Najvyšší súd 2 M Cdo 13/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu T. S., bývajúceho v S., zastúpeného A., so sídlom v S., proti ţalovanej Slo

§ 243aods.

1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutia v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, ţe mimoriadne dovolanie je podané opodstatnene. Ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, ţe právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon, a ak to vyţaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu, a túto ochranu nie je moţné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie (§ 243e ods. 1 O.s.p.). Mimoriadnym dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e O.s.p., ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale aj dôvodmi uplatnenými v mimoriadnom dovolaní. Obligatórne (§ 243i ods.

§ 242ods.

1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. O vadu v zmysle § 237 O.s.p. ide vţdy vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní 4 2 M Cdo 13/2011 vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Vady v zmysle § 237 O.s.p. a tzv. iné vady dovolateľ nenamietal, iné vady a vady v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/, g/ O.s.p. nevyšli najavo ani v dovolacom konaní. Dovolací súd dospel k záveru, ţe v konaní došlo k vade v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Vady konania vymedzené v § 237 O.s.p. sú porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z

1. decembra 1994, séria A č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťaţnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z
2. mája 2004 sp. zn. I. ÚS 226/03) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie povaţovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Pretoţe povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma moţnosť náleţite, skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci vyuţitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. V danej veci sa ţalobca domáhal náhrady nemajetkovej ujmy podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, v zmysle ktorého v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková 5 2 M Cdo 13/2011 ujma v peniazoch, ak nie je moţné uspokojiť ju inak. V danom prípade bolo v rámci konania zistené, ţe v dôsledku nezákonného rozhodnutia colného úradu bola začatá exekúcia voči ţalobcovi na sumu 0,34 €. V dôsledku toho boli ţalobcovi od
3. februára 2008 do
4. marca 2008 blokované účty, ktoré boli nulové (exekúcia môţe byť splácaná len z vlastných prostriedkov dlţníka). Suma 0,34 € bola však pred začatím exekučného konania zo strany ţalobcu uhradená. Súd na jednej strane konštatoval, ţe ospravedlnenie ţalovanej je pre ţalobcu nepostačujúce. Ďalej uviedol, ţe v súčasnej dobe sú vzťahy medzi bankou a občanom prioritné, pretoţe občania vo väčšej miere vyuţívajú sluţby bankových inštitúcií a tak skutočnosť, ţe sa stal ţalobca pre banku nevhodným partnerom malo pre žalobcu ako bankového klienta vážne následky (aké konkrétne ale neuviedol). Na druhej strane uviedol, ţe nezákonnému rozhodnutiu predchádzalo porušenie daňovej povinnosti ţalobcu tým, ţe nevedel preukázať pôvod 1080 kusov tabakových výrobkov. Podotkol, ţe exekúcia trvala krátku dobu a vymáhala sa nízka suma a ţe ţalobca podľa vyjadrenia banky nie je v registri bankových úverov vedený ako neplatič. Ţalobca tieţ nepreukázal, ţe v inkriminovanom čase o poskytnutie úveru skutočne poţiadal a ţe mu banka ţiadosť zamietla, ani ţe by mu ţalovaná spôsobila skutočnú škodu. Banka navyše na základe oznámenia zaregistrovala nielen daňovú exekúciu, ale aj skutočnosť, ţe ku nej došlo pre pochybenie pracovníka Colného úradu K. a teda, ţe nebola nariadená oprávnene. Súd by nemal byť vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení nekoherentný, t.j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver, čo v danom prípade splnené nie je. Súčasne musí dbať tieţ na jeho celkovú presvedčivosť, teda, inými slovami, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé (I. ÚS 243/07). Účelom odôvodnenia rozsudku je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného a ani krajského súdu nie je zrejmé, aká konkrétna ujma bola žalobcovi teda spôsobená, keď súdy na záver konštatovali, ţe o úver ţalobca nepoţiadal, vedený ako neplatič nie je a nevznikla mu ani ţiadna škoda. Súčasne z rozhodnutí nevyplýva, ako sa súdy vysporiadali s § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch sa v zmysle tohto ustanovenia určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší ţivot a prostredie, v ktorom ţije a pracuje, b) závaţnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závaţnosť následkov, 6 2 M Cdo 13/2011 ktoré vznikli poškodenému v súkromnom ţivote, d) závaţnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Odvolací súd a aj súd prvého stupňa napadnuté rozhodnutia s poukazom na vyššie uvedené odôvodnili v rozpore s § 157 ods. 2 O.s.p., keď uviedli len nedostatočne a nezrozumiteľne, z akých skutočností vychádzali a akými úvahami sa pri posudzovaní nároku žalobcu (a jeho výšky) na náhradu nemajetkovej ujmy v tomto prípade riadili. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá okrem prípustnosti dovolania zároveň aj dôvodnosť podaného dovolania (§ 243e ods. 1 v spojení s § 243f ods. 1 písm. a/ a § 237 písm. f/ O.s.p.). Uvedená skutočnosť, ţe došlo v konaní k procesnej vade podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou, nemôţe byť povaţované za správne. S poukazom na uvedené dovolací súd zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a prvostupňového súdu v napadnutej vyhovujúcej časti a v nadväzujúcom výroku o trovách konania a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243b ods. 1, 3 O.s.p). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243i ods.

§ 243dods.

l O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :

1. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
2. septembra 2011 JUDr. Martin V l a d i k, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová 7 2 M Cdo 13/2011