čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky) zahrňuje právo, aby prejednávaná právna vec účastníka nebola odňatá zákonnému sudcovi, ktorý bol určený podľa zákonných pravidiel príslušnosti súdov (čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky). Z uvedeného vyplýva, ţe obsahom základného práva na prejednanie veci nestranným súdom je iba povinnosť súdu prejednať kaţdý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (viď I. ÚS 73/97,
  4. ÚS 27/98, II. ÚS 121/03). Nestrannosť sa definuje spravidla ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti) a straníckosti (nadŕţania určitej procesnej strane). Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu. Súd musí kaţdú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, ţiadnemu z nich nenadŕţal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závaţné pre rozhodnutia vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príleţitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok (II. ÚS 71/97). Európsky súd pre ľudské práva pri riešení otázky nestrannosti sudcu vychádza z toho, ţe okrem nezávislosti sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie aspekty subjektívneho a 5 7 Nc 46/2011 objektívneho charakteru. Tieto aspekty nestrannosti rozlíšil aj pri svojom rozhodovaní (pozri napríklad Piersack proti Belgicku). Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu a k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Významné z tohto hľadiska je, čo si sudca myslel pro foro interno. Pri subjektívnej nestrannosti sa vychádza z prezumpcie nestrannosti, aţ kým nie je preukázaný opak. Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti vyţaduje judikatúra ESĽP dôkaz o skutočnej zaujatosti (pozri napríklad Hauschildt proti Dánsku). Rozhodujúce nie je však (subjektívne) stanovisko sudcu, ale existencia objektívnych skutočností, so zreteľom na ktoré môţu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych symptómov. Práve tu sa uplatňuje teória zdania nezaujatosti [porovnaj tézu, ţe spravodlivosť nielenţe musí byť poskytovaná, ale musí sa tieţ javiť, ţe je poskytovaná („Justice must not only be done, it must also be seen to be done")]. Nestačí, ţe sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť (Delcourt proti Belgicku). Objektívny aspekt nestrannosti je zaloţený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu k prejednávanej veci a k účastníkom konania. Posúdenie nestrannosti sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či moţno usudzovať, ţe by sudca zaujatý mohol byť. Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o zaujatosti, resp. nezaujatosti zákonného sudcu je to, či obava účastníka konania je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v kaţdom jednotlivom prípade, či povaha a stupeň vzťahu sú také, ţe prezrádzajú nedostatok nestrannosti súdu (Pullar proti Spojenému kráľovstvu), teda či je tu relevantná obava z nedostatku nezaujatosti. Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závaţných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť nemoţno chápať tak, ţe čokoľvek, čo môţe vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného. Z uvedenej judikatúry ESĽP a Ústavného súdu Slovenskej republiky moţno vyvodiť, ţe subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu objektívnej nestrannosti. Za objektívne však nemoţno povaţovať to, ako sa nestrannosť sudcu len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, ţe sudca určitým, nie nezaujatým 6 7 Nc 46/2011 vzťahom k veci disponuje. Aj pri zohľadnení teórie zdania môţe byť sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci iba v prípade, keď je celkom zjavné, ţe jeho vzťah k veci, účastníkom alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, ţe aj napriek zákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine ira et studio", teda nezávisle a nestranne. Z hľadiska posúdenia opodstatnenosti vznesenej námietky zaujatosti nie je rozhodujúci subjektívny názor, domnienka alebo pocit účastníka konania. Nadriadený súd totiţ môţe vylúčiť namietaného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci aţ vtedy, keď je evidentné, ţe vzťah sudcu nie je len tvrdený, ale ţe skutočne existuje a svojou povahou a intenzitou vykazuje znaky relevantné v zmysle § 14 ods. 1 O.s.p. V danom prípade ţalobca tvrdil, ţe má na Krajskom súde v Nitre voči ţalovanému viaceré spory a podľa jeho názoru sa sudcovia navonok nejavia byť pri prejednávaní a rozhodovaní vecí nestranní. Uvedený subjektívny pocit však nepodloţil ţiadnou relevantnou okolnosťou z hľadiska § 14 ods. 1 O.s.p., objektívne zakladajúcou dôvod pre pochybnosť o zaujatosti vo výroku uvedených sudcov. Ani z ich vyjadrení nevyplývajú ţiadne zákonné dôvody pre ich vylúčenie. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky nevyhovel vznesenej námietke zaujatosti a rozhodol podľa ustanovenia § 16 ods. 1 druhá veta O.s.p. tak, ţe označení sudcovia Krajského súdu v Prešove nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:
  5. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  6. augusta 2011 JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť: Hrčková Marta 7 7 Nc 46/2011

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.