← Slovensko

18 603,44 € s prísl.

Najvyšší súd 1 Nc 72/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa D., so sídlom v K., zastúpeného JUDr. M. B., advokátom v B., proti odporcom 1/ JUDr. M. S., bývajúcej v B., a 2/ V. G., bývajúcemu v R., obom zastúpeným A., so sídlom v B., o zaplatenie 18 603,44 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Ţiar nad Hronom pod sp. zn. 7C 271/2006, a na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 12Co 1/2010, takto r o z h o d o l : Spis Okresného súdu Ţiar nad Hronom sp. zn. 7C 271/2006 sa postupuje na rozhodnutie o odvolaní navrhovateľa Krajskému súdu v Trenčíne. O d ô v o d n e n i e Navrhovateľ vo svojom podaní obsahujúcom odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Ţiar nad Hronom z

  1. septembra 2009 č. k. 7C 271/2006-189, ktoré podanie bolo doručené tomuto súdu
  2. novembra 2009, vzniesol i námietku zaujatosti voči všetkým sudcom Krajského súdu v Banskej Bystrici z dôvodu, ţe odporkyňa 1/ je podľa jeho vedomostí sudkyňou tohto súdu. Vzhľadom na túto námietku, ako aj oznámenia niektorých sudcov Krajského súdu v Banskej Bystrici, ţe sú u nich okolnosti vylučujúce ich z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci, bol spis predloţený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súdu nadriadenému (§ 16 ods. 1 O.s.p.), ktorý po tom, čo aj ostatní sudcovia krajského súdu doplnili svoje vyjadrenia k námietke, uznesením z
  3. mája 2010 sp. zn. 2 Nc 14/2010 rozhodol tak, ţe sudcovia Krajského súdu v Banskej Bystrici Mgr. M. Š., JUDr. J. P., JUDr. A. M., JUDr. M. R., JUDr. F. Z., JUDr. M. P., JUDr. P. P., Mgr. E. N., JUDr. J. M., M. B., JUDr. O. M., Mgr. Š. B., JUDr. M. K., JUDr. M. D., JUDr. Z. N., JUDr. D. K., JUDr. Ing. J. G., Ľ.t B., JUDr. J. B., JUDr. D. M., JUDr. M. S., JUDr. E. V., JUDr. J. Š., Mgr. I. D., JUDr. A. A., JUDr. J. N., Mgr. A. P., JUDr. J. D., Mgr. R. Ď., JUDr. J. M., JUDr. J. R., JUDr. P. Ch., JUDr. D. D., JUDr. E. M., JUDr. E. K., JUDr. A. K., JUDr. D. M., JUDr. M. K., JUDr. M. P., JUDr. E. Ţ., JUDr. Ľ. G., JUDr. J. B., JUDr. J. H., Doc. 1 Nc 72/2011 2 JUDr. M. Ď., PhD. sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tamojšom súde pod sp. zn. 12Co 1/2010 (vec Okresného súdu Ţiar nad Hronom sp. zn. 7C 271/2006) a ţe sudcovia Krajského súdu v Banskej Bystrici JUDr. J. B., Mgr. J. B., Š. H., JUDr. S. S. a JUDr. M. Š. nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania tejto veci. Uznesením z
  4. septembra 2010 sp. zn. 2 Ndc 19/2010 najvyšší súd zastavil konanie o prikázaní veci z dôvodu vhodnosti. Na základe sťaţnosti spoločnosti D., (navrhovateľa) proti uzneseniam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
  5. mája 2010 sp. zn. 2 Nc 14/2010 a z
  6. septembra 2010 sp. zn. 2 Ndc 19/2010 Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) nálezom z
  7. mája 2011 č. k. III. ÚS 36/2011-29 rozhodol, ţe: „
  8. Základné právo spoločnosti D.,, na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základné právo nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Nc 14/2010 z
  9. mája 2010 a sp. zn. 2 Ndc 19/2010 z
  10. septembra 2010 porušené bolo.
  11. Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Nc 14/2010 z
  12. mája 2010 a sp. zn. 2 Ndc 19/2010 z
  13. septembra 2010 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
  14. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia spoločnosti D, v sume 303,31 € (slovom tristotri eur a tridsaťjeden centov) na účet jej advokáta JUDr. M. B. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“ Ústavný súd v odôvodnení svojho nálezu vo vzťahu k uzneseniu najvyššieho súdu sp. zn. 2 Nc 14/2010 z
  15. mája 2010 skonštatoval, ţe v ňom nie sú dostatočne podrobne vyhodnotené dôvody nevylúčenia sudcov uvedených v bode 2 výroku tohto uznesenia (JUDr. J. B., Mgr. J. B., Š. H., JUDr. S. S. a JUDr. M. Š.). Vytkol najvyššiemu súdu, ţe v napadnutom rozhodnutí uviedol len úvahy týkajúce sa subjektívnej stránky zaujatosti bez toho, aby sa zaoberal aj posúdením objektívnej stránky zaujatosti. Z tohto pohľadu nepovaţoval napadnuté rozhodnutie za zodpovedajúce poţiadavke, ţe musí byť jasné a zodpovedať na oba moţné spôsoby zaujatosti. Podľa názoru ústavného súdu mal najvyšší súd podrobnejšie skúmať otázku objektívnej stránky zaujatosti a aţ následne rozhodnúť o vylúčení, resp. nevylúčení 1 Nc 72/2011 3 sudcov krajského súdu, pretoţe súd sa musí aj navonok javiť ako nestranný, nadaný spravodlivým, nestranným a nezaujatým rozhodovaním. Ústavný súd s poukazom na § 56 ods. 6 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov uviedol, ţe úlohou najvyššieho súdu bude vec opätovne prejednať a rozhodnúť o vylúčení, resp. nevylúčení tých sudcov krajského súdu, ktorí uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 2 Nc 14/2010 z
  16. mája 2010 neboli vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, pričom u kaţdého z nich musí jasne a podrobnej uviesť dôvody vylúčenia, resp. nevylúčenia zohľadniac pritom ako subjektívnu stránku, tak aj objektívnu stránku nezávislosti. Po opätovnom predloţení spisu Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky preskúmal senát, ktorému bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie, obsah celého spisového materiálu a zistil, ţe v predmetnej právnej veci pôvodne vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 17C 76/2006 uznesením z
  17. septembra 2006 sp. zn. 3 Nc 25/2006 Najvyšší súd Slovenskej republiky vylúčil sudcov Krajského súdu v Banskej Bystrici a vec prikázal Krajskému súdu v Trenčíne. Krajský súd v Trenčíne potom uznesením z
  18. októbra 2006 sp. zn. 17 NcC 22/2006 rozhodol o vylúčení sudcov Okresného súdu Banská Bystrica z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn. 17 C 76/2006 a vec prikázal na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Ţiar nad Hronom, kde je vedená pod sp. zn. 7 C 271/
  19. Námietku zaujatosti voči všetkým sudcom Krajského súdu v Banskej Bystrici, doručenú Okresnému súdu Ţiar nad Hronom
  20. novembra 2009, vzniesol navrhovateľ, keďţe sa domnieval, ţe tento krajský súd je funkčne príslušný rozhodnúť o jeho odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Ţiar nad Hronom z
  21. septembra 2009 č. k. 7C 271/2006-
  22. Ústava Slovenskej republiky upravuje v čl. 48 ods. 1 základné právo na zákonného sudcu. Podľa tohto článku nikoho nemoţno odňať jeho zákonnému sudcovi; príslušnosť súdu ustanoví zákon. Občiansky súdny poriadok - zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej aj „O.s.p.“) ustanovuje, ktorý súd je vecne, miestne a funkčne príslušný na prerokovanie veci, čo je prvým predpokladom pre určenie zákonného sudcu, keďţe označené základné právo sa výslovne spája s osobou sudcu. Postavenie zákonného sudcu ako osoby, ktorá má o 1 Nc 72/2011 4 veci rozhodnúť, je späté so sústavou súdov, ktorú upravuje zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. So sústavou súdov priamo súvisí aj príslušnosť súdu o veci rozhodovať upravená Občianskym súdnym poriadkom, a tým aj osoba zákonného sudcu, za ktorého treba pokladať sudcu určeného v súlade s rozvrhom práce vecne a miestne príslušného súdu. Teda nevyhnutným predpokladom toho, aby účastník konania nebol odňatý svojmu zákonnému sudcovi, je rozhodovanie o jeho veci tým súdom, ktorý je podľa zákona (O.s.p.) na rozhodovanie o nej vecne, miestne i funkčne príslušný. Zákon, ktorý upravuje príslušnosť súdu priamo, je nevyhnutné uplatňovať aj pri rozhodovaní o určení súdu príslušného na konanie v konkrétnej právnej veci. Inak môţe dôjsť k jej postúpeniu súdu nepríslušnému, čo je v konečnom dôsledku porušením základného práva účastníka konania nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi. Rozhodnutím súdu o príslušnosti súdu iného nesmie byť teda účastník konania v konkrétnej veci odňatý svojmu zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanovuje zákon, ktorý nepriamo určuje aj osobu zákonného sudcu. Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 11 ods. 1 upravuje, ţe konanie sa uskutočňuje na tom súde, ktorý je vecne a miestne príslušný; príslušnosť sa určuje podľa okolností, ktoré tu sú v čase začatia konania, a trvá aţ do jeho skončenia. Pre určenie vecnej a miestnej príslušnosti sú teda rozhodujúce okolnosti, ktoré tu existujú v čase konania; takto raz určená príslušnosť trvá aţ do skončenia konania. Uvedené ustanovenie zákona vyjadruje zásadu perpetuatio fori spočívajúcu v trvaní súdnej príslušnosti raz určenej aţ do skončenia konania bez ohľadu na neskoršie zmeny okolností, ktoré sú inak pre určenie príslušnosti rozhodujúce; výnimky z tejto zásady upravuje tieţ zákon. Medzi tieto výnimky patrí prikázanie veci inému súdu podľa § 12 O.s.p. (ide o prípady nutnej a vhodnej delegácie): vec musí byť prikázaná inému súdu, pretoţe jeho sudcovia sú vylúčení (§ 14) - nutná delegácia ( § 12 ods. 1), a vec môže sa prikázať inému súdu z dôvodu vhodnosti - vhodná delegácia (§ 12 ods. 2) . V prvom i druhom prípade sa vec prikáţe súdu toho istého stupňa (inštancie); prikázaním sa nemôţe zmeniť vecná alebo funkčná príslušnosť - teda sa nemôţe prikázať vec súdu iného stupňa či inštancie, t.j. napr. ak sú vylúčení sudcovia určitého krajského súdu, vec sa prikáţe inému súdu, avšak toho istého stupňa (inštancie) - inému krajskému súdu (porovnaj tieţ R 3/1980). Zásada o trvaní /nemennosti/ súdnej príslušnosti uţ raz určenej sa vzťahuje nielen na prípady zákonnej miestnej príslušnosti, ale platí tieţ na prípady, keď bola príslušnosť určená inak, t. j. vzťahuje sa aj na delegáciu podľa § 12 O.s.p. /súdnym rozhodnutím o prikázaní veci 1 Nc 72/2011 5 zaloţenú príslušnosť/. V tomto smere ani v minulosti právna teória nemala ţiadne pochybnosti (porovnaj napr. Občanský soudní řád, Komentář I., nakladateľstvo Panoráma v Prahe, 1985, str. 139 aţ 142). Nerešpektovať túto zásadu by znamenalo porušiť právo na zákonného sudcu (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Tým, ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto právnej veci vedenej pôvodne na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 17C 76/2006 uznesením z
  23. septembra 2006 sp. zn. 3 Nc 25/2006 sudcov Krajského súdu v Banskej Bystrici vylúčil a podľa § 12 ods. 1 O.s.p. vec prikázal na prejednanie a rozhodovanie Krajskému súdu v Trenčíne, zaloţil s konečnou platnosťou (do budúcna) príslušnosť Krajského súdu v Trenčíne na rozhodovanie v uvedenej právnej veci (rozhodol tým o jeho funkčnej príslušnosti v tejto veci). Uznesením z
  24. septembra 2006 sp. zn. 3 Nc 25/2006 zaloţená príslušnosť Krajského súdu v Trenčíne sa teda nevyčerpala (neskončila) len bezprostredne nadväzujúcim rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne (uznesením z
  25. októbra 2006 sp. zn. 17 NcC 22/2006), ale je daná – vzťahuje sa v tejto právnej veci na všetky ďalšie (budúce) rozhodovania tohto súdnym rozhodnutím o príslušnosti určeného krajského súdu (tento súd nastupuje namiesto pôvodného Krajského súdu v Banskej Bystrici – plní v celom rozsahu jeho funkcie). Krajskému súdu v Trenčíne ako funkčne príslušnému súdu preto patrí rozhodnúť o odvolaní navrhovateľa, ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Ţiar nad Hronom z
  26. septembra 2009 č. k. 7C 271/2006-
  27. Na tejto príslušnosti Krajského súdu v Trenčíne nič nemôţu zmeniť okolnosti, ktoré nastali po uţ raz takto zaloţenej príslušnosti tohto krajského súdu (napríklad ţe na pôvodne funkčne príslušnom súde sa medzičasom sčasti zmenilo zloţenie sudcovského zboru). Na veci /uvedenom závere/ tieţ nič nemení, ţe – ako moţno vyvodiť z prípisu (listu) zo
  28. februára 2010 sp. zn. 2 Ndc 4/2010 – Najvyšší súd Slovenskej republiky v tom čase chápal účinky uţ raz súdnym rozhodnutím zaloţenej príslušnosti Krajského súdu v Trenčíne iba ako ad hoc rozhodnutie, t.j. bez prihliadnutia k zásade perpetuatio fori. Iné riešenie v takomto prípade – opakované (ad hoc) predkladanie veci na rozhodovanie o vylúčení sudcov Krajského súdu v Banskej Bystrici, hoci tento súd uţ stratil postavenie funkčne príslušného /odvolacieho/ súdu, neobstojí. Takýmto – „iným“ – riešením, kde je zjavná jeho mylnosť uţ zo samotného rozporu s citovanou právnou úpravou (ako aj s jej ustáleným výkladom právnou teóriou), by sa poprela uţ zdôraznená zásada o trvaní /nemennosti/ súdnej príslušnosti (zaloţenej v tomto prípade súdnym rozhodnutím) a tým zároveň by sa poprelo aj právo na zákonného sudcu; fakt, ţe by sa tak súčasne celkom zmazal 1 Nc 72/2011 6 (odstránil) aj jasne zreteľný teleologicky význam trvania (nemennosti) uţ raz takto určenej súdnej príslušnosti (spočívajúci na zámere docieliť, aby uţ následne nedochádzalo k ďalším ingerenciám v tom istom smere – opakovaným rozhodovaniam o príslušnosti a tak k predlţovaniu a teda aj nehospodárnosti súdneho konania), moţno potom označiť za moment uţ iba rýdzo kolaterálny. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na uvedené zásadné skutočnosti a podané právne posúdenie (vo vzťahu k podmienke konania – funkčne príslušnému súdu na rozhodnutie o odvolaní navrhovateľa) dospel k záveru, ţe na rozhodnutie o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Ţiar nad Hronom z
  29. septembra 2009 č. k. 7C 271/2006-189 je funkčne príslušný Krajský súd v Trenčíne, nie Krajský súd v Banskej Bystrici. Chýba tu teda východiskový základ (dôvod), aby mohol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodovať o vylúčení, resp. nevylúčení sudcov Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorí nie sú zákonnými sudcami v tejto veci (porovnaj § 15a ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníci majú právo z dôvodov podľa § 14 ods. 1 uplatniť námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť), a spis je potrebné postúpiť Krajskému súdu v Trenčíne ako súdu funkčne príslušnému na rozhodnutie o odvolaní navrhovateľa. Najvyšší súd, ktorý na základe opísaného stavu ustálil nesplnenie zákonných podmienok pre to, aby mohol pristúpiť k postupu v zmysle právneho názoru ústavného súdu vysloveného v tejto veci, teda aby sa mohol zaoberať existenciou či neexistenciou skutočností vylučujúcich sudcov Krajského súdu v Banskej Bystrici z prejednávania a rozhodovania vo veci, ktorá je vedená na Okresnom súde Ţiar nad Hronom pod sp. zn. 7C 271/2006 (pretoţe tento krajský súd stratil svoju pôvodnú funkčnú príslušnosť), rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto uznesenia. Týmto uznesením zaväzujúcim procesným postupom vyriešil aktuálnu otázku, ktorý súd má rozhodnúť o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Ţiar nad Hronom z
  30. septembra 2009 č. k. 7C 271/2006-189, a podaným výkladom aj pro futuro predchádza moţnosti vzniku prípadnej novej pochybnosti o tom, ktorý z oboch spomenutých krajských súdov je odvolacím súdom v danej právnej veci. Treba osobitne zdôrazniť, ţe riešenie prijaté špecializovaným senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v tomto prípade, ktoré plne rešpektuje vyloţenú zásadu o trvaní raz určenej súdnej príslušnosti, je zhodné s jeho postupom v ďalších obdobných prípadoch (porovnaj napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
  31. septembra 2010 sp. zn. 1 Nc 45/2010, ktoré bolo schválené občianskoprávnym kolégiom na publikovanie v Zbierke stanovísk 1 Nc 72/2011 7 najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
  32. júla 2010 sp. zn. 1 Nc 18/2010, z
  33. apríla 2011 sp. zn.1 Nc 27/2011, z
  34. júla 2011 sp. zn. 1 Nc 41/2011, z
  35. augusta 2011 sp. zn. 1 Nc 48/2011). Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
  36. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  37. decembra 2011 JUDr. Milan D e á k, v.r. predseda senátu Za správnosť: Hrčková Marta

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.