hmotného práva, keďţe právo na náhradu škody (v zmysle príslušných ustanovení zák. č. 514/2003 Z.z.) má zásadne účastník v konaní, ktorému v príčinnej súvislosti s rozhodovaním orgánu štátnej moci vznikla škoda za predpokladu, ţe rozhodnutie bolo z dôvodu jeho nezákonnosti zrušené alebo pri ňom došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú totiţ tí, ktorí boli účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní. Rozsudok odvolacieho súdu napadli ţalobcovia dovolaním. Uviedli, ţe v konaní došlo k procesným vadám v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), a ţe rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). V dovolaní uviedli ţe súd prvého stupňa vydal rozhodnutie na základe neplatného právneho predpisu (§154 O.s.p., zákon č. 58/1969 Zb.) a nedostatočne zisteného skutkového stavu, ďalej súd prvého stupňa konal v neprítomnosti právneho zástupcu 1 Cdo 45/2010 3 ţalobcov, pričom nebol splnený zákonný predpoklad na takýto postup súdu (§102 ods.2 O.s.p.). Namietali, ţe odvolací súd nanovo právne posúdil vec na základe platného právneho predpisu a teda musel vykonať aj dokazovanie, ako aj predloţené dôkazy a tvrdenia účastníkov musel posudzovať
tohto predpisu, pričom vo svojom rozhodnutí uviedol, ţe sa plne stotoţnil s rozhodnutím súdu 1. stupňa a rozhodol bez nariadenia pojednávania, čím bola ţalobcom odňatá moţnosť konať pred súdom a porušené právo na súdnu ochranu. Ţalovaný vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedol ţe sa plne stotoţňuje so závermi súdov, ktoré svojimi rozsudkami rozhodli v neprospech ţalujúcich z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré ním moţno napadnúť. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu.
1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.
3 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Dovolaním ţalobcov nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238 ods. 1 O.s.p.), ani rozsudok vydaný vo veci, v ktorej by uţ dovolací súd vyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané (§ 238 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd výrokom svojho rozsudku nevyslovil, ţe je dovolanie prípustné (§ 238 ods. 3 O.s.p.). Prípustnosť jej dovolania preto z § 238 O.s.p. nevyplýva. 1 Cdo 45/2010 4 Dovolanie ţalobcov by vzhľadom na vyššie uvedené bolo procesne prípustné, len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. O vadu tejto povahy ide, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom a g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Ustanovenie § 237 O.s.p. nemá ţiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania; ak v konaní došlo k procesnej vade vymenovanej v tomto ustanovení, moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutie, proti ktorému inak dovolanie nie je prípustné. Prípustnosť dovolania v zmysle tohto ustanovenia však nezakladá samo tvrdenie dovolateľov o existencii procesnej vady tejto povahy, ale iba zistenie, ţe v konaní skutočne k predmetnej vade došlo. Ţalobcovia namietajú existenciu vady
Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým účastníkovi odňal moţnosť realizovať procesné práva, ktoré mu dáva Občiansky súdny poriadok. V zmysle § 18 O.s.p. majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké moţnosti na uplatnenie ich práv [napr. právo vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy (§ 44 O.s.p.), právo byť predvolaný na súdne pojednávanie (§ 115 O.s.p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali (§ 123 O.s.p.), na to, aby im bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p.)]. Zo spisu nevyplýva, ţe by prvostupňový súd alebo odvolací súd v prejednávanej veci v prípade ţalobcov nerešpektoval niektoré z týchto práv. Ţalobcovia uţ v odvolacom konaní namietali, ţe im postupom prvostupňového súdu bola odňatá moţnosť konať pred súdom. Odvolací súd sa so vznesenou námietkou vysporiadal s tým ţe súd prvého stupňa na pojednávanie spolu s procesným poučením o procesných právach a povinnostiach účastníka konania určené na deň 25.3.2009 predvolal ţalobkyňu 1/, ktorá zaloţila do spisu plnomocenstvo pre JUDr. M. T. a uvedeného pojednávania sa osobne nezúčastnila zo zdravotných dôvodov, pričom jej neúčasť na pojednávaní ospravedlnil na pojednávaní prítomný zástupca, ktorý zároveň zobral termín 1 Cdo 45/2010 5 ďalšieho pojednávania (20.5.2009 o 10,00 hod.) na vedomie. Na dané pojednávanie súd prvého stupňa predvolal písomne i ţalobkyňu 1/, ktorá si predvolanie prevzala dňa 14.4.2009, pričom svoju neúčasť na pojednávaní dňa 20.5.2009 neospravedlnila. Zástupca ţalobkyne 1/ ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní určeného na deň 20.5.2009 podal do podateľne súdu prvého stupňa v deň pojednávania o 8.58 hod. (por. čl. 36 spisu) spolu so ţiadosťou o jeho odročenie z dôvodu, ţe sa v tom istom termíne musí zúčastniť pojednávania na Krajskom súde v Bratislave, avšak súdu ţiadny listinný dôkaz (fotokópiu predvolania na ním uvedené pojednávanie) nepredloţil. Ak potom súd prvého stupňa vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti ţalobkyne 1/ (ktorá svoju neúčasť vôbec neospravedlnila, napriek riadne doručenému predvolaniu) v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p. a jej zástupcu, nebola ţalobcom 1/ a 2/ odňatá moţnosť konať pred súdom, nakoľko samotná kolízia pojednávaní (v danom prípade dokonca nepreukázaná ani v odvolacom konaní), nie je bez ďalšieho dôleţitým dôvodom pre odročenie pojednávania v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p Zástupca ţalobcov ţiadne iné skutočnosti, ktoré by mohli byť predpokladom pre uznanie existencie dôleţitého dôvodu na odročenie riadne a včas vytýčeného pojednávania, neoznačil. Z obsahu dovolania ďalej vyplýva výhrada, ţe krajský súd rozhodol bez pojednávania, k čomu
názoru dovolateľov nebol oprávnený. Vo všeobecnosti platí, ţe o odňatie moţnosti konať pred súdom ide aj vtedy, ak odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania; o takýto prípad ale nejde, ak odvolací súd nenariadi pojednávanie rešpektujúc podmienky uvedené v § 214 ods. 2 O.s.p.
1 O.s.p. na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vţdy, ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol
bez nariadenia pojednávania, c/ to vyţaduje dôleţitý verejný záujem.
2 O.s.p. v ostatných prípadoch moţno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania. Zo spisu vyplýva, ţe odvolací súd povaţoval skutkové zistenia súdu prvého stupňa za úplné a ich právne posúdenie súdom prvého stupňa za správne ( posúdenie vecnej legitimácie je zhodné u oboch súdov niţších stupňov, pre posúdenie tejto právnej otázky odvolací súd nevykonal ani nemusel vykonať ţiadne dokazovanie); v dôsledku toho dospel k záveru, ţe sú dané zákonné dôvody pre potvrdenie odvolaním napadnutého rozsudku (§ 219 O.s.p.). V tomto prípade: a/ nebolo potrebné dokazovanie zopakovať ani doplniť, b/ súd prvého 1 Cdo 45/2010 6 stupňa rozhodol po nariadení pojednávania a c/ obsah spisu nesvedčí o tom, ţe by nariadenie odvolacieho pojednávania vyţadoval dôleţitý verejný záujem. Vzhľadom na to dospel dovolací súd k záveru, ţe odvolací súd postupoval v súlade so zákonom, pokiaľ prejednal odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. v znení od 15. októbra 2009). Uvedený postup odvolacieho súdu nemal za následok procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Pokiaľ ţalobcovia tvrdia, ţe postupom súdov im bola odmietnutá súdna ochrana, dovolací súd poukazuje na Ústavný súd SR, ktorý vo viacerých rozhodnutiach prezentoval svoj názor, ţe obsahom základného práva na súdnu ochranu je umoţniť kaţdému reálny prístup k súdu, pričom tomuto základnému právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť (napr. II. ÚS 88/01). Právo na súdnu ochranu nie je právom na úspech v súdnom konaní. Toto základné právo nezahŕňa ani právo na to, aby všeobecné súdy v civilných konaniach v celom rozsahu rešpektovali a uznávali procesné úkony kaţdého z účastníkov bez zreteľa na ich povahu, dôsledky a vzťah k predmetu konania (napr. II. ÚS 37/01). Všeobecné súdy postupom, ktorým rešpektujú platný Občiansky súdny poriadok nemôţu porušiť základné právo navrhovateľov na súdnu ochranu
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (napr. II. ÚS 811/00). Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru o procesnej neprípustnosti dovolania ţalobcov. Ich mimoriadny opravný prostriedok preto odmietol
5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúci proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. V dovolacom konaní procesne úspešnému ţalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania proti ţalobcom, ktorí úspech nemali (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). keďţe si ţalovaný trovy uplatnil ale riadne nevyčíslil dovolací súd im ich náhradu nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. 1 Cdo 45/2010 7 V Bratislave 28. mája 2010 JUDr. Jana Bajánková, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hrčková Marta
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.