Obsah (4)

§ 243a§ 242§ 243b§ 243d

Najvyšší súd 1 M Cdo 6/2009 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Bc. M. K., bývajúceho v Ž., t. č. vo S., zastúpeného JUDr. I. P., advok

§ 243aods.

1 O.s.p.) preskúmal vec a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora je dôvodné. V zmysle § 243f ods. 1 Os.p. môže byť mimoriadne dovolanie podané z dôvodu, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale aj dôvodmi uplatnenými v mimoriadnom dovolaní. Obligatórne (§ 243i ods.

§ 242ods.

1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vady konania uvedené v ustanovení § 237 O.s.p. (prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážka veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípadne nedostatok návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným) neboli generálnym prokurátorom namietané a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, že rozsudok súdu prvého stupňa bol vydaný v konaní postihnutom tzv. inou vadou konania, majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Inou vadou konania je vada konania, ktorá je rovnako ako vady uvedené v § 237 O.s.p. spôsobená porušením procesných noriem upravujúcich občianske súdne konanie, ktorá ale na rozdiel od nich nezakladá tzv. zmätočnosť rozhodnutia. V mimoriadnom dovolaní bolo namietané, že rozhodnutie súdu vychádza z neúplného alebo nesprávne zisteného skutkového stavu z dôvodu, súd pri vykonávaní dokazovania nepostupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku a nerešpektoval ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktoré predpisujú, akým spôsobom sa vykonávajú dôkazy. 1 M Cdo 6/2009 5 Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania (§ 122 ods. 1 O.s.p.). Za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd (§ 125 O.s.p.). Dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak súd vo veci nenariaďuje pojednávanie (§ 129 ods. 1 O.s.p.). Predseda senátu alebo samosudca môže uložiť tomu, kto má listinu potrebnú na dôkaz, aby ju predložil, alebo ju obstará sám od iného súdu, orgánu alebo právnickej osoby (§ 129 ods. 2 O.s.p.). Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti (§ 153 ods. 1 O.s.p.). Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ na preukázanie svojho tvrdenia o prevode predmetného bytu kúpnou zmluvou uzavretou medzi odporkyňou 1/ a odporkyňou 2/ predložil súdu len výpis z LV č. X pre k. ú. Ž. z

1. januára 2007 (detto výpis z toho istého LV z
2. apríla 2008), kde bola pod poradovým číslom 53 ako vlastníčka bytu uvedená odporkyňa 2/, pričom titulom nadobudnutia vlastníckeho práva bola kúpna zmluva 1 M Cdo 6/2009 6 zavkladovaná
3. októbra 2006 pod č. V 6555/
4. V priebehu konania už účastníci na preukázanie, resp. vyvrátenie tohto tvrdenia nenavrhli žiadne dôkazy a ani súd z vlastnej iniciatívy v tomto smere žiadne dokazovanie nevykonal. Konanie o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bola nehnuteľnosť, s nadväzujúcim určením vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti, o ktoré išlo v tejto právnej veci, je konaním sporovým, v ktorom platí prejednacia zásada. So zreteľom na kontradiktórnosť tohto konania možnosť súdu vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci (§ 120 ods. 1 tretia veta O.s.p.), má jednoznačné reštriktívne limity; táto možnosť predstavuje výnimku, ktorá sa uplatní len vtedy, ak je vykonanie dôkazu nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Nesmie pritom ísť o pátranie súdu po dôkazoch, ale pôjde len o vykonanie dostupného dôkazu, ktorý vyplýva z obsahu spisu. V prejednávanej veci bolo nevyhnutné oboznámiť sa s obsahom napadnutej kúpnej zmluvy, nakoľko navrhovateľ sa dovolával jej neplatnosti a od tohto výroku záviselo aj posúdenie žaloby v časti o určenie vlastníckeho práva k predmetnému bytu. Keďže súd mal k dispozícii len navrhovateľom predložený výpis z listu vlastníctva, z ktorého objektívne nemožno vyvodiť ani existenciu navrhovateľom tvrdenej zmluvy (ako zmluvy uzatvorenej
5. októbra 2006 medzi odporkyňami 1/ a 2/), tobôž nie aký má zmluva obsah, predovšetkým kto bol prevodcom bytu, kedy došlo k uzavretiu zmluvy, bolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, aby súd v zmysle § 129 ods. 2 O.s.p. uložil odporkyni 2/ predložiť zmluvu, na základe ktorej nadobudla vlastníctvo k spornému bytu, resp. si túto zmluvu súd mal obstarať (vyžiadať) od Správy katastra v Žiline; takto získaný listinný dôkaz mal potom vykonať v súlade s § 129 ods. 1 O.s.p. Vzhľadom na to, že súd uvedeným spôsobom nepostupoval a pri zisťovaní skutkového stavu veci vychádzal len z predloženého výpisu z listu vlastníctva, závažným spôsobom pochybil v dôkaznom procese; ním vykonané dôkazy pre túto vadu konania nemohli byť dostatočným podkladom pre hodnotenie dôkazov (§ 132 O.s.p.) ani pre rozhodnutie vo veci samej (§ 153 ods. 1 O.s.p.). Vytýkaná vada v dokazovaní mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia a to nielen v časti týkajúcej sa neplatnosti kúpnej zmluvy, ale i vo výroku o určení vlastníckeho práva k predmetnému bytu, ktorého nevyhnutným predpokladom, tak ako uvádza generálny prokurátor, je vysporiadanie sa s platnosťou či neplatnosťou všetkých následných prevodov vlastníckeho práva k tomuto bytu. 1 M Cdo 6/2009 7 Najvyšší súd Slovenskej republiky sa z týchto dôvodov stotožňuje z názorom generálneho prokurátora Slovenskej republiky, že konanie na súde prvého stupňa je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.), preto uznesením zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243i ods.

§ 243bods.

2 a 4 O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243i ods.

§ 243dods.

1 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 30. novembra 2010 JUDr. Jana B a j á n k o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť : Hrčková Marta