Obsah (5)

§ 250d§ 352b§ 66§ 374§ 250j

Najvyšší súd 5Sžo/33/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Mgr. P., bytom M., štátneho občana Českej republiky, zastúpeného JUDr. M. Š.,

§ 250dods.

3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) konanie o preskúmanie rozhodnutia a postupu ţalovaného – listu č. EET 24/2010 zo dňa

1. apríla 2010, keď konštatoval, ţe vydaním európskeho exekučného titulu – verejná listina konal na základe Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 805/2004 (ďalej aj „Nariadenie o EET“ alebo „Nariadenie č. 805/2004“) a vydaním tohto európskeho exekučného titulu sa nerozhodovalo o právach a právom chránených záujmoch fyzických a právnických osôb. Zároveň vyslovil, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Toto uznesenie napadol v zákonnej lehote podaným odvolaním ţalobca namietajúc, ţe uznesenie Krajského súdu v Bratislave je zmätočné, nezrozumiteľné a nepreskúmateľné. Vyslovil názor, ţe krajský súd na základe uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky mal posudzovať podanie ţalobcu zo dňa
2. júna 2010 ako odvolanie proti rozhodnutiu vydanému vyšším súdnym úradníkom dňa
3. apríla 2010 a v súlade s ustanovením § 374 2 5Sţo/33/2011 ods. 4 OSP mal odvolaniu v celom rozsahu vyhovieť alebo mal predloţiť vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Krajský súd

ţalobcu vlastne nerozhodoval o podanom návrhu ţalobcu, ktorý navrhol preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22. apríla 2010, číslo EET 24/2010, čo je list Krajského súdu: „ţiadosť o stiahnutie osvedčenia o európskom exekučnom titule – odpoveď“, ale rozhodoval o vydanom osvedčení o európskom exekučnom titule

čl. 9 Nariadenia č. 805/2004, voči ktorému nie je moţné podať odvolanie

článku 10 odsek 4 Nariadenia č. 805/

1. Týmto konaním súdu bolo porušené právo ţalobcu na súdnu a inú právnu ochranu v zmyslečl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Tieţ poukazoval na to, ţe súd nemôţe odmietnuť výkon súdnictva s odôvodnením, ţe predmetný spoločenský vzťah nie je upravený právnym predpisom. Ţiadal preto, aby odvolací súd zrušil uznesenie Krajského súdu v Bratislave z
2. apríla 2011, č. k. 3S/301/2010-191 a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie, a aby uloţil krajskému súdu postupovať v súlade s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiy, č. k. 8Sţ/14/2010-10 alebo aby odvolací súd zmenil rozhodnutie krajského súdu a rozhodol o stiahnutí osvedčenia o európskom exekučnom titule. Ţalovaný v písomnom vyjadrení na odvolanie poukázal na to, ţe ţalobca sa v odvolaní dotýka ţalovaného iba okrajovo, a to v tom smere, keď tvrdí, ţe list ţalovaného, označený ako „...odpoveď“ č. EET 24/2010 zo dňa
3. apríla 2010, je

názoru ţalobcu „rozhodnutím“, a tak sa ţalobca voči tomuto listu účelovo domáha prípustnosti podať odvolanie.

ţalovaného si ţalobca sám odporuje vo svojom tvrdení, odvolávajúc sa pritom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn 8Sţ/14/2010 zo dňa

1. augusta 2010, v ktorom však označený súd uviedol, ţe vo veci nebolo vydané formálne súdne rozhodnutie. Ţalovaný teda tvrdí, ţe v súvislosti s vecou č. EET 24/2010, jeho list zo dňa
2. apríla 2010 nie je rozhodnutím, ale odpoveďou na dopyt; t. j. vybavený obvyklým administratívnym postupom. Ţalovaný sa odvoláva na obsah svojho podrobného a právne zdôvodneného vyjadrenia zo dňa
3. novembra 2010 k ţalobe ţalobcu, a na tomto vyjadrení v celom rozsahu aj ďalej zotrváva.

názoru ţalovaného v konaní o vydanie osvedčenia o EET 24/2010, postupoval ţalovaný

Nariadenia č. 805/2004 tak, ako to v odôvodnení uznesenia, č. k. 3S/301/2010-191 zo dňa

1. apríla 2011, konštatoval aj konajúci Krajský súd v Bratislave, a s ktorým odôvodnením sa ţalovaný v celom rozsahu stotoţňuje. 3 5Sţo/33/2011 Na základe vyššie uvedených skutočností ţalovaný ţiada, aby konajúci, odvolací súd „zamietol odvolanie žalobcu“ a v celom rozsahu potvrdil uznesenie Krajského súdu v Bratislave, č. k. 3S/301/2010-191 zo dňa
2. apríla 2011, ako vecne správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaných odvolaní (§ 212 ods. 1 OSP s pouţitím § 246c ods. 1 vety prvej OSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP) a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu je potrebné vyhovieť. Predmetom súdneho konania v danej veci je podanie, ktoré ţalobca nesprávne označil ako „Žaloba o preskúmannie zákonnosti a postupu Krajského súdu v Bratislave zo dňa
3. apríla 2010 č. EET 24/2010“, keď formálnym listom mu bolo na jeho „Ţiadosť o stiahnutie osvedčenia o európskom exekučnom titule zo dňa
4. apríla 2010 odpovedané tak, ţe krajský súd nemá právny dôvod, aby spochybňoval pravosť notárskej zápisnice, na základe ktorej bolo osvedčenie vydané.

§ 352bods.

1 OSP súd na základe ţiadosti vydá osvedčenie o európskom exekučnom titule, ako aj iné osvedčenia

osobitných predpisov alebo takéto osvedčenia na základe ţiadosti zruší. Na vydanie a zrušenie osvedčenia o európskom exekučnom titule, ako aj iných osvedčení

osobitných predpisov je príslušný súd, ktorý vydal rozhodnutie, súd, na ktorom bol schválený a uzavretý súdny zmier a v prípade verejných listín krajský súd príslušný na vyššie overovanie listín

osobitného predpisu (§ 352b ods. 2 OSP).

§ 66ods.

1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov (ďalej len „Spravovací poriadok“) úkony spojené s vydávaním, opravou a zrušením osvedčenia o európskom exekučnom titule vykonáva rozvrhom práce určený vyšší súdny úradník; postupuje pritom

tejto vyhlášky a osobitných predpisov. Rozvrh práce Krajského súdu v Bratislave na rok 2010 i na rok 2011 aj obsahuje úpravu, kde je určené, ţe vyššia súdna úradníčka „vydáva

nariadení EÚ“, neobsahuje však uţ ďalšiu rozhodovaciu činnosť v týchto veciach, ani neurčuje súdcu, ktorý bude 4 5Sţo/33/2011 rozhodovať o odvolaniach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka

§ 374ods.

4 OSP. Vychádzajúc z uvedeného treba zdôrazniť, ţe vydanie a zrušenie osvedčenia o európskom exekučnom titule je v Občianskom súdnom poriadku zaradené do jeho siedmej časti nazvanej „Iná činnosť súdu“ a do správneho súdnictva, ktoré je upravené v piatej časti Občianskeho súdneho poriadku v ţiadnom prípade nepatrí. I z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, ţe konanie v týchto veciach patrí do súdnictva všeobecného (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z

1. februára 2009 sp. zn. 3Co 7/2007). Nie je preto jasné, prečo sa krajský súd pri prejednávaní veci neriadil právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovenom v jeho uznesení z
2. augusta 2010, č. k. 8Sţ/14/2010-10, v ktorom najvyšší súd jednoznačne uviedol, ţe hoci nebolo vydané formálne súdne rozhodnutie o zamietnutí ţiadosti o stiahnutie európskeho exekučného titulu,odpoveď zo dňa
3. apríla 2010 je potrebné povaţovať za taký úkon súdneho úradníka, pri ktorom sa uplatní § 374 ods. 4 OSP a poukázal na to, ţe zamietnutie takejto ţiadosti je spôsobilé svojimi účinkami významným spôsobom zasiahnuť do právnej sféry dlţníka, keďţe proti vydaniu osvedčenia nemoţno podať opravný prostriedok, a tak bez ďalšieho je moţné verejnú listinu osvedčenú ako európsky exekučný titul vykonať bez toho, ţe by bolo potrebné prehlásenie o jej vykonateľnosti a bez moţnosti namietania jej vykonateľnosti, a preto posudzujúc obsahovú stránku takéhoto zamietnutia, moţno ho povaţovať za rozhodnutie, pre ktoré, keďţe je vydané súdnym úradníkom, je potrebné pouţitím analógie legis pripustiť opravný prostriedok a postupovať v zmysle § 374 ods. 4 vety prvej OSP. Najvyšší súd preto posúdil podanie ţalobcu zo dňa
4. júna 2010 a jeho doplnenie zo dňa
5. júla 2010

jeho obsahu ako odvolanie proti zamietnutiu žiadosti o stiahnutie európskeho exekučného titulu, o ktorom je príslušným rozhodovať krajský súd. K tomuto právnemu názoru treba dodať, ţe predmetnú vec nebolo moţné zapísať do registra „S“, pričom z postupu krajského súdu v danej veci, či uţ z odpovede súdnej úradníčky, či vyjadrenia ţalovaného a napokon aj z napadnutého rozhodnutia samotného je zrejmé, ţe krajský súd si neujasnil, ţe predmetom konania je ţiadosť ţalobcu o zrušenie (stiahnutie) osvedčenia o európskom exekučnom titule v zmysle čl. 10 bod. 1 písm. b/ Nariadenia o EET, a ţe je potrebné postupovať

príslušných ustanovení Nariadenia o EET, § 352b OSP a § 66 Spravovacieho poriadku. Po podaní ţiadosti ţalobcu bolo preto potrebné túto vecne posúdiť vzhľadom na závaţnosť jeho námietok a nie vybaviť ju listom, 5 5Sţo/33/2011 ţe „niet dôvodu spochybňovať pravosť notárskej zápisnice“. I keď nebol správny ani postup ţalobcu, ktorý sa na Najvyššom súde Slovenskej republiky domáhal preskúmania zákonnosti a postupu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22. apríla 2010 č. EET 24/2010, súd v zmysle § 41 ods. 2 OSP kaţdý úkon, teda aj podanie, posudzuje

jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený. Z tohto zákonného ustanovenia vychádzal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení z 30. augusta 2010, č. k. 8Sţ/14/2010-10 a mal sa ním riadiť aj krajský súd. Tým, ţe vec bola prejednaná v správnom súdnictve

piatej časti OSP a nie

siedmej hlavy OSP vo všeobecnom súdnictve, konanie krajského súdou je zaťaţené vadou uvedenou v ustanovení § 221 ods. 1 písm. f/ OSP a síce, ţe účastníkovi bola odňatá moţnosť konať pred súdom. Postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odňala moţnosť konať pred súdom, zakladá porušenie práva na súdnu ochranu

čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. K porušeniu základného práva na súdnu ochranu dochádza vtedy, ak by komukoľvek bola odmietnutá moţnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a ak by súd odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu (ţalobe) fyzickej osoby alebo právnickej osoby (I. ÚS 35/98). To, ktorý zo súdnych orgánov je príslušný na poskytnutie súdnej ochrany, je základom k tomu, akým spôsobom i obsahom (akou kvalitou) dôjde k naplneniu práva na súdnu ochranu. Konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (I. ÚS 26/94, III. ÚS 7/08). Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací z týchto dôvodov odvolaním napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave musel

§ 250ja ods.

3 veta druhá OSP a § 221 ods. 1 písm. f/ OSP s poukazom na § 212 ods. 3 OSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP). Najvyšší súd Slovenskej republiky ešte raz dáva do pozornosti, ţe ak voči vydaniu osvedčenia o európskom exekučnom titule (ďalej aj „EET“) nie je

Nariadenie o EET moţné podať odvolanie a v štáte výkonu rozhodnutia nie je moţné ţiadne prieskumné (opravné) konanie, a to ani v prípade, ak by sa vzťahovalo na porušenie hmotnoprávneho alebo procesnoprávneho ordre public (výhrada verejného poriadku) a keďţe aj obsahovo nesprávne potvrdenie zaväzuje súdy štátu uskutočňujúceho výkon rozhodnutia, má dlţník namiesto toho moţnosť podať podnet na začatie konania o zrušenie osvedčenia o EET 6 5Sţo/33/2011 v štáte pôvodu rozhodnutia, pokiaľ bolo toto potvrdenie vydané „jednoznačne neprávom“ (článok 10 Nariadenia o EET). Nariadenie v tejto súvislosti hovorí o stiahnutí osvedčenia. Treba opätovne zdôrazniť, ţe tvrdenie ţalovaného, ţe v súvislosti s vecou č. EET 24/2010 jeho list zo dňa 22. apríla 2010 nie je rozhodnutím, ale odpoveďou na dopyt; t. j. vybavený obvyklým administratívnym postupom nemá oporu v obsahu spisového materiálu a ţe zjavne došlo k nepochopeniu podania ţalobcu. V ďalšom konaní bude preto krajský súd postupovať

zhora vysloveného právneho názoru najvyššieho súdu, pričom bude rozhodovať

siedmej časti OSP o podaní ţalobcu, ktoré je nesporne ţiadosťou o zrušenie (stiahnutie) osvedčenia o EET. Keďţe moţnosť podať odvolanie Nariadenie o EET výslovne vylučuje len pri vydaní osvedčenia o EET, o ţiadosti ţalobcu o zrušenie (stiahnutie) osvedčenia o európskom exekučnom titule (čl. 10 bod. 1 písm. b/ Nariadenia o EET) s prihliadnutím na závaţnosť ţalobcom uvádzaných skutočností po riadnom preskúmaní tejto ţiadosti postupom

§ 374ods.

4 OSP rozhodne príslušný sudca určený rozvrhom práce na rozhodovanie v týchto veciach. Ak takéto ustanovenie v rozvhu práce chýba, treba ho doplniť.

§ 250ja ods.

4 OSP a § 226 OSP v ďalšom konaní je krajský súd viazaný právnym názorom najvyššieho súdu. V novom rozhodnutí rozhodne krajský súd i o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP). Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 15. decembra 2011 JUDr. Jana Baricová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Petra Slezáková