sťažnosť obžalovaného

Najvyšší súd 2 Tost 43/2011 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci proti obžalovanému Ing. V. V. pre pokus trestného činu vraždy podľa § 8 ods. 1, § 219 ods. 1 Tr. zák. v znení účinnom do

1. januára 2006 a iné na neverejnom zasadnutí
2. januára 2012 v Bratislave o sťažnosti obžalovaného proti uzneseniu predsedu senátu Krajského súdu v Trenčíne z
3. júna 2011, sp. zn. 1 T 19/1999, takto r o z h o d o l : Podľa 148 ods. 1 písm. b/ Tr. por. v znení účinnom do
4. januára 2006 sťažnosť obžalovaného Ing. V. V. sa z a m i e t a. O d ô v o d n e n i e Napadnutým uznesením predseda senátu Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len krajský súd) uložil obžalovanému V. poriadkovú pokutu vo výške 1000 eur pre nedostatočné ospravedlnenie neúčasti na hlavnom pojednávaní. Rozhodol tak na hlavnom pojednávaní
5. júna 2011, keď uznesenie vyhlásil obhajkyni obžalovaného a prokurátorovi podľa § 137 ods. 1, 2 Trestného poriadku v znení účinnom do
6. januára 2006 (ďalej len Tr. por.). Obžalovaný, ktorému predseda senátu krajského súdu nariadil doručiť uznesenie, prevzal toto rozhodnutie
7. augusta
8. 2 Tost 43/2011 2 V danom prípade bolo vyššie uvedené doručenie nadbytočné, keďže podľa § 137 ods. 2 Tr. por., ak má osoba, ktorej bolo treba uznesenie oznámiť, obhajcu, prípadne splnomocnenca, postačí, že uznesenie bolo vyhlásené onej osobe, alebo jej obhajcovi, príp. splnomocnencovi (zároveň nejde o prípad uvedený v druhej vete tohto ustanovenia a v § 137 ods. 3 a 4 Tr. por.). Keďže vyhlásením uznesenia obhajkyni došlo k jeho oznámeniu potrebnej osobe v zmysle § 137 ods. 1 veta druhá Tr. por., lehota na podanie sťažnosti začala plynúť už od tohto oznámenia (§ 143 ods. 1 Tr. por.). Vzhľadom k poučeniu, uvedenému v odpise uznesenia je potrebné predpokladať, že rovnaké poučenie bolo obhajkyni adresované predsedom senátu aj po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní (možnosť podania sťažnosti do troch dní od doručenia uznesenia, teda doručenia jeho odpisu). Táto lehota sa počíta v dôsledku vyššie uvedeného od doručenia odpisu uznesenia obhajkyni (podľa § 137 ods. 2 Tr. por. sa totiž obžalovanému ani doručovať nemalo). Obhajkyni bolo uznesenie doručené
9. júla 2011 a lehota troch dní na podanie sťažnosti márne uplynula dňom
10. augusta
11. Uznesenie teda nadobudlo právoplatnosť
12. augusta
13. V dôsledku uvedeného, sťažnosť podaná obžalovaným
14. augusta 2011 po doručení mu odpisu uznesenia
15. augusta 2011 je podaná oneskorene. Keďže doručenie uznesenia obžalovanému bolo, ako je uvedené vyššie, nadbytočné, sťažnosť obžalovaného je podaná oneskorene aj napriek tomu, že bola podaná v lehote, uvedenej v odpise uznesenia (v jeho poučení). V tomto prípade ide totiž o plynutie lehoty na podanie sťažnosti už od doručenia uznesenia obhajkyni, ktorá sťažnosť v mene obžalovaného nepodala a v lehote troch dní, plynúcej od
16. júla 2011 je nepodal ani obžalovaný. Na základe uvedeného najvyšší súd ako nadriadený súd Krajského súdu v Trenčíne zamietol sťažnosť obžalovaného Ing. V. ako podanú oneskorene podľa § 148 ods. 1 písm. b/ Tr. por. 2 Tost 43/2011 3 Pokiaľ ide o používanie Trestného poriadku v znení účinnom do
17. januára 2006, namietané opakovane obžalovaným, táto otázka bola už v aktuálnom konaní dostatočne vysvetlená v iných rozhodnutiach najvyššieho súdu, vrátane výnimky v zmysle § 567 ods. 1 Trestného poriadku v znení účinnom od
18. januára 2006, teda pokiaľ ide o §§ 31 a 32 naposledy označeného zákona (viď napr. uznesenie sp. zn. 2Tost 26/2009 zo
19. decembra 2009 na č.l. 2804 – 2805). P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná. V Bratislave
20. januára 2012 JUDr. Peter K r a j č o v i č , v. r. predseda senátu Vypracoval: JUDr. Libor Duľa Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková