Obsah (10)

§ 234§ 61§ 39a§ 226§ 247§ 302§ 258§ 259§ 256§ 253

N a j v y š š í s ú d 5 Ndt 15/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci proti odsúdenému M. K. pre trestný čin lúpeţe

§ 234ods.

1, ods. 2 písm. a/, písm. c/, ods. 3 Tr. zák. účinného do

1. januára 2006 na neverejnom zasadnutí
2. októbra 2011 v Bratislave, o ţiadosti odsúdeného M. K. o navrátenie lehoty na podanie odvolania proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline zo
3. marca 2002, sp. zn. 4T 5/00, rozhodol t a k t o :

§ 61ods.

1 Tr. por. účinného do

1. januára 2006 odsúdenému M. K. navrátenie lehoty na podanie odvolania proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline zo
2. marca 2002, sp. zn. 4T 5/00, sa n e p o v o ľ u j e. O d ô v o d n e n i e Odsúdený M. K. podal
3. septembra 2011 ţiadosť o navrátenie lehoty na podanie odvolania proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline zo
4. marca 2002, sp. zn. 4T 5/
5. Svoju ţiadosť odôvodnil tým, ţe v tomto prvostupňovom konaní bol odsúdený v neprítomnosti, keďţe sa proti nemu viedlo trestné konanie ako proti ušlému. V tomto smere poukazoval na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva,

ktorej „konanie v neprítomnosti nie je nezlučiteľné s Dohovorom, ak obvinený môţe neskôr poţiadať, aby súd rozhodol znova v jeho prítomnosti o oprávnenosti trestného obvinenia“. Ďalej argumentoval aj tým, ţe rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. septembra 2002, sp. zn. 5To 44/2002, ktorým bola jeho trestná vec právoplatne skončená, neobsahuje poučenie v zmysle čl. 6 Dohovoru o jeho práve poţiadať o nové prejednanie veci v jeho prítomnosti. Nakoniec uviedol, ţe lehota na podanie sťaţnosti pre porušenie zákona mu uţ uplynula a rovnako tak mu bol zamietnutý návrh na povolenie obnovy konania.

jeho názoru je nespravodlivé, ţe v jeho konaní mu je neustále odopierané právo na podanie opravného prostriedku. 2 5 Ndt 15/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto posudzovanej veci zistil nasledovný stav: Rozsudkom Krajského súdu v Ţiline zo 4. marca 2002, sp. zn. 4T 5/00, bol v tom čase obţalovaný M. K. uznaný za vinného z trestného činu lúpeţe

§ 234ods.

1, ods. 2 písm. a/, písm. c/, ods. 3 Tr. zák. účinného do

1. januára 2006 (ďalej len Tr. zák.) na tom skutkovom základe, ţe obţalovaní M. K., L. H., Š. M., J. Z., T. M. a P. P. ako členovia organizovanej skupiny v úmysle aj za pouţitia násilia odcudziť lesné kolesové ťahače z areálu objektu P., sa po vzájomnej dohode, príprave, zabezpečení prostriedkov a rozdelení úloh stretli
2. septembra 1999 asi o 23.00 hod. na parkovisku pod P., odkiaľ T. M. previezol postupne všetkých osobným motorovým vozidlom zn. Škoda 120 a Lancia Dedra k objektu chaty v časti S., ul. H., kde M. K. a L. H. vysliedili stráţnika a po vylákaní von z chaty ho viacnásobne udierali päsťami do hlavy, tváre a tela, zvalili ho na zem, kde v takomto útoku pokračovali, potom ho hrdúsili na krku, spútali mu lepiacou páskou na koberce nohy, ruky a ústa, pritláčali mu hlavu tvárou o zem, preniesli ho do chaty, do miestnosti toalety, kde ho zviazali káblom; následkom fyzického útoku vrátnikovi J. R., nar. X., spôsobili smrť udusením, ktorá nastala v čase od 24.00 hod. do 02.00 hod. dňa
3. septembra 1999; potom Š. M. a P. P. naštartovali a bránou vyviezli aj za pomoci J. Z. dva lesné kolesové ťahače ku škode P., v hodnote 361 200 Sk a J. K., P., v hodnote 180 600 Sk; neúspešne sa pokúsili naštartovať aj tretí lesný kolesový ťahač v hodnote 361 200 Sk patriaci R. P., M., pričom T. M. s J. Z. okrem činnosti vodičov v priebehu vykonávania činu dávali pozor v okolí a zabezpečovali odvoz odcudzených strojov nákladným motorovým vozidlom, ktorý sa po neúspešnom opakovanom pokuse o ich naloţenie neuskutočnil, a preto ich nechali odstavené na M. v lokalite zvanej S.; poškodením lesných kolesových ťahačov spôsobili pozemkovému spoločenstvu U. škodu vo výške 2 200 Sk a poškodenému J. K. škodu vo výške 500 Sk. Krajský súd v Ţiline za to obţalovaného M. K.

§ 234ods.

3 Tr. zák. odsúdil k trestu odňatia slobody vo výmere 13 a pol roka (trinásť a pol), na výkon ktorého ho

§ 39aods.

2 písm. c/ Tr. zák. zaradil do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny. Naproti tomu Krajský súd v Ţiline obţalovaného M. K.

§ 226písm.

c/ Tr. por. oslobodil spod obţaloby pre skutok, ktorý bol právne kvalifikovaný ako trestný čin krádeţe 3 5 Ndt 15/2011

§ 247ods.

2 písm. a/, ods. 5 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe ako bolo uvedené v bode 3/ obţaloby krajského prokurátora v Ţiline, č. k. 2 Kv 25/99-196, z 19. apríla 2000. Keďţe v prípade obţalovaného M. K. sa konalo ako proti ušlému

§ 302a nasl.

Tr. por. účinného do

1. januára 2006 (ďalej len Tr. por.), obhajkyňa obţalovaného M. K. JUDr. M. B. podala proti vyššie uvedenému rozsudku odvolanie čo do výroku o vine a tým aj čo do výroku o treste. Rovnako čo do oslobodzujúceho výroku podal odvolanie v neprospech obţalovaného M. K. aj krajský prokurátor. Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade týchto odvolaní meritórne preskúmal napadnutý rozsudok vo všetkých výrokoch, ktoré sa týkali obţalovaného M. K. a na verejnom zasadnutí konanom
2. septembra 2002

§ 258ods.

1 písm. d/, písm. e/, písm. f/, ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a

§ 259ods.

3 Tr. por. sám vo veci rozhodol, pokiaľ ide o obţalovaného M. K. tak, ţe tomuto

§ 234ods.

3 Tr. zák. uloţil trest odňatia slobody vo výmere 12 a pol (dvanásť a pol) roka, na výkon ktorého ho

§ 39aods.

2 písm. c/ Tr. zák. zaradil do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny, pričom odvolanie krajského prokurátora ako nedôvodné

§ 256Tr.

por. zamietol. Predsedníčka senátu Krajského súdu v Ţiline

1. januára 2003 u ods. M. K. nariadila výkon trestu odňatia slobody vo výmere 12 a pol roka, pričom zároveň v ten istý deň vydala aj príkaz na jeho dodanie do výkonu trestu odňatia slobody. Mestský súd v Prahe uznesením z
2. júla 2004, sp. zn. Nt 423/2004, vzal ods. M. K. do vydávacej väzby, ktorá začala plynúť od
3. júla 2004, a to na podklade zatýkacieho rozkazu vydaného Okresným súdom v Ţiline z
4. marca 2000, sp. zn. Tp 9/
5. Ods. M. K. písomným podaním z
6. apríla 2005 poţiadal predsedníčku senátu krajského súdu o doručenie rozsudku, ktorý prevzal
7. mája
8. Proti vyššie uvedenému rozsudku krajského súdu ods. M. K. podal
9. mája 2005 odvolanie. 4 5 Ndt 15/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z
10. júna 2005, sp. zn. 4 To 59/2005,

§ 253ods.

1 Tr. por. odvolanie ods. M. K. zamietol, keďţe bolo podané oneskorene.

§ 61ods.

1 prvá veta Tr. por. ak zmešká obvinený alebo jeho obhajca z dôleţitých dôvodov lehotu na podanie opravného prostriedku, povolí mu orgán, ktorému patrí rozhodovať o opravnom prostriedku, navrátenie lehoty. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky ţiadosti ods. M. K. o navrátenie lehoty na podanie odvolania proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline zo 4. marca 2002, sp. zn. 4T 5/00, nevyhovel, keďţe pre takýto procesný postup neboli splnené zákonné podmienky

§ 61ods.

1 Tr. por. V posudzovanom prípade bolo oprávnenou osobou (obhajkyňou v tom čase obţalovaného M. K.) podané odvolanie proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline zo

1. marca 2002, sp. zn. 4T 5/00, pričom Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade tohto opravného prostriedku preskúmal vyššie uvedený rozsudok vo všetkých jeho výrokoch týkajúcich sa v tom čase obžalovaného M. K., pričom zistil, ţe toto odvolanie je čiastočne dôvodné a vzhľadom k tomu rozhodol vo veci sám tak, ţe zrušil v príslušnej časti napadnutý rozsudok a uloţil dotyčnému miernejší trest odňatia slobody vo výmere 12 a pol roka so zaradením na jeho výkon do III. nápravnovýchovnej skupiny. Iná vec je, ţe v ďalšom postupe Krajského súdu v Ţiline týkajúcom sa výkonu tohto trestu odňatia slobody ako ak aj ďalších trestov odňatia slobody, ktoré mu boli predtým ako aj následne uloţené (hlavne trest odňatia slobody uloţený súdmi v Českej republike uznaný na území Slovenskej republiky) zrejme došlo k porušeniu ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. a ďalších v neprospech ods. M. K.. V tomto prípade však ods. M. K. odvolanie proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline z
2. augusta 2010, sp. zn. Ntc 11/2010, nepodal, preto prípadná náprava tohto stavu je moţná len prostredníctvom dovolania ministra spravodlivosti, ktorý však tento mimoriadny opravný prostriedok môţe podať iba na základe podnetu iného subjektu, ktorým sa vzhľadom na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky myslí subjekt nie zhodný s osobou oprávnenou podať riadny opravný prostriedok. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná. 5 5 Ndt 15/2011 V Bratislave
3. októbra 2011 JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alţbeta Kóňová