názoru odvolacieho súdu správny. V čase uzavretia kúpnej zmluvy bola vlastníčkou parcely CKN X. M. H. a nie ţalovaní 1/ aţ 4/. Z nesprávnych skutkových zistení vyvodil okresný súd nesprávny právny záver o tom, ţe ţalobcovia nenadobudli vlastnícke právo k parcele CKN X. zapísanej na LV č. X. ako ich výlučné vlastníctvo, a ţe nie sú aktívne legitimovaní na podanie ţaloby na ochranu vlastníckeho práva
Odvolací súd po zopakovaní dôkazov a doplnení dokazovania ustálil iný skutkový stav a vyvodil z neho odlišný právny záver ako okresný súd, a preto rozsudok okresného súdu zmenil a ţalobe vyhovel. Proti rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie ţalovaní 1/ aţ 4/, ktorého dôvodnosť odôvodňovali nesprávnym právnym posúdením veci ako aj tým, ţe konanie na odvolacom súde je postihnuté vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ţalobcovia sa totiţ v petite ţaloby domáhali, aby súd zaviazal ţalovaných „spoločne a nerozdielne vypratať pozemok ţalobcov vedený Katastrálnym úradom B.B., katastrálne územie Š. na LV č. X. parcelné č. CKN X.-zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m2 a uhradiť trovy“. V odvolaní zo dňa 10.3.2010 ţalobcovia zmenili návrh v tom zmysle, ţe sa domáhali zmeny rozsudku súdu prvého stupňa tak, aby odvolací súd zaviazal ţalovaných „spoločne a nerozdielne vypratať časť pozemku v katastrálnom území Š. na LV č. X. parcelné č. X.-zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m2 a to vyznačenú modrou farbou na geometrickom pláne č. X. a uhradiť im trovy konania“. Odhliadnuc od skutočnosti, ţe takýto rozsudok je prakticky nevykonateľný a odvolací súd mal napadnutý rozsudok prvostupňového súdu aj z tohto dôvodu potvrdiť, petit návrhu v odvolaní ţalobcov predstavuje zmenu návrhu v zmysle ustanovenia § 95 ods. 1 O.s.p., a súd mal o nej rozhodnúť uznesením v zmysle ustanovenia § 167 ods. 1 O.s.p. Ak súd nerozhodol uznesením o pripustení zmeny návrhu, nemohol o zmenenom návrhu konať a ani o ňom rozhodnúť. Ďalšej procesnej chyby sa odvolací súd dopustil v samotnom výroku napadnutého rozsudku. Odvolací súd v ňom zaviazal ţalovaných, aby spoločne a nerozdielne vypratali časť CKN parcely č. X.-zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m2, zapísaných na LV č. X. pre katastrálne územie Š., na Katastrálnom úrade B.B. zodpovedajúcu novovytvorenej parcele 3 2 Cdo 262/2010 CKN X-zastavaná plocha o výmere X. m2 geometrickým plánom vyhotoviteľa G., pod č. X. zo 6.7.2006 do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Odvolací súd vyniesol uvedený výrok napriek tomu, ţe ţalobcovia sa takéhoto plnenia voči ţalovaným nikdy nedomáhali. Súd je viazaný návrhom ţalobcov. V tejto veci sa zjavne nejedná o také konanie, ako je popísané v ustanovení § 153 ods. 2 O.s.p. a odvolací súd prekročil svoju právomoc. Skutočnosť, ţe odvolací súd prekročil rámec ţaloby, nie je nijakým spôsobom v rozsudku odôvodnená. Navrhol, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zmenil tak, ţe ţalobu zamietne, resp. aby napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súčasne navrhol dovolaciemu súdu odloţiť vykonateľnosť napadnutého rozsudku. Ţalobcovia navrhli dovolanie ţalovaných zamietnuť a priznať im trovy dovolacieho konania. Dovolací súd uznesením z 21. decembra 2010 sp.zn. 2 Cdo 262/2010 odloţil vykonateľnosť rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 20. júla 2010 sp.zn. 17 Co 77/2010 do rozhodnutia o dovolaní ţalovaných. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorí sú zastúpení advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe dovolanie je dôvodné. V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len
toho, ako ich dovolateľ označil, ale
obsahu tohto opravného prostriedku. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, 4 2 Cdo 262/2010 či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. (t.j., či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Dovolatelia ţiadnu z týchto vád nenamietali a jej existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Dovolatelia namietali, ţe hoci ţalobcovia v odvolaní zo dňa 10.3.2010 zmenili návrh, odvolací súd o takomto návrhu nerozhodol a o takto zmenenom návrhu nemohol konať a ani rozhodnúť.
1 O.s.p. navrhovateľ môţe za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.
2 O.s.p. súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Súd nepripustí zmenu návrhu ani v prípade, ak by na konanie o zmenenom návrhu bol vecne príslušný iný súd. V takomto prípade pokračuje v konaní o pôvodnom návrhu po právoplatnosti uznesenia.
1 O.s.p. ak zákon neustanovuje inak rozhoduje súd uznesením. Uznesením sa rozhoduje najmä o podmienkach konania, zastavení alebo prerušení konania, o odmietnutí návrhu na začatie konania, o zmene návrhu, o späťvzatí návrhu, o zmieri, o trovách konania ako aj o veciach, ktoré sa týkajú vedenia konania.
2 O.s.p. ak nie je ďalej ustanovené inak, pouţijú sa na uznesenia primerane ustanovenia o rozsudku. 5 2 Cdo 262/2010
2 O.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa. Z obsahu spisu je zrejmé, ţe ţalobcovia sa ţalobou podanou na prvostupňovom súde domáhali, aby súd zaviazal ţalovaných „spoločne a nerozdielne vypratať pozemok ţalobcov vedený Katastrálnym úradom B., katastrálne územie Š. na LV č. X. parcelné č. CKN X.-zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m2 a uhradiť trovy“. Ţalobcovia podaním zo dňa 15.2.2010 pomenovaným ako Doplnenie návrhu, navrhli zmenu petitu, ţe „ţalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne vypratať časť pozemku ţalobcov vedený Katastrálnym úradom B.B., katastrálne územie Š. na LV č. X. parcelné č. CKN X.-zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m2 a to vyznačenú modrou farbou na geometrickom pláne č. X. zo dňa 18.1.1989 overeného Správou katastra Ţ. dňa 23.1.1989 a uhradiť ţalobcom trovy konania“. Totoţný návrh predniesla právna zástupkyňa ţalobcov aj na pojednávaní pred prvostupňovým súdom dňa 15.2.2010, kedy však súd prvého stupňa návrh ţalobcov zamietol, pričom o zmene návrhu nerozhodol. Následne ţalobcovia vo svojom odvolaní zo dňa 10.3.2010 proti rozsudku prvostupňového súdu opätovne navrhli zmenu petitu návrhu v zmysle svojho podania zo dňa 15.2.2010, t.j. aby odvolací súd „zaviazal ţalovaných spoločne a nerozdielne vypratať časť pozemku v katastrálnom území Š. na LV č. X. parcelné č. X.-zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m2 a to vyznačenú modrou farbou na geometrickom pláne č. X. a uhradiť trovy konania“. Ako je zrejmé z obsahu spisu ako aj zo zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom dňa 20. júla 2010, odvolací súd o takejto zmene nerozhodol. Za tohto stavu veci však bolo povinnosťou odvolacieho súdu, aby najprv o tejto zmene uznesením rozhodol (§ 95, § 167 a § 211 O.s.p.), keďţe aj v odvolacom konaní je prípustná zmena návrhu na začatie konania. Pokiaľ tak neučiní, môţe konať len o pôvodnom návrhu. Dovolatelia ďalej namietali, ţe odvolací súd sa dopustil ďalšej procesnej chyby v samotnom výroku napadnutého rozsudku, keď odvolací súd v ňom zaviazal ţalovaných spoločne a nerozdielne vypratať časť parcely CKN X.-zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m2 zapísané na LV č. X. pre katastrálne územie Š., na Katastrálnom úrade B.B. zodpovedajúcu novovytvorenej parcele CKN X.-zastavaná plocha o výmere X. m2 geometrickým plánom vyhotoviteľa G. pod č. X. zo 6.7.2006 do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia napriek tomu, ţe ţalobcovia sa takého plnenia voči ţalovaným nikdy nedomáhali. Teda prekročil návrhy účastníkov a prisúdil viac, neţ čoho sa domáhali. V tejto veci sa zjavne 6 2 Cdo 262/2010 nejedná o také konanie, ako je popísané v ustanovení § 153 ods. 2 O.s.p, čo nijakým spôsobom v rozsudku neodôvodnil.
2 O.s.p. súd môţe prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, neţ čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu, alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi. Nárokom, ktorý uplatňujú ţalobcovia v tomto konaní a ktorý musia uviesť v ţalobe v zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 O.s.p., je nárok na vypratanie nehnuteľnosti, ktorej sú vlastníkmi. Musia samozrejme konkrétne označiť túto nehnuteľnosť tak, aby ju nebolo moţné zameniť za inú; takto označeným predmetom konania je súd v zmysle ustanovenia § 153 ods. 2 O.s.p. viazaný. Nemôţe teda určiť vypratanie k inej nehnuteľnosti, i keď by to odôvodňovali výsledky vykonaného dokazovania. Z dôvodov, ktoré sú uvedené vyššie je zrejmé, ţe dovolaním napadnutý rozsudok bol vydaný v konaní postihnutom tzv. inou vadou konania majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm.b/ O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolaním napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu zrušil
1 O.s.p. Dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nebolo moţné v dovolacom konaní podrobiť prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov, lebo vzhľadom na uţ spomenutú tzv. inú vadu nemoţno posúdiť, či napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na (ne)správnom právnom posúdení veci. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 31. októbra 2011 JUDr. Jozef Kolcun, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.