o určenie vlastníckeho práva

Najvyšší súd 6 Cdo 187/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu V. S., bývajúceho v T., zastúpeného JUDr. M. C., advokátom so sídlom v T., proti ţalovanému Katastrálnemu úradu v Trenčíne, so sídlom v Trenčíne, M. R. Štefánika č. 20, o určenie vlastníckeho práva, vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 21 C 176/2009, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z

1. augusta 2010 sp. zn. 17 Co 151/2010 rozhodol t a k t o : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z
2. augusta 2010 sp. zn. 17 Co 151/2010 a rozsudok Okresného súdu Trenčín zo
3. januára 2010 č. k. 21 C 176/2009-24 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Trenčín na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Ţalobca sa podanou ţalobou (po jej upresnení na pojednávaní pred súdom prvého stupňa) domáhal uloţenia povinnosti ţalovanému zapísať ho ako vlastníka (spoluvlastníka) nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností pre kat. úz. D. na liste vlastníctva č. X. ako pozemok parcela č. X. a na liste vlastníctva č. X. ako pozemok parcela č. X., a to v spoluvlastníckom podiele jednej štvrtiny z 10/16 pri pozemku parcela č. X. a v spoluvlastníckom podiele jednej štvrtiny z 12/32 pri pozemku parcela č. X. Ţalobu odôvodnil tým, ţe rozsudkom Okresného súdu Trenčín z
4. novembra 1994 č. k. 11 C 983/94-61 sa stal podielovým spoluvlastníkom označených nehnuteľností v uvedených podieloch, no jeho spoluvlastnícke právo vyplývajúce z tohto rozhodnutia nebolo do katastra zapísané. Okresný súd Trenčín rozsudkom zo
5. januára 2010 č. k. 21 C 176/2009-24 ţalobu zamietol a zároveň rozhodol, ţe ţalovanému sa nepriznáva náhrada trov konania. Zamietnutie ţaloby odôvodnil tým, ţe ţalobca sa prakticky domáhal určenia vlastníckeho práva zápisom do katastra, no takýto spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva ustanovenie § 132 ods. 1 Obč. 6 Cdo 187/2011 2 zákonníka nepredpokladá. V odôvodnení rozsudku tieţ uviedol, ţe zápisy vlastníckych práv do katastra realizuje príslušná správa katastra, preto nie je daná ani pasívna legitimácia ţalovaného. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací na odvolanie ţalobcu rozsudkom z
6. augusta 2010 sp. zn. 17 Co 151/2010 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a zároveň vyslovil, ţe ţalovanému sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. Potvrdenie prvostupňového rozsudku odôvodnil jeho vecnou správnosťou stotoţňujúc sa s právnym záverom súdu prvého stupňa o nedostatku pasívnej legitimácie ţalovaného. V súvislosti s týmto záverom poukázal na to, ţe ţaloba o určenie vlastníckeho práva je jedným z právnych prostriedkov ochrany vlastníctva v zmysle § 126 Obč. zákonníka, a ţe v konaní o takejto ţalobe sú pasívne legitimovanými subjektmi tí, ktorí sú v katastri nehnuteľností zapísaní ako vlastníci, resp. spoluvlastníci nehnuteľnosti, prípadne ktorí vlastnícke právo ţalobcu spochybňujú alebo do neho zasahujú. Katastrálny úrad však takýmto subjektom nie je, preto v konaní o určenie vlastníctva nemá pasívnu legitimáciu. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca. Ţiadal, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu ako aj rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil odňatím moţnosti konať pred súdom, ďalej tzv. inou vadou konania a nesprávnym právnym posúdením veci. Za odňatie moţnosti konať pred súdom označil skutočnosť, ţe súdy dostatočne nezistili jeho zámer preskúmať nezákonné rozhodnutie správneho orgánu vydané v konaní o obnovení evidencie pozemkov, a nepoučili ho o správnej formulácii ţalobného petitu, ale jeho ţalobu nesprávne povaţovali za ţalobu o určenie vlastníckeho práva. Ţalovaný sa k podanému dovolaniu písomne nevyjadril. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania, preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, ţe ho treba zrušiť. Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. moţno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. 6 Cdo 187/2011 3 Občiansky súdny poriadok upravuje prípustnosť dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu v ustanoveniach § 237 a §
7. Dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu je v prvom rade prípustné (a súčasne dôvodné) vtedy, ak je konanie postihnuté vadami taxatívne uvedenými v § 237 O.s.p., ktoré spôsobujú tzv. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. K týmto vadám prihliada dovolací súd – ak je dovolanie podané včas a na to oprávneným subjektom – z úradnej povinnosti (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.). Existenciu vád konania uvedených v § 237 O.s.p. ţalobca tvrdil, a to konkrétne vadu uvedenú pod písm. f/. Podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok dáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného zástupcu, namietať v opravnom prostriedku správnosť skutkových a právnych záverov súdu prvého stupňa, právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, právo na rozhodnutie o veci samej, teda o predmete sporu a pod.). Podľa názoru dovolacieho súdu konanie pred odvolacím súdom i súdom prvého stupňa je takouto vadou, vyplývajúcou z citovaného ustanovenia § 237 O.s.p., postihnuté. Rozsudkom rozhoduje súd o veci samej. Zákon ustanovuje, kedy rozhoduje súd o veci samej uznesením (§ 152 ods. 1 O.s.p.). Citované ustanovenie § 152 ods. 1 O.s.p. upravuje nielen formu rozhodnutia, ale aj povinnosť súdu rozhodnúť o veci samej, t. j. o predmete sporu, pre ktorý sa konanie vedie. V sporovom konaní sa za vec samu povaţuje nárok uplatnený ţalobou, o ktorom má byť právoplatne rozhodnuté. Uplatňovaný nárok je v sporovom konaní vymedzený ţalobným petitom. Povinnosti súdu rozhodnúť o veci samej zodpovedá procesné právo účastníka na rozhodnutie o uplatnenom nároku tak, ako bol tento vymedzený v ţalobnom petite. 6 Cdo 187/2011 4 V prejednávanej veci súd prvého stupňa napriek tomu, ţe v odôvodnení svojho rozsudku na prvej strane v prvom odseku výslovne uviedol, ţe ţalobca upresnil, ţe sa nedomáha určenia vlastníckeho práva, ale jeho zápisu v katastri, na tretej strane odôvodnenia vychádzal z toho, ţe ţalobca sa prakticky domáhal určenia vlastníckeho práva. Zamietnutie ţaloby v podstatnej časti odôvodnil tak, akoby predmetom sporu bola určovacia ţaloba. Tento nedostatok neodstránil ani odvolací súd, ktorý rovnako ako súd prvého stupňa vychádzal z toho, ţe predmetom konania je ţaloba o určenie vlastníckeho práva. Svoj záver o nedostatku pasívnej legitimácie ţalovaného odôvodnil argumentmi o tom, kto má byť ţalovaný v konaní o ţalobe, predmetom ktorej je určenie vlastníckeho práva. Tým, ţe súdy v základnom konaní (vychádzajúc z odôvodnenia ich rozsudkov) ţalobu o uloţenie povinnosti v zmysle § 80 písm. b/ O.s.p., ktoré sa podľa upresneného ţalobného petitu stalo predmetom konania, nesprávne zamenili so ţalobou o určenie vlastníckeho práva podľa § 80 písm. c/ O.s.p., ktoré predmetom konania nebolo, zaťaţili konanie zmätočnosťou majúcou za následok odňatie moţnosti ţalobcovi konať pred súdom. Obsahovo totiţ rozhodli o niečom, čo predmetom sporu nebolo, a nerozhodli o tom, čo predmetom sporu bolo a o čom mali povinnosť rozhodnúť. Dovolaciemu súdu preto neostalo iné, neţ dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu ako i rovnakou vadou postihnutý rozsudok prvostupňového súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Len pre úplnosť však dovolací súd poznamenáva, ţe dôvodnou nebola dovolacia námietka ţalobcu v časti, v ktorej vyčítal prvostupňovému i odvolaciemu súdu, ţe ho nepoučili o správnej formulácii ţalobného petitu, ktorým sa chcel domáhať preskúmania nezákonného rozhodnutia správneho orgánu v konaní o obnovení evidencie pozemkov. Po upresnení ţalobného petitu ţalobcom, ktorým sa voči ţalovanému domáhal uloţenia povinnosti zapísať ho do katastra nehnuteľností ako vlastníka (spoluvlastníka), uţ medzi skutkovým odôvodnením takto uplatneného nároku (ţe v katastri nebolo zapísané jeho spoluvlastnícke právo podľa konkrétne označeného rozsudku) a petitom ţaloby nebol ţiaden rozpor. Súdy preto nemali dôvod na postup podľa § 43 ods. 1 O.s.p. a na prípadne poučenie v tomto smere. Skutkové vymedzenie uplatneného nároku v ţalobe, ani vyjadrenia ţalobcu v konaní pred súdom prvého stupňa, nedávali ţiaden podklad pre moţnosť posudzovania ţaloby ako ţaloby na preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu, o ktorej rozhodujú súdy v správnom súdnictve podľa piatej časti O.s.p. 6 Cdo 187/2011 5 Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
8. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
9. decembra 2011 JUDr. Rudolf Č i r č, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová