← Slovensko

o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti

Najvyšší súd 6 Cdo 84/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu P., so sídlom v I., IČO: X., v dovolacom konaní zastúpeného Advokátskou kanceláriou S. s.r.o. so sídlom v N., za ktorú koná konateľ JUDr. J. S., proti ţalovanej: R., so sídlom v N., o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam, vedenej na Okresnom súde Nitra, pod sp.zn. 18 C 206/2007, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z

  1. októbra 2009 sp.zn. 5 Co 184/2009, takto r o z h o d o l : Rozsudok Krajského súdu v Nitre z
  2. októbra 2009 sp. zn. 5 Co 184/2009 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Nitra rozsudkom z
  3. mája 2009 č.k. 18 C 206/2007-95 určil, ţe ţalobca je vlastníkom nehnuteľností v kat. úz. I. parc. č. X. orná pôda o výmere 20 000 m2, parc. č. X. orná pôda o výmere 15 562 m2, parc. č. X. ostatná plocha o výmere 4808 m2, parc. č. X. ostatná plocha o výmere 876 m2, parc. č. X. orná pôda o výmere 9639 m2, parc. č. X. orná pôda o výmere 17 100 m2, parc. č. X. orná pôda o výmere 10 000 m2, parc. č. X. orná pôda o výmere 7226 m2, parc. č. X. orná pôda o výmere 4779 m2, parc. č. X. orná pôda o výmere X. m2, parc. č. X. orná pôda o výmere 18 660 m2, parc. č. X. orná pôda o výmere 8812 m2, parc. č. X. zast. plocha o výmere 224 m2, parc. č. X. zastav. plocha o výmere 602 m2, parc. č. X. orná pôda o výmere 9 m2, parc. č. X. záhrada o výmere 54 m2, parc. č. X. zast. plocha o výmere 8 m2, a parc. č. X. o výmere 443 m2, v celosti tak, ako sú tieto vyznačené na geometrických plánoch Ing. Ľ. Š. č. X. zo dňa 3.5.2006, overených Správou katastra Nitra pod č. X., č. X. zo dňa 7.5.2006 overených Správou katastra Nitra pod č. X., č. X. zo dňa 15.5.2006 overených Správou katastra Nitra pod č. X. a č. X. zo dňa 29.9.2006, overených Správou katastra Nitra pod č. 1560/06, ktoré tvoria nedeliteľnú súčasť rozsudku. Ţalobcovi priznal náhradu trov „konania vo výške 100%.“ V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe ţalobca preukázal naliehavý právny záujem na poţadovanom určení, keďţe medzi zápisom v 2 6 Cdo 84/2010 katastri nehnuteľností (zápis svedčí v prospech ţalovanej) a skutočným stavom uţívania nehnuteľností (nehnuteľnosti uţíva ţalobca), je nesúlad. Podľa výpisu z obchodného registra je zrejmé, ţe ţalobca sa stal právnym nástupcom bývalého J.I. – G.. Ţalobca označený v ţalobe je preto aktívne vecne legitimovaný na podanie ţaloby. Pri posúdení veci samej vychádzal zo zistenia, ţe bývalý Okresný národný výbor (ONV) v Nitre vydal po vykonanom prídelovom konaní podľa zákona č. 142/1947 Sb. o revízii prvej pozemkovej reformy (ďalej len zák. č. 142/1947 Sb.) dňa
  4. marca 1957 prídelovú listinu. Uviedol, ţe takáto listina je aj dokladom o vlastníctve prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam a je v zásade vkladu schopnou listinou pre zápis nadobudnutého vlastníctva do katastra nehnuteľností. Keďţe táto prídelová listina spĺňa všetky zákonom poţadované náleţitosti (označenie vlastníka, parcelné číslo, výmeru, odtlačok pečiatky orgánu, ktorý prídelovú listinu vydal i podpis), dospel k záveru, ţe ţalobca sa na jej základe stal vlastníkom nehnuteľností. Zároveň povaţoval za preukázané, ţe ţalobca predmetné nehnuteľnosti uţíval od roku 1957 a počas tejto doby nebol v uţívaní nehnuteľností nikým rušený. Naopak, ţalovaná nehnuteľnosti neuţívala, fyzicky, ani právne, nikdy na nich nehospodárila, a to aj napriek tomu, ţe v roku 2002 bola uzatvorená nájomná zmluva. Pre nadobudnutie vlastníctva vydrţaním nesplnila zákonom stanovenú podmienku a to uplynutie zákonom stanovenej doby (
  5. decembra 2007 ţalobca podal ţalobu o určenie vlastníckeho práva). Vlastníctvo k predmetných nehnuteľnostiam preto v prospech ţalovanej nesvedčí. Právne posúdil vec podľa § 1 ods. 1, § 13 ods. 3, 4 nar. SNR č. 104/1946 Sb. n. SNR, § 6 ods. 1 písm. p/ zák. č. 229/1991 Zb., § 3 ods. 1 písm. o/ zák. č. 503/2003 Z.z. a § 126 ods. l a § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ). O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 7 O.s.p. s tým, ţe o nich rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením. Krajský súd v Nitre rozsudkom z
  6. októbra 2009 sp. zn. 5 Co 184/2009 na odvolanie ţalovanej rozsudok okresného súdu zmenil tak, ţe ţalobný návrh zamietol a rozhodol o trovách konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, keď na ňu aplikoval nar. SNR č. 104/1946 Sb. n. SNR Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy a nie zákon č. 142/1947 Sb. o revízii prvej pozemkovej reformy, podľa ktorého bola prídelová listina z
  7. marca 1957 vydaná. V tejto prídelovej listine bol ako prídelca označený „Čsl. štát v správe pôdohospodárskeho odboru rady ONV v Nitre a v úţitku Jednotného roľníckeho druţstva I. – G.“. Z uvedeného označenia prídelcu, na rozdiel od súdu prvého stupňa vyvodil, ţe predmetné nehnuteľnosti boli prevedené do vlastníctva Československého štátu a nie do vlastníctva J.I.. V prospech 3 6 Cdo 84/2010 uvedeného svedčí aj zápis v pozemkovokniţnej vloţke č. X., v ktorej bolo dňa
  8. septembra 1950 poznamenané započatie vyvlastňovacieho konania pre „Čsl. štát, KNV techn. ref. vodohosp. odd. v Nitre“. Dospel preto k záveru, ţe ţalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie takejto ţaloby. Pokiaľ ţalobca odôvodňoval nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam vydrţaním uviedol, ţe i keby ţalobca (jeho právny predchodca) vstúpil do drţby na základe konečného prídelového plánu z revízneho majetku z roku 1949 v kat. úz. I. – G. z
  9. decembra 1957 (č. l. 130), kde je pod č. 54 uvedený ako prídelca J. – G., nebolo by moţné jeho návrhu vyhovieť. Jeho dobromyseľnosti pri vstupe do drţby totiţ nesvedčí prídelová listina, v ktorej je označený ako uţívateľ predmetných nehnuteľností a nie ako ich vlastník. Poukázal tieţ na to, ţe ţalobca v roku 1995 súhlasil s obnovením vlastníckeho práva ţalovanej v zmysle zákona č. 282/1993 Z.z., a neskôr, v roku 2002 podpísal so ţalovanou ako vlastníkom nájomnú zmluvu a jej vlastnícke právo rešpektoval. Podľa názoru odvolacieho súdu titulom nadobudnutia vlastníckeho práva ţalovanej je dohoda o vydaní nehnuteľností uzatvorená medzi Slovenským pozemkovým fondom Bratislava a ţalovanou podľa § 5 zákona č. 282/1993 Z.z. I keby ţalovaná nenadobudla predmetné nehnuteľnosti do svojho vlastníctva týmto právnym úkonom, bol toho názoru, ţe by sa stala ich vlastníkom na základe vydrţania, lebo od roku 1995, kedy sa ich drţby ujala v súlade s dohodou o vydaní nehnuteľností, ich má v dobromyseľnej drţbe. Splnila by teda podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam aj titulom vydrţania v zmysle § 134 ods. 1 OZ. Rozsudok súdu prvého stupňa preto podľa § 220 O.s.p. zmenil po zopakovaní dokazovania tak, ţe ţalobu zamietol. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal včas dovolanie ţalobca. Ţiadal rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a priznať mu náhradu trov dovolacieho konania. Uviedol, ţe napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení veci. Nesúhlasil s jeho právnym názorom, podľa ktorého predmetné nehnuteľnosti neboli prídelovou listinou pridelené ţalobcovi. Uviedol, ţe k dispozícii mal nielen prídelovú listinu, ale aj konečný prídelový plán, v ktorom bol označený ako vlastník predmetných nehnuteľností. Navyše, zákon č. 142/1947 Sb. neumoţňoval v § 8 ods. 1 písm. a/ aţ f/ prideľovať poľnohospodársku pôdu československému štátu s výnimkou pôdy, ktorá bola zadrţaná štátom pre účely všeobecne prospešné (§ 10 záborového zákona). Z vykonaného dokazovania, ako aj z priloţených 4 6 Cdo 84/2010 dokladov je zrejmé, ţe o takúto pôdu sa nejednalo. Z uvedeného je teda zrejmé, ţe zo strany bývalého ONV v Nitre išlo o omyl a ţe účelom prídelu malo byť predmetné nehnuteľnosti prideliť v prospech poľnohospodárskeho druţstva ako vlastníka. Prídelovú listinu treba preto povaţovať za vydanú v rozpore s § 8 zákona č. 142/1947 Sb. a teda za neplatnú (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4 Cdo 123/2003). Nesúhlasil ani s právnym názorom odvolacieho súdu, ţe vzhľadom na znenie prídelovej listiny nemohol byť dobromyseľný a teda, ţe predmetné nehnuteľnosti nenadobudol do vlastníctva ani vydrţaním. Uviedol, ţe dobrú vieru opieral aj o konečný prídelový plán a najmä o tú skutočnosť, ţe od
  10. marca 1957 aţ do roku 1995 nikto túto jeho dobrú vieru nerušil. Za nesprávny, zákonu nezodpovedajúci povaţoval aj právny názor odvolacieho súdu, ţe ţalovaná nadobudla predmetné nehnuteľnosti do vlastníctva v roku 1995 dohodou o vydaní veci a za ničím nepodloţený povaţoval tieţ jeho záver, ţe ţalovaná sa stala vlastníkom predmetných nehnuteľností na základe vydrţania. Ţalovaná sa k dovolaniu ţalobcu nevyjadrila. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods.1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podal účastník konania proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, ţe rozsudok odvolacieho súdu treba zrušiť. V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Vzhľadom na § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. dovolací súd skúmal, či v konaní nedošlo k vadám konania vymenovaným v § 237 O.s.p. Procesné vady tejto povahy neboli v dovolaní namietané a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. V zmysle § 242 ods. 1 O.s.p. dovolací súd ďalej skúmal, či v konaní nedošlo k inej vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). Na výskyt procesnej vady tejto povahy je dovolací súd povinný prihliadnuť bez 5 6 Cdo 84/2010 ohľadu na to, či na ňu dovolateľ poukázal alebo nie. Dovolací súd dospel k záveru, ţe v odvolacom konaní k takejto vade došlo. O procesnú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. ide medziiným aj vtedy, keď súd v procese dokazovania určitý dôkaz síce hodnotí, vyvodzuje z neho skutkový záver, avšak dokazovanie nevykoná spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Dokazovanie vykonáva súd na pojednávaní (§ 122 ods. 1 O.s.p.). Dôkaz listinou sa vykoná tak, ţe predseda senátu alebo samosudca na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak súd vo veci nenariaďuje pojednávanie (§ 129 ods. 1 O.s.p.). O tom, ako v tej – ktorej veci prebiehalo súdne konanie (vrátane dokazovania) na súdoch niţších stupňov, môţe dovolací súd usudzovať len z obsahu spisu, osobitne zo zápisníc o súdnych pojednávaniach (viď § 40 ods. 1 O.s.p. a § 122 ods. 1 O.s.p.). V posudzovanej veci z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, ţe odvolací súd dospel ku skutkovému záveru, ţe ţalobca nebol pri vstupe do drţby dobromyseľný, aj hodnotením listinného dôkazu, a to konečného prídelového plánu z revízneho majetku z roku 1949 v kat. úz. I. – G. z
  11. decembra 1957 (č. l. 130), kde je pod č. 54 uvedený ako prídelca J. – G., predloţeného ţalobcom aţ v odvolacom konaní. Z obsahu zápisnice o pojednávaní z
  12. októbra 2009 nevyplýva, ţe by odvolací súd dokazovanie touto listinou vykonal spôsobom, ktorý predpisuje ustanovenie § 129 ods. 1 O.s.p. Na tomto pojednávaní odvolací súd zopakoval síce viaceré listinné dôkazy ich prečítaním, resp. oznámením ich obsahu, avšak dôkaz vyššie uvedenou listinou opomenul vykonať. Navyše, z odôvodnenia jeho rozsudku nie je zrejmé, prečo tento ţalobcom predloţený dôkaz nevykonal, čo je v rozpore s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. Z rozhodnutia odvolacieho súdu nie je teda moţné zistiť, či tak urobil z dôvodu, ţe ide o nový dôkaz, ktorý v odvolacom konaní nemoţno uplatniť (§ 205a O.s.p.) alebo o dôkaz, ktorý nie je spôsobilý dokázať tvrdenú skutočnosť alebo z iných dôvodov. V tejto súvislosti dovolací súd dáva do pozornosti odvolaciemu súdu, ţe v zmysle § 120 ods. 1 veta druhá O.s.p. (jeho primerané pouţitie v odvolacom konaní je moţné) súd môţe výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci. Podľa dovolacieho súdu v danom prípade sa pre rozhodnutie vo veci samej javí byť nevyhnutné, mať k dispozícii, pokiaľ moţno kompletný archívny materiál, týkajúci sa prídelu predmetných nehnuteľností, prípadne 6 6 Cdo 84/2010 týkajúci sa zahájenia vyvlastňovacieho pokračovania (Čd 2418/50), ktoré dokumenty je moţné získať zo Štátneho okresného archívu v Nitre. So zreteľom na vyššie uvedené dovolací súd konštatuje, ţe odvolací súd ku skutkovému zisteniu, podľa ktorého ţalobca nebol pri vstupe do drţby dobromyseľný a na ktorom zaloţil právne posúdenie veci, nedospel v súlade s § 122 ods. 1, § 129 ods. 1 O.s.p. a 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p. To opodstatňuje záver, ţe v konaní pred odvolacím súdom došlo k procesnej vade majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky preto zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (vrátane súvisiaceho výroku o náhrade trov konania) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 3 O.s.p.). S prihliadnutím na dôvody, ktoré viedli k zrušeniu rozhodnutia odvolacieho súdu, dovolací súd pre ďalšie konanie iba poznamenáva, ţe predpokladom pre pridelenie pozemkového majetku podľa zákona č. 142/1947 Sb. je skutočnosť, ţe tento majetok spadá pod moţný prídel podľa tohto zákona (napr. majetok bol znovu získaný pre účely prídelu podľa tohto zákona - § 4) a ţe majetok je pridelený tomu subjektu, ktorého zákon výslovne za prídelcu určuje (§ 8 ods. 1 cit. zákona). Splnenie týchto skutočností, v rámci pridelenia majetku prídelovou listinou, ako rozhodnutia majúceho povahu správneho aktu vydaného správnym orgánom, treba povaţovať za úplne zásadné. Správny akt vydaný v minulosti nie je moţné preskúmavať z hľadiska jeho platnosti alebo neplatnosti, jeho vecnej správnosti, ale je moţné posúdiť iba jeho prípadnú nulitu (ničotnosť). Vo všeobecnosti treba za ničotné správne rozhodnutie povaţovať také, ktoré trpí tak závaţnými vadami, čo do ich zápornej kvality, ţe nie je moţné uplatniť prezumpciu správnosti takéhoto rozhodnutia. V posudzovanej veci sa v pozemkovokniţnej vloţke č.X. v časti A. Majetková podstata síce nachádza poznámka Zábor a v časti B. Vlastníctvo sa nachádza pod poloţkou 3 zápis došlý dňa
  13. októbra 1924 č. 3444, ţe „na základe uznesenia Št. pozemkového úradu v Prahe pod č.j. 67297 poznamenáva sa, ţe nehnuteľnosti tu pod r.č. A. I 7-25 obsiahnuté sú zabrané štátom podľa zákona zo
  14. apríla 1919 č. 215 Sb.“ a pod poloţkou 4 poznámka, ţe 7 6 Cdo 84/2010 Štátny pozemkový úrad zamýšľa prevziať tieto nehnuteľnosti podľa zákona zo
  15. júla 1922 č. 220 Sb., ale pod poloţkou 5 došlou
  16. mája 1926 č. 1746 sa nachádza zápis, podľa ktorého sa na základe rozhodnutia Štátneho pozemkového úradu v Prahe zo
  17. marca 1926 ohľadne všetkých nehnuteľností, okrem pol. 10 parc. č. X. pol. 13 parc. č. X. a pol. 23 parc. č. X., vymazuje v B.
  18. a
  19. poznámka o zábore a o zamýšľanom prevzatí s tým, ţe na ostatné nehnuteľnosti v platnosti ostáva. U pozemkov, ktoré neboli zo záboru týmto rozhodnutím prepustené, sa nenachádza v pozemkovokniţnej vloţke zápis o ich prídele ( vklade) novému vlastníkovi a ani zápis formou vkladu vlastníckeho práva pre štát (sama poznámka o zábore a o zamýšľanom prevzatí nehnuteľností nemá účinky prechodu vlastníctva na štát; k právnemu prevzatiu, t.j. k nadobudnutiu vlastníctva k zabranému majetku štátom podľa zák. č. 215/1919 Sb. dochádza aţ vkladom vlastníckeho práva pre štát na návrh pozemkového úradu - § 26 zák. č. 329/1920 Sb.). Ani zápis pod poloţkou 6 došlý
  20. augusta 1948 č.d. 4564, ţe „podľa oznámenia Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave učineného na základe ustanovení zákona č. 147/47 Sb. v znení zák. č. 44/48 Sb. sa poznamenáva, ţe nehnuteľnosti na strane A Povereníctvo pôdohospodárstva zamýšľa prevziať a ţe tieto sú predmetom revízie podľa zák. č. 142/47 Sb. v znení zák. č. 44/48 Sb.“, nemá za následok prechod vlastníctva na štát a ani to, ţe by sa nehnuteľnosti zo záboru prepustené (vylúčené) stali opäť zabranými a mohli byť predmetom rozhodovania podľa zákona č. 142/1947 Sb. [revízia rozhodnutí, ktorými bola pôda zo záboru prepustená (vylúčená) sa vykonávala v zmysle § 4 zák. č. 142/1947 Sb. formou vydania rozhodnutia, ktorým sa pôvodné rozhodnutie buď zruší alebo potvrdí a len zrušením rozhodnutí uvedených v § 4 ods. 1 a 2 sa nehnuteľnosti zo záboru prepustené (vylúčené) stávajú opäť zabranými a mohli byť predmetom rozhodovania podľa tohto zákona]. Rovnako, ani zápis pod poloţkou 7 došlý
  21. septembra 1950 čd. 2418, podľa ktorého na parcely č. X, X, X. sa poznamenáva započatie vyvlastňovacieho konania pre Čsl. štát - KNV v Nitre nič nemení na povahe uvedených pozemkov z hľadiska ich moţnej revízie. Dovolací súd (bez toho, aby akokoľvek prejudikoval rozhodnutie odvolacieho súdu v ďalšom konaní) na základe vyššie uvedeného konštatuje, ţe tieto zápisy v pozemkovokniţnej vloţke č. X., ale ani iné doposiaľ vykonané dôkazy, nenasvedčujú tomu, ţe by pozemky, ktoré boli predmetom prídelu na základe prídelovej listiny z
  22. marca 1957 (okrem parc. č. X. č. X. a č. X.) spadali pod moţný prídel podľa zák. č. 142/1947 Sb. Okrem toho, v prídelovej listine bol ako prídelca označený Čsl. štát, t.j. subjekt, ktorý zákon v taxatívnom výpočte uvedenom v § 8 ods. 1 písm. a/ aţ f/, ako to správne uvádza aj dovolateľ, neurčuje. Za tohto stavu, sa podľa dovolacieho súdu, javí nevyhnutné posúdiť túto prídelovú listinu aj z hľadiska, či nejde o správne rozhodnutie trpiace 8 6 Cdo 84/2010 tak závaţnými vadami, čo do ich zápornej kvality, ţe nie je moţné uplatniť prezumpciu jeho správnosti. Navyše, z obsahu prídelovej listiny nie je moţné zistiť, či bývalý ONV v Nitre tento správny akt doručoval, či ho doručoval aj J.I. – G., kedy sa tak stalo a teda, či uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. V súvislosti s moţným nadobudnutím nehnuteľností ţalobcom vydrţaním, dovolací súd poznamenáva, ţe samotná ničotnosť správneho aktu nemôţe svedčiť bez ďalšieho pre záver o neexistencii dobrej viery drţiteľa, opierajúceho nadobudnutie práva o takýto správny akt. Omyl vyvolaný štátnym orgánom zásadne treba povaţovať za omyl ospravedlniteľný, lebo sa tu vychádza z dôvery občana (právnickej osoby) v štát a jeho orgány. Len za predpokladu preukázania, ţe drţiteľ (účastník konania) musel mať o vade vedomosť, nemohla by táto vada zakladať dobrú vieru drţiteľa (účastníka konania), ţe mu vec právom patrí. Aj tu platí, ţe dobrú vieru drţiteľa je potrebné skúmať so zreteľom ku všetkým okolnostiam daného prípadu, včítane doby, kedy k omylu vyvolaného štátnym orgánom došlo. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
  23. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  24. novembra 2011 JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.