N a j v y š š í s ú d 2 Tost 30/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu, v trestnej veci odsúdeného J. P. pre prečin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., na neverejnom zasadnutí konanom
- októbra 2011 v Bratislave, o sťažnosti odsúdeného J. P. proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z
- augusta 2011, sp. zn. PK-1T/9/2009, takto r o z h o d o l: Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného J. P. z a m i e t a. O d ô v o d n e n i e Samosudca Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, uznesením z
- augusta 2011, č. k. PK - 1T/9/2009-178, podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. postupom podľa § 420 Tr. por. s poukazom na § 419 ods. 1, ods. 4 Tr. por. rozhodol, že odsúdený J. P. sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil a nariadil výkon trestu odňatia slobody z rozsudku Špeciálneho súdu v Pezinku z
- apríla 2009, č.k. PK-1T/9/2009 – 110, a to vo výmere 2 (dvoch) rokov. Podľa § 50 ods. 8 Tr. zák. a § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. odsúdeného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Uznesenie odôvodnil tým, že vtedajší Špeciálny súd v Pezinku rozsudkom z
- apríla 2009, č.k. PK-1T/9/2009-110, ktorý nadobudol právoplatnosť
- apríla 2009, schválil dohodu o vine a treste z
- marca 2009 medzi prokurátorom Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a obvineným J. P.. 3 Tost 30/2011 2 J. P. bol uznaný vinným z prečinu podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. pre skutok, ktorý spáchal
- decembra 2008 a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody so skúšobnou dobou v trvaní dvoch rokov (bol mu uložený aj trest prepadnutia veci). Skúšobná doba začala plynúť
- apríla 2009 a skončila dňa
- apríla
- Zo spisu Okresného súdu Brezno súd zistil, že odsúdený J. P. bol trestným rozkazom z
- decembra 2010, č.k. 1T/63/2010-58, ktorý nadobudol právoplatnosť
- januára 2011 uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. za skutok spáchaný
- septembra
- Za to mu bol uložený peňažný trest vo výške 500 Eur s náhradným trestom odňatia slobody vo výmere troch mesiacov a trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel vo výmere dvoch rokov. Ďalej Špecializovaný trestný súd z pripojenej evidenčnej karty vodiča zistil, že odsúdený sa sústavne dopúšťa priestupkov v doprave. Po
- apríli 2009 má záznamy o spáchaných priestupkoch z
- augusta 2009,
- marca 2010 a
- augusta
- A tiež mal niekoľkokrát zadržaný vodičský preukaz. Z vyššie uvedeného mal Špecializovaný trestný súd za preukázané, že odsúdený J. P. v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neviedol riadny život, a preto nemohol vysloviť, že sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia osvedčil a nariadil výkon uloženého trestu odňatia slobody vo výmere dvoch rokov, pôvodne podmienečne odloženého. Uviedol, že menovaný odsúdený je osobou s výraznými sklonmi porušovať právne predpisy v oblasti dopravy a v tomto smere aj ohrozuje ostatných účastníkov premávky na cestných komunikáciách. Zároveň súd zohľadnil aj jeho ľahostajný vzťah k súdnym predvolaniam na verejné zasadnutie. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote sťažnosť odsúdený. V písomných dôvodoch sťažnosti odôvodnenej prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že napriek všetkým skutočnostiam nemožno vyvodiť záver, že neviedol v skúšobnej dobe riadny život a je potrebné rozhodnúť o vykonaní trestu odňatia slobody. Nepoprel spáchanie trestného činu, ale poukázal na skutočnosť, že od jeho spáchania až do konca skúšobnej doby sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania a proces jeho nápravy a prevýchovy bol úspešný. Tvrdí, že dostatočne si uvedomil nesprávnosť svojich konaní a previnenia 3 Tost 30/2011 3 v cestnej premávke ako aj protiprávne konanie z
- septembra 2010 v podobe spáchania prečinu ľutuje. Ďalej uviedol, že nie je osobou s výraznými sklonmi porušovať právne predpisy v oblasti dopravy, doteraz nespáchal žiadny závažný úmyselný trestný čin a tiež nemal ľahostajný prístup k verejným zasadnutiam súdu, avšak pre svoje zdravotné problémy sa ich zúčastniť nemohol. Odsúdený vo svojej sťažnosti vyslovil svoj názor, že konajúci súd v napadnutom uznesení dostatočne neskúmal jeho osobu, jeho súčasný spôsob života, jeho pracovné a osobné pomery, jeho občianske a iné aktivity, ako aj jeho sociálnu a spoločenskú angažovanosť. Posledné odseky svoje sťažnosti venoval opisu súčasného spôsobu životu. Uviedol v nich, že okrem toho, že zabezpečuje výchovu a výživu dvoch maloletých detí, je majiteľom a konateľom vydavateľstva D. G. so sídlom v B.. Následne rozsiahlo opísal aktivity menovanej spoločnosti pričom vyzdvihol, že regionálny týždenník R., ktorý vydáva jeho spoločnosť, od svojho vzniku dosahuje rekordný náklad 10 000 výtlačkov a je partnerom S., ktorá pravidelne zabezpečuje roznos tohto týždenníka do poštových schránok. Navrhol preto, aby najvyšší súd zrušil napadnuté uznesenie a rozhodol vo veci sám tak, že ponechá jeho podmienečné odsúdenie v platnosti a uloží probačný dohľad nad jeho správaním, resp. primerane predĺži skúšobnú dobu. Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť i konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia, a tak zistil, že sťažnosť odsúdeného J. P. nie je dôvodná. Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil žiadne pochybenia alebo nedostatky takého charakteru, ktoré by odôvodňovali iné závery ako tie, ktoré v napadnutom uznesení správne odôvodnil samosudca Špecializovaného trestného súdu. Z pripojeného spisu je nesporné, že odsúdený počas trvania skúšobnej doby podmienečného odsúdenia (od
- apríla 2009 do
- apríla 2011) sa dopustil úmyselného prečinu, za ktorý bol právoplatne odsúdený. Počas plynutia skúšobnej doby okrem uvedeného 3 Tost 30/2011 4 prečinu odsúdený spáchal aj niekoľko priestupkov podľa zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to
- augusta 2009,
- marca 2010 a
- augusta 2010 (č.l. 144 – 145), teda neviedol riadny život. Pokiaľ má podmienečne odsúdený viesť v skúšobnej dobe riadny život, znamená to, aby rešpektoval právny poriadok a neporušoval právne normy. Ak však tieto závažným spôsobom poruší, najmä tým, že spácha úmyselný trestný čin (ako v danom prípade), svedčí to o tom, že podmienečné odsúdenie nesplnilo svoj cieľ, i keď odsúdený vo svojej sťažnosti tvrdí, že proces jeho prevýchovy a nápravy bol úspešný. S týmto tvrdením odsúdeného sa sťažnostný súd nestotožnil. Nie je možné prisvedčiť ani ďalším tvrdeniam odsúdeného, podľa ktorých nie je osobou s výraznými sklonmi porušovať právne predpisy v oblasti dopravy a osobou, ktorá doteraz nespáchala žiadny závažný úmyselný trestný čin, resp. osobou, ktorá by závažným spôsobom porušovala právne normy. Tieto tvrdenia odsúdeného jednoznačne vyvracia evidenčná karta vodiča (č.l. 142 – 149) a odpis z registra trestov (č.l. 132 – 133). Za daného stavu potom treba konštatovať, že prvostupňový súd rozhodol v súlade so stavom veci a zákonom. Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistiac podmienky na zmenu napadnutého uznesenia podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť odsúdeného J. P. ako nedôvodnú zamietol. P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná. V Bratislave
- októbra 2011 JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková