zák., § 221 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., na verejnom zasadnutí
1 písm. d/, písm. e/ zák. č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Tr. por.) zrušuje sa napadnutý rozsudok krajského súdu vo výroku o treste a o povinnosti obžalovaného písomne sa ospravedlniť S. za spôsobenú škodu. Na základe § 259 ods. 3 Tr. por., obžalovanému J. M.
3 zák. č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (Trestný zákon), s použitím § 36 písm. e/, písm. j/, § 38 ods. 3 a § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e/ Trestného zákona sa ukladá trest odňatia slobody na 1 (jeden) rok. 2 3 To 8/2010
1 písm. a/ Trestného zákona sa výkon trestu obžalovanému podmienečne odkladá a
1 Trestného zákona sa určuje skúšobňa doba na 18 (osemnásť) mesiacov. O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa
1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. (zák. č. 300/2005 Z.z. v platnom znení – ďalej Tr. zák.) na tom skutkovom základe, že dňa 11. júna 1998 na presne nezistenom mieste v B., po predchádzajúcej dohode s ďalšou trestne zodpovednou osobou v úmysle získať finančné prostriedky uzavrel v mene spoločnosti P. ako jej konateľ, kúpnu zmluvu so spoločnosťou P.P., zapísanú v liste vlastníctva katastrálneho odboru Okresného úradu Bratislava I pod číslom X. za sumu 14 000 000 Sk, pričom kupujúcemu zatajil skutočnosť, že nehnuteľnosť je zaťažená právami iných osôb, a to platnými nájomnými zmluvami nájomníkov, v dôsledku čoho novovzniknutej spoločnosti F.F. vznikla škoda vo výške 3 673 000 Sk, ktorú sumu vyplatila nájomníkom za zánik práva užívania bytu a skončenie nájmu v predmetnej nehnuteľnosti. Bol mu za to
3 Tr. zák., s použitím § 36 písm. e/, písm. j/, § 38 ods. 3 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.
1, § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. bol mu výkon uloženého trestu s určením probačného dohľadu podmienečne odložený na skúšobnú dobu vo výmere 3 (troch) rokov.
4 Tr. zák. bola mu uložená povinnosť písomne sa ospravedlniť poškodenej spoločnosti F.F. za spôsobenú škodu. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie obžalovaný. V písomných dôvodoch podaného odvolania namietal, že skutok pre ktorý bol odsúdený, nie je totožný so skutkom pre ktorý bol žalovaný a naviac, nejedná sa ani o trestný čin. Kúpna zmluva totiž spĺňa všetky 3 3 To 8/2010 zákonné náležitosti o čom svedčí aj to, že kupujúca strana ani raz nenamietala jej platnosť z dôvodov porušenia ustanovení kúpnej zmluvy. Namietal ďalej, že v priebehu celého trestného konania mu nebolo dokázané, že by spôsobil škodu na cudzom majetku a nebolo riadne ustálené ani to, kto je poškodený. Je toho názoru, že otázka zatajenia skutočnosti, že nehnuteľnosť bola zaťažená právami iných osôb, je vo vzťahu k jeho osobe právne bezvýznamná, pretože nikdy nekonal ani v záujme, ani proti záujmom nájomníkov obytného domu na V.. Naviac, domnieva sa, že pri rozhodovaní o jeho vine súd voči nemu použil nepriaznivejší zákon, nakoľko pri hodnote ustálenej škody bolo možné použiť trestný zákon platný v čase spáchania skutku a posúdiť jeho konanie
3 Tr. zák. , u ktorého bola trestná sadzba v rozmedzí od 2 do 8 rokov. Napokon namietal aj to, že povinnosť uložená mu prvostupňovým súdom ospravedlniť sa poškodenej spoločnosti F., je v príkrom rozpore so všeobecne platnými predpismi. Táto spoločnosť totiž v trestnom konaní nikdy nevystupovala ako poškodená, v čase skutku neexistovala, nie je právnym nástupcom spoločnosti P., ale ide o novovzniknutú spoločnosť, na ktorú boli vlastnícke práva nehnuteľnosti na V. prevedené kúpnou zmluvou. S poukazom na vyššie uvedené navrhoval, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 písm. b/, písm. c/, písm. d/, písm. e/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a
1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Na základe tohto odvolania odvolací súd primárne skúmal, či nie sú dané podmienky pre niektoré z rozhodnutí uvedených v ustanoví § 253 ods. 1, ods. 3 Tr. por., a keďže zistil, že nie sú dané,
1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku, proti ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie, i správnosť postupu konania, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo a zistil následné: Napadnutý rozsudok je výsledkom konania, v ktorom sa potupovalo
Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym podstatným chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu, alebo na možnosť uplatnenia práva obžalovaného na obhajobu. 4 3 To 8/2010 Krajský súd zákonom predpísaným spôsobom a v súlade s ustanovením § 2 ods. 5 Tr. por., riadiac sa pritom právnym názorom vysloveným v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1 Tzo V 1/2005, zo dňa 30. mája 2005, vykonal všetky potrebné a dostupné dôkazy, tieto následne vyhodnotil jednotlivo, vo vzájomných súvislostiach ako aj v celom ich súhrne postupom uvedeným v ustanovení § 2 ods. 6 Tr. por. a dospel k adekvátnym skutkovým záverom, ktoré aj
názoru odvolacie súdu zodpovedajú dokazovaniu vykonanému na hlavnom pojednávaní. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku postupoval v súlade s ustanovením § 125 Tr. por. a podrobne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia je tiež zrejmé, ako sa súd prvého stupňa vyrovnal s obhajobou obžalovaného vo vzťahu k tvrdeniu o neexistencii škody a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti
príslušných ustanovení zákona, a to nielen v otázke viny, ale aj trestu. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa preto v týchto smeroch stotožňuje s presvedčivým a správne odôvodneným rozsudkom súdu prvého stupňa. K námietkam, ktoré obžalovaný rozvádza v písomne vypracovanom odvolaní, Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné uviesť nasledovné: Totožnosť skutku, pre ktorý bol obžalovaný odsúdený. so žalovaný skutkom je zachovaná. Požiadavka ustanovenia § 220 ods. 1 Tr. por., že súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu neznamená, že musí ísť o úplnú zhodu žalobného návrhu s rozsudkom. Niektoré skutočnosti uvedené v žalobnom návrhu môžu odpadnúť a naproti tomu niektoré zase pribudnúť, pričom skutok, ktorý je predmetom trestného konania musí prejednávať súd v celej jeho šírke. Podstata skutku, ktorá je určená účasťou obvineného na určitej trestne stíhanej udalosti, z ktorej vzišiel následok významný z hľadiska trestného práva hmotného, je vždy zachovaná, ak je zachovaná aspoň sčasti totožnosť konania alebo následku. V preskúmavanom prípade tomu tak je. Vo vzťahu k námietke obžalovaného, že žalovaný trestný čin nespáchal, pretože nikoho neuviedol do omylu a ani nikoho neobohatil na úkor cudzieho majetku, odvolací súd poukazuje na právny názor rozvedený v rozsudku najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1 Tzo V 1/2005, zo dňa 30. mája 2005, ktorým sú súdy
4 Tr. por., v ďalšom konaní viazané. 5 3 To 8/2010 Zodpovedá totiž skutočnosti, že pri trestnom čine podvodu (§ 250 Tr. zák.) nemusí byť páchateľ tohto trestného činu totožný s obohatenou osobou. Z alternatívnej dikcie „iného na škodu majetku obohatí“ vyplýva, že môže ísť o osobu rozdielnu od páchateľa. rovnako tak osoba uvedená do omylu, resp. konajúca v omyle nemusí byť totožná s osobou, ktorej v dôsledku podvodného konania páchateľa vznikla škoda.
článku 2 kúpnej zmluvy z
zákona účinného v čase rozhodovania, a teda keď obžalovaného J. M. uznal za vinného spolupáchateľstvom trestného činu podvodu
1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. Dôvody, pre ktoré tak rozhodol podrobne rozviedol v napadnutom rozsudku. Tieto si Najvyšší súd osvojuje ako vecne správne a v podrobnostiach na nich odkazuje. Preto o vine a právnom posúdení konania obžalovaného odvolací súd nemal pochybnosti. Pochybil však krajský súd pri ukladaní trestu obžalovanému J. M. z hľadiska jeho výmery. 6 3 To 8/2010 Nemožno totiž opomenúť, že skutok pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie bol spáchaný
1 písm. b/ Tr. por. zastavil trestné stíhanie proti obvinenému J. M.. Proti tomuto uzneseniu Najvyššieho súdu, na podnet prokurátorky Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky podal generálny prokurátor Slovenskej republiky sťažnosť pre porušenie zákona v neprospech obvineného J. M.. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa
článku 48 ods. 2 prvá veta ústavy Slovenskej republiky každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
článku 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd pri rozhodovaní o trestnom obvinení je každá dotknutá strana oprávnená na spravodlivé a verejné prerokovanie svojej veci uskutočnené v primeranej lehote nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.
4 Tr. por. ak tento zákon neustanovuje niečo iné, postupujú orgány činné v trestnom konaní z úradnej povinnosti; musia trestné veci prejednávať čo najrýchlejšie a dôsledne zachovávať občianske práva zaručené ústavou. Porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote je bezpochyby významným zásahom do princípov zaručujúcich právo na spravodlivý proces a odporuje účelu trestného konania. 7 3 To 8/2010 V týchto súvislostiach Najvyšší súd Slovenskej republiky má za to, že dĺžka konania, ktorá s prihliadnutím na obtiažnosť veci postoj obžalovaného k trestnému stíhaniu a procesný postup orgánov činných v trestnom konaní výrazne a neprimerane presahuje dĺžku konania v porovnateľných veciach, je takou okolnosťou prípadu, ktorá odôvodňuje pri ukladaní trestu použiť mimoriadne zmierňovacie ustanovenie
1 Tr. zák. a uloženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom s obmedzením uvedeným v ustanovení § 39 ods.3 Tr. zák.
odpisu z registra trestov obžalovaný J. M.... nemá záznam v registri trestov Generálnej prokuratúr Slovenskej republiky a po celú dobu trestného konania až ku dňu rozhodnutia žil riadnym životom. S poukazom na vyššie uvedené preto Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložil obžalovanému J. M. trest odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) roka, výkon ktorého mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov. Práve s ohľadom na neprimeranú dĺžku konania, osobu obžalovaného a všetky okolnosti prípadu rozhodné pri úvahách o treste Najvyšší súd Slovenskej republiky má za to, že aj trestom kratšieho trvania, než aký vymeral obžalovanému súd prvého stupňa, bude naplnený účel trestu tak, ako to predpokladá zákon v ustanovení § 34 ods. 1 Tr. zák. Uložený trest je nielen zákonný, ale aj spravodlivý, a to aj napriek tomu, že od spáchania žalovaného skutku už uplynulo 13 rokov. Zároveň Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnutý rozsudok aj vo výroku o povinnosti uloženej obžalovanému písomne sa ospravedlniť poškodenej spoločnosti F.F., za spôsobenú škodu. Uložený výrok je totiž nevykonateľný. Ide o novovzniknutú spoločnosť, na ktorú boli vlastnícke práva k nehnuteľnosti na V. prevedené kúpnou zmluvou uzavretou so spoločnosťou P. V dobe spáchania skutku spoločnosť neexistovala, ale čo je rozhodujúce, neexistuje už ani v súčasnosti. Ako vyplýva z obchodného registra spoločnosť bolo zrušená bez likvidácie s určením právneho nástupcu G.. Deň výmazu spoločnosti je 1. jún 2004. Vzhľadom na vyššie uvedené preto Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací čiastočne vyhovel odvolaniu obžalovaného a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 16. februára 2011 8 3 To 8/2010 JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r. predseda senátu Vypracoval: JUDr. Štefan Sekelský Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.