Obsah (7)

§ 250a§ 256§ 39a§ 49§ 228§ 254§ 23

N a j v y š š í s ú d 3 To 17/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Milana Lipovského a členov JUDr. Jany Serbovej a J

§ 250aods.

1, ods. 5 Tr. zák. účinného do

1. decembra 2005, na verejnom zasadnutí
2. marca 2011 v Bratislave prejednal odvolanie obţalovanej O. Ţ. podané jej obhajkyňou JUDr. A. C. proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa
3. októbra 2010, sp. zn. 7T 8/2003, a takto r o z h o d o l :

§ 256Tr.

por. odvolanie obhajkyne obţalovanej O. Ţ. – JUDr. A. C. sa zamieta. O d ô v o d n e n i e Napadnutým rozsudkom bola obţalovaná O. Ţ. uznaná vinnou trestným činom úverového podvodu

§ 250aods.

1, ods. 5 Tr. zák. účinného do

1. decembra 2005 (ďalej Tr. zák.) na tom skutkovom základe, ţe obţalovaná O. Ţ., ako štatutárny orgán spoločnosti E.E., ako aj spoločnosti A.A. sa podieľala v čase od
2. októbra 1999 na vybavení účelového úveru pre obec O. v Českej republike, na čo bola podpísaná v B. „Zmluva o obstaraní finančných prostriedkov“ a to dňa
3. októbra 1999,

ktorej mala obec O. zloţiť sumu 300 000 USD pre obstarávateľa úveru zábezpeku na získanie úveru v celkovej výške 450 000 USD pre obstarávateľa úveru firmy E.E., čo predstaviteľ obce O. vykonal a dňa

1. októbra 2000 na účet spomenutej spoločnosti bola hotovosť zloţená. Následne na toto bola podpísaná v B. 2 3 To 17/2010 v Českej republike „Úverová zmluva“ zo dňa
2. februára 2000, kde je uvedený ako veriteľ spoločnosť A.A., spoločnosť zastupujúca veriteľa je uvedená E.E., dňa
3. februára 2000 bola vrátená obci O. späť z účtu v B. čiastka 150 000 USD, ale zmluva zo strany veriteľa A. nebola naplnená v dohodnutom termíne, preto sa „D.“ zo dňa
4. júna 2000, podpísaným v O. zmenil splátkový kalendár a úroková sadzba sa zníţila v prospech obce O., ale ani obsah tohto dodatku nebol zo strany veriteľa naplnený a úver pre obec O. v dohodnutej výške nebol poskytnutý, rovnako ako nebola vrátená garancia vo výške 150 000 USD, naopak, bola po čiastkach dňa
5. novembra 1999 a
6. januára 2000 z účtu E., vybratá a zloţená na presne neurčenom mieste. Jej konaním bola spôsobená škoda obci O. vo výške minimálne 6 126 000 Sk. Uloţil jej za to

§ 250aods.

5 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov.

§ 39aods.

3 Tr. zák. pre výkon uloţeného trestu ju zaradil do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.

§ 49ods.

1 Tr. zák. uloţil jej aj trest zákazu činnosti vykonávať podnikateľsko- obchodnú činnosť po dobu 5 (päť) rokov.

§ 228ods.

1 Tr. por. účinného do

1. decembra 2005 (ďalej Tr. por.) zaviazal obţalovanú nahradiť poškodenej strane obec O. so sídlom Česká republika, O., H. č. X. škodu v sume 150 000 (stopäťdesiattisíc) USD s úrokom z omeškania odo dňa
2. januára 2000 aţ do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie obţalovaná, prostredníctvom svojej obhajkyne JUDr. A. C.. Vytýkala súdu, ţe v otázke viny aj trestu rozhodol nesprávne, keď ju uznal vinnou a potrestal, lebo týmto porušil zásadu „in dubio pro reo“. Poukazovala pritom na výsledky vykonaného dokazovania v rámci ktorého ani jeden z vypočutých svedkov ju neusvedčil z aktívnej činnosti. Navrhovala preto zrušiť napadnutý rozsudok, spod obţaloby krajského prokurátora ju oslobodiť o poškodenú stranu obec O. s nárokom na náhradu škody odkázať na konanie o veciach občianskoprávnych. Na podklade tohto odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací

§ 254ods.

1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov 3 3 To 17/2010 napadnutého rozsudku proti ktorým odvolateľka mohla podať odvolanie i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, ţe odvolanie obţalovanej nie je dôvodné. Rozsudok krajského súdu je výsledkom konania, v ktorom nedošlo k ţiadnym takým chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci alebo na moţnosť uplatnenia práva obţalovanej na obhajobu. V súlade s ustanovením § 2 ods. 5 Tr. por. súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazy, ktoré tieto potom vyhodnotil jednotlivo, vo vzájomných súvislostiach, ako aj v celom ich súhrne logickým a zároveň aj presvedčivo odôvodneným spôsobom, ktorému z hľadiska postupu stanoveného v § 2 ods. 6 Tr. por. nemoţno nič vytknúť. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa v súlade s ustanovením § 125 Tr. por. vyloţil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania za vylúčenú alebo pochybnú a akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov. Krajský súd na tomto základe vyvodil z vykonaných dôkazov správne a úplné skutkové zistenia, ktoré zodpovedajú tým dôkazom, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky nemá preto pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených vo výroku napadnutého rozsudku. K odvolacím námietkam obţalovanej je potrebné uviesť, ţe pouţitie zásady „in dubio pro reo“ v preskúmavanom prípade vôbec neprichádza v úvahu. Aplikácia tejto zásady (v pochybnostiach v prospech) vyplývajúcej z ustanovenia § 2 ods. 5 Tr. por. je totiţ namieste len vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môţu reálne prispieť k náleţitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie. A toto sa nevzťahuje na konkrétny prípad. Z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, konkrétne z výpovedi svedkov F. L., J. L., JUDr. M. S., A. Š., S. W., Mgr. V. P., Ing. R. Ď., J. B. a F. K. ako aj z tých listinných dôkazov, ktoré súd prvého stupňa podrobne rozvádza v odôvodnení napadnutého rozsudku je nepochybne preukázané, ţe celú podvodnú transakciu organizovala a riadila obţalovaná O. Ţ.. Na jej popud, spolu s teraz uţ nebohým Ing. J. Ď. zaloţili

1. marca 1999 spoločnosť E.E. (ďalej E.), prostredníctvom ktorej mali poskytovať úvery, ktoré mala zabezpečovať 4 3 To 17/2010 práve obţalovaná. Jedinými akcionármi spoločnosti boli obţalovaná a Ing. J. Ď.. Vzápätí na to opäť na popud obţalovanej bola v A. zaloţená
2. júna 1999 spoločnosť A. (ďalej A.), ktorej opäť jedinými spoločníkmi, vystupujúcimi ako riaditelia, boli obţalovaná O. Ţ. a Ing. J. Ď.. Práve táto spoločnosť úverovou zmluvou uzavretou
3. februára 2000 medzi veriteľom A., v zastúpení E., a dlţníkom – obec O. sa zaviazala poskytnúť dlţníkovi dlhodobý úver vo výške 450 000 USD. K naplneniu tejto zmluvy však nikdy nedošlo a ani dôjsť nemohlo. S.A., so sídlom v A. totiţ nielenţe nedisponovala ţiadnym finančným kapitálom, ale vyloţene predstavovala schránkovú firmu, ktorá formálne existovala len do konca roku 1999, do ktorej doby obţalovaná O. Ţ. zaplatila udrţiavací poplatok. Dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní nevnášajú ţiadne pochybnosti o účasti obţalovanej O. Ţ. na ţalovanom skutku. Naopak. Presvedčivým spôsobom potvrdzujú, ţe bola to obţalovaná, ktorá v úverovej zmluve vedome uvádzala nepravdivé relevantné údaje o poskytnutí úveru. Vedela, ţe S.A., nemá ţiadne finančné prostriedky, na aj napriek tomu zaviazala sa ich poskytnúť firme E. - sprostredkovateľovi (teda sebe samému) a následne dlţníkovi – obci O.. Je zrejmé, ţe účasť zahraničnej spoločnosti mala vniesť do prípadu istú dôveryhodnosť, čo sa v konečnom dôsledku aj podarilo. Obţalovaná takouto formou vlastne vylákala od obce O. finančnú sumu 150 000 USD, ako zábezpeku úveru, ktorú sumu doposiaľ poškodenej strane nevrátila. Zo správne zisteného skutkového stavu vyvodil krajský súd správny právny záver, keď uznal obţalovanú O. Ţ. vinnou zo spáchania trestného činu úverového podvodu

§ 250aods.1, ods.

5 Tr. zák. Preto o vine a právnom posúdení konania obţalovanej Najvyšší súd Slovenskej republiky nemal pochybnosti. Nepochybil súd prvého stupňa ani pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu, keď uloţil obţalovanej O. Ţ. nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov. Uloţený trest zodpovedá nielen zmyslu trestného konania, vrátane spravodlivého potrestania páchateľov, ale aj účelu trestu

§ 23ods.

1 Tr. zák. a ostatným rozhodným kritériám

ustanovenia § 31 ods. 1 Tr. zák. V tomto smere sa Najvyšší súd Slovenskej republiky v plnom rozsahu stotoţňuje s úvahami a závermi rozvedenými v napadnutom rozsudku, ktoré viedli krajský súd k uloţeniu nepodmienečného trestu odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby. 5 3 To 17/2010 Keďţe krajský súd zákonne rozhodol aj vo výroku uloţení trestu zákazu činnosti, a tieţ aj vo výrokoch o zaradení obţalovanej pre účely výkonu trestu odňatia slobody do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny a tieţ o náhrade spôsobenej škody, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky o odvolaní obţalovanej rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 16. marca 2011 JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r. predseda senátu Vypracoval: JUDr. Štefan Sekelský Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová