Obsah (9)

§ 250j§ 250k§ 50§ 2§ 65§ 65a§ 71§ 41§ 47

Najvyšší súd 5Sžp/12/2011 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUDr

§ 250jods.

2 písm. a/, c/, d/, a e/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) rozhodnutie ţalovaného č. 18829/2008 zo dňa

1. novembra 2008 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Týmto rozhodnutím ţalovaný (Minister zdravotníctva Slovenskej republiky) 2 5Sţp/12/2011 zamietol rozklad a potvrdil rozhodnutie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky ako prvostupňového správneho orgánu č. 9689/2008-IKŢ z
2. júna 2008, ktorým bolo obchodnej spoločnosti P., a. s., N. udelené povolenie vyuţívať prírodný liečivý zdroj v poţadovanom rozsahu. Rozhodol tak po tom, čo uznesením z
3. júna 2010, č. k. 1S/32/2009-61 spojil v zmysle § 112 ods. 1 OSP veci oboch ţalobcov o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ministra zdravotníctva Slovenskej republiky z
4. novembra 2008 č. 18829/2008 vedené na Krajskom súde Bratislave pod sp. zn. 1S/32/2009 a 1S/33/2010 na spoločné konanie s tým, ţe ďalej budú vedené pod sp. zn. 1S/32/
5. Rozsudok vo veci samej krajský súd právne odôvodnil ustanoveniami § 244 ods. 1 OSP, § 65a ods. 8 a 9 a § 71 ods. 1 zákona č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti účinného v čase podania ţiadosti o udelenie povolenia (ďalej len „zákon č. 277/1994 Z. z.“), § 5, § 19 ods. 3 a § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) a § 3, § 41 ods. 1, § 42 ods. 1 písm. c/, § 50 ods. 9 zákona č. 538/005 Z. z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 538/2005 Z. z.“), keď prisvedčil ţalobcom, ţe vecná príslušnosť je procesným inštitútom, ktorý obsahuje určenie orgánu, majúceho v určitej z hľadiska hmotno-právnych kategórií pôsobnosť (vymedzenú vzťahmi, v ktorých je orgán povolený plniť svoje úlohy a právomoc, t. j. oprávnenie vydávať v danej veci individuálne správne akty). Úprava vecnej príslušnosti musí pritom vychádzať z organizácie verejnej správy na danom úseku a do nej zabudovaných inštančných vzťahov, preto súčasťou vecnej príslušnosti je i určenie orgánu, ktorý v daných vzťahoch rozhoduje v prvom stupni. Na vecnú príslušnosť nadväzuje inštitút funkčnej príslušnosti, potreba ktorého vyplýva z organizácie verejnej správy. V danom prípade bola zákonom č. 538/2005 Z. z. na Ministerstve zdravotníctva Slovenskej republiky zriadená Štátna kúpeľná komisia, do pôsobnosti ktorej patrí plnenie úloh na úseku prírodných minerálnych vôd, prírodných liečivých vôd, prírodných liečebných kúpeľov a klimatických podmienok vhodných na liečenie a ktorá má v zmysle § 41 ods. 1 zákona č. 538/2005 Z. z. právomoc realizovať výkon verejnej správy, ako správny orgán rozhodujúci v prvom stupni. Zákonodarca teda v rámci ústredného orgánu štátnej správy (ministerstva) vytvoril útvar so špecializovanou činnosťou, t. j. Štátnu kúpeľnú komisiu, ktorej vymedzil vecnú a funkčnú príslušnosť na danom úseku verejnej správy tak, ţe ju označil za správny orgán s oprávnením (právomocou) v rámci vymedzenej pôsobnosti rozhodovať v prvom stupni. Orgánom štátnej správy, ktorý bol v čase rozhodovania vecne príslušný v predmetnej veci konať a vydať 3 5Sţp/12/2011 individuálny správny akt, bola Štátna kúpeľná komisia. Iba Štátna kúpeľná komisia

názoru krajského súdu bola v zmysle § 50 ods. 9 zákona č. 538/2005 Z. z. oprávnená v konaní uţ začatom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, posúdiť návrh spoločnosti navrhovateľa a rozhodnúť

predchádzajúceho zákona č. 277/1994 Z. z.. Nedostatok funkčnej príslušnosti pri rozhodovaní v správnom konaní, má potom

názoru krajského súdu za následok nezákonnosť správneho aktu, preto, ak v predmetnej veci napriek jestvujúcemu právnemu stavu rozhodovalo v prvom stupni ministerstvo, je jeho rozhodnutie nezákonné. Minister bol preto povinný v konaní o rozklade prvostupňové rozhodnutie, vydané funkčne a vecne nepríslušným správnym orgánom, zrušiť. Vzhľadom na to, ţe tak neurobil, mal krajský súd za to, ţe porušil ustanovenia § 41 ods. 1, § 42 ods. 1 písm. c/ a § 50 ods. 9 zákona č. 538/2005 Z. z.. Ďalej bol krajský súd názoru, ţe v konaniach začínajúcich sa na návrh, je navrhovateľ sám povinný dostatočne svoju vec individualizovať, konkretizovať, lebo jeho podaním (návrhom) sa určuje smer činnosti správneho orgánu. Z podania navrhovateľa teda musí byť zrejmé, kto ho činí, o akú vec ide a aký návrh robí, čo ním poţaduje.

názoru krajského súdu v predmetnej veci návrh navrhovateľa nespĺňal zákonom stanovené obsahové náleţitosti podania ţiadosti počas celého konania. Ide o zásadný vecný a procesný nedostatok, lebo od podania návrhu (ţiadosti), aţ do meritórneho rozhodnutia, nebol jasný predmet konania. Ministerstvo po doručení ţiadosti

1. marca 2004 vyzvalo spoločnosť navrhovateľa na odstránenie vád podania. V doplnení podania zo dňa
2. februára 2008 však v súvislosti s vymedzením predmetu konania spoločnosť navrhovateľa iba uviedla, ţe ţiada o povolenie na vyuţívanie prírodného liečivého zdroja, resp. zdrojov, zo ţriedel štruktúry T., ktoré sú v súčasnosti vyuţívané na poskytovanie liečebnej starostlivosti, a to v poţadovanom sumárnom odbernom mnoţstve do 5 l/s. Konkrétny prírodný liečivý zdroj, ktorého sa návrh týkal, neoznačila. Hoci v ďalšom podaní, predloţenom ministerstvom
3. júna 2008, je obsiahnutá úvaha,

ktorej „optimálnym prirodzeným riešením je vybudovanie centrálnej akumulácie pri LD SINA, ktorá by zachytávala celkové výberové mnoţstvo liečivej vody z prelivových zdrojov, z ktorých by bol primárnym zdrojom vrt V-3 Sina II.“, pre účely konania to nemoţno povaţovať za postačujúce, navyše nielenţe navrhovateľ nevedel identifikovať zdroj, o vyuţívanie ktorého ţiadal, ale nevedel vymedziť ani rozsah svojej potreby, lebo sám predloţil viacero alternatív na určenie poţadovaného odberu mnoţstva liečivej vody. Preto bol krajský súd toho názoru, ţe ţalovaný vo veci rozhodol o ţiadosti o vydanie povolenia na vyuţívanie prírodného liečivého zdroja, bez toho, aby navrhovateľ svoj návrh upresnil. Krajský súd bol preto názoru, ţe ţalovaný tým, ţe takýto zásadný nedostatok prvostupňového 4 5Sţp/12/2011 konania a rozhodnutia neodstránil, porušil ustanovenia § 65a ods. 8 písm. c/, § 65a ods. 9 písm. b/ zákona č. 277/1994 Z. z., § 3 zákona č. 538/2005 Z. z.. Krajský súd ďalej dôvodil tým, ţe v zmysle § 65a ods. 9 písm. b/ zákona č. 277/1994 Z. z v povolení treba rozhodnúť o rozsahu a spôsobe vyuţívania zdroja. Pre tento účel zákon určil ţiadateľovi povinnosť uviesť k ţiadosti spôsob a plán vyuţívania zdroja, vrátane jeho ochrany (§ 65a ods. 8 zákona č. 277/1994 Z. z.). Materiál spracovaný obchodnou spoločnosťou P., a. s. vychádzal najmä z rozhodnutia Štátnej kúpeľnej komisie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z

1. decembra 2007 č. 17741123/2007/ŠKK, z rozhodnutia Ministerstva ţivotného prostredia Slovenskej republiky zo dňa
2. mája 2008 7803/2008-9.1 por. č. 28/2008, o schválení záverečnej správy hydrogeologického prieskumu lokality T. a z bliţšie nešpecifikovanej dokumentácie pre realizáciu hotela „B+L+S“. Krajský súd bol názoru, ţe ide v zásade len o podnikateľský zámer spoločnosti navrhovateľa, zvaţujúcej rôzne budúce moţné alternatívy spôsobu vyuţívania prírodných liečivých zdrojov. Preto bol krajský súd názoru, ţe správny orgán v konaní nevykonal a nezhromaţdil ţiadne dôkazy, ktoré by ho oprávňovali rozhodnúť o rozsahu a spôsobe vyuţívania zdroja, lebo nielenţe mu nebol známy zdroj, ktorý navrhovateľ mieni vyuţívať, ale nemal vedomosť ani o konkrétnej v území vymedzenej ploche objektu určeného na jeho vyuţívanie, či potrebnom rozsahu vyuţívania. Krajský súd poukázal na čl. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „ústava“), v zmysle ktorého prírodné liečivé zdroje sú vo vlastníctve Slovenskej republiky, ich dobratím z liečivého zdroja a zaplatením úhrady,

ustanovenia § 3 zákona č. 538/2005 Z. z., stávajú sa vlastníctvom fyzickej osoby – podnikateľa alebo právnickej osoby, ktorá ju z prírodného liečivého zdroja odobrala. V danom prípade ţalobca 1 je v súčasnosti na základe povolenia vydaného Štátnou kúpeľnou komisiou Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z

1. decembra 2007 č. 17741123/2007/ŠKK, oprávnený vyuţívať prírodné liečivé zdroje, medzi inými aj vrt V-3 SINA II. na vonkajšiu balneoterapiu prelivom v povolenom mnoţstve Q priemer 10,75 l/s. To znamená, ţe od účinnosti zákona č. 538/2005 Z. z., t. j. od
2. januára 2006 sa odberom z prírodného liečivého zdroja a zaplatením úhrady stáva vlastníkom liečivej vody. Odobratá liečivá voda tak stráca charakter zdroja a bez súhlasu vlastníka, resp. osobitného rozhodnutia, nemôţe o jej ďalšom odbere autoritatívne rozhodovať ani orgán štátnej správy. Súd dáva za pravdu ţalobcom, ţe ministerstvo sa s touto skutočnosťou vôbec nezapodievalo. Z hľadiska určenia spôsobu vyuţívania zdroja, je výrok rozhodnutia, ktorým ministerstvo určilo spôsob vyuţívania zdroja – odberom vody zo zdroja z akumulácie a prívodovým potrubím do miesta vyuţitia, nejasný, neúplný, nezrozumiteľný 5 5Sţp/12/2011 a nevykonateľný. Nejasný a neúplný je z dôvodu, ţe napriek tomu, ţe jedinou skutočnosťou preukázanou v predmetnom konaní, bol navrhovaný spôsob vyuţívania zdroja prírodnej minerálnej vody na balneoterapiu, toto vymedzenie spôsobu vyuţívania zdroja sa do rozhodnutia vôbec nepremietlo. Ak je pre adresátov záväzný len výrok rozhodnutia a len na jeho základe vznikajú práva a povinnosti, potom povolenie na vyuţívanie prírodného liečivého zdroja musí v súlade s ustanovením § 65a ods. 9 písm. b/ zákona č. 277/1994 Z. z. obsahovať aj účel odberu prírodnej liečivej vody, t. j. označenie konkrétneho spôsobu (formy), vyuţívania jej liečivých účinkov. Tak

predchádzajúcej, ako aj

súčasne platnej právnej úpravy, v prípade zmeny spôsobu vyuţívania zdroja bol správny orgán povinný vydať nové povolenie na vyuţívanie prírodného liečivého zdroja, resp.

závaţnosti zmien primerane rozhodnúť (§ 17 ods. 2 zákona č. 538/2005 Z. z.). Prvostupňový správny orgán v tejto časti výroku rozhodnutia ako spôsob vyuţívania zdroja, špecifikoval len technické riešenie spôsobu odberu liečivej vody, aj to však nezrozumiteľnou formuláciou. Súd poukazuje, ţe

rozhodnutia Ministerstva ţivotného prostredia Slovenskej republiky z

1. mája 2008 č. 7803/2008 – 9.1, por. č. 28/2008, o schválení záverečnej správy sa výpočtom vyuţiteľných mnoţstiev podzemných vôd, sú minerálne vody v danej oblasti zachytené vrtmi a v súčasnosti sú pre balneoprevádzku T.K., a. s. vyuţívané rôznym spôsobom - prelivom, čerpaním a voľným odberom pre pitnú fontánku. V predmetnej veci však správny orgán, ako spôsob odberu zo zdroja určil – odber vody zo zdroja z akumulácie. Vo výroku správny orgán ani v odôvodnení rozhodnutia neupresnil, ktorú akumuláciu (či uţ jestvujúcu alebo plánovanú centrálnu) mal na mysli, logicky sa uvedené spôsoby vyuţívania vzájomne vylučujú. Ak by malo ísť o odber priamo zo zdroja, musel by byť určený spôsob, či uţ prelivom, čerpaním alebo voľným odberom. S ďalšou námietkou ţalobcu 1 spočívajúcou v tom, ţe ţalovaný správny orgán nepostupoval správne a nepostupoval v súlade s ustanovenia § 29 zákona o správnom konaní, keď konanie nezastavil bezprostredne potom, ako uplynula lehota, ktorú určil ţiadateľovi vo výzve na odstránenie nedostatkov ţiadosti, tzn. dňom
2. decembra 2004, sa krajský súd nestotoţnil, nakoľko ustanovenie § 30 ods. 1 písm. d/ správneho poriadku dáva správnemu orgánu moţnosť nie povinnosť (za predpokladu), ţe účastník konania na výzvu správneho orgánu v určenej lehote neodstráni nedostatky svojho podania, konanie vo veci zastaviť. Poukázal na to, ţe správny poriadok neupravuje z formálno-procesného hľadiska ţiaden spôsob, akým správny orgán má pokračovať v prerušenom konaní. Preto nezastavenie konania nemoţno povaţovať za také porušenie právneho predpisu, ktoré by mohlo mať za následok nesprávnosť rozhodnutia vo veci samej, resp. nezákonnosť následne vydaného rozhodnutia. 6 5Sţp/12/2011 O náhrade trov konania krajský súd rozhodol

§ 250kods.

1 OSP tak, ţe úspešnému ţalobcovi v prvom rade priznal náhradu týchto trov vo výške 278,34 eura titulom súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia. Ţalobcovi v druhom rade krajský súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko tomuto ţiadne nevznikli. Včas podaným odvolaním rozsudok krajského súdu napadli ţalovaný a účastník konania obchodná spoločnosť P., a. s. N.. Ţalovaný v dôvodoch svojho odvolania poukázal na svoje podrobné písomné stanovisko č. 08475-5/2009-OP zo dňa 26. marca 2009, v ktorom sa podrobne vyjadril k všetkým vecným dôvodom uvádzaným v ţalobe, ktorého sa naďalej v celom rozsahu pridrţiava. Pokiaľ sa v napadnutom rozsudku uvádza (str. 11 rozsudku), ţe iba Štátna kúpeľná komisia bola v zmysle § 50 ods. 9 zákona č. 538/2005 Z. z. oprávnená v konaní, uţ začatom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, posúdiť návrh spoločnosti navrhovateľa a rozhodnúť

predchádzajúceho zákona č. 277/1994 Z. z., v tejto súvislosti ministerstvo tieţ poukazuje na toto konkrétne zákonné ustanovenie.

§ 50ods.

9 zákona č. 538/2005 Z. z. sa konania začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona dokončia

doterajších predpisov, preto ministerstvo dňom doplnenia podania ţiadosti spoločnosťou P., a. s. N. pokračovalo ako vecne príslušný správny orgán v konaní o vydanie povolenia na vyuţívanie prírodného liečivého zdroja tomuto ţiadateľovi

zákona č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov. S opätovným poukázaním na § 50 ods. 9 zákona č. 538/2005 Z. z. uvádzame, ţe v tomto prípade nemohla byť príslušným správnym orgánom Štátna kúpeľná komisia Ministerstva zdravotníctva SR a Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky pri posudzovaní ţiadosti nekonalo svojvoľne, ale konalo tak, ako mu to spomenuté ustanovenie § 50 ods. 9 zákona č. 538/2005 Z. z. prikazuje, teda konanie začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona dokončilo

doterajšieho predpisu – t. j. zákona č. 277/1994 Z. z.. Ministerstvo zastáva názor, ţe prvostupňové rozhodnutie č. 9689/2008-lKZ zo dňa

1. júna 2008 vydal funkčne a vecne príslušný správny orgán. Pokiaľ ide o určenie spôsobu vyuţívania zdroja – odberom vody zo zdroja zo správneho orgánu (str. 12 rozsudku), je nejasný neúplný, nezrozumiteľný a nevykonateľný, ministerstvo opätovne uvádza, ţe vzhľadom k tomu, ţe ţiadateľ ku dňu vydania rozhodnutia (č. 9689/2008-IKŢ zo dňa
2. júna 2008) nemal vybudované zariadenie na vyuţitie zdroja, ministerstvo preto v zmysle § 65a ods. 9 zákona č. 277/1994 Z. z. určilo v rozhodnutí aj spôsob vyuţívania odberom vody zo zdroja do akumulácie a prívodom prívodným potrubím do miesta vyuţitia a v nadväznosti na to určilo začiatok vyuţívania zdroja dňom 7 5Sţp/12/2011 nasledujúcim po nadobudnutí právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia prívodného potrubia do miesta vyuţitia. Teda určilo spôsob – technické riešenie získania (čerpania) majetku štátu – prírodnej liečivej vody zo zdroja Sina II (vrt V-3) ako to ţiadateľovi po splnení zákonných kritérií umoţňuje zákon. Treba povedať, ţe vybudovanie akumulácie ako i prívodného potrubia bude predmetom samostatných konaní vedených príslušnými orgánmi štátnej správy v zmysle zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách v znení neskorších predpisov, čo však nebránilo ministerstvu pokračovať v tomto správnom konaní a rozhodnúť o ţiadosti spoločnosti P., a. s.. Zákon č. 277/1994 Z. z. vo svojom § 65a ods. 9 ustanovuje, ţe povolenie vyuţívať zdroj spolu s ďalšími náleţitosťami musí obsahovať i spôsob vyuţívania zdroja a deň začatia vyuţívania zdroja, z čoho vyplýva, ţe musia byť v povolení určené; zároveň tento zákon nevylučuje moţnosť vydať povolenie na vyuţívanie zdroja ţiadateľovi, ktorý nemá vybudované zariadenie na jeho vyuţitie, preto takého riešenie nepovaţuje ministerstvo za pochybenie ministerstva. Ministerstvo zastáva názor, ţe aj v tejto časti je výrok rozhodnutia č. 9689/2008-IKŢ zo dňa
3. júna 2008 v súlade s ustanovením § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Vychádzajúc z týchto záverov ministerstvo povaţuje za správne aj rozhodnutie ministra zdravotníctva č. 188829/2008 zo dňa
4. novembra 2008, ktorým bol rozklad ţalobcu v
5. rade zamietnutý a ktorým bolo potvrdené rozhodnutie ministerstva č. 9689/2008-IKŢ zo dňa
6. júna
7. Na základe uvedeného ţalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie, prípadne aby napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe ţalobu voči ţalovanému v celom rozsahu zamietne. Účastník konania obchodná spoločnosť P., a. s. N. vo svojom odvolaní namietal, ţe napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, ţe nepouţil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Namietal, ţe v napadnutom rozsudku je nesprávne označená tak obchodná spoločnosť Kúpele T., a. s. (Kúpele T.) ako aj obchodná spoločnosť P., a. s. (P., a. s.). Vytýkal krajskému súdu, ţe sa pri spornej otázke vecnej a funkčnej príslušnosti odporcu (správne žalovaného), resp. jej nedostatku obmedzil na konštatovanie, ţe prisvedčuje navrhovateľom (správne žalobcom) a ohľadne ustanovenia § 50 ods. 9 zákona č. 538/2005 Z. z. o prírodných liečivých vodách konštatoval, ţe v zmysle tohto ustanovenia mala rozhodovať Štátna kúpeľná komisia, pričom sa nevysporiadal s citovaným ustanovením, v zmysle ktorého: „Konania začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa dokončia 8 5Sţp/12/2011

doterajších predpisov“. Z citovaného ustanovenia

účastníka jednoznačne vyplýva, keďţe doterajším predpisom bola daná právomoc odporcovi(správne žalovanému), ţe na dokončenie tohto konania bol príslušný odporca (správne žalovaný), a nie Štátna kúpeľná komisia. Prvostupňový súd naopak bez ďalšieho konštatoval, ţe príslušným orgánom bola Štátna kúpeľná komisia a na základe tohto právneho posúdenia potom dospel k záveru o nedostatku funkčnej príslušnosti odporcu (správne žalovaného), z ktorej vyvodil nezákonnosť napadnutého rozhodnutia odporcu (správne žalovaného). Mal za to, ţe toto právne posúdenie veci prvostupňovým súdom nie je správne a s argumentáciou účastníka – spoločnosti P., a. s. sa v napadnutom rozsudku vôbec nevysporiadal. Poukazoval na to, ţe prvostupňový súd konštatoval, ţe návrh obchodnej spoločnosti P., a. s. na rozhodnutie odporcu (správne žalovaného), neobsahoval zákonom stanovené náleţitosti počas celého konania. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ţe návrh údajne neobsahoval identifikáciu konkrétneho liečivého zdroja, pričom sám prvostupňový súd konštatuje, ţe doplnenie podania zo dňa

1. júna 2008 identifikáciu vrtu V- 3 Sina 2, t. j. identifikáciu konkrétneho liečivého zdroja. Prvostupňový súd to však bez ďalšieho vyhodnotil ako nepostačujúce. Pritom v samotnej ţalobe navrhovateľa 1 (správne žalobcu) sa konštatuje, ţe obchodná spoločnosť P., a. s. predmet vymedzila, a to tak identifikáciou zdroja ako aj poţadovaným mnoţstvom vody určenej na odber. Pritom „Geologicko-hydrogeologické a balneotechnické zhodnotenie“ spolu s „Návrhom balneotechnického vyuţitia prírodných liečivých zdrojov v hoteli B+L+S v Trenčianskych Tepliciach“ je práve v zmysle ustanovenia § 65a ods. 8 zákona č. 277/1994 Z. z. odborne spracovaným materiálom obsahujúcim definíciu spôsobu a plánu vyuţívania zdroja vrátane jeho ochrany. Prvostupňový súd taktieţ konštatoval, ţe napadnuté rozhodnutia odporcu (správne žalovaného), neobsahujú v zmysle ustanovenia § 65a ods. 9 písm. b/ zákona č. 277/1994 Z. z. vo výrokovej časti aj účel odberu prírodnej liečivej vody. V prvostupňovým súdom citovanom ustanovení však nie je obligatórnou náleţitosťou rozhodnutia určenie účelu odberu, ale určenie „rozsahu a spôsobu vyuţívania zdroja“, ktorý napadnutého rozhodnutie odporcu (správne žalovaného), obsahuje – rozsah je stanovený objemovými jednotkami za jednotku času – t. j. l/s a spôsob vyuţívania zdroja je určený – „odberom vody zo zdroja akumulácie“. To, ţe ide o určenie spôsobu odberu (správne spôsobu vyuţívania zdroja) konštatoval aj sám prvostupňový súd. Prvostupňový súd však konštatoval, ţe odporca (správne žalovaný), v napadnutom rozhodnutí neupresnil o akú akumuláciu ide, pričom však takúto povinnosť odporca (správne žalovaný), v zmysle ţiadneho zákonného ustanovenia nemal. 9 5Sţp/12/2011 V zmysle vyššie uvedeného ţiadal účastník, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Krajského búdu v Bratislave zo dňa
2. marca 2011, č. k. 1S/32/2009 zmenil a ţalobu v celom rozsahu zamietol. Na odvolania ţalovaného a účastníka konania sa písomne vyjadrili ţalobcovia v prvom i v druhom rade. Ţalobca v prvom rade vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, ţe v odvolaniach ţalovaného a účastníka konania nie sú uvádzané zásadné nové okolnosti, a preto k jednotlivým bodom odvolania ţalovaného uviedol, ţe sa nestotoţňuje s jeho výkladom ustanovenia §-u 50 ods. 9 zákona 538/2005 Z. z. tvrdí, ţe pokiaľ bolo

dovtedajších predpisov vecne a funkčne príslušné ministerstvo, malo vo veci konať aj po zmene právnej úpravy.

ţalobcu v prvom rade súd správne aplikoval v napadnutom rozsudku uvedenú právnu normu, keď vychádzal z princípu,

ktorého sa uvedené prechodné ustanovenie vzťahuje na hmotnoprávne ustanovenia právnych noriem, pričom sa na konanie pouţijú tie procesné normy, ktoré sú účinné v danom štádiu konania.

toho teda súd právne poukázal na pochybenie ţalobou napadnutého rozhodnutia správneho orgánu keď uviedol, ţe na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci mala byť ako vecne a funkčne príslušný správny orgán činná Štátna kúpeľná komisia. Pokiaľ ţalovaný namieta časť odôvodnenia súdu,

ktorého je výrok rozhodnutia ţalovaného, ktorým bol určený spôsob vyuţívania zdroja nejasný, neúplný, nezrozumiteľný a nevykonateľný, v tomto smere, aj s poukazom na svoje predošlé písomné podania ţalobca

1. uviedol, ţe ţalovaný skutočne nevyhodnotil zákonom poţadovaným a dostatočným spôsobom skutkové okolnosti relevantné pre vydanie rozhodnutia, v konaní neboli naplnené zákonné poţiadavky na náleţitosti ţiadosti ďalšieho ţiadateľa (P., a. s.) o vyuţívanie prírodných liečivých vôd a tieto nedostatky sa premietli aj v rozhodnutí ţalovaného. Taktieţ je moţné konštatovať, ţe technické riešenie odberu liečivej vody určené v rozhodnutí ţalovaného je nezrozumiteľné, nie je moţné ho vykonať bez nevyhnutnej súčinností ţalobcu a bez dohody so ţalobcom, rozhodnutie vyvoláva stav právnej neistoty a rozhodnutie ţalovaného neobsahuje, tak ako uvádza súd spôsob vyuţívania liečivých účinkov prírodnej liečivej vody, čo nie je moţné zamieňať s určením technického spôsobu odberu vody. V tomto smere je teda moţné povaţovať argumentáciu odvolateľa za nedôvodnú. K odvolaniu účastníka konania ţalobca v prvom rade uviedol, ţe ak P., a. s. v odvolaní namieta, ţe ţiadosť tejto spoločnosti, resp. jej doplnenie v roku 2008 obsahovala identifikáciu konkrétneho liečivého zdroja, a tým bola splnená zákonná poţiadavka, a teda súd konštatoval 10 5Sţp/12/2011 v rozsudku opak nesprávne. Ţalobca
2. uvádza, ţe súd ako nedostatočné vyhodnotil označenie zdroja, ktorého sa mal návrh P., a. s. týkať, nakoľko ţiadateľ označil prírodný liečivý zdroj len vo všeobecnosti, pričom aj v doplnení ţiadosti absentovalo konkrétne označenie konkrétneho prírodného liečivého zdroja. Vzhľadom k tomu je moţná povaţovať konštatovanie súdu v tejto súvislostí za správne. P., a. s. v častí IV. svojho odvolania napáda konštatovanie súdu, ţe v rozhodnutí ţalovaného absentuje účel odberu prírodnej liečivej vody, pričom ustanovenie §-u 65a ods. 9 písm. b/ zákona č. 277/1994 Z. z. neupravuje účel ako obligatórnu náleţitosť povolenia na vyuţívanie prírodných liečivých zdrojov, ale poţaduje určenie rozsahu a spôsobu vyuţívania zdroja.

odvolateľa rozsah bol určený fyzikálnymi veličinami a spôsob je určený odberom vody zo zdroja akumulácie. Ako uţ vo vyjadrení bolo uvedené, nie je moţné zamieňať určenie spôsobu vyuţívania prírodného liečivého zdroja s určením technickej stránky odberu prírodnej liečivej vody, takýto výklad by bol neprimerane reštriktívny. Je zrejmé a vyplýva to z celkového zmyslu a účelu relevantnej právnej úpravy, ţe právna norma v tomto prípade sleduje určenie, na aké účely bude prírodná liečivá voda zo zdroja v rámci udeleného povolenia vyuţívaná. Z toho dôvodu je moţne sa plne stotoţniť s konštatovaním súdu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ţalobca 1. nepovaţujúc odvolania ţalovaného a P., a. s. za dôvodné navrhol v zmysle §-u 219 ods. 1 OSP s pouţitím §-u 250ja ods. 3 OSP napadnutý rozsudok, ako vecne správny, odvolacím súdom potvrdiť. Ţalobca v druhom rade Generálna prokuratúra Slovenskej republiky (ďalej len „ţalobca 2.“) vo svojom vyjadrení na odvolanie účastníka konania uviedol, ţe

čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môţu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon, a ţe

§ 2ods.

2 správneho poriadku správnym orgánom je štátny orgán, orgán územnej samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Ak teda zákon č. 538/2005 Z. z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách v znení neskorších predpisov v ustanovení § 41 ods. 1 určil, ţe prvostupňovým správnym orgánom je Štátna kúpeľná komisia, zreteľne vymedzil kompetencie orgánov verejnej správy na danom úseku. Pokiaľ by zákonodarca mal v úmysle určiť výnimku z uvedenej kompetenčnej normy pre prípady konaní začatých pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, v ustanovení § 50 ods. 9 by expressis verbis stanovil, ţe tieto konania dokončí ministerstvo. Vzhľadom na to, ţe zákon č. 538/2005 Z. z. 11 5Sţp/12/2011 kompetenčnú výnimku neustanovil, v zmysle vyššie citovaným ustanovení Ústavy Slovenskej republiky a správneho poriadku, správnym orgánom oprávneným vo veci konať bola výlučne Štátna kúpeľná komisia. Námietka obchodnej spoločnosti P., a. s., ţe v konaní doplnila návrh a vymedzila predmet konania identifikáciu konkrétneho liečivého zdroja v materiáloch „Geologicko- hydrogeologické a balneotechnické zhodnotenie“ a „Návrh balneotechnického vyuţitia prírodných liečivých zdrojov v hotely „B+L+S“ “ je

ţalobcu v druhom rade v priamom rozpore s tvrdením uvedeným v ţalobe a so skutkovým stavom. Navyše treba zdôrazniť, ţe „Návrh balneotechnického vyuţitia prírodných liečivých zdrojov v hotely, „B+L+S“, ktorý obsahoval alternatívne vymedzenie zdroja ako aj poţadovaného odberu mnoţstva liečivej vody, bol ministerstvu doručený deň pred uskutočnením ústneho konania a rozhodnutím, t. j.

1. júna
2. Zotrvávajúc na dôvodoch ţaloby vzhľadom na uvedené skutočnosti ţalobca
3. navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie obchodnej spoločnosti P., a. s., zamietol a rozsudok Krajského súdu v Bratislave z
4. marca 2011, č. k. 1S/32/2009-75 potvrdil. K odvolaniu ţalovaného sa ţalobca
5. vyjadril tak, ţe ţalovaný v odvolaní neuvádza ţiadne nové argumenty, na ktoré by bolo potrebné reagovať. V tejto súvislosti poukázal na obsah podanej ţaloby, dôvodoch ktorej zotrval a taktieţ navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie obchodnej spoločnosti P., a. s., zamietol a rozsudok Krajského súdu v Bratislave z
6. marca 2011, č. k. 1S/32/2009-75 potvrdil. Ţalovaný okrem odvolania podal aj vyjadrenie k odvolaniu účastníka konania, v ktorom uviedol, ţe v odvolaní zo dňa
7. apríla 2011 podanom proti napadnutému rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. 1S 32/2009-75 zo dňa
8. marca 2011 spoločnosť P., a. s., N. uvádza také isté argumenty aké uvádza aj ministerstvo vo svojom odvolaní zo dňa
9. apríla 2011 a s ktorými sa ministerstvo stotoţňuje. Ministerstvo sa zároveň tieţ pridrţiava aj dôvodov uvádzaných v odvolaní ministerstva. Zotrval na svojom odvolacom petite, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie, prípadne aby napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe ţalobu voči ţalovanému v celom rozsahu zamietne. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného 12 5Sţp/12/2011 odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania

§ 250ja ods.

2 OSP, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, ţe odvolania nie sú dôvodné. V správnom súdnictve súdy preskúmavajú „zákonnosť“ rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov (§ 244 ods. 1 OSP). V rámci správneho súdnictva prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP). Správne súdnictvo je zaloţené na súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutí ako aj im predchádzajúcich konaní pred správnym orgánom. Právnym základom pre prieskum zákonnosti rozhodnutí ako aj im predchádzajúcich konaní sú právne úvahy a z nich vychádzajúce právne závery správnych orgánov pri aplikácii konkrétnych zákonných ustanovení na zistený skutkový stav. V konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu

v správnom súdnictve nie je úlohou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu odvolacieho prehodnocovať správnosť záverov krajského súdu na základe nesúhlasu ţalovaného správneho orgánu (a v danom prípade i účastníka konania) s takýmito závermi. Účelom konania v správnom súdnictve je poskytnutie súdnej ochrany pred tvrdeným nezákonným rozhodnutím. Ak také rozhodnutie na základe zistení krajského súdu bolo vydané v konaní, ktoré trpí vadou spôsobilou ovplyvniť jeho zákonnosť a krajský súd svoje zistenie presvedčivo a s poukazom na procesné ustanovené náleţitosti odôvodní, niet dôvodu, aby sa odvolací súd zaoberal námietkami, ktoré sú len vysvetleniami doterajších postupov správneho orgánu v správnom konaní. Súdnemu prieskumu v danej veci bolo podrobené rozhodnutie ţalovaného č. 18829/2008 zo dňa

1. novembra 2008, ktorým ţalovaný (Minister zdravotníctva Slovenskej republiky) zamietol rozklad a potvrdil rozhodnutie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky ako prvostupňového správneho orgánu č. 9689/2008-IKŢ 13 5Sţp/12/2011 z
2. júna 2008, ktorým bolo obchodnej spoločnosti P., a. s. N. udelené povolenie vyuţívať prírodný liečivý zdroj v poţadovanom rozsahu. Ústava Slovenskej republiky kaţdému zaručuje právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. Zákon môţe ustanoviť podmienky a obmedzenia výkonu určitých povolaní alebo činností (čl. 35 ods. 1, 2 ústavy). Právo podnikať je ústavnou zárukou slobody výkonu hospodárskej činnosti

uváţenia. Súčasťou takto poskytnutej záruky nie je ochrana podnikateľa pred vstupom konkurenta do zvolenej hospodárskej činnosti ani záruka, ţe podnikateľ bude mať úspech vo svojej činnosti. Právo podnikať sa v súkromnom záujme chráni ako spôsob obţivy jednotlivca. Zároveň sa ním zabezpečuje verejný záujem na rozvoji podnikania ako dôleţitého prvku trhového hospodárstva. Toto právo sa priznáva osobám ako právny prostriedok rozvoja trhovej ekonomiky zaručenej čl. 55 ods. 1 ústavy,

ktorého: „Hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky“. Základom trhového hospodárstva a s ním spätej hospodárskej súťaţe je voľnosť vstupu na trh a rovnosť pravidiel správania na trhu pre všetkých účastníkov hospodárskej súťaţe. Vstup na trh je súčasťou ústavou zaručeného práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť, pretoţe v trhovom hospodárstve je podstatné uplatnenie práva

čl. 35 ods. 1 na trhu. Vstup na trh sa právne zabezpečuje v správnom konaní zaloţenom na registračnom alebo povoľovacom princípe. Registračný princíp umoţňuje voľný vstup na trh, povoľovacie konanie má obmedzovací charakter.

§ 65ods.

1 zákona č. 277/1994 Z. z. účinného v čase začatia administratívneho konania prírodný liečivý zdroj alebo prírodný zdroj minerálnej stolovej vody môţe vyuţívať fyzická osoba alebo právnická osoba iba na základe povolenia vydaného ministerstvom zdravotníctva.

§ 65aods.

8 zákona č. 277/1994 Z. z. ţiadosť o vydanie povolenia na vyuţívanie prírodného liečivého zdroja alebo prírodného zdroja minerálnej stolovej vody musí obsahovať:

1. a)údaje uvedené v § 65 ods. 7 písm. a/,
2. b)výpis z registra trestov ţiadateľa, u právnických osôb aj štatutárneho orgánu; výpis nemôţe byť starší ako šesť mesiacov odo dňa podania ţiadosti,
3. c)spôsob a plán vyuţívania zdroja vrátane jeho ochrany, 14 5Sţp/12/2011
4. d)spôsob likvidácie pouţitého produktu zdroja,
5. e)záväzné stanovisko obce k predmetu činnosti ţiadateľa.

§ 65aods.

9 zákona č. 277/1994 Z. z. povolenie na vyuţívanie prírodných liečivých zdrojov alebo prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd obsahuje:

1. a)údaje uvedené v § 65 ods. 7 písm. a/,
2. b)rozsah a spôsob vyuţívania zdroja,
3. c)deň začatia vyuţívania zdroja,
4. d)podmienky na fyzikálne, chemické, mikrobiologické, biologické a hydrologické sledovanie zdroja,
5. e)podmienky na odborné zabezpečenie vyuţívania a ochrany zdroja,
6. f)časové intervaly vykonávania fyzikálnych, chemických, mikrobiologických a biologických analýz.

§ 65aods.

11 zákona č. 277/1994 Z. z. vyuţívateľ prírodného liečivého zdroja alebo zdroja prírodnej minerálnej vody je povinný: a) udrţiavať v bezchybnom technickom a hygienickom stave balneotechnické, balneoterapeutické alebo plniarenské zariadenia

podmienok určených ministerstvom zdravotníctva v povolení na vyuţívanie prírodného liečivého zdroja alebo zdroja prírodných minerálnych vôd,

1. b)zabezpečiť vykonávanie fyzikálnych, chemických, mikrobiologických a biologických analýz v časových intervaloch uvedených v povolení a sledovať hydrologické a ďalšie hodnoty zdroja určené ministerstvom zdravotníctva v povolení na vyuţívanie prírodného liečivého zdroja alebo zdroja prírodných minerálnych vôd,
2. c)zabezpečovať odborné vyuţitie zdroja,
3. d)spracovať plán údrţby a modernizácie technických zariadení zdroja,
4. e)sledovať ţriedlovú štruktúru, v ktorej sa zdroj nachádza, a zistené skutočnosti, ktoré by mohli zdroj ohroziť, oznámiť ministerstvu zdravotníctva,
5. f)umoţniť výkon dozoru a kontroly nad vyuţívaním a ochranou zdroja oprávneným osobám.

§ 65aods.

12 zákona č. 277/1994 Z. z. náklady spojené s plnením povinností

odseku 11 znáša vyuţívateľ zdroja. Ak prírodný liečivý zdroj alebo zdroj prírodnej minerálnej vody vyuţívajú viacerí vyuţívatelia zdroja, náklady spojené s plnením povinností

odseku 11 znášajú pomerne

povoleného odberného mnoţstva zo zdroja.

§ 71ods.

1 zákona č. 277/1994 Z. z. na konanie a rozhodovanie

tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. 15 5Sţp/12/2011

§ 50ods.

9 zákona č. 538/2005 Z. z. konania začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa dokončia

doterajších predpisov.

§ 41ods.

1 zákona č. 538/2005 Z. z. na plnenie svojich úloh na úseku prírodných minerálnych vôd, prírodných liečivých vôd, prírodných liečebných kúpeľov a klimatických podmienok vhodných na liečenie sa na ministerstve zdravotníctva zriaďuje Štátna kúpeľná komisia, ktorá je správnym orgánom a rozhoduje v prvom stupni. Pokiaľ ide o nedostatok funkčnej príslušnosti ţalovaného na vydanie prvostupňového rozhodnutia moţno prisvedčiť ţalobe, ţe zákon č. 538/2005 Z. z. ustanovení § 50 ods. 9 expressis verbis nestanovuje, ţe konania začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona dokončí ministerstvo, a ţe vzhľadom na to v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy a § 2 ods. 2 správneho poriadku, správnym orgánom oprávneným vo veci konať a rozhodnúť bola Štátna kúpeľná komisia ako správny orgán prvého stupňa zriadený na tento účel ustanovením § 41 ods. 1 zákona č. 538/2005 Z. z.. Pokiaľ ide o nenáleţite zistený skutkový stav veci a nedostatky výroku a odôvodnenia rozhodnutia ţalovaného osobitne prvostupňového rozhodnutia najvyšší súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe povinnosťou správneho orgánu pri rozhodovaní je postupovať

jednotlivých ustanovení správneho poriadku a pri ich aplikácii vychádzať zo základných zásad správneho konania (§ 3 správneho poriadku). Správny orgán je viazaný zásadou zákonnosti (§ 3 ods. 1 správneho poriadku), v intenciách ktorej je povinný v konaní a pri rozhodovaní zachovať procesné predpisy ako aj predpisy hmotnoprávne. Musí postupovať v konaní tak, aby zabezpečoval ochranu práv osôb a súčasne vyţadoval plnenie ich povinností v nadväznosti na ochranu záujmov štátu a spoločnosti. Ide o presadzovanie cieľov hmotnoprávnej úpravy v konkrétnej veci. Povinnosťou správneho orgánu je zistiť všetky právne rozhodné skutočnosti bez ohľadu na to, v koho prospech svedčia. Z povinnosti správneho orgánu zistiť úplný stav veci tieţ vyplýva, ţe správny orgán nie je viazaný návrhmi účastníkov konania na vykonanie dôkazov (§ 32 ods. 1 správneho poriadku). Stav veci sa musí zistiť súčasne presne, čo znamená, ţe musí zodpovedať reálnej skutočnosti. Zistenie úplného a presného stavu vecí je základným predpokladom zákonnosti a správnosti rozhodnutia správneho orgánu.

§ 47ods.

2 správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu,

ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie 16 5Sţp/12/2011 o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, neţ ustanovuje osobitný zákon.

§ 47ods.

3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako pouţil správnu úvahu pri pouţití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Povinnosťou správneho orgánu s poukazom na vyššie uvedené, je zaoberať sa pri odôvodnení rozhodnutia všetkými skutkovými okolnosťami, vykonanými dôkazmi, vyvodiť z týchto dôkazov skutkové a právne zistenia, a potom voľným správnym uváţením pri rešpektovaní zmyslu a účelu zákona o slobode informácií a medzí, ktoré zákon stanoví, dospieť pri dodrţiavaní logického výkladu k rozhodnutiu. Správny orgán je povinný hodnotiť kaţdý dôkaz samostatne, a potom všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie dôkazov musí správny orgán náleţite odôvodniť v odôvodnení rozhodnutia (§ 34 ods. 5 a 47 ods. 3 správneho poriadku).

názoru najvyššieho súdu ţalovaný pri vydaní rozhodnutia nepostupoval

citovaných ustanovení správneho poriadku a potrebné relevantné dôkazy v záujme náleţitého ozrejmenia skutkového stavu veci nevykonal. Ak správne orgány pri svojom rozhodovaní vychádzali prakticky iba z doplneného návrhu účastníka konania, potom neúplnosť podkladov, nedostatok výroku a neúplnosť odôvodnenia ide na ťarchu ich rozhodnutia. Správne orgány sa náleţite nevyporiadali nielen s tvrdeniami ţalobcu

1. a ţalovaný osobitne s jeho námietkami uvedenými v rozklade, ale najmä zo skutočnosťou, ţe Štátna kúpeľná komisia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky zo dňa
2. decembra 2007 pod č. 17741123/2007/ŠKK, vydala ţalobcovi
3. povolenie vyuţívať prírodné zdroje, medzi inými aj vrt V-3 Sina II. na vonkajšiu balneoterapiu prelivom v povolenom mnoţstve Q priemer 10,75 l/s. Pokiaľ ustanovenie § 65a ods. 8 zákona č. 277/1994 Z. z. predpisuje náleţitosti povolenia, treba uviesť, ţe nestačí ich len opísať, ale treba ich naplniť konkrétnym obsahom. 17 5Sţp/12/2011 Bolo preto povinnosťou správnych orgánov stanoviť aj konkrétny pomer, v ktorom sa účastník bude podieľať na povinnostiach určených v § 65a ods. 11 zákona č. 277/1994 Z. z. (§ 65a ods. 12 zákona č. 277/1994 Z. z.). Treba sa tieţ stotoţniť s názorom ţalobcu 1., ţe technické riešenie odberu liečivej vody určené v rozhodnutí ţalovaného je nezrozumiteľné, ţe ho nie je moţné vykonať bez nevyhnutnej súčinností ţalobcu
4. a bez dohody so ţalobcom 1., a ţe rozhodnutie vyvoláva stav právnej neistoty a rozhodnutie ţalovaného neobsahuje spôsob vyuţívania liečivých účinkov prírodnej liečivej vody, čo nie je moţné zamieňať s určením technického spôsobu odberu vody. Z preskúmaného postupu ţalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia je moţné konštatovať, ţe v správnom konaní v rozpore s citovanými zákonnými ustanoveniami nebol zistený presne a úplne skutočný stav veci (pozri aj § 32 správneho poriadku), čo malo za následok vydanie nepresného – nedostatočne konkrétneho, a tým aj nevykonateľného rozhodnutia, ktoré by nebolo ani na prospech účastníka konania, ktorému by bolo nevykonateľné povolenie udelené. Na základe uvedeného dospel najvyšší súd k záveru, ţe krajský súd rozhodol správne, ak rozhodnutie ţalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolanie ţalovaného ani účastníka konania neobsahuje námietky spôsobilé ovplyvniť posúdenie danej veci inak, neţ ako ho posúdil krajský súd (§ 220 a § 221 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP). Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací nezistil v konaní súdu prvého stupňa vady, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a ku ktorým by bol povinný prihliadať z úradnej moci (§ 212 ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), a preto

§ 250ja ods.

3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1, 2 OSP v zásade sa stotoţniac aj s odôvodnením rozsudku krajského súdu napadnuté rozhodnutie potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky o náhrade trov súdneho konania rozhodol v súlade s ustanovením § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c OSP a § 250k ods. 1 OSP tak, ţe procesne úspešnému ţalobcovi

1. priznal náhradu trov konania v uplatnenej výške, vzniknutú zaplatením súdneho poplatku za ţalobu v sume 66,- eur a jeho právnym zastúpením pred súdom v sume 283,94 eura. Tieto trovy pozostávajú za vykonané úkony právnej sluţby advokátom v konaní pred krajským súdom v r. 2009 - príprava a prevzatie veci vrátane prvej porady s klientom
2. januára 2009, podanie žaloby
3. januára 2009 a stanovisko k vyjadreniu žalovaného
4. apríla 2009 - 1 úkon á 53,49 eura, trikrát reţijný paušál á 6,95 eura, plus DPH 31,02 eura, spolu trovy prvostupňového konania 212,34 eura a trovy 18 5Sţp/12/2011 odvolacieho konania za jeden úkon právnej sluţby - vyjadrenie k odvolaniu
5. mája 2011 – 53,49 eura a jedenkrát reţijný paušál á 7,41 eura plus DPH 10,70 eura, spolu trovy odvolacieho konania 71,60 eura (§ 11 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/ a b/, § 16 ods. 3 a §
6. ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení účinnom do
7. mája 2009). Za úkon právnej sluţby vykonaný v roku 2011 mohol právny zástupca účtovať správne 123,50 eura (§ 11 ods. 4 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení účinnom od
8. júna 2010), ak tak však neurobil najvyšší súd viazaný návrhom a vyčíslením trov, nemohol priznať viac, ako bolo ţiadané. Náhradu trov konania náhradu v sume 349,94 eura je ţalovaný povinný zaplatiť v zmysle § 149 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP na účet advokáta JUDr. P. G. vedený v T., a. s., č. účtu X. do troch dní. Ţalobcovi
9. najvyšší súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si túto neuplatnil a ani mu v súdnom konaní trovy nevznikli. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
10. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
11. novembra 2011 JUDr. Jana Baricová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Petra Slezáková