← Slovensko

vyčiarknutie zo zoznamu advokátov, možnosť ústne sa vyjadriť

Najvyšší súd 5Sžo/6/2011 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Eleny Krajčovičovej v právnej veci ţalobcu JUDr. Z. A., bytom K., adresa na doručovanie N., zastúpeného JUDr. P. J., advokátom, so sídlom M., proti ţalovanej Slovenskej advokátskej komore, so sídlom v Bratislave, Kolárska 4, zastúpenej JUDr. E. B., advokátkou, so sídlom T., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovanej o vyčiarknutí ţalobcu zo zoznamu advokátov Slovenskej advokátskej komory, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. 4S/217/2009-43 z

  1. decembra 2010, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 4S/217/2009-43 z
  2. decembra 2010 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . O d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) zamietol podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutie ţalovanej č. 2612/09 z
  3. augusta
  4. Týmto rozhodnutím ţalovaná rozhodla o vyčiarknutí ţalobcu zo zoznamu 2 5Sţo/6/2011 advokátov Slovenskej advokátskej komory (ďalej aj „SAK“) podľa § 7 ods. 1 písm. h/ zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o advokácii“) pre nesplnenie podmienok výkonu advokácie podľa § 3 ods. 1 písm. i/ a § 27 zákona o advokácii z dôvodu, ţe ţalobca nepredloţil poistnú zmluvu a ani nezaplatil poistné v lehote do vydania napadnutého rozhodnutia. Svoje rozhodnutie ustanoveniami § 244 ods. 1 OSP a § 7 ods. 1, § 11, § 75 ods. 1 a 2 zákona o advokácii a § 28 ods. 1 organizačného poriadku Slovenskej advokátskej komory, keď nepovaţoval za dôvodnú námietku ţalobcu, ţe ţalovaná svojim postupom porušila jeho práva, pretoţe mu neumoţnil osobne sa vyjadriť k dôvodom rozhodnutia v súlade s ustanovením § 28 ods. 1 zákona o advokácii. Krajský súd mal z obsahu administratívneho spisu zrejmé, ţe v čase písomnej komunikácie ţalovanej so ţalobcom a v čase konania zasadnutia Predsedníctva Slovenskej advokátskej komory (ďalej aj „PSAK“), na ktoré bol ţalobca predvolaný, sa tento nezdrţiaval v mieste výkonu advokácie ani v mieste ohláseného pobytu. Podľa vyjadrenia pracovníčky jeho advokátskej kancelárie sa ţalobca v čase zasadnutia PSAK zdrţiaval na rokovaní v zahraničí, jeho neúčasť na zasadnutí ospravedlnila s tým, ţe po návrate ţalobcu zo zahraničia, a to najneskôr do konca augusta 2009 bude príspevok na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom advokácie uhradený. Z uvedeného vyplýva, ţe ţalovaný oznámením termínu a obsahu rokovania predsedníctva SAK ţalobcovi umoţnil, aby sa osobne zúčastnil rokovania o jeho vyškrtnutí zo zoznamu advokátov pre nesplnenie podmienok podľa § 7 ods. 1 písm. h/ zákona o advokácii. Ţalobca nepreukázal, ţe by o pozvaní na predmetné zasadnutie nevedel, prípadne, ţe by mu nebol známy jeho obsah, a ţe by mu teda ţalovaný neumoţnil sa ho zúčastniť. Zároveň ţalobca nepoţiadal ţalovaného o preloţenie zasadnutia na iný pre neho vhodnejší termín a nepredloţil ţiaden dôkaz preukazujúci, ţe sa zasadnutia nemohol z objektívnych alebo subjektívnych dôvodov zúčastniť. O trovách konania krajský súd rozhodol s prihliadnutím na ustanovenia § 250k ods. 1 OSP tak, ţe neúspešnému ţalobcovi nepriznal náhradu trov konania, keď ţalovaná na náhradu nemá zákonný nárok. Ţalobca napadol rozsudok krajského súdu v zákonnej lehote podaným odvolaním z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a písm. f/ OSP. S poukazom na ustanovenie § 28 ods. 1 organizačného poriadku SAK bol toho názoru, ţe prvostupňový správny súd mal vyhovieť jeho ţalobe a rozhodnutie ţalovanej, ktoré bolo 3 5Sţo/6/2011 napadnuté, mal zrušiť. Z podaného návrhu, ale i z korešpondencie je podľa ţalobcu zrejmé, ţe sa dlhodobo zdrţiaval v zahraničí a nemal moţnosť na jednej strane vykonať úhradu poplatkov na činnosť advokátskej komory, ako aj poistného a príspevok do sociálneho fondu, pričom riadne uistil SAK, ţe svoje podlţnosti ihneď po návrate zo zahraničia vyrovná. Nakoniec tak aj učinil a svoj dlh riadne vyrovnal, o čom jeho právny zástupca v prílohe svojho podania zo dňa
  5. februára 2010 predloţil aj prevodné príkazy, ktorými uhrádzal predpísané sumy pre SAK. Ďalej poukazoval na to, ţe dňa
  6. júna 2009 mu bola doručená pozvánka z
  7. júna 2009 na zasadnutie PSAK, ktoré sa malo konať
  8. júla 2009 v Bratislave a v ktorom bol zároveň vyzvaný na predloţenie dokladov o úhrade poistného za rok 2009 alebo iných materiálov, ktoré povaţuje v súvislosti s poistením za rok 2009 za dôleţité. Dňa
  9. júna 2009 písomne prostredníctvom svojej zamestnankyne a následne aj sám písomne
  10. júna 2009 ospravedlnil svoju neúčasť na zasadnutí PSAK z dôvodu dlhodobého pobytu v zahraničí, ktoré nebolo moţné prerušiť, čo vysvetlil v ţiadosti o ospravedlnenie. Cez to všetko ţalovaný nepreloţil rozhodovanie o jeho vyčiarknutí na iný vhodný termín, ktorého by sa mohol zúčastniť a v jeho neprítomnosti rozhodol o jeho vyčiarknutí zo zoznamu advokátov. Teda podľa ţalobcu ţalovaná rozhodla o jeho vyčiarknutí zo zoznamu advokátov bez toho, aby mu umoţnil osobne sa vyjadriť, cez to všetko, ţe ţalovaný správnosť svojej evidencie platieb v svojej písomnej korešpondencii spochybňuje. Uviedol, ţe ešte v čase jeho prítomnosti sa snaţil doručiť a vyplatiť poplatky pre advokátsku komoru, avšak finančné prostriedky do Č., a. s. sa mu vrátili ako nedoručiteľné. V konečnom dôsledku svoj dlh riadne vyrovnal. Poukázal i na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/316/2008 z
  11. júla 2009, týkajúce sa znemoţnenia realizácie procesných práv účastníka v súdnom konaní, ktoré malo byť analogicky pouţité aj pri postupe SAK pri rozhodovaní o jeho vylúčení. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, aby jeho návrhu v plnom rozsahu vyhovel. Náhradu trov konania si neuplatnil. Ţalovaná v písomnom vyjadrení na odvolanie povaţovala odvolanie ţalobcu za nedôvodné. Zdôraznila, ţe kaţdý advokát pri výkone advokácie musí byť poistený pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom advokácie. Poistiť sa môţe alebo na základe samostatnej poistnej zmluvy, ktorú uzatvára ako samostatná osoba s príslušnou poisťovňou 4 5Sţo/6/2011 alebo sa môţe poistiť v rámci hromadnej poistnej zmluvy, ktorú uzatvára Slovenská advokátska komora v prospech advokátov zapísaných do zoznamu advokátov vedených SAK. S poukazom na ustanovenie § 27 ods. 1 a ods. 3 a § 29 ods. 1 zákona o advokácii a uznesenie PSAK č. 7/14/2007 z
  12. novembra 2007 uverejnené vo Vestníku Slovenskej advokátskej komory – čiastka 10 dňa
  13. decembra 2007 uviedla, ţe Kancelária SAK zistila, ţe ku dňu
  14. marca 2009 nemá vykázanú platbu ţalobcu na poistné, ktoré malo byť poukázané do
  15. januára 2009, pokiaľ sa advokát nepoistil samostatnou zmluvou. V súlade so zákonom o advokácii a Vestníkom, kancelária SAK písomne vyzvala listom zo dňa
  16. marca 2009 ţalobcu na preukázanie existencie samostatnej poistnej zmluvy v lehote 30 dni a zároveň mu dala moţnosť bezodkladne uhradiť platbu vo výške 53,11 eur titulom poistenia výkonu povolaná na účet SAK, ktorého číslo bolo v liste uvedené, čím by bol ţalobca poistený v rámci hromadnej poistnej zmluvy. Poukázala na to, ţe krajský súd zistil a nepopiera to ani ţalobca, ţe samostatnú poistnú zmluvu ţalobca nepredloţil a poistenie výkonu povolania v rámci hromadnej poistnej zmluvy neuhradil v lehote určenej Vestníkom a ani bezodkladne po písomnej výzve kancelárie SAK a úhradu poistného vykonal aţ
  17. októbra 2009, teda v čase, keď uţ rozhodnutie PSAK bolo právoplatné (dňom
  18. septembra 2009). Z vyššie uvedeného je podľa ţalovanej preukázané, ţe ţalobca nebol v čase rozhodovania PSAK poistený pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom advokácie, a preto rozhodnutie PSAK, ktoré malo obligatórnu povinnosť ţalobcu zo zoznamu advokátov vyčiarknuť, bolo zákonné. K výhradám ţalobcu, ţe PSAK rozhodovanie o jeho vyčiarknutí neodloţilo a on sa osobne nemohol vyjadriť, ţalovaná uviedla, ţe ustanovenie § 28 ods. 1 Organizačného poriadku SAK ukladá PSAK povinnosť umoţniť advokátovi osobne sa vyjadriť, neukladá mu však povinnosť nekonať do tej doby, kým sa advokát osobne nevyjadrí. Neodloţenie rozhodovania o vyčiarknutí ţalobcu zo zoznamu advokátov z dôvodu uvedeného v § 7 ods. 1 písm. h/ zákona o advokácii nie je podľa ţalovanej vadou, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia PSAK. Podľa ţalovanej nič nebránilo ţalobcovi, aby vo svojej neprítomnosti dal pokyn svojej asistentke na vykonanie úhrady poistného na účet SAK, ktorý v liste zo dňa
  19. marca 2009 bol uvedený, pripadne dal takýto pokyn svojmu zástupcovi, ktorého si pre prípad dlhodobej neprítomnosti bol povinný podľa § 17 zákona o advokácii ustanoviť. Ţiadna iná okolnosť, ako uhradenie poistného na účet SAK v rámci hromadnej poistnej zmluvy alebo predloţenie samostatnej poistnej zmluvy, nemohla vyvolať iné rozhodnutie PSAK ako vyčiarknutie zo zoznamu advokátov podľa § 7 ods. 1 písm. h/ zákona 5 5Sţo/6/2011 o advokácii. Iba zaplatenie poistného v rámci hromadnej poistnej zmluvy alebo predloţenie samostatnej poistnej zmluvy mohlo viesť k tomu, ţe by PSAK o vyčiarknutí ţalobcu zo zoznamu advokátov nemuselo rozhodnúť. S poukazom nato, ţe rozhodnutie a postup Predsedníctva Slovenskej advokátskej komory boli v súlade so zákonom, navrhla ţalovaná napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1veta prvá OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné priznať úspech. Predmetom súdneho preskúmavacieho konania podľa druhej hlavy piatej časti OSP je v danej veci rozhodnutie predsedníctva SAK o vyčiarknutí advokáta zo zoznamu advokátov podľa § 7 ods. 1 písm. h/ zákona o advokácii, podľa ktorého komora vyčiarkne zo zoznamu advokátov toho, kto bol zapísaný do zoznamu advokátov a nespĺňal podmienky na zápis do zoznamu advokátov. Rozhodnutie komory o nezapísaní fyzickej osoby do zoznamu advokátov, o pozastavení výkonu advokácie advokátovi a o vyčiarknutí advokáta zo zoznamu advokátov okrem vyčiarknutia podľa § 7 ods. 1 písm. e/ musí byť odôvodnené a je preskúmateľné súdom (§ 11 zákona o advokácii). Obsahom predloţeného spisového materiálu, ako aj výsledkami doterajšieho priebehu konania bolo nesporne preukázané, ţe ţalobca bol dňa
  20. februára 1998 zapísaný do zoznamu advokátov vedeného Slovenskou advokátskou komorou. Podľa § 27 ods. 1 zákona o advokácii advokát je povinný pri zápise do zoznamu advokátov a kedykoľvek na písomnú výzvu komory do 30 dní preukázať komore samostatnú poistnú zmluvu o poistení svojej zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom advokácie. Poistenie musí trvať počas celého času výkonu advokácie. Ak advokát vykonáva advokáciu 6 5Sţo/6/2011 ako spoločník spoločnosti podľa tohto zákona, povinnosť podľa tohto ustanovenia sa vzťahuje iba na túto spoločnosť. V konaní nebolo sporné, ţe ţalobca včas nepreukázal splnenie zákonom danej povinnosti uvedenej v citovanom zákonnom ustanovení na rok
  21. V tomto smere spochybňovanie evidencie ţalovanej ako aj obavy ţalobcu o úspešnosti platieb zo zahraničia sú bez právneho významu. V podstate jedinou zásadnou námietkou ţalobcu v súdnom konaní bolo, ţe sa nemohol pred rozhodnutím ţalovaného osobne vyjadriť. Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania proti napadnutému rozsudku Krajského súdu v Bratislave, po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu nezistil dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku povaţujúc aj jeho odôvodnenie za logické, jasné a zrozumiteľné. Podľa názoru najvyššieho súdu sa krajský súd náleţite vyporiadal so ţalobcovou námietkou týkajúcej sa nemoţnosti „osobne sa vyjadriť vo veci“. Táto námietka nebola spôsobilá spochybniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného, pretoţe nebolo sporné, ţe ţalobca moţnosť vyjadriť sa k veci, predloţiť dôkazy a brániť sa v lehote, ktorú určil správny orgán, a to do
  22. júla 2009 ani do rozhodnutia vo veci
  23. augusta 2009, mal. Najvyšší súd ďalej konštatuje, ţe ţalobca bol o tom, ţe sa má
  24. júla 2008 uskutočniť zasadnutie PSAK za účelom prejednania jeho veci dostatočne vopred informovaný, no napriek tomu sa konania nezúčastnil a hoci svoju neúčasť ospravedlnil, o odročenie jednania neţiadal ani na svojej osobnej účasti netrval. Vychádzajúc z obsahu spisového materiálu najvyšší súd k námietke ţalobcu, ţe sa nemohol pred rozhodnutím ţalovaného osobne vyjadriť, najvyšší súd dodáva, ţe ak tak ţalobca mienil urobiť, na predvolanie ţalovaného na ústne prejednanie veci nesporne oznámiť, kedy je moţné počítať s jeho osobnou účasťou. Ţiaden konkrétny dôvod, prečo si svoju povinnosť voči SAK riadne a včas nesplnil a aké konkrétne dôvody mu bránia zúčastniť prejednania veci ţalobca však neuviedol ani nezdokladoval. V tomto smere tvrdenie ţalobcu, ţe je v zahraničí viazaný dlhodobým liečebným pobytom a jednaním so spoločnosťou H., so sídlom v Chame, Švajčiarsko, ktorý „nebolo moţné prerušiť“ (pol 7 5Sţo/6/2011 roka?), bez predloţenia akýchkoľvek dokladov je nedostatočné a javí sa byť účelové, rovnako ako tvrdenie ţalobcu, ţe zo zahraničia nemal moţnosť poistné uhradiť. Ani z listov z
  25. júna 2009, ako aj z
  26. júna 2009 doručených ţalovanému nevyplýva, ţe by ţalobca ţiadal o odročenie zasadnutia PSAK na iný termín, ţalobca iba ospravedlnil svoju neúčasť s tým, ţe poistenie zodpovednosti za škodu uhradí po svojom návrate zo zahraničia, čo moţno predpokladať do konca mesiaca augusta
  27. Zo ţiadneho listu ţalobcu ani pracovníčky jeho kancelárie nevyplýva, ţe by ţalobca trval svojej osobnej účasti na zasadnutí PSAK, ţalobca iba poţiadal o predĺţenie lehoty na vykonanie platieb. Ani samotná korešpondencia ţalobcu zo zahraničia nepreukazuje, ţe by si svoju povinnosť podľa § 27 ods. 1 zákona o advokácii nemohol riadne splniť ešte v čase do rozhodnutia ţalovaného. Aj podľa názoru najvyššieho súdu moţnosť vyjadriť sa k veci v zmysle § 28 ods. 1 organizačného poriadku Slovenskej advokátskej komory, podľa ktorého predstavenstvo umožní advokátovi sa osobne vyjadriť k dôvodom, pre ktoré rozhoduje o jeho vyškrtnutí zo zoznamu vedeného komorou alebo o pozastavení výkonu povolania a o tejto možnosti ho vhodným spôsobom upovedomí, bola ţalobcovi jednoznačne poskytnutá. V tomto smere moţno prisvedčiť vyjadreniu ţalovanej, ktoré bolo ţalobcovi aj doručené, ţe citované ustanovenie organizačného poriadku neukladá povinnosť nekonať do tej doby, kým sa advokát osobne nevyjadri. Neodloţenie rozhodovania o vyčiarknutí ţalobcu zo zoznamu advokátov, navyše ak ţalobca sa svojej osobnej účasti netrval, ani najvyšší súd nepovaţuje za takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia PSAK. Na ţalobcove námietky vznesené v ţalobe i v odvolaní najvyšší súd záverom k ustanoveniu § 28 ods. 1 organizačného poriadku Slovenskej advokátskej komory poukazuje na to, ţe kaţdý demokratický štát ochranu subjektívnych práv len ponúka, ale nevnucuje, a ţe „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostraţitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiţ predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môţu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. To plne platí aj pri uplatňovaní zákonných práv v administratívnom konaní. 8 5Sţo/6/2011 Obsahom administratívneho spisu bolo podľa názoru najvyššieho súdu nesporne preukázané, ţe ţalobca v danej veci nepostupoval s plnou starostlivosťou k plneniu si zákonných povinností advokáta. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací s poukazom na závery uvedené vyššie povaţoval námietky ţalobcu v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci, a z týchto dôvodov napadnutý rozsudok podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP tak, ţe účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, ţalobcovi preto, ţe nebol v odvolacom konaní úspešný a ţalovanej preto, ţe jej náhrada trov konania neprináleţí zo zákona. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
  28. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  29. novembra 2011 JUDr. Jana Baricová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: P. Slezáková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.