o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti

Najvyšší súd 2 Cdo 257/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci ţalobcov : 1/ V. Š., bývajúci v B., 2/ P. Š., bývajúci vo V., obaja zastúpení JUDr. T. T., advokátkou v B., proti ţalovanému : D. V., bývajúci v L., zastúpený Mgr. Z. G., advokátkou v N., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp.zn. 12 C 205/2003, o dovolaní ţalobcov 1/, 2/ proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z

1. januára 2010 sp.zn. 6 Co 180/2009 t a k t o : Z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Nitre z
2. januára 2010 sp.zn. 6 Co 180/2009 a uznesenie Okresného súdu Nitra z
3. júna 2009 č.k. 12 C 205/2003-231 a vec vracia Okresnému súdu Nitra na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Nitra uznesením z
4. júna 2009 č.k. 12 C 205/2003-231 podania ţalobcov 1/, 2/ zo dňa 16.10.2003, 14.4.2005, 24.5.2005, 16.4.2007 a 20.6.2008 odmietol. Vyslovil, ţe o trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením. V odôvodnení uznesenia uviedol, ţe uznesením zo dňa 20.5.2009 vyzval ţalobcov 1/, 2/, aby svoj návrh v lehote 10 dní doplnili a poučil ich, ako majú svoje podanie opraviť. Zástupca ţalobcu 1/ prevzal výzvu na doplnenie dňa 4.6.2009, návrh však v zmysle citovaného zákonného ustanovenia v lehote stanovenej súdom zástupca ţalobcu 1/, ani zástupca ţalobcu 2/ neopravili a nedoplnili, zaslali petit návrhu totoţný s petitom návrhu zo dňa 20.6.2008, ktorý je podľa rozhodnutia Krajského súdu v Nitre neurčitý, nejasný a nezrozumiteľný. Nakoľko pre uvedený nedostatok nemoţno v konaní pokračovať, podanie v zmysle hore citovaných zákonných ustanovení odmietol. Na odvolanie ţalobcu 1/ Krajský súd v Nitre uznesením z
5. januára 2010 č.k. 6 Co 180/2009-238 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení svojho 2 2 Cdo 257/2010 rozhodnutia uviedol, ţe uţ vo svojom zrušujúcom uznesení poukázal na procesné nedostatky podaného návrhu a na tomto svojom právnom názore zotrváva doposiaľ. Napriek tomu, ţe súd prvého stupňa sa opätovne pokúsil odstrániť vady návrhu, ţalobca 1/ sa doţadoval opätovne takého istého určenia, ako aj pred rozhodnutím súdu prvého stupňa, pričom ţalobca 2/ na výzvu ani nereagoval. Napokon v podanom odvolaní sa domáhal vydania naviac ešte alternatívneho petitu, kde by bola len ţalobcovi 1/ vyplatená finančná náhrada za nehnuteľnosť. Ţalobný návrh má spĺňať také náleţitosti, aby bol jasný, určitý a najmä vykonateľný – v tomto prípade zápisom v katastri nehnuteľností na LV nehnuteľnosti, ku ktorej ţalobcovia ţiadali určiť vlastnícke právo a to na základe konkrétne označeného geometrického plánu s označením parcelného čísla, druhu a výmery parcely. Ţalobcovia takýto návrh nepodali a ţalobu formulovali nedostatočne, bez identifikácie nehnuteľností a doloţenia geometrického plánu pre účely zápisu v katastri nehnuteľností za predpokladu, ţe ţalobe bolo vyhovené. Súd prvého stupňa správne vyzýval ţalobcov, aby svoje podanie opravili a doplnili, aj napriek tejto výzve podanie nespĺňa vyššie citované náleţitosti. Napokon v rámci odvolacieho konania sa ţalobca 1/ domáhal alternatívne aj takého určenia (finančnej náhrady), ktorú počas konania pred súdom prvého stupňa vôbec nepoţadoval. Za takého stavu odvolací súd dospel k záveru, ţe uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne, podanie ţalobcov vykazuje také nedostatky, pre ktoré nemoţno v konaní ďalej pokračovať a preto ho aj podľa § 219 O.s.p. potvrdil ako vecne správne. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podali dovolanie ţalobcovia 1/, 2/, ktorého prípustnosť odvodzovali ustanovením § 237 písm.f/ O.s.p., teda ţe v konaní im bola odňatá moţnosť konať pred súdom. Majú za to, ţe neboli splnené zákonné dôvody pre to, aby ich podanie bolo odmietnuté. Na výzvy súdu prvého stupňa v stanovenej lehote riadne reagovali a to podaním z 10.6.2009, kde zotrvali na petite ţaloby, t.j. na negatórnom aj pozitívnom určení vlastníckeho práva tak, ako ho uviedli v podaní z 20.6.
6. Navrhli zrušiť uznesenie odvolacieho ako aj prvostupňového súdu a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ţalovaný sa k dovolaniu ţalobcov 1/, 2/ nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či dovolanie 3 2 Cdo 257/2010 smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu. Pokiaľ bolo napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu vydané v tejto procesnej forme, je dovolanie proti nemu prípustné, ak je napadnuté zmeňujúce uznesenie súdu prvého stupňa (§ 239 ods. 1 písm.a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm.c/] na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa§ 109 ods. 1 písm.c/ (§ 239 ods. 1 písm.b/ O.s.p.), alebo potvrdzujúce uznesenie, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd v ňom vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide po právnej stránke o rozhodnutie zásadného významu, alebo ak b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, alebo c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 O.s.p.). Napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje znaky niektorého z uvedených uznesení a preto prípustnosť dovolania z § 239 ods. 1 a 2 nemoţno vyvodiť. So zreteľom na to by prípustnosť dovolania prichádzala do úvahy len v prípade výskytu niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p.; povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťaţené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. Dovolací súd sa preto neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie nie je zaťaţené procesnou vadou v zmysle § 237 písm.a/ aţ g/ O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak je konanie, v ktorom bolo vydané, postihnuté niektorou zo závaţných, v ňom vymenovaných procesných vád (nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, zákonom predpísaného spôsobu začatia konania, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). 4 2 Cdo 257/2010 Vady konania uvedené v § 237 písm.a/ aţ e/, g/ O.s.p. dovolatelia nenamietali a v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z § 237 písm.a/ aţ e/, g/ O.s.p. nemoţno vyvodiť. V dovolaní sa ako dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm.a/ O.s.p. uvádza, ţe ţalobcom 1/, 2/ bola v konaní odňatá moţnosť pred súdom konať. Pod odňatím moţnosti pred súdom konať (§ 237 písm.f/ O.s.p.) treba rozumieť závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. O postup odnímajúci účastníkovi moţnosť pred súdom konať ide tieţ vtedy, ak súd podľa § 43 ods. 2 O.s.p. odmietne podanie (ţalobcu), hoci podmienky pre tento postup nie sú dané. Keďţe súd (aţ na prípady uvedené v zákone – viď § 81 ods. 1 O.s.p.) nezačína konanie z vlastnej iniciatívy, ale na podnet účastníka, je zásadne vecou toho, kto navrhuje začatie konania, aby ţalobu prispôsobil po stránke formulačnej a obsahovej (§ 79 ods. 1 O.s.p.). Najdôleţitejšou obsahovou náleţitosťou ţaloby je ţalobný návrh (petit). V ňom ţalobca uvádza, ako by podľa jeho ţelania mal súd rozhodnúť, resp. ako by mal znieť výrok jeho rozsudku. Ním zároveň stanovuje rozsah poţadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze toho, o čom a ako má rozhodnúť. Pretoţe v podstate ide o návrh súdneho výroku, kladie zákon na formuláciu petitu určité poţiadavky, rešpektovaním ktorých sa zabezpečuje presnosť a určitosť výrokov rozsudkov. Presný a určitý petit je síce pre súd rámcom rozhodovania, z ktorého nesmie vybočiť, a ktorý môţe prekročiť len v taxatívne vymedzených prípadoch (§ 153 ods. 2 O.s.p.), to však v plnom rozsahu platí len z hľadiska obsahu petitu a podstaty zmyslu toho, čoho sa ţalobca v konaní domáha. V ţiadnom prípade to ale neznamená, ţe by súd pri svojom rozhodovaní bol do najväčších podrobností viazaný výrazovými prostriedkami pouţitými v texte petitu, alebo jeho doslovným znením (vrátane slov, slovných spojení, ba dokonca aj eventuálnych gramatických chýb) a ţe by sa prípadnou odlišnou formuláciou vo výroku svojho rozhodnutia, neţ zodpovedá odlišnému zneniu ţalobného petitu, dopúšťal procesnej vady v zmysle § 237 písm.e/ O.s.p. Naopak, tam, kde je to potrebné, je dokonca povinnosťou súdu upraviť formulačne petit ţaloby tak, aby zodpovedal objektívnemu hmotnému právu, a aby jeho formulácia zodpovedala dovoleným spôsobom výkonu rozhodnutia. 5 2 Cdo 257/2010 Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 79 ods. 1 O.s.p. nevyţaduje, aby ţalobca po stránke formálnej do najmenších podrobností formuloval návrh budúceho výroku súdneho rozhodnutia. Z jeho doslovného znenia je zrejmé, ţe za postačujúce povaţuje, ak ţalobca v ţalobe vyjadrí podstatu (zmysel) toho, čoho sa v konaní na základe opísaného skutkového stavu domáha. Petit ţaloby, tak ako ţalobca formuluje v podanej ţalobe, alebo neskôr v priebehu konania, je súd povinný posudzovať čisto z hľadiska obsahového (t.j., či je v ţalobe dostatočne presne, určito a zrozumiteľne vyjadrené, čo ţalobca ţiada). Súd do výroku svojho rozhodnutia nemusí prevziať doslovne ţalobcom naformulovaný petit ţaloby, môţe v ňom vykonať také zásahy, ktoré zachovávajú podstatu petitu a nemenia jeho zmysel. V prejednávanej veci na súdoch niţších stupňov a napokon aj v predmetnom dovolacom konaní (tu však len z hľadiska preskúmania existencie procesnej vady uvedenej v § 237 písm.f/ O.s.p.) išlo o posúdenie otázky splnenia procesných podmienok odmietnutia ţaloby (podania) v zmysle § 43 ods. 2 O.s.p., ktorou sa ţalobcovia 1/, 2/ domáhali, aby súd „zistil, ţe ţalovaný nie je vlastníkom z titulu vydrţania nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území V., ktoré sú zapísané v LV č. X., a to parcela č. X.-zastavaná plocha o výmere X. m2 v podiele X. a parcela č. X.-záhrada o výmere X. m2 v podiele X., čo činí celkom výmeru X. m2 a určuje, ţe do dedičstva po zomrelom O. Š. patria nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území V., zapísané v LV č. X., a to parcela č. X.-zastavaná plocha o výmere X. m2 v podiele X. a parcela č. X.-záhrada o výmere X. m2 v podiele X., čo činí celkom výmeru X. m2 a následne tieto podiely budú zapísané do LV č. X. v prospech ţalobcu 1/“. Dovolací súd záver odvolacieho súdu, podľa ktorého podanie ţalobcov 1/, 2/ (č.l. 188 a 230, ktoré je totoţné) nespĺňa náleţitosti ţaloby, je formulované nedostatočne bez identifikácie nehnuteľností a doloţenia geometrického plánu pre účel zápisu v katastri nehnuteľností, nepovaţuje za správny. Podľa dovolacieho súdu zo ţaloby a k nej pripojených dokladov moţno jednoznačne vyvodiť, ţe ţalobcovia 1/, 2/ ţiadajú jednak určenie, ţe ţalovaný nie je vlastníkom titulom vydrţania nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území V., ktoré sú zapísané na LV č. X. a to parcela č. X.-zastavaná plocha o výmere X. m2 v podiele X. a parcela č. X.-záhrada o výmere X. m2 v podiele X., čo činí celkom výmeru X. m2 ako aj určenia, ţe do dedičstva po zomrelom O. Š. patria nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území V., zapísané na LV č. X. a to parcela č. X.-zastavaná plocha o výmere 6 2 Cdo 257/2010 X. m2 v podiele X. a parcela č. X.-záhrada o výmere X. m2 v podiele X., čo činí celkom X. m2 a následne tieto podiely budú zapísané na LV č. X. v prospech ţalobcu 1/, teda ide jednak o negatórnu ţalobu a jednak o určovaciu ţalobu. Ţalobcami 1/, 2/ navrhovaný petit nevykazuje znaky neurčitosti, nezrozumiteľnosti a nie je v rozpore ani s obsahom ţaloby; v ţalobe je dostatočne presne, určito a zrozumiteľne vyjadrené, čo ţalobcovia 1/, 2/ ţiadajú. Dovolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, ţe otázka existencie naliehavého právneho záujmu ţalobcov 1/, 2/ na poţadovanom určení, teda ţe ţalovaný nie je vlastníkom sporných nehnuteľností a ţe sporé nehnuteľnosti patria do dedičstva po zomrelom O. Š., ako aj ţe tieto podiely majú byť zapísané do LV č. X. v prospech ţalobcu 1/ má procesnoprávnu povahu a súvisí s posúdením, či ţalobcovia 1/, 2/ sú procesne oprávnení domáhať sa ochrany svojich práv nimi zvoleným procesnoprávnym prostriedkom. Skúmanie otázky naliehavého právneho záujmu je podmienkou prípustnosti ţaloby na určenie v zmysle § 80 písm.c/ O.s.p.; posúdenie procesnej prípustnosti ţaloby z hľadiska preukázania naliehavého právneho záujmu na poţadovanom určení (§ 80 písm.c/ O.s.p.) je v prípade určovacej ţaloby súčasťou právneho posúdenia veci súdom a nepreukázanie naliehavého právneho záujmu na poţadovanom určení je dôvodom jej zamietnutia. Za tejto vyššie uvedenej situácie, keď odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým bolo podanie ţalobcov 1/, 2/ odmietnuté z dôvodu, ţe ţaloba nemala potrebné náleţitosti (§ 43 ods. 2 O.s.p.), je zrejmé, ţe ţalobcom 1/, 2/ bola znemoţnená realizácia ich procesného práva na to, aby súd konal ďalej o ich ţalobe, a ţe teda v predmetnom konaní došlo k procesnej vade podľa ustanovenia § 237 písm.f/ O.s.p., zakladajúcej prípustnosť dovolania. Táto vada je zároveň tieţ dôvodom, pre ktorý dovolací súd musí napadnuté rozhodnutie zrušiť. Rozhodnutie, ktoré bolo vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou, nemôţe byť totiţ povaţované za správne. So zreteľom na to, Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté potvrdzujúce uznesenie Krajského súdu v Nitre zrušil podľa § 243b ods. 1 O.s.p.; pre rovnakú vadu zrušil tieţ uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým tento odmietol podanie ţalobcov 1/, 2/ a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie (§ 243b ods. 3 O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.) 7 2 Cdo 257/2010 Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
7. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
8. októbra 2011 JUDr. Jozef Kolcun, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová