← Slovensko

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

Obsah (13)§ 56§ 205§ 22§ 244§ 247§ 250i§ 57§ 1§ 43§ 58§ 219§ 18§ 250k

Najvyšší súd 10Sža/47/2011 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členov sená

ustanovenia § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, v platnom znení (ďalej len „O. s. p.“), ţalobu ţalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania rozhodnutia ţalovaného č. p.: UHCP-BB-SK-24-001/2011 zo dňa 17.01.2011, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Ţilina č. UHCP-BB-ZI-AV-21-7/2010 zo dňa 02.12.2010 o administratívnom vyhostení ţalobcu a zákaze vstupu na územie Slovenskej republiky (ďalej len „SR“) na dobu jedného roka, t.j. do 02.12.2011. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, ţe zo správneho spisu, predovšetkým z priechodných pečiatok v cestovnom doklade, nesporne vyplývalo, ţe ţalobca pricestoval do Schengenského priestoru dňa 03.08.2010, dňa 30.10.2010 vycestoval zo Schengenského priestoru a na druhý deň, dňa 31.10.2010 sa opäť vrátil na územie Schengenského priestoru. Z uvedených údajov tak bolo zrejmé, ţe ţalobca sa zdrţiaval na území SR viac ako 90 dní v rámci obdobia šiestich mesiacov a týmto konaním došlo k porušeniu čl. 5 ods. l Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 562/2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) (ďalej len „Kódex schengenských hraníc“). Obdobie troch mesiacov musí byť dodrţané v rámci obdobia za sebou idúcich šiestich mesiacov. Iný výklad čl. 5 ods. l Kódexu schengenských hraníc by mohol mať za následok zneuţívanie dĺţky pobytu v Schengenskom priestore, čo by bolo v rozpore s „duchom“ Kódexu schengenských hraníc. Krajský súd sa nestotoţnil s tvrdením ţalobcu, ţe postup správneho orgánu nebol v súlade s § 3 ods. l a ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“). Správne orgány postupovali v úzkej súčinnosti s účastníkom konania a zo zápisnice o podaní vysvetlenia zo dňa 02.12.2010 mal krajský súd preukázané, ţe na základe poučenia bol ţalobcovi ustanovený tlmočník v jazyku anglickom, ţalobca po pretlmočení zápisnice túto podpísal a zápisnicu neţiadal doplňovať. Zo záznamu o poučení cudzinca zo dňa 02.12.2010 mal súd preukázané, ţe ţalobca bol

§ 56ods.

2 zákona č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých predpisov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pobyte 10Sža/47/2011 3 cudzincov“), poučený o tom, ţe má moţnosť poţiadať o písomný preklad dôvodov administratívneho vyhostenia, doby zákazu vstupu a poučenia o moţnosti odvolania sa v jazyku, ktorému rozumie; ţalobca písomný preklad neţiadal. Krajský súd ďalej konštatoval, ţe zo správneho poriadku a ani zo zákona o pobyte cudzincov nevyplýva obligatórne zastúpenie ţalobcu v tomto konaní. Ţalobca počas konania o administratívnom vyhostení a zákaze vstupu na územie SR nepoţiadal, aby bol v konaní zastúpený advokátom a taktieţ nepoţiadal o poskytnutie lehoty za účelom vyjadrenia sa k podkladom rozhodnutia. Ţalobca nepoţiadal ani o medzinárodnú ochranu

§ 56ods.

3 zákona o pobyte cudzincov. Zo zápisnice o podaní vysvetlenia mal krajský súd preukázané, ţe ţalobcovi bolo oznámené začatie správneho konania a z cestovného dokladu, ktorý predloţil ţalobca, mal správny orgán k dispozícii nespochybniteľné dôkazy o čase vstupu a pobytu ţalobcu v Schengenskom priestore. Ţalobca tieto dôkazy nespochybnil ani v podanom odvolaní, ani v podanej ţalobe.

názoru krajského súdu tu nebol dôvod na to, aby správny orgán formálne predlţoval konanie a s prihliadnutím na § 250i ods. 3 O. s. p. konštatoval, ţe aj v prípade, ţe by správny orgán neposkytol ţalobcovi dlhší časový priestor na vyjadrenie sa k podkladom konania, nič by to nezmenilo na skutočnosti, ţe ţalobca porušil čl. 5 ods. l Kódexu schengenských hraníc. Uviedol, ţe v zmysle ustálenej súdnej praxe a judikatúry platí, ţe rozhodnutie administratívneho orgánu sa nezrušuje iba preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôţu nahradiť iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka konania. Rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo zo skutkových zistení, ktoré boli predloţené ako dôkaz samotným ţalobcom a správny orgán umoţnil ţalobcovi vyjadriť sa k veci (ku skutkovým zisteniam) a navrhnúť dôkazy. Ţalobca však v správnom konaní nevyuţil svoje právo, ţiadne návrhy v konaní nevzniesol, nepredloţil ani ţiadne dôkazy a počas výsluchu dňa 02.12.2010 neţiadal doplniť zápisnicu. Správny orgán mal k dispozícii dostatok dôkazov zistených z cestovného dokladu ţalobcu, ktoré boli postačujúce na to, aby rozhodol o administratívnom vyhostení a o zákaze vstupu ţalobcu na územie SR. 10Sža/47/2011 4 Na základe uvedených skutočností dospel krajský súd k záveru, ţe rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach ţaloby boli v súlade so zákonom a preto ţalobu ţalobcu zamietol. Proti tomuto rozsudku podal ţalobca, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, včas odvolanie v celom rozsahu z dôvodu

§ 205ods.

2 písm. f) O. s. p., t.j. ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ţalobca v odvolaní poukázal na skutočnosť, ţe svoje práva garantované Správnym poriadkom nevyuţil, pretoţe právo na ich vyuţitie mu bolo znemoţnené postupom správneho orgánu. Správny orgán ho predviedol priamo zo športovej haly, následne ho niekoľko hodín vypočúval a po skončení výsluchu vydal ešte v ten istý deň rozhodnutie vo veci, pričom ţalobca je cudzinec, ktorý je absolútne neznalý právneho poriadku SR. Ţalobca ďalej poukázal na to, ţe moţnosť mať v konaní tlmočníka a moţnosť prostredníctvom neho odpovedať na otázky správneho orgánu nie je moţné povaţovať za postup správneho orgánu, prostredníctvom ktorého boli zachované práva účastníka konania v súlade s § 3 ods. 2 Správneho poriadku. V prípade, ak by správny orgán postupoval v súlade s § 3 ods. 2 Správneho poriadku, poskytol by ţalobcovi právo na účinnú obhajobu, teda nerozhodol by vo veci v deň začatia konania, ale poskytol by mu primeranú lehotu na vyjadrenie, prípadne mu umoţnil zvoliť si pre zastupovanie v konaní zástupcu a vyjadriť sa prostredníctvom neho k podkladom rozhodnutia. Ţalobca ďalej dodal, ţe počas pobytu na území SR sa nikdy neskrýval, vykonával športovú činnosť na základe hráčskej zmluvy so športovým klubom, neexistoval teda ţiadny predpoklad, ţe by sa správnemu konaniu vyhýbal a preto nebol ţiaden zákonný dôvod na takého urýchlené konanie bez rešpektovania práv v zmysle Správneho poriadku K nepoţiadaniu o poskytnutie lehoty za účelom vyjadrenia sa k podkladom rozhodnutia ţalobca uviedol, ţe o tejto moţnosti nemal vedomosť a ani nebol zo strany správneho orgánu o moţnosti poučený, nemal moţnosť si zvoliť advokáta a Správny poriadok nepozná. Jeho právo na účinnú obhajobu tak nebolo v správnom konaní dodrţané. 10Sža/47/2011 5 Ţalobca sa v odvolaní vyjadril aj ku konštatovaniu krajského súdu, ţe aj v prípade, ak by mu správny orgán poskytol dlhší časový priestor na vyjadrenie, nič by to nezmenilo na skutočnosti, ţe ţalobca porušil čl. 5 ods. l Kódexu schengenských hraníc. Uviedol, ţe takéto právne posúdenie je nesprávne, nakoľko z neho vyplýva, ţe garantovanie práv účastníkovi správneho konania závisí od konkrétneho skutkového stavu veci, t.j. ak správny orgán uţ pri začatí konania vyhodnotí zrejmé porušenie právneho predpisu, nie je povinný následne rešpektovať práva účastníka správneho konania a umoţniť mu výkon týchto práv. Na základe uvedeného ţalobca ţiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok krajského súdu tak, ţe návrhu ţalobcu v celom rozsahu vyhovie a prizná mu náhradu trov konania. Ţalovaný sa k odvolaniu ţalobcu vyjadril podaním zo dňa 22.06.2011, v ktorom uviedol, ţe pri svojom rozhodovaní konal samostatne, vychádzal z náleţite zisteného skutkového stavu veci, pričom zobral do úvahy všetky okolnosti uvádzané v odvolaní účastníka konania a preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom jeho obsahu i rozsahu a to v úzkej súvislosti s konaním, ktoré mu predchádzalo, pričom nezistil ţiadne pochybenie zákona, či nesúlad postupu prvostupňového správneho orgánu so všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými na území SR. K námietkam ţalobcu uviedol, ţe prvostupňový správny orgán vydal napadnuté rozhodnutie v súlade so zákonom o pobyte cudzincov a nešlo o porušenie práv ţalobcu vyjadriť sa ku skutkovému stavu veci pred vydaním napadnutého rozhodnutia. Ţalobca bol riadne vypočutý do zápisnice o podaní vysvetlenia, ktorá však trvala len od 18.20 hod. do 19.00 hod. Preto tvrdenie ţalobcu, ţe sa nemal moţnosť vyjadriť k podkladom a skutočnostiam uvádzaným v napadnutom rozhodnutí, povaţoval ţalovaný za irelevantné. Ţalovaný ďalej uviedol, ţe prvostupňový správny orgán vychádzal z riadne zisteného skutkového stavu veci, nakoľko pred vydaním napadnutého rozhodnutia jednoznačne preukázal, ţe ţalobca vstúpil na územie Schengenského priestoru prvýkrát dňa 03.08.2010 cez letisko v Zürichu, následne dňa 30.10.2010 vycestoval a dňa 31.10.2010 opätovne vstúpil do Schengenského priestoru. Ţalobca sa tu zdrţiaval 120 dní, čo bolo viac ako tri mesiace v období šiestich mesiacov. Ţalovaný podotkol, ţe ak sa mienil ţalobca zdrţiavať v Schengenskom priestore viac ako tri mesiace v jednom polroku, bol povinný poţiadať o niektorý z druhov pobytu, ktorý by ho oprávňoval na pobyt dlhší ako tri mesiace na území 10Sža/47/2011 6 SR. Ţalobca dôkazy, predloţené a zistené prvostupňovým správnym orgánom, počas celého konania nevyvrátil a nenavrhol, ani nepredloţil ţiadne nové, resp. relevantné dôkazy, ktoré by viedli k zrušeniu napadnutého rozhodnutia o administratívnom vyhostení.

názoru ţalovaného by ani akékoľvek vysvetlenie ţalobcu nemohlo zmeniť dôkazy – dátumy na odtlačkoch priechodových pečiatok v jeho cestovnom doklade a neznalosť zákona zo strany ţalobcu nezakladá dôvod na spochybňovanie napadnutého rozhodnutia. Prvostupňový správny orgán postupoval v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, ako aj v súlade s európskymi právnymi normami a ţalobcu nijakým spôsobom neukrátil na jeho právach. Napadnuté rozhodnutie nebolo vydané z dôvodu, ţe by sa ţalobca skrýval alebo vyhýbal nejakej povinnosti, ale preto, ţe svojim konaním porušil ustanovenia zákona o pobyte cudzincov. Pritom zákon o pobyte cudzincov umoţňuje cudzincom podať si ţiadosť o prechodný pobyt za účelom vykonávania športovej činnosti

§ 22ods.

1 písm. c), v zmysle ktorého je celé konanie zjednodušené o predloţenie rôznych dokladov. Ţalovaný ďalej poukázal na § 17 ods. 1 Správneho poriadku a uviedol, ţe ţalobca počas celého konania neprejavil záujem nechať sa zastupovať advokátom, či inou splnomocnenou osobou a ţiadal len prítomnosť tlmočníka, čomu prvostupňový správny orgán v plnom rozsahu vyhovel. Záverom ţalovaný navrhoval, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd SR“) rozhodnutie krajského súdu v súlade s § 219 O. s. p. potvrdil.

§ 244ods.

1 O. s. p. preskúmavajú súdy v správnom súdnictve na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

§ 247ods.

1 O. s. p. sa v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, postupuje

druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku „Rozhodovanie o ţalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov“.

§ 250iods.

1 veta prvá O. s. p. je pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. 10Sža/47/2011 7 Z obsahu administratívneho spisu bolo zistené, ţe dňa 02.12.2010 bol ţalobca kontrolovaný hliadkou Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Ţilina v areály športovej haly, pričom z predloţeného cestovného dokladu bolo zistené, ţe do Schengenského priestoru pricestoval dňa 03.08.2010, následne vycestoval dňa 30.10.2010 a späť do Schengenského priestoru sa vrátil dňa 31.10.2010, t.j. na území SR sa zdrţiaval viac ako 90 dní v jednom polroku. Následne bol predvedený na Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Ţilina a vzhľadom na to, ţe bol naplnený dôvod pre administratívne vyhostenie cudzinca

§ 57ods.

1 písm. b) bod 1 zákona o pobyte cudzincov, bolo vydané rozhodnutie č. UHCP-BB-ZI-AV-21-7/2010 zo dňa 02.12.2010 o administratívnom vyhostení ţalobcu z územia SR a bol mu zakázaný vstup na územie SR na dobu jedného roka, t.j. do 02.12.2011. Na odvolanie ţalobcu ţalovaný správny orgán rozhodnutím č. p. UHCP-BB-SK-24- 001/2011 zo dňa 17.01.2011 prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie ţalobcu v plnom rozsahu zamietol. Proti rozhodnutiu ţalovaného podal ţalobca včas, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ţalobu na Krajský súd v Banskej Bystrici spolu so ţiadosťou o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia. Uznesením č. k. 1Scud/1/2011-21 zo dňa 01.03.2011 krajský súd odloţil vykonateľnosť rozhodnutia ţalovaného č. UHCP-BB-SK-24-001/2011 zo dňa 17.01.2011 aţ do právoplatného skončenia konania o preskúmanie zákonnosti uvedeného rozhodnutia. Rozsudkom č. k. 1Scud/1/2011-47 zo dňa 11.05.2011 krajský súd ţalobu ţalobcu zamietol. Najvyšší súd SR, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1 O. s. p.), preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel jednomyseľne k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nebolo moţné priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania

ustanovenia § 250ja ods. 2 O. s. p. s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30. novembra 2011 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.). 10Sža/47/2011 8 V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, ţe predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým bola zamietnutá ţaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ktorým ţalovaný potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie o administratívnom vyhostení ţalobcu a zákaze vstupu na územie SR na dobu jedného roka, t.j. do 02.12.2011

§ 57ods.

1 písm. b) bod 1 zákona o pobyte cudzincov, preto primárne, v medziach odvolania, preskúmal Najvyšší súd SR rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného a prvostupňové správne rozhodnutie, a to najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami ţalobcu, uvedenými v ţalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného. V predmetnej veci bolo nesporné, ţe ţalobca sa na území SR zdrţiaval neoprávnene – dňa 02.12.2010 bol ţalobca kontrolovaný hliadkou polície a bolo zistené, ţe sa na území SR zdrţiava neoprávnene. Následne bol predvedený na Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Ţilina a vzhľadom na to, ţe bol naplnený dôvod pre administratívne vyhostenie cudzinca

§ 57ods.

1 písm. b) bod prvý zákona o pobyte cudzincov, bolo vydané rozhodnutie o jeho administratívnom vyhostení č. UHCP-BB-ZI-AV-21-7/2010 zo dňa 02.12.2010.

§ 1ods.

1 zákona pobyte cudzincov je predmetom zákona o pobyte cudzincov ustanoviť

  1. a)podmienky vstupu cudzincov na územie Slovenskej republiky a vycestovania cudzincov z územia Slovenskej republiky, ktoré nie sú ustanovené v osobitnom predpise,
  2. b)podmienky pobytu cudzincov na území Slovenskej republiky,
  3. c)podmienky vydávania dokladov pre cudzincov,
  4. d)povinnosti cudzincov, iných fyzických osôb a právnických osôb súvisiace so vstupom a s pobytom,
  5. e)postup pri hlásení pobytu, evidencii cudzincov a kontrole pobytu,
  6. f)podmienky a postup administratívneho vyhostenia cudzinca z územia Slovenskej republiky,
  7. g)podmienky zaistenia cudzinca a jeho umiestnenia v zariadení pre cudzincov,
  8. h)podmienky policajného prevozu cudzinca cez územie Slovenskej,
  9. i)podmienky leteckého tranzitu cudzinca cez územie Slovenskej republiky a 10Sža/47/2011 9
  10. j)priestupky a iné správne delikty na úseku vstupu a pobytu. Osobitným predpisom, na ktorý toto ustanovenie zákona odkazuje, je Kódex schengenských hraníc, ktorý v čl. 5 upravuje podmienky pre vstup a pobyt, ktorý nepresiahne tri mesiace v rámci obdobia šiestich mesiacov u štátnych príslušníkov tretích krajín na území Schengenského priestoru, čiţe aj na území SR, keďţe SR je súčasťou Schengenského priestoru.

§ 57ods.

1 písm. b) bod 1 zákona o pobyte cudzincov môţe policajný útvar administratívne vyhostiť cudzinca a určiť mu zákaz vstupu do piatich rokov, najmenej však na jeden rok, ak bez oprávnenia vstúpi na územie Slovenskej republiky alebo sa bez oprávnenia zdrţiava na území Slovenskej republiky.

§ 57ods.

10 zákona o pobyte cudzincov nemôţe policajný útvar administratívne vyhostiť

  1. a)občana Európskeho hospodárskeho priestoru, ak sa oprávnene zdrţiaval najmenej desať rokov na území Slovenskej republiky; to neplatí, ak predstavuje hrozbu pre bezpečnosť štátu,
  2. b)dieťa mladšie ako osemnásť rokov; to neplatí, ak je vyhostenie tohto dieťaťa v jeho záujme,
  3. c)cudzinca, u ktorého dôjde k vzniku choroby, ktorá ohrozuje verejné zdravie, po udelení povolenia na pobyt,
  4. d)cudzinca, ktorému bolo udelené povolenie na tolerovaný pobyt

§ 43ods.

6.

§ 58ods.

1 zákona o pobyte cudzincov nemoţno cudzinca administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom by bol ohrozený jeho ţivot z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboţenstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie, alebo v ktorom by mu hrozilo mučenie, kruté, neľudské alebo poniţujúce zaobchádzanie, alebo trest. Rovnako nemoţno cudzinca administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom mu bol uloţený trest smrti alebo je predpoklad, ţe v prebiehajúcom trestnom konaní mu takýto trest môţe byť uloţený.

ods. 2 cudzinca nemoţno administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom by bola ohrozená jeho sloboda z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboţenstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie; to neplatí, ak cudzinec svojím konaním ohrozuje bezpečnosť štátu, alebo ak bol odsúdený za obzvlášť závaţný trestný čin 10Sža/47/2011 10 a predstavuje nebezpečenstvo pre Slovenskú republiku.

ods. 3 osobu bez štátnej príslušnosti, ktorá má povolený trvalý pobyt, moţno administratívne vyhostiť iba v prípade, ak svojím konaním ohrozuje bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok a nevzťahujú sa na ňu prekáţky administratívneho vyhostenia

odsekov 1 a 2.

§ 219ods.

2 O. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. V preskúmavanom prípade sa odvolací súd plne stotoţnil s rozhodnutím krajského súdu. Zákon o pobyte cudzincov vymedzuje v ustanovení § 57 taxatívne prípady, kedy príslušný policajný útvar administratívne vyhostí cudzinca a určí mu zákaz vstupu na územie SR. Jedným z týchto dôvodov je aj skutočnosť, ţe cudzinec bez oprávnenia vstúpi na územie SR alebo sa bez oprávnenia zdrţiava na území SR. V prípade ţalobcu bolo bez všetkých pochybností náleţite preukázané, ţe sa na území SR zdrţiaval bez potrebného oprávnenia a túto skutočnosť nijakým spôsobom nespochybňoval ani sám ţalobca. Namietané rozhodnutie a postup ţalovaného bolo preto v súlade s vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami, a to aj s poukazom na neexistenciu prekáţky administratívneho vyhostenia ţalobcu, ktoré sú tieţ v zákone o pobyte cudzincov taxatívne vymedzené. Ohľadne odvolacej námietky ţalobcu, týkajúcej sa nevyuţitia práv garantovaných Správnym poriadkom z dôvodu, ţe právo na ich vyuţitie mu bolo znemoţnené postupom správneho orgánu, sa odvolací súd stotoţnil s názorom krajského súdu. Ako vyplynulo z obsahu administratívneho spisu, ţalobca bol riadne vypočutý do zápisnice o podaní vysvetlenia, bol mu známy dôvod jeho predvedenia (za účelom podania vysvetlenia k neoprávnenému pobytu na území SR) a bolo mu oznámené

§ 18ods.

3 Správneho poriadku, ţe bolo voči nemu začaté správne konanie vo veci administratívneho vyhostenia a zákazu vstupu na územie SR. Z obsahu administratívneho spisu ďalej vyplynulo, ţe ţalobca počas konania neprejavil záujem nechať sa zastupovať advokátom, či inou splnomocnenou osobou, ţiadal len prítomnosť tlmočníka, čomu prvostupňový správny orgán v plnom rozsahu vyhovel. Ţalobca tak mal moţnosť sa vyjadriť k podkladom a skutočnostiam uvádzaným 10Sža/47/2011 11 v napadnutom rozhodnutí, preto povaţoval odvolací súd námietku ţalobcu, ţe vyuţitie práv garantovaných Správnym poriadkom mu bolo znemoţnené postupom správneho orgánu, za nedôvodnú. K námietke ţalobcu, ţe Správny poriadok nepozná a nevedel o moţnosti poţiadať o poskytnutie lehoty, poukázal odvolací súd na § 2 zákona č. 1/1993 Zb. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky,

ktorého o všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, ţe dňom uverejnenia sa stalo známym kaţdému, koho sa to týka a domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná. Existuje tak právna fikcia, ţe kaţdý je oboznámený s platnými a účinnými zákonmi a je si vedomý svojich práv a povinností; ide o zásadu „neznalosť zákona neospravedlňuje“ (ignorantia legis non excusat). Vzhľadom k tomu, že námietky žalobcu, uvedené v odvolaní proti rozhodnutiu krajského súdu, neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 1Scud/1/2011-47 zo dňa 11.05.2011 je vecne správny a preto ho

§ 219ods.

1, 2 O. s. p. v spojení s § 250ja ods. 3 posledná veta O. s. p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd SR

§ 250kods.

1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 246c O. s. p. tak, ţe neúspešnému ţalobcovi a ani ţalovanému právo na náhradu trov nevzniklo, na základe čoho účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave 30. novembra 2011 JUDr. Jana Henčeková, PhD., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.