4 Cdo 94/2010 R O Z S U D O K V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Sakálovej a sudcov JUDr. Edity Bakošovej a JUDr. Ľubora Šeba, v právnej veci ţalobcu T. s.r.o., so sídlom Z., zastúpeného JUDr. J. K., advokátom v L., proti ţalovanému J. L., bývajúcemu v B., zastúpenému JUDr. M. V., advokátom v B., o zaplatenie 13 277,56 Eur (400 000 Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 11 C 174/05, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z
- marca 2009 sp. zn. 5 Co 402/07 rozhodol t a k t o : Dovolanie z a m i e t a . Ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Bratislava I rozsudkom z
- mája 2007 č.k. 11 C 174/05-113 uloţil ţalovanému zaplatiť ţalobcovi 400 000 Sk (13 277,56 Eur) spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 105 000 Sk (3 485,36 Eur) od
- novembra 2004 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 295 000 Sk (9 792,20 Eur) od
- februára 2005 do zaplatenia. Ţalobcovi priznal náhradu trov konania 95 393,50 Sk (3 166,48 Eur). Svoje rozhodnutie zdôvodnil ustanovením § 182 Zákonníka práce (účinného od
- januára 2004), 2 4 Cdo 94/2010 ustanoveniami § 323, § 652 ods. 1, § 369 Obchodného zákonníka a výsledkami vykonaného dokazovania, na základe ktorého mal preukázané, ţe účastníci uzavreli
- marca 2004 zmluvu o obchodnom zastúpení, na základe ktorej bol ţalovaný ako obchodný zástupca oprávnený vyvíjať činnosť smerujúcu k ponúkaniu a uzatváraniu kúpnych zmlúv v mene a na účet ţalobcu a tieţ, ţe účastníci uzavreli
- marca 2004 dohodu o hmotnej zodpovednosti. Dňa
- novembra 2004 dohodou zmluvných strán došlo k ukončeniu platnosti zmluvy o obchodnom zastúpení. Zistený schodok v skladových priestoroch ţalobcu ţalovaný uznal ako dlh voči ţalobcovi. Súd prvého stupňa pri posudzovaní obsahu listiny o uznaní dlhu postupoval podľa § 323 Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa na rozdiel od úpravy uznania dlhu v Občianskom zákonníku nevyţaduje, aby uznanie obsahovalo dôvod záväzku, pretoţe ten vyplýva uţ z obchodného styku. Účinky uznania sa prejavujú vo vyvratiteľnej domnienke o existencii záväzku, takţe dôkazné bremeno o neexistencii záväzku spočíva na dlţníkovi. Keďţe ţalovaný nepreukázal neexistenciu jeho záväzku voči ţalobcovi, je zodpovedný za dlh v celom rozsahu. O povinnosti ţalovaného zaplatiť aj úroky z omeškania rozhodol podľa § 369 Obchodného zákonníka a o trovách konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Na odvolanie ţalovaného Krajský súd v Bratislave rozsudkom z
- marca 2009 sp. zn. 5 Co 402/07 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe ţalobu ţalobcu zamietol. Ţalobcu zaviazal zaplatiť náhradu trov konania 2 170,60 Eur do rúk JUDr. M. V. st. do troch dní. Odvolací súd konštatoval, ţe práva a povinnosti účastníkov zmluvného vzťahu musia byť vo vzájomnej rovnováhe, ţalovaný preto nemôţe mať práva ţivnostníka vyplývajúce zo zmluvy o obchodnom zastúpení uzavretej medzi účastníkmi
- marca 2004 a povinnosti zamestnanca, ţalobcom odvodzované od dohody o hmotnej zodpovednosti. Za podstatné však povaţoval, ţe v zmysle § 323 Obchodného zákonníka je potrebné pri uznaní dlhu určiť záväzok, teda individualizovať jeho dôvod a výšku. Poukázal na to, ţe právna úprava uznania dlhu zakotvená v Občianskom zákonníku sa gramaticky líši od úpravy v Obchodnom zákonníku, avšak aj Obchodný zákonník vyţaduje, aby bol uznaný záväzok určitý. Keďţe ţalobca v konaní pred súdom nepreukázal ani základ ale ani výšku ním uplatňovaného nároku, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a ţalobu ţalobcu ako bezzákladnú a nedôvodnú zamietol. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s pouţitím § 224 ods. 1 O.s.p. 3 4 Cdo 94/2010 Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca, ktorý namietal nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) odvolacím súdom a navrhol rozsudok zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Bol toho názoru, ţe súd prvého stupňa správne vyhodnotil skutočnosť, ţe tým, ţe ţalovaný nepredloţil ţiadny dôkaz o neexistencii jeho záväzku, voči ţalobcovi mu vznikla povinnosť ţalovanú pohľadávku uhradiť. Poukázal na to, ţe ţalovaný uznal slobodne a váţne celý dlh a bol to on, ktorý navrhol lehoty na splatenie dlhu. Sám ţalovaný nevyţadoval, aby sa v uznaní dlhu špecifikovali dôvody jeho záväzku, pretoţe si bol vedomí, podľa názoru ţalobcu, sprenevery tovaru. Ţalovaný nepovaţoval dovolanie ţalobcu za dôvodné. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), proti rozsudku, ktorý moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcu nie je dôvodné. V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. Ţiadna z vád uvedených v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. nebola v dovolaní namietaná a ani nevyšla v dovolacom konaní najavo. Z obsahu dovolania vyplýva, ţe ţalobca namieta, ţe napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych 4 4 Cdo 94/2010 predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Podľa § 652 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o obchodnom zastúpení sa obchodný zástupca ako podnikateľ zaväzuje pre zastúpeného vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv (ďalej len obchody) alebo dojednávať a uzatvárať obchody v mene zastúpeného a na jeho účet a zastúpený sa zaväzuje zaplatiť obchodnému zástupcovi províziu. Podľa § 323 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok predpokladá sa, ţe v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Z citovaného ustanovenia (§ 652 ods. 1) vyplýva, ţe zmluvou o obchodnom zastúpení vzniká medzi účastníkmi takejto zmluvy obchodnoprávny vzťah. Zmluvnými stranami tohto záväzkového vzťahu je obchodný zástupca a zastúpený, pričom účastníkmi tohto vzťahu môţu byť len podnikatelia podnikajúci na základe ţivnostenského alebo iného podnikateľského oprávnenia. To znamená, ţe túto zmluvu nemôţe uzavrieť podnikateľ s nepodnikateľom a tieţ ţe vzťah medzi obchodným zástupcom a zastúpeným nemôţe byť vzťahom občianskoprávnym alebo pracovnoprávnym. Odvolací súd v dôvodoch svojho rozhodnutia správne konštatuje, ţe práva a povinnosti účastníkov zmluvného vzťahu musia byť vo vzájomnej rovnováhe, a tak ţalovaný nemôţe mať práva ţivnostníka vyplývajúce zo zmluvy o obchodnom zastúpení z
- marca 2004 a povinnosti zamestnanca ţalobcom odvodzované od dohody o hmotnej zodpovednosti uzavretej medzi účastníkmi v ten istý deň. Dovolací súd zdôrazňuje, ţe dohodu o hmotnej zodpovednosti moţno viazať len na pracovnoprávny vzťah, a tak zodpovedným subjektom z takejto zmluvy je zásadne zamestnanec v pracovnom pomere. Ţalobca práve z takejto dohody (o hmotnej zodpovednosti) vyvodzoval zodpovednosť ţalovaného za zistený „schodok“ v stave zásob tovaru. V konaní však ţiadnym právne relevantným spôsobom nebol spochybnený obchodnoprávny vzťah medzi ţalobcom a ţalovaným. A preto aj jednostranný právny úkon zo
- novembra 2004 označený ako „uznanie dlhu“ treba posudzovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka, konkrétne podľa § 323 ods. 1 5 4 Cdo 94/2010 Podstatou inštitútu uznania záväzku je, ţe uznanie záväzku urobené spôsobom poţadovaným zákonom zakladá vyvratiteľnú právnu domnienku, ţe záväzok v uznanom rozsahu v čase uznania trval. Aby uznanie záväzku bolo účinné, zákon poţaduje splnenie určitých poţiadaviek. Z ustanovenia § 323 ods. 1 vyplýva, ţe uznanie záväzku je jednostranný právny úkon urobený dlţníkom a adresovaný veriteľovi. Zákon vymedzuje formálne aj obsahové náleţitosti tohto jednostranného právneho úkonu. Pre uznanie záväzku zákon vyţaduje písomnú formu, uznanie musí dlţník urobiť (adresovať) veriteľovi a z hľadiska obsahu sa vyţaduje uznanie určitého záväzku. V kaţdom konkrétnom prípade bude rozhodujúca jednoznačnosť spôsobu vymedzenia záväzku. Vymedzenie (identifikácia) záväzku, prípadne jeho výšku, tak moţno realizovať odkazom na konkrétnu zmluvu, na základe ktorej záväzok vznikol, prípadne na iný doklad (faktúra). Vychádzajúc z vyššie uvedeného moţno povaţovať záver odvolacieho súdu o nenáleţitom individualizovaní záväzku v uznávacom prejave zo
- novembra 2004 za správny. Ako uţ bolo vyššie uvedené len uznanie záväzku urobené spôsobom poţadovaným zákonom zakladá vznik vyvratiteľnej právnej domnienky, ţe záväzok v uznanom rozsahu a v čase uznania trval. V prejednávanej veci však nedošlo k účinnému uznaniu záväzku (pre nesplnenie zákonom predvídaných podmienok) a preto správne odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a ţalobu zamietol. Z uvedených dôvodov je zrejmé, ţe ţalobca neopodstatnene napadol rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nespočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu podľa § 243b ods. 1 O.s.p. zamietol. Úspešnému ţalovanému nepriznal náhradu trov dovolacieho konania (§ 142 ods. 1, § 224 ods. 1, § 243b ods. 5 O.s.p.), pretoţe trovy súvisiace s odmenou právneho zástupcu ţalovaného za vyjadrenie k dovolaniu nepovaţoval za potrebné na účelné bránenie práva, lebo v porovnaní s jeho vyjadreniami v základnom konaní neobsahovalo nové okolnosti. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. 6 4 Cdo 94/2010 V Bratislave
- februára 2011 JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková