2, § 247 ods. 2 písm. a/, ods. 4 Tr. zákona účinného do
c/ Tr. por. dovolanie obvineného I. T. sa o d m i e t a. O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 3. marca 2009, sp. zn. 2 T 177/2005, bol obvinený I. T. (spoločne so Š. D. a S. M.) v bodoch 1 – 7 rozsudku uznaný za vinného z pokračovacieho trestného činu krádeţe spolupáchateľstvom
2, § 247 ods. 2 písm. a/, ods. 4 Tr. zákona účinného do 1. januára 2006 (ďalej len Tr. zákona) v jednočinnom súbehu s trestným činom poškodzovania cudzej veci
1 Tr. zákona a v bode 8/ aj trestným činom poisťovacieho podvodu
1, ods. 3 Tr. zák. na tom skutkovom základe ako je uvedené v citovanom rozsudku. Okresný súd za to obvinenému uloţil
4, § 35 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 rokov a 6 mesiacov a na jeho výkon ho zaradil
2 písm. b/ Tr. zák. do druhej nápravnovýchovnej skupiny.
1 Tr. por. mu bola uloţená aj povinnosť nahradiť A. a.s. B. spôsobenú škodu 5451,94 eur. 2 Tdo 48/2009 2 Poškodené organizácie C. a Potraviny M. s.r.o. boli s nárokom na náhradu škody
1 Tr. por. odkázané na konanie o veciach občianskoprávnych. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obvinený I. T.. Krajský súd v Ţiline rozsudkom z 28. apríla 2009, sp. zn. 1 To 42/2009,
1 písm. c/, d/ a f/ Tr. por. účinného do 1. januára 2006 napadnutý rozsudok zrušil a
3 Tr. por. sám uznal obvineného v bodoch 1/ aţ 7/ za vinného z pokračovacieho trestného činu krádeţe spolupáchateľstvom
2, § 247 ods. 2 písm. a/, ods. 4 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s trestným činom poškodzovania cudzej veci spolupáchateľstvom
2, § 257 ods. 1 Tr. zák. Za to mu uloţil
4 Tr. zák., § 35 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov a pre jeho výkon ho
2 písm. b/ Tr. zákona zaradil do druhej nápravnovýchovnej skupiny.
a/ Tr. por. obţalovaného zároveň oslobodil spod skutku obţaloby právne kvalifikovaného ako trestný čin poisťovacieho podvodu
1, ods. 3 Tr. zák. Poškodenú organizáciu A. a.s. B. s nárokom na náhradu škody
3 Tr. por. odkázal na konanie o veciach občianskoprávnych. Proti tomuto rozsudku krajského súdu prostredníctvom svojho obhajcu podal dovolanie obvinený I. T.. V jeho odôvodnení ako dovolacie dôvody uviedol dôvody uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c/, g/, i/ a h/ Tr. por. t.j., ţe bolo zásadným spôsobom porušené jeho právo na obhajobu, dôkazy neboli vykonané zákonným spôsobom, rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení skutku a napokon, ţe trest bol uloţený mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Obvinený k dovolaciemu dôvodu
1 písm. i/ uviedol, ţe krajský súd pochybil pri aplikácii § 16 ods. 1 Tr. zák.
ktorého sa trestnosť činu posudzuje
2 Tdo 48/2009 3 zákona účinného v čase keď bol čin spáchaný;
neskoršieho zákona len vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. V danom prípade pre neho (obvineného) je priaznivejší nový Trestný zákon č. 300/2005 účinný od 1. januára 2006,
ktorého po právnej stránke by bol skutok posúdený ako trestný čin krádeţe
2 písm. a/, ods. 3 Tr. zák. s trestnou sadzbou šesť mesiacov aţ tri roky, v jednočinnom súbehu s poškodzovaním cudzej veci
1 Tr. zák. s trestnou sadzbou aţ jeden rok.
Trestného zákona účinného v čase spáchania trestného činu totiţ musel byť skutok kvalifikovaný ako trestný čin krádeţe
2 písm. a/, ods. 4 Tr. zák. s trestnou sadzbou od jedného do piatich rokov a trestný čin poškodzovania cudzej veci
1 Tr. zák. s trestnou sadzbou aţ na jeden rok. Krajský súd teda ukladal trest odňatia slobody
zákona účinného v čase spáchania trestného činu t.j. v rámci trestnej sadzby od jedného do piatich rokov. Pri správnom pouţití zákona (t.j. Trestného zákona účinného od 1. januára 2006) bolo moţné trest uloţiť len v rámci trestnej sadzby od šesť mesiacov do troch rokov, čiţe pri kritériách, ktoré krajský súd pri ukladaní trestu pouţil by bol trest ukladal zrejme v polovici trestnej sadzby, čím sú naplnené dôvody dovolania
1 písm. h/ Tr. por. Dôvody naplnenia ustanovenia § 371 ods. 1 písm. c/ a g/ videl obvinený v tom, ţe prvostupňový súd pouţil ako usvedčujúci dôkaz výpoveď S. M., ktorú učinil ešte v prípravnom konaní v postavení obvineného. V čase jeho výsluchu on (obvinený I. T.) nemal doručené uznesenie o vznesení obvinenia, nemohol sa tohto úkonu zúčastniť a nemohol sa ho zúčastniť ani jeho obhajca. Ţiadal preto, aby najvyšší súd zrušil dovolaním napadnutú časť rozsudku krajského súdu a prikázal tomuto, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) predovšetkým skúmal, či podané dovolanie spĺňa všetky obsahové a formálne náleţitosti, či je podané oprávnenou osobou a či je prípustné. Dovolaním bol napadnutý právoplatný rozsudok Krajského súdu v Ţiline, ktorým bol obvinenému uloţený trest odňatia slobody. Proti takémuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné
1 Tr. por. Dovolanie bolo 2 Tdo 48/2009 4 podané prostredníctvom obhajcu, čím bola splnená aj podmienka jeho podania oprávnenou osobou
2 písm. b/ Tr. por. a § 373 Tr. por. V dovolaní
1 Tr. por. obvinený zároveň uvádza dôvody prečo je rozhodnutie napádané a aké chyby sú mu vytýkané. Predseda senátu preto
nariadil neverejné zasadnutie v rámci ktorého bolo zistené, ţe dovolanie obvineného nie je dôvodné, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky toto
c/ Tr. por. odmietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky pri preskúmaní predloţeného spisového materiálu zhodne s dovolacími námietkami obvineného zistil, ţe krajský súd skutočne nesprávne aplikoval ustanovenie § 16 ods. 1 Tr. zák. pokiaľ trestnosť činu posudzoval
Trestného zákona účinného v čase jeho spáchania.
2 písm. a/, ods. 4 Tr. zák. sa páchateľ, ktorý si prisvojí cudziu vec tým, ţe sa jej zmocní a taký čin spácha vlámaním a spôsobí tak väčšiu škodu, potresce odňatím slobody na jeden aţ päť rokov. Väčšou škodou
13 Tr. zák. v čase spáchania skutku bol 20 násobok minimálnej mesačnej mzdy k 31. decembra 2005 t.j. 138 000 Sk. Značnou škodou je potom 100 násobok takejto mesačnej mzdy t.j. 690 000 Sk.
2 písm. a/, ods. 3 Tr. zák. účinného od 1. januára 2006 sa páchateľ, ktorý si prisvojí cudziu vec tým, ţe sa jej zmocní a taký čin spácha vlámaním a spôsobí tak väčšiu škodu potrestá odňatím slobody na šesť mesiacov aţ tri roky.
1 Tr. zák. účinného od 1. januára 2006 väčšou škodou sa rozumie desaťnásobok škody malej – t.j. 266 eur, teda 2660 eur. Škodou značnou je potom najmenej stonásobok škody malej t.j. 26 600 eur. Je teda zrejmé, ţe obvinený v oboch prípadoch (
zákona účinného v čase spáchania činu aj
neskoršieho zákona spáchal čin vlámaním a spôsobil týmto činom väčšiu škodu, pričom aplikácia nového Trestného zákona z hľadiska trestných sadzieb je pre páchateľa jednoznačne priaznivejšia. 2 Tdo 48/2009 5 Pre úplnosť najvyšší súd len dodáva, ţe pre posúdenie aplikácie zákona účinného v čase spáchania trestného činu a nového Trestného zákona je trestný čin poškodzovania cudzej veci (§ 257 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 a § 245 ods. 1 Tr. zák. účinného od 1. januára 2006 celkom bez významu, pretoţe v oboch prípadoch dosahuje trestná sadzba úroveň trestu odňatia slobody do jedného roku. Na druhej strane je však dôvodnosť uplatneného dovolacieho dôvodu
1 písm. i/ Tr. por. treba skúmať aj z hľadiska ustanovenia § 371 ods. 4 Tr. por., t.j. z hľadiska či zistené porušenie zákona zásadne ovplyvnilo postavenie obvineného. Ak zistené porušenie zákona postavenie obvineného totiţ zásadne neovplyvnilo dovolací dôvod
1 písm. i/ Tr. por. nie je moţné uplatniť. Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci zistil, ţe chybnou aplikáciu § 16 ods. 1 Tr. zák. o časovej pôsobnosti Trestného zákona v predmetnej veci nedošlo k zásadnému ovplyvneniu (zhoršeniu) postavenia obvineného. Argumentácia obvineného, ţe v prípade ak by prvostupňový súd ukladal trest obvinenému
neskoršieho zákona a pouţil by rovnaké kritéria, bol by ukladal trest v polovici trestnej sadzby
3 Tr. zák. t.j. v rozmedzí 6 mesiacov aţ troch rokov, je len hypotetická a nie je ničím podloţená. Z dôkazov obsiahnutých v spise totiţ plynie, ţe u I. T. ide o osobu náchylnú k páchaniu trestnej činnosti majetkového charakteru, špeciálneho recidivistu, ktorý sa v krátkom časovom odstupe dopúšťa trestnej činnosti, bez toho, aby doteraz ukladané sankcie mali na neho podstatnejší výchovný vplyv. Z toho je potom zrejmé, ţe aj pokiaľ by krajský súd bol v predmetnej veci správne aplikoval ustanovenie § 16 ods. 1 Tr. zák. bol by musel trest ukladať pri hornej hranici trestnej sadzby. Z tohto dôvodu aplikáciou Trestného zákona účinného do 1. januára 2006 preto nemohlo dôjsť k zásadnému zhoršeniu postavenia obvineného a obvinený dovolací dôvod
1 písm. i/ Tr. por. uplatniť nemohol. V zmysle uvedeného teda aj trest, ktorý krajský súd obvinenému uloţil vo výmere troch rokov bol uloţený v rámci zákonnej trestnej sadzby a neprichádzalo do úvahy naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. h/ Tr. por. 2 Tdo 48/2009 6 Najvyšší súd Slovenskej republiky pri preskúmaní veci rovnako zistil, ţe nie sú naplnené ani dovolacie dôvody
1 písm. c/ a g/ Tr. por. t.j., ţe krajský súd porušil zásadným spôsobom právo obvineného na obhajobu a rozhodnutie je zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. Prvostupňový súd
2 písm. b/ Tr. por. prečítal na hlavnom pojednávaní výpoveď S. M., ktorú učinil v prípravnom konaní
2 písm. b/ Tr. por. zápisnica o výpovedi spoluobţalovaného, alebo svedka sa prečíta aj vtedy, ak bol výsluch vykonaný spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam Trestného poriadku a taká osoba na hlavnom pojednávaní bez oprávnenia odoprela vypovedať, alebo sa v podstatných bodoch odchyľuje od svojej predchádzajúcej výpovede. Zo spisového materiálu je zistiteľné, ţe S. M. vypovedal na hlavnom pojednávaní
5 Tr. por. vo vzťahu k ďalším spoluobvineným, ktorým dovtedy nemohlo byť vznesené obvinenie (resp. im nemohlo byť oznámené) pre objektívne prekáţky (neboli známi, boli na úteku) za podmienky, ţe v takom výsluchu obvinený vypovedal k spoločnej trestnej činnosti 2 Tdo 48/2009 7 spáchanej s ďalšími takýmito spoluobvinenými, alebo je daná iná bezprostredná súvislosť trestnej činnosti takýchto neskorších spoluobvinených s trestnou činnosťou obvineného, ktorý je vypočúvaný v rámci neodkladného úkonu. Z tohto je potom zrejmé, základnou otázkou pre ďalšie procesné pouţitie výsluchu S. M. v prípravnom konaní a posúdenie jej zákonnosti vo vzťahu k spoluobvinenému I. T. je zistenie či výsluch S. M. bol neodkladným úkonom. Neodkladným úkonom
5 Tr. por. je taký úkon, ktorý vzhľadom na nebezpečenstvo jeho zmarenia, zničenia, či straty neznesenie z hľadiska účelu trestného konania odklad na dobu, neţ bude začaté trestné stíhanie. Pri úvahe o tom či ide o neodkladný úkon je treba zvaţovať, či z hľadiska účelu trestného konania výsluch S. M. nezniesol odklad do doby pokiaľ nebude vznesené obvinenie aj voči ostatným spoluobvineným, v tomto prípade aj I. T.. Pri riešení tejto otázky treba vychádzať z § 163 ods. 1 Tr. por. t.j., ţe ak je na podklade zistených skutočností dostatočne odôvodnený záver, ţe trestný čin spáchala určitá osoba, vydá vyšetrovateľ, alebo policajný orgán bez meškania uznesenie, ţe sa táto osoba stíha ako obvinený. Obvinenie sa mu oznámi (§ 137) do troch dní, najneskôr na začiatku jeho prvého výsluchu. Výsluch obvineného musí byť rovnako teda vykonaný bez meškania potom čo obvinenému bolo vznesené obvinenie oznámené, pretoţe na tento úkon môţu bezprostredne nadväzovať (a spravidla aj nadväzujú) ďalšie potrebné opatrenia a rozhodnutia (napr. o väzbe), ktorými sa naplňuje účel trestného konania odhliadnuc od toho, ţe obvinený môţe tieţ odvtedy v plnom rozsahu realizovať svoje obhajovacie práva (najmä vyjadriť sa k vznesenému obvineniu a pod.). Z tohto potom plynie, ţe z uvedených dôvodov a splnení týchto podmienok bude spravidla výsluch obvineného v trestnom konaní neodkladným úkonom, na základe čoho je potom moţné ho pouţiť vo vzťahu k ďalším spoluobvineným, a preto aj výsluch S. M., ktorý učinil v prípravnom konaní mohol konajúci súd prečítať na hlavnom pojednávaní
2 písm. b/ Tr. por. Prvostupňový súd takto mohol postupovať aj napriek tomu, ţe S. M. vypovedal v prípravnom konaní v pozícii obvineného a na hlavnom 2 Tdo 48/2009 8 pojednávaní v postavení svedka. Prekáţkou prečítania jeho výpovede na hlavnom pojednávaní
ustálenej súdnej praxe by bola len situácia, ak by S. M. na hlavnom pojednávaní vyuţil svoje právo a odoprel vypovedať z dôvodov § 100 ods. 2 Tr. por., čo sa však nestalo. Na základe uvedených skutočností preto Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, ţe dovolacie dôvody uplatnené obvineným I. T.
1 písm. c/, g/, i/ a h/ nie sú dané, a preto jeho dovolanie
c/ Tr. por. odmietol na neverejnom zasadnutí bez preskúmania veci. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 16. februára 2010 JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r. predseda senátu Vypracoval: JUDr. Ing. Anton Jakubík Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.